Dňa 23. mája v čase o 17:30 hod. došlo k atentátu na Alexeja Mozgového, ktorý sedel v automobile, zasiahnutom po výbuchu fugasa výstrelmi z dvoch guľometov Kalašnikova (PK) a jedného alebo dvoch ručných guľometov Kalašnikova (RPK). Všetky osoby nachádzajúce sa v automobile, t. j. Alexej Mozgovoj, jeho tlačová tajomníčka Anna, dvaja ochrancovia a vodič, boli usmrtené [1]. K útoku sa prihlásila ukrajinská partizánska skupina Teni („Tiene“) prostredníctvom svojho veliteľa Alexandra Gladkého [2][3]. Na základe známych okolností možno len ťažko sformulovať záver, z akej strany, prečo a ako k atentátu došlo. V nasledujúcom článku podáme náčrt skutočností, ktoré nasvedčujú, že smrť Mozgového mohla vyhovovať viacerým stranám.

Prvý významný konflikt Alexeja Mozgového s politickým vedením sa objavil ešte na začiatku povstania, keď spolu sa so svojou skupinou bojovníkov presunul do objektu letného tábora na znak nesúhlasu s politikou vtedajšieho ľudového gubernátora Bolotného, ktorý v tom čase podľa Mozgového nevyvíjal aktívnu činnosť. Následne so svojimi mužmi obsadil budovu SBU v Lugansku a rokoval s ukrajinskou mocou. Týmto spôsobom sa podľa medializovaných informácií chcel aktívne pripravovať na budúce bojové operácie [4], pretože vedel, že sa situácia nebude vyvíjať dobrým smerom [5]. Neskôr, keď povstalci získali kontrolu nad južnými časťami Luganskej oblasti, vystúpil v Antracite proti pasívnej politike Bolotného a vyzýval k obsadeniu severných okresov oblasti. Začiatkom mája minulého roka prebiehali rokovania medzi Bolotným, Mozgovým a Cariovom, na ktorých sa menovaní dohodli na spolupráci [6]. Na začiatku aktívnych bojových operácií pôsobil v trojuholníku Lisičansk – Severodoneck – Rubežnoe. Pôsobil pod velením Igora Strelkova, ktorý v tom čase stál na čele domobrany Slavianska. Tam sa zjednotil s jednotkami Pavla Driomova [7]. Napriek rokovaniam, ktoré mali urovnať vyššie spomínané spory medzi Bolotným a Mozgovým, Mozgovoj spolu s Driomovom ignorovali výzvu Bolotného, aby sa stiahli do Lugansku [8] a na základe príkazu sa stiahli do Alčevsku s pôsobnosťou pre Stachanov – Alčevsk – Pervomajsk[9]. Okrem toho Mozgovoj bol kritikom údajných finančných machinácií ukrajinského vedenia a ukrajinskej oligarchie a na druhej strane kritizoval spôsoby riešenia vnútorných hospodárskych otázok ľudových republík [10]. V tejto súvislosti možno spomenúť, že aktívne vystupoval za obnovenie agrárnej výroby na miestach, kde to dovoľuje situácia (absencia vojenských operácií a zachovaná infraštruktúra) [11].

Alexej Mozgovoj mal vyhrotené vzťahy s oficiálnym Luganskom aj po tom, ako sa na čelo republiky dostal Igor Plotnickij. Územie, ktoré sa nachádza pod ochranou práporu Prizrak, podľa jeho slov nemá iba prístup k humanitárnej pomoci, ale existuje aj široké spektrum komplikovaných vzťahov s administráciou Plotnického, keďže Mozgovoj bol zároveň veliteľom brigády Prizrak, veliteľom a starostom Alčevsku [12]. Napríklad podľa vyjadrenia Mozgového z novembra minulého roka vedenie Luganskej ľudovej republiky (LNR) sa snaží rozpustiť jeho brigádu. Podľa jeho stanoviska počiatočným úmyslom Ministerstva obrany LNR bolo zjednotiť všetky vojenské formácie pod jednotné velenie. Zároveň dodal, že v záujme práporu Prizrak nie je jeho rozdelenie a preradenie jeho jednotlivých častí do iných zoskupení. Vyššie uvedený postoj veliteľa práporu má svoj reálny dopad. Od 10. novembra 2014 prápor nedostáva žiadne zásoby. Podľa správ z novembra minulého roka prápor nemá k dispozícií žiadne jedlo a zimným oblečením disponuje približne 30 percent jeho príslušníkov [13]. Ako sme už uviedli v jednej z našich predchádzajúcich analýz [14], Mozgovoj vystupoval proti centrálnemu vojenskému vedeniu v Novorusku, pričom takéto informácie sa objavovali aj v médiách [15]. Pri príležitosti Dňa víťazstva v Lugansku [16] aj Donecku [17] sa konali vojenské prehliadky. Primárnym cieľom bolo samozrejme prezentovať silu a vydoslať posolstvo Kyjevu. Pozornému divákovi však neušiel fakt, že pri defilácii vojenských jednotiek je uvádzaná história ich formácie, čiže prehliadkou Lugansk a Doneck dávali na známosť, že došlo, resp. dochádza k formovaniu regulérnej centralizovanej armády. Samozrejme, nesystémový prvok ako Mozgovoj mohol tomuto procesu iba prekážať.

