Situácia na Ukrajine zostáva aj naďalej výrazne nestabilnou. Množstvo incidentov svedčí o tom, že zložky donútenia centra (pozri nižšie) nemajú pod kontrolou bezpečnostnú situáciu v ukrajinských mestách, čo so sebou nesie množstvo rizík pre tam žijúce obyvateľstvo aj konkrétne ujmy na živote, zdraví, majetku, česti a dôstojnosti občanov. Početnosť spomínaných incidentov súvisí aj s činnosťou radikálnych nezriedka ozbrojených skupín, ktoré sa z politických a ideologických motívov dopúšťajú násilnej trestnej činnosti.

Incidenty svedčiace o prehlbujúcej sa bezpečnostnej nestabilite na Ukrajine

Uveďme niekoľko príkladov vyššie spomínaných incidentov, ktoré boli podľa všetkého motivované politickými a ideologickými postojmi.

Dňa 18. marca 2014 skupina poslancov vládnej extrémistickej strany CZ Sloboda na čele s Igorom Mirošničenkom navštívila generálneho riaditeľa ukrajinskej verejnoprávnej televízie a za použitia násilia ho prinútila napísať rezignáciu na svoj post. Počas incidentu poslanci uviedli svoje výhrady voči skutočnosti, že televízia odvysielala ceremóniu podpisu zmluvy o vstupe Krymskej republiky do Ruskej federácie (1). Vyjadrili tiež nespokojnosť s programovou štruktúrou počas revolúcie, keď sa na kanále vysielali informácie o prítomnosti extrémistických síl na majdane a tiež ruské seriály v čase, keď na ňom dochádzalo k streľbe do protestujúcich (2).

Dňa 19. marca 2014 neznámi páchatelia ozbrojení strelnými zbraňami, nožmi a sekerami poškodili interiér úradu stavebného dozoru v Kyjeve. Rozbili sklo na dverách a vyrazili dvere na kancelárii, z ktorej odniesli dokumenty a peniaze. Páchatelia sa prestavili ako príslušníci Úradu boja proti korupcii, ktorý sa momentálne formuje pri Kabinete ministrov a mala by ho viesť Teťana Čornovil [v minulosti pôsobila ako aktivistka a tlačová hovorkyňa neonacistickej strany UNA – UNSO (3)]. Správali sa agresívne, obmedzovali na slobode zamestnancov úradu a fyzicky napadli tam prítomnú novinárku (4).

Líder miestnej bunky Pravicového sektora (ktorému tzv. v minulosti tzv. Automajdan odovzdal všetok výstroj vnútorných vojsk Ministerstva vnútra Ukrajiny nadobudnutý výsledkom stretov s políciou (5) a ktorý bol neskôr sčasti integrovaný do zložiek donútenia centra) vo Vinnici Jurij Chort spolu s ďalšími osobami, ktoré sa predstavili ako členovia „Ľudovej rady“ (pozri nižšie), obvinil v mene „Ľudového tribunálu“ hlavnú lekárku Vinnickej oblastnej detskej nemocnice z toho, že na začiatku protestných akcií kolaborovala so Stranou regiónov  a zúčastňovala sa na zločinoch proti ukrajinskému ľudu. V mene tribunálu ju vyzval k rezignácii na svoj post a uviedol, že aktuálne prebieha lustrácia všetkých, ktorí mali v minulosti niečo dočinenia so Stranou regiónov. Uviedol tiež, že sa bude jej vecou ďalej zaoberať Ľudový tribunál, ktorý sa neriadi právnym poriadkom Ukrajiny (6). Ľudové rady sú pritom revolučný orgán, ktorý sa vytvoril z poslancov opozičných voči Janukovičovmu režimu najmä v západných oblastiach Ukrajiny (7) a je aktívny dodnes  [napríklad (8)].

Ako svedčia videozáznamy, príslušníci spomínaného Pravicového sektora fyzicky napádajú okoloidúcich ľudí na ulici [pozri napr.: (9)]. Agresívnym správaním tiež vyvolali incident na prokuratúre v Odese (10).

Dňa 11. marca 2014 skupina 30 páchateľov v maskáčoch ozbrojených kovovými tyčami, bejzbalovými pálkami, obuškami a elektrošokmi a za použitia týchto nástrojov zbila prokurátora v Kyjeve. Páchatelia sa mu vyhrážali, že zbijú aj jeho rodinu, ak do 24 hodín neopustí mesto. Zároveň ho žiadali, aby podpísal rezignáciu na svoju funkciu a zmenil postoj v konkrétnej trestnej veci. Z kancelárie prokuratúry odniesli jeho osobné veci, počítač a zničili interiér niekoľkých kancelárii. Prokurátor bol s poraneniami hlavy a modrinami hospitalizovaný (11).

