Dňa  12. februára 2015  bola v Minsku uzatvorená dohoda s názvom „Komplex opatrení pre realizáciu minských dohovorov“ (1). Ide pritom o politickú dohodu, ktorej realizácia závisí od ochoty a pripravenosti všetkých účastníkov konfliktu dodržiavať ju [porov. napr. (2)]. V predmetnej dohode sa uvádza požiadavka na zastavenie paľby v určitých okresoch Doneckej a Luganskej oblasti od 15. februára 2014 o 00:00 kyjevského času. V dohode sa ďalej uvádza, že obe strany majú stiahnuť ťažkú vojenskú techniku za účelom vytvorenia bezpečnostnej zóny širokej min. 50 km pre delostrelecké systémy s kalibrom 100 km a viac; bezpečnostnej zóny širokej 70 km pre raketomety a vytvorenie bezpečnostnej zóny pre raketomety typu Uragan, Tornado-S  a Smerč a taktických systémov Točka-U so šírkou 140 km. Predmetné bezpečnostné zóny sa majú vytvoriť v prípade ukrajinských ozbrojených síl od faktickej línie vedenia bojových operácií a v prípade povstalcov platí línia, ktorá bola dohodnutá v Minskom memorande dňa 19. septembra 2014. Uvedená úloha sa má plniť od druhého dňa po zastavení bojov a má sa ukončiť v priebehu 14 dní. Vypĺňanie týchto požiadaviek bude monitorovať OBSE za podpory trojstrannej kontaktnej skupiny.

Po realizácii vyššie uvedených krokov dokument predpokladá začatie dialógu o špecifikách realizácie miestnych volieb (t. j. odsúhlasenie s predstaviteľmi týchto regiónov), ktoré prebehnú podľa ukrajinského právneho poriadku. Následne sa počíta aj s rokovaniami o budúcom režime určitých okresov (t. j. území ovládaných povstalcami) Doneckej a Luganskej oblasti. Najvyššia rada Ukrajiny má povinnosť v termíne do 30 dní od podpísania dohody prijať uznesenie, ktoré presne vymedzí teritoriálne pôsobenie režimu povstalcami ovládaných oblastí na základe línie prijatej v Minskom memorande v septembri minulého roka. Možno predpokladať, že v budúcnosti v rokovaniach medzi centrálnou vládou v Kyjeve a povstalcami vzniknú rôzne spory o vecnom obsahu týchto právnych noriem a ich teritoriálnej pôsobnosti.

Najväčším problémom prijatých opatrení je realizácia ústavnej reformy, ktorá sa má stať platnou ku koncu roku 2015. Táto ústavná reforma bude kľúčovým elementom decentralizácie určitých okresov Doneckej a Luganskej oblasti, ktorá má byť odsúhlasená s politickým establišmentom povstalcov. Ústavná reforma predpokladá prijatie zákona o osobitom štatúte niektorých okresov Doneckej a Luganskej oblasti, ktorá má počítať s realizáciou nasledovných špecifík:

• právo na jazykové samourčenie;
• účasť miestnych orgánov samosprávy na menovaní vedúcich orgánov prokuratúry a súdov;
• možnosť pre centrálne orgány uzatvárať zmluvy o sociálnom, hospodárskom a kultúrnom rozvoji určitých okresov;
• spolupráca centrálnych orgánov s orgánmi miestnej samosprávy v oblasti spolupráce určitých okresov s regiónmi Ruskej federácie;
• vytvorenie oddielov ľudovej polície na základe rozhodnutia miestnych rád s cieľom podpory verejného poriadku v určitých okresoch;
• nemožnosť predčasne zrušiť právomoci poslancov miestnych rád Najvyššou radou Ukrajiny.

Celý mierový proces načrtnutý Minským memorandom môže stroskotať práve na rámcových a vágnych formuláciách tohto ustanovenia, ktoré odkazuje na budúce rokovania. V prípade, že zlyhá prijatie legislatívy za účasti povstaleckých predstaviteľov, ktorá by upravovala jednotlivé body decentralizácie spomenuté v tomto texte, možno očakávať zvýšené riziko opätovného obnovenia bojových operácií.

Predmetné opatrenia dávajú možnosť jednotlivým okresom, ktoré sú pod kontrolou povstalcov, realizovať spoluprácu s regiónmi Ruskej federácie. Doteraz nie je jasné, či pôjde aj hospodársku spoluprácu, aký štatút budú mať tovary vyrábané v Rusku prechádzajúce cez dnes povstalcami kontrolované hranice na povstalecké územie, ako sa budú preclievať a ako sa bude reagovať na prípadné ich priesaky do ostatných oblastí Ukrajiny. Odpovede na nasledovné otázky sú veľmi dôležité z toho hľadiska, že Ukrajina minulý rok podpísala zmluvu o vytvorení zóny slobodného obchodu s Európskou úniou, pretože osobitý štatút niektorých okresov Doneckej a Luganskej oblasti by mohol skomplikovať praktickú realizáciu zóny voľného obchodu s EÚ.

Ako ďalší problém sa javí vytvorenie špecifík plnohodnotného obnovenia sociálno-hospodárskych vzťahov, vrátane sociálnych prevodov, takých, ako je výplata penzií a iných (príjmy, včasné platenie všetkých komunálnych účtov a obnova zdaňovania podľa právneho poriadku Ukrajiny). Ukrajina je preto povinná obnoviť riadenie segmentu svojho bankového systému, v okresoch zasiahnutých konfliktom. Do budúcnosti sa počíta s možnosťou vytvorenia medzinárodného mechanizmu zjednodušenia vyššie uvedených prevodov.