V tejto súvislosti možno pripomenúť, že Mozgovoj mal pravdepodobne aj politické ciele. Dňa 8. mája 2015 sa v Alčevsku konalo Medzinárodné fórum solidarity s Donbasom, na ktorom sa zúčastnili aj rôzne medzinárodné delegácie, ako napríklad z Grécka, Talianska, Španielska, Nemecka, Turecka a iných. VO vzťahu k povahe týchto subjektov možno povedať, že išlo o rôzne spektrum ľavicových politických síl. Prirodzene, tento krok nebol vítaný v Lugansku s nadšením, preto si Mozgového v predvečer konferencie zavolali do hlavného mesta. Podľa medializovaných informácií došlo k roztržke medzi vedením LNR a Mozgovým, ktorý napriek jeho nesúhlasu zorganizoval konferenciu [18]. Možno očakávať, že v budúcnosti by okolo Mozgového vznikla ľavicová politická strana. Okrem toho možno považovať za relevantnú skutočnosť aj to, že tesne pred smrťou vystupoval vo vzťahu k Moskve spôsobom, ktorý mal za cieľ radikalizovať ju v riešení národných a národnostných otázok; aj toto konanie svedčí o zámere realizovať samostatnú politiku bez podriaďovania sa existujúcim mocenským zoskupeniam [19].

Ako sme už upozornili na stránkach nášho portálu, povstanie, ktoré vypuklo na Donbase, sa od svojich ranných počiatkov vyznačovalo fragmentáciou. Hoci DNR a LNR vznikli v rovnakom čase a v obdobných podmienkach, ľudové republiky sa z pohľadu svojej správy vzájomne líšia. Na rozdiel od DNR, ktorá je viac-menej centralizovaným štátom, LNR sa vyznačuje väčšou mierou decentralizácie. Napríklad v meste Sverdlovsk, ktoré sa nachádza blízko hraníc s RF, je dislokovaná kozácka posádka. Podľa vyjadrení miestnych kozáckych štruktúr, kozáci prakticky suplujú štátnu správu v meste (napríklad obnovili chod nefungujúcich podnikov, zodpovedali za vytvorenie daňovej správy a pod.). Získané peňažné prostriedky z vyberaných daní sa využívajú na rozvoj mesta. O ich rozdeľovaní rozhoduje starosta mesta. Na druhej strane v meste pôsobí spoločnosť DETEK, ktorá patrí Rinatovi Achmetovi, pričom však spoločnosť odvádza dane do Kyjeva. Kozáci daný stav tolerujú, pretože podniky dávajú miestnym obyvateľom prácu a vyplácajú výplaty. Časť daní platených strategickým zamestnávateľom v meste sa odvádza do Lugansku [20]. Hlavnou úlohou kozáckych vojsk v nimi kontrolovaných mestách je udržiavanie verejného poriadku v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Aj v danej súvislosti je na mieste konštatovať, že v zodpovedajúcom priestore v minulosti existovalo a v menšej miere dodnes existuje niekoľko centier moci, ktoré nie sú navzájom podriadené. Medzi najvýznamnejšie v Luganskej ľudovej republike patrilo Vsevelikoje vojsko donskoje pod vedením Atamana Kozicina, ktorého príslušníci sú dislokovaní najmä v okolí miest Stachanov a Antracit, prápor Prizrak, na čele ktorého stál Alexej Mozgovoj, a napokon vedenie LNR na čele s Plotnickým. V minulosti prebiehali rokovania, ktorých účelom bolo zjednotiť tieto mocenské centrá v LNR [21]. Možno konštatovať, že tieto rokovania z hľadiska ďalšieho mocenského vývoja neboli úspešné. Podľa ukrajinských médií dokonca dochádzalo k ozbrojeným stretom medzi vedením LNR a donskými kozákmi [22][23] či k vzájomným stretom medzi kozákmi [24]. Vyššie popísaná schéma reprezentuje rozdelenie moci na najvyšej úrovni. Na regionálnej úrovni možno povedať, že v mestách, ktoré sú obsadené kozáckymi vojskami, existovala v začiatkoch povstania nasledovná štruktúra moci (až do vypuknutia mocenských bojov): oddelenia ministerstva vnútra (t. j. v našom ponímaní polícia), oddelenia ministerstva štátnej bezpečnosti – tie sú podriadené ústreným orgánom moci v Lugansku; veliteľstvo LNR – ktoré možno v miestnych podmienkach chápať ako autonómne domobrany miestnych občín a napokon jednotky kozáckeho vojska.

Záver

Je pravdepodobne predčasné robiť závery ohľadom otázky, kto stojí za smrťou Alexeja Mozgového. Možno skôr konštatovať, že človek jeho profilácie mal nepriateľov na všetkých frontoch. Mohol sa stať obeťou vnútromocenských konfliktov (na základe politických aj vojenských okolností a vzťahov). Na druhej strane celá situácia môže mať oveľa jednoduchšie vysvetlenie, a to je akcia diverznej ukrajinskej skupiny, v prospech čoho vypovedá aj v úvode spomínané vyjadrenie Alexandra Gladkého. Okrem týchto dvoch teórii možno povedať, že Alexej Mozgovoj mohol byť odstránený na objednávku tzv. uhoľnej mafie [25][26][27], ktorá načierno obchoduje s donbaským uhlím na Ukrajine aj v Rusku. Ako sme spomínali vyššie, Mozgovoj sa staval do opozície voči aktuálnej hospodárskej realite v ľudových republikách, a preto je možné predpokladať, že sa mohol so spomínanou mafiou dostať do konfliktu. Na záver konštatujeme, že pre žiadnu z uvedených hypotéz aktuálne nie sú dostupné žiadne dôkazy a že vyššie predložený text predstavuje len náčrt možných scenárov udalosti.