Dňa 13. marca 2014 v Kyjeve skupina 38 mladých ľudí ozbrojených pištoľami a samopalmi zahrňujúca aktivistov euromajdanu (12) prepadla pobočku Biznis banky a fyzicky napadla jej ochrankárov (13).  Po incidente si orgány činné v trestnom konaní zapísali mená a adresy pristihnutých páchateľov a pustili ich na slobodu (14).

Dňa 2. marca 2014 boli v službe zastrelení automatickými strelnými zbraňami traja príslušníci kyjevskej dopravnej inšpekcie. Podozrivé osoby, ktoré majú podľa vyjadrenia generálnej prokuratúry vzťah k euromajdanu (15), boli údajne prepustené na slobodu (16).

Dňa 19. marca 2014 skupina približne 300 páchateľov ozbrojených strelnými zbraňami a vybavených štítmi za prítomnosti predstaviteľov parapolicajnej zložky tzv. Sebaobrany majdanu a za použitia výstražných granátov a slzného plynu obsadila a spustošila likérovo-vodkový závod Nemiroff v meste Nemirov vo Vinnickej oblasti. Podľa medializovaných informácií stoja za incidentom príslušníci Vinnickej stovky, z minulosti známej ako súčasť štruktúr Sebaobrany majdanu (17) (18) (ktoré sa v súčasnosti integrujú do zložiek donútenia centra; pozri nižšie). Sebaobrana majdanu má podľa dostupných informácií na svedomí popri inej trestnej činnosti aj únosy policajtov (19).

Dňa 12. marca 2014 neznámi páchatelia hodili na pozemok administratívnej budovy Vinnickej prokuratúry štyri kokteily Molotova a spôsobili tým požiar. V tom istom čase dopadli dva koktaily Molotova k budove mestskej prokuratúry (20). V Čigirine zahádzali Molotovovými koktailami pamätník venovaný chásidským rabínom (21).

Dňa 28. januára v Chersone radikálni študenti napadli nožmi troch policajtov, z ktorých dvaja boli pre zranenia hospitalizovaní (22) a jeden z nich zraneniam podľahol (23). Podozrivý z účasti na tomto čine bol v súvislosti amnestiou pre politických väzňov prepustený (24). Boli medializované informácie  o jeho napojeniach na ľudového poslanca strany CZ Sloboda (25).

V decembri minulého roka pri vchode do Najvyššej rady Ukrajiny zbili ľudového poslanca Strany regiónov, slávneho popového skladateľa a harmonikára Jana Tabačnika (26).

Ako zachytáva videozáznam gubernátora Volyne počas revolučných udalostí lynčovali (27); postavili ho pred ad hoc tribunál, potupne ho oblievali vodou a s použitím fyzického násilia ho prinútili podpísať svoju rezignáciu. Počas incidentu sa ho snažili postaviť na kolená, pričom ho kopali do nôh a následne mu nasadili putá (28) (29).

Na stránke DespiteBorders.com (30) už boli zverejnené informácie:

• o konkrétnych incidentoch v rámci rozsiahlej výtržníckej kampane proti pamätníkom sovietskych čias vrátane bojovníkov v II. svetovej vojne, proti náboženským objektom (chrámy Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, židovské komunitné centrum a synagóga) i proti prechádzajúcim autám
• o incidente, v rámci ktorého člen ultrapravicovej a neofašistickej organizácie UNA – UNSO a regionálny líder Pravicového sektoru Aleksandr Muzyčko (Saško Bilij) fyzicky a slovne napadol prokurátora v jeho kancelárii a na zasadnutí prezídia Rovenskej oblastnej rady sa so samopalom v ruke vyhrážal dočasnému ministrovi vnútra Avakovovi, že ho obesí ako psa za nohy na bránu ministerstva vnútra, a tiež uvádzal dôvody, prečo mu nikto nemôže zobrať zbraň z ruky
• o obsadzovaní priemyselných objektov zo strany príslušníkov radikálnych organizácií a o ich nájazdoch do východných a južných oblastí Ukrajiny spojených s obsadzovaním a poškodzovaním cudzieho majetku
• o ovplyvňovaní hlasovania poslancov Najvyššej rady Ukrajiny použitím resp. hrozbami použitia fyzického násilia a strelných zbraní.

