Európska únia a Slovensko čoraz viac zasahuje nápor migrantov, ktorí podľa ich vyjadrení utekajú pred vojnou zo Sýrie. K prúdu migrantov zo Sýrie sa nabaľujú aj migranti z iných krajín, čo európskej dvadsaťosmičke spôsobuje zásadné problémy. Podľa nedávneho vyjadrenia ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka hlavným nepriateľom zostáva Islamský štát, pričom na otázku, či by sa preto západné mocnosti mali pridať k Rusku, ktoré začalo intenzívnejšie vojensky podporovať sýrskeho prezidenta Asada, minister nechcel jasne odpovedať [1]. Navyše vzniká aj množstvo bezpečnostných hrozieb, keďže v médiách sa začínajú objavovať informácie o infiltrácii utečeneckých táborov bojovníkmi Islamského štátu [2]. V nasledujúcom texte pokúsime ozrejmiť, akými možnosťami pomôcť v Sýrii disponuje Rusko. V závere textu sa pokúsime zodpovedať otázku, čo by pre zlepšenie situácie mohla urobiť Európska únia, resp. Slovensko.

V médiách sa často spomína, že v Sýrii Ruská federácia disponuje námornou vojenskou základnou. Toto tvrdenie však  nie je úplne presné. Zariadenie materiálno-technického zabezpečenia námorných síl Ruskej federácie, ktoré sa nachádza prístave Tartus, je jediným ruským vojenským zariadením v tzv. ďalekom zahraničí. Dohoda o jeho prenájme bola podpísaná s vládou Sýrie v roku 1971. Spomínané zariadenie bolo vytvorené pre potreby námorných síl v Stredozemnom mori, a to predovšetkým za účelom realizácie opráv a zásobovania piatej operatívnej eskadry. Toto zariadenie by bolo po určitých technických úpravách možné transformovať na plnohodnotnú vojenskú základňu námorných síl, avšak tento variant pre prebiehajúci vojenský konflikt v Sýrii ruské vedenie zatiaľ odmieta s cieľom zamedzenia eskalácii napätia zo strany opozičných síl voči súčasnému sýrskemu vedeniu [3]. Zariadenie sa skladá z dvoch plávajúcich mól, plávajúcich dielní, skladov, kasární a rôznych hospodárskych budov. Slúži v ňom približne 50 osôb. Počas posledných niekoľkých rokov sa v Tartuse vykonávali práce za účelom prehĺbenia kanálov a obnovy infraštruktúry [4]. Hoci zatiaľ neexistujú oficiálne plány na premenu tohto zariadenia na plnohodnotnú námornú základňu, môže však po určitých úpravách slúžiť ako logistické centrum dodávok ruských zbraní do Sýrie. Dnes sa Ruskou federáciou pre tento účel využíva letecký koridor Irán – Irak – Sýria [5].

Ruská federácia v decembri 2012 poslala pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu do Sýrie príslušníkov morskej pechoty a bojovej techniky, ktorej účelom je chrániť lode námornej pechoty Azov a Nikolaj Fiľčenkov, ktoré majú byť v prípade núdze použité na evakuácii ruských občanov zo Sýrie [6]. Prítomnosť iných ruských ozbrojených zložiek sa dostatočne nepodarila preukázať, i keď sa objavili isté videá, na ktorých možno počuť nahrané osoby používať reč, ktorá podľa niektorých názorov pripomína ruštinu [7]. Ak zoberieme do úvahy, že na strane Islamského štátu bojujú občania krajín bývalého ZSSR (pozri napríklad [8]), rovnako ako na strane provládnych síl (pozri napríklad [9] – podobných formácií alebo jednotlivcov môže byť viacero), možno očakávať, že sa v niektorých situáciách budú tieto osoby medzi sebou dorozumievať v ruštine.