Situácia v zložkách donútenia

Na úrovni regiónov neexistujú oficiálne zložky donútenia. V regiónoch pôsobia iba zložky vnútorných síl ministerstva vnútra, ktoré sú priamo podriadené centru. Na Ukrajine neexistuje právny rámec, ktorý by upravoval pôsobenie mestskej polície. Obyvatelia juhovýchodných regiónov sa však na ministerstvo vnútra nemôžu spoliehať, keďže sú v prípade mnohých (aj vyššie spomínaných) incidentov orgány činné v trestnom konaní selektívne nečinné a voči príslušníkom majdanských ozbrojených skupín nevyvodzujú náležité opatrenia. Ba čo viac, ihneď po prevzatí moci opozíciou nový minister vnútra vyhlásil, že vysoké posty na ministerstve vnútra obsadia príslušníci Sebaobrany majdanu a Pravicového sektora (31). Napriek deklaráciám faktického predsedu ukrajinskej vlády, že má Ukrajinu chrániť silná armáda (32), došlo k vytvoreniu Národnej gardy Ukrajiny, do ktorej sa masovo prihlásili mnohí príslušníci Sebaobrany majdanu (33). Príslušníkov gardy budú cvičiť v priebehu dvoch týždňov na jednom z výcvikových stredísk ministerstva vnútra. Národná garda má suplovať úlohy regulárnej armády a orgánov činných v trestnom konaní a bude pozostávať až zo 60 tisíc príslušníkov (34) (35). Jej sily sa pomaly začínajú rozmiestňovať po južných a východných regiónoch Ukrajiny (36) (37).

Predseda dočasnej faktickej vlády Ukrajiny Arsenij Jaceňuk súvislosti s deklarovaným zámerom odzbrojiť radikálne majdanské skupiny vyhlásil, že „ak má niekto záujem brániť Ukrajinu so zbraňou v ruke, je vítaný v Národnej garde a v ozbrojených silách Ukrajiny“. V snahe získať kontrolu nad polovojenskými a parapolicajnými jednotkami teda dochádza k ich začleňovaniu do štruktúr tradičných zložiek donútenia resp. do štruktúr novo vytváranej Národnej gardy. Tento proces však so sebou nesie viaceré riziká. Jedno z nich predstavuje možnosť, že radikáli získajú kontrolu nad silovými zložkami, ktorú budú využívať k tlaku na faktickú politickú reprezentáciu a potenciálne aj na jej potlačenie a nahradenie radikálnejšími silami. Druhým rizikom je možná eskalácia konfliktu medzi centrom integrovanými a neintegrovanými ozbrojenými skupinami (neintegrovaná časť z ktorých má radikálnejšie postoje a nepodlieha tlaku prispôsobiť sa politickým záujmom faktickej politickej reprezentácie Ukrajiny), ktorý môže viesť k prehĺbeniu nestability aj k ďalšej radikalizácii dnes centrom integrovaných majdanských síl. Tretím rizikom je odmietnutie integrácie zo strany najvplyvnejších ozbrojených skupín, ktorým vo väčšej miere vyhovuje pôsobenie mimo štruktúr oficiálnej moci.

Medzi sily integrované do zložiek donútenia centra mal patriť aj vplyvný Pravicový sektor, ktorého príslušníci disponujú niekdajším výstrojom Vnútorných vojsk Ministerstva vnútra Ukrajiny a podľa vyjadrenia predstaviteľky českej Asociace pro mezinárodní otázky boli vycvičení Izraelskými obrannými silami (38). Podľa vyjadrenia dočasného ministra vnútra Ukrajiny Arsena Avakova mali byť predstavitelia Pravicového sektora spoločne so zástupcami Sebaobrany majdanu začlenení do vedenia faktického Ministerstva vnútra Ukrajiny (39) a mali sa tiež podieľať na vytváraní Národnej gardy. Do nej však Pravicový sektor napriek predbežným dohodám odmietol vstúpiť a vytvára si vlastné polovojenské štruktúry. Podľa vyjadrenia jeho vedúceho predstaviteľa Andreja Beleckého bola Národná garda vytvorená práve na to, aby vláda kontrolovala skutočných revolucionárov (40).  Reakcia Pravicového frontu môže signalizovať budúci mocenský konflikt v rámci ministerstva vnútra, ktoré Národnú gardu organizuje (41). Ten môže neskôr prerásť do konfliktu medzi vládnymi štruktúrami, príslušníkmi Pravicového sektoru a Sebaobrany majdanu.