Čo sa týka pozícií provládnych vojsk Bašára Asada a jeho spojencov, je potrebné uviesť, že situácia sa až na určité úspechy v južných provinciách a v regióne okolo mesta Aleppo nevyvíja v ich prospech. Na druhej strane si však treba všimnúť fakt, že veľká väčšina veľkých miest a algomerácií v Sýrii (ktoré sú sústredené na západe krajiny) stále zostáva pod kontrolou vládnej moci. Islamský štát je prítomný v málo osídlených púštnych oblastiach, tzv. umiernená opozícia ovláda prakticky iba územia okolo mesta Aleppo a Idlib a napokon kurdské ozbrojené sily sa sústreďujú viac-menej na oblasti osídlené kurdským etnikom (pozri nižšie mapu):

Mapa konfliktu v Sýrii z mesiaca september 2015. Zdroj: www.ibtimes.co.uk

Je nesporné, že príslušníci sýrskych ozbrojených síl počas trvania občianskej vojny v krajine získali určité skúsenosti v oblasti boja predovšetkým v mestských podmienkach. Keďže vojenský konflikt čo do geografického priestoru je značne rozsiahly, je potrebné vyvinúť úsilie smerujúce ku koordinácii krokov jednotlivých zložiek sýrskej armády, bezpečnostných zložiek a spojencov súčasného režimu najmä z Iránu a Libanonu. Z tohto dôvodu možno očakávať zvýšenie počtu ruských a/alebo (čo je pravdepodobnejšie) iránskych poľných veliteľov, ktorí budú koordinovať činnosť miestnych ozbrojených zložiek. Veľmi dôležitú úlohu vo vojenskom konflikte v Sýrii môžu zohrávať vzdušné sily. Ruská federácia zabezpečuje školenie a výcvik sýrskych vojenských pilotov, stav sýrskeho vojenského letectva je však v zlom stave. Sýria disponuje lietadlami, ktoré sú v zlom technickom stave, resp. nie sú letuschopné [10]. Preto možno v budúcnosti predpokladať, že potenciálne dodávky ruských zbraní sa budú týkať práve výzbroje a výstroja vzdušných síl a budú smerovať k dosiahnutiu prevahy vládnych a provládnych síl na zemi. V tejto súvislosti predstavuje relevantnú skutočnosť fakt, že Ruská federácia v súčasnosti pomáha sýrskym ozbrojeným silám v ofenzíve voči jej odporcom cestou poskytovania satelitných záberov.

Záver

Pre súčasný nepriaznivý vývoj týkajúci sa expanzie Islamského štátu a jemu podobných organizácií na území Sýrie a Iraku a tiež migračnej krízy v Európe (ktorá sa podľa niektorých zdrojov používa ako zbraň proti Európe, pozri napríklad [11]) je potrebné, aby sa štáty medzinárodného spoločenstva dohodli na realizácii a koordinácii krokov smerujúcich k čo najrýchlejšej vojenskej porážke Islamského štátu a jeho podobných organizácií. Je totiž zrejmé, že podpora umiernenej opozície nemôže viesť k porážke vládnej moci aj Islamského štátu (porov. tiež mapu vyššie). Preto by úlohou západných mocností nemalo byť zvrhnutie režimu Bašára Asada, ale naopak nájdenie koaličného konsenzu medzi súčasnou mocou reprezentovanou Asadom a umiernenými opozičnými hnutiami. Vytvorenie tohto spojenia by následne malo prirodzene viesť k likvidácii všetkých extrémistických živlov (najmä Islamského štátu) a až sekundárne k vytvoreniu podmienok pre sformovanie nových (legitímnych) mocenských štruktúr. Európska únia a Slovensko sa môžu tohto procesu aktívne zapojiť podobne, ako sa očakáva od Ruskej federácie, a to zvýšením koordinácie jednotlivých zložiek bojujúcich proti Islamskému štátu (napríklad prostredníctvom ich výcviku) a v prípade transformácie ruského zariadenia v prístave Tartus aj cestou dodávok výzbroje a výstroja pre potreby spomínaných zložiek [12].