Okrem toho aj mnohé ďalšie radikálne ozbrojené skupiny zostávajú mimo dosahu a kontroly zo strany centra. Vyššie sme spomínali incidenty, v rámci ktorých člen ultrapravicovej a neofašistickej organizácie UNA – UNSO a regionálny líder Pravicového sektoru Aleksandr Muzyčko (Saško Bilij) fyzicky a slovne napadol prokurátora v jeho kancelárii, so samopalom v ruke vystupoval na zasadnutí regionálnej oblastnej rady a vyhrážal dočasnému ministrovi vnútra Avakovovi, že ho obesí ako psa za nohy na bránu ministerstva vnútra, a tiež uvádzal dôvody, prečo mu nikto nemôže zobrať zbraň z ruky (42) (43) (44). UNA – UNSO, ktorá bola v minulosti pre svoj extrémistický charakter ilegálna, stavia na odkaze Ukrajinskej národnej armády. Je známa aj vďaka rôznym násilným aktivitám na území Ukrajiny či vysielaniu dobrovoľníkov do vojen v Čečensku, Podnestersku, Abcházsku, Juhoslávii a Južnom Osetsku. V rámci udalostí na majdane bola mimoriadne aktívna a jej lídri sa podieľali na vzniku a nasledujúcich aktivitách viacerých ďalších radikálnych ozbrojených skupín.

Aj kvôli uvedeným skutočnostiam sa na juhovýchode Ukrajiny vytvárajú ozbrojené (45) domobrany [napr.: (46) (47)], ktoré sa stavajú na odpor zložkám donútenia centra vrátane ukrajinskej armády (48). Na ich stranu sa môžu v prípade vyhrotenia situácie postaviť aj mnohopočetní dobrovoľníci napríklad z radov kozákov. Počas rusko-gruzínskeho konfliktu boli kozácke organizácie schopné behom 2 dní zmobilizovať až 5 000 dobrovoľníkov (49) Okrem toho vojenskú pomoc pre južné a východné  oblasti je ochotný poskytnúť aj Krym (50), tento scenár nevylúčil vo vyjadrení pre DepiteBorders.com ani poslanec Zákonodarnej rady mesta Sevastopoľ Andrej Merkulov (51).

Ako sme spomínali vyššie, na Ukrajine neexistuje právny rámec, ktorý by upravoval pôsobenie mestskej polície [jeho vytvorenie vo svojej výzve prednedávnom prisľúbil faktický predseda vlády Jaceňuk, problém jeho garancií má však viacero mimoriadne komplikovaných aspektov, ktoré spomíname v osobitnom článku (52)]. Popri zložkách domobrany preto na juhovýchode pôsobia aj tradičné policajné zložky podriadené centru vrátane jednotiek zvláštneho určenia. Napr. z bývalých príslušníkov rozpustenej špeciálnej jednotky BERKUT bol v Dnepropetrovsku a v Donecku vytvorený „Špeciálny oddiel milície osobitného určenia“ a v Odese boli jeho príslušníci preradení do jednotiek hliadkovej služby (53). Existujúce zložky donútenia formálne podriadené centru však v regiónoch ukrajinského juhovýchodu zostávajú neutrálne a zväčša zrejme nevykonávajú činnosti, späté s presadzovaním mocenských záujmov centra.  Viaceré skutočnosti, ako napr. odmietanie plnenia rozkazov na rozohnanie masových demonštrácií (54) (55) (56), napovedajú, že miera ich lojality centru nie je vysoká. Naopak, zložky domobrany [napr. Luganská sebaobrana (57)] na svojich stránkach uvádzajú, že je ich cieľom pomoc policajným zložkám pri zabezpečovaní právneho poriadku.

Záver

Na Ukrajine sa vytvárajú viaceré centrá disponujúce vlastnými zložkami donútenia, zjednodušene zachytené v nasledujúcej schéme:

Ide o:

1. radikálne majdanské skupiny neintegrované centrom vrátane neonacistickej UNA – UNSO
2. Pravicový sektor (len sčasti integrovaný centrom, ktorý má v súčasnosti odstredivé tendencie)
3. radikálne skupiny integrované do zložiek donútenia centra (relevantná časť Sebaobrany majdanu, zložky strany CZ Sloboda)
4. centrum (faktická vláda v Kyjeve a vedenie jej ministerstva vnútra)
5. tradičné zložky donútenia na ukrajinskom juhovýchode (formálne podriadené a v obmedzenej miere lojálne centru)
6. domobrany na juhovýchode Ukrajiny.

Vzhľadom na rôzne antagonické vzťahy je vysoko pravdepodobné, že medzi uvedenými silami dôjde k vyhrocovaniu konfliktu, a to predovšetkým na báze:

• vzájomných konfliktov medzi radikálnymi ozbrojenými majdanskými subjektmi [porov. (58)]
• konfliktov radikálnych majdanských subjektov a centra (s perspektívou odstredivých tendencií centrom aktuálne integrovaných radikálnych síl)
• konfliktov radikálnych majdanských síl a centra na jednej strane a domobrán na juhovýchode Ukrajiny na druhej strane (s perspektívou odstredivých tendencií centru formálne podriadených zložiek donútenia na juhovýchode krajiny a ich prechodu na stranu miestnych domobrán).

Je vysoko pravdepodobné, že situácia na Ukrajine prerastie do skutočnej občianskej vojny.