Ako problematická sa do budúcnosti javí požiadavka obnovy nad štátnou hranicou zo strany ukrajinskej vlády v celej konfliktnej zóne, ktorá sa má začať v prvý deň po vykonaní miestnych volieb a ukončiť sa po kompletnom politickom urovnaní (t. j. vykonaní miestnych volieb a realizácií ústavnej reformy). Tento krok si vyžaduje dostatočnú mieru dôvery na oboch stranách, čo môže odskúšať pripravenosť oboch strán príjmať kompromisy. Za situácie, že majú povstalecké štruktúry už sformovaný systém zložiek donútenia (3), ktorý bode zrejme transformovaný do zložiek ľudovej polície podľa poznámok k opatreniam zakotveným v dohode, možno len ťažko predpokladať, že mierový proces postúpi natoľko ďaleko, aby došlo k odovzdaniu hraníc ozbrojeným zložkám podriadeným Kyjevu. Keďže by bolo možné túto kompetenciu delegovať na miestne zložky donútenia v rámci decentralizačnej reformy, je vysoko pravdepodobné, že bude v budúcnosti mierový proces mrznúť v predmetnom bode.

V budúcnosti bude veľmi zaujímavé sledovať, aký reálny štatút získa tzv. ľudová polícia. Dnes ľudové republiky disponujú svojimi vlastnými zložkami donútenia (ľudová domobrana, rôzne jednotky špeciálneho určenia atď.), ktoré v budúcnosti môžu byť pretransformované do tzv. ľudovej polície z personálneho a technického hľadiska (vrátane zbraňových systémov). Časť povstaleckých zložiek donútenia môže byť pretransformovaná na nejaké organizácie neoficiálneho charakteru, napr. organizácie vojensko-vlasteneckej výchovy atď. Je však veľmi ťažké predstaviť si, že by sa povstalci reálne zbavili svojho ozbrojeného krídla, pretože vo vzájomných vzťahoch s Kyjevom dominuje obojstranná nevraživosť a veľká dávka nedôvery. Preto tento bod považujeme za jeden z tých, na ktorých môžu ďalšie budúce rokovania stroskotať resp. vážne zamrznúť.

Nová dohoda o urovnaní konfliktu na Ukrajine zaväzuje ukrajinského zákonodarcu zabezpečiť milosť a amnestiu prijatím zákona, ktorý by zakazoval stíhanie a potrestanie osôb v súvislosti s udalosťami, ktoré sa odohrali v určitých okresoch Doneckej a Luganskej oblasti. Inými slovami dochádza k tomu, že Kyjev je povinný omilostiť a amnestovať všetky osoby, ktoré sa v Doneckej a Luganskej oblasti akýmsi spôsobom podieľali na odboji proti centrálnej vláde a v súčasnosti sa voči nim vedie tresné konanie. Rovnako dokument zaväzuje obe strany vymeniť všetkých zajatcov. Prijatý text prikazuje stiahnutie všektých zahraničných ozbrojených formácií, vojenskej techniky a žoldnierov z územia Ukajiny pod dozorom OBSE. Dokument obsahuje tiež povinnosť odzbrojenia všetkých nezákonných skupín. Vyplnenie tohto bodu bude problematické na oboch stranách, pretože bude ťažké určiť ktorá technika patrí tzv. zahraničným formáciám; následne vzniká problém určenia toho, ktorí kombatanti sú žoldniermi alebo dobrovoľníkmi (bude nutné dokázať, že daná osoba má zo svojej činnosti nejaký materiálny osoh) a napokon v období mieru budú mať obe strany čas na preskupenie a vzniknú nové formácie, ktoré bude ťažké vyššie uvedeným spôsobom zadefinovať. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že pre Kyjev sú všetky formácie, ktoré vznikli v dôsledku vnútroštátneho konfliktu na východnej Ukrajine na strane povstalcov nezákonnými formáciami (ide teda o jeden z najkritickejších bodov predmetného dokumentu). V humanitárnej sfére sú strany povinné zabezpečiť bezpečný prístup, dopravu, uskladnenie a rozdelenie humanitárnej pomoci osobám, ktoré takúto pomoc potrebujú na základe medzinárodného mechanizmu.

Záver
Pri pohľade na komplikovanosť budúceho mierového procesu sa opätovne vynára do popredia variant realizácie modifikovaného kosovského scenára z aktuálneho pohľadu Belehradu tak, ako bol sformulovaný v našej predchádzajúcej publikácii v časopise DespiteBorders.com (4). Po uznaní množstva práv entity na území Kosova a Metohie zo strany Belehradu je totiž pozícia srbských autorít po formálnej stránke taká, že ide o entitu zvláštneho druhu nachádzajúcu sa na území Srbska, ktorej sa uznávajú špecifické autonómne práva v súlade so srbskou ústavou. Odštiepenecké orgány štátnej moci pôsobiace na tomto území sa akceptujú a ich pôsobenie sa interpretuje v intenciách autonómnych práv a pomyselnej súladnosti so srbskou legislatívou. Na druhej strane interpretácia stavu vecí zo strany odštiepeneckých orgánov je taká, že fungujú ako orgány suverénneho štátu úplne nezávislé od zákonov štátu materského.

Pri pohľade na vývoj na Ukrajine sa ukazuje, že  dohoda o urovnaní konfliktu na Ukrajine prakticky prináša určitý variant kosovského scenára. Ukrajina fakticky uznala, že nie je schopná vykonávať efektívnu kontrolu nad územiami obsadenými povstalcami. Z textu dohody je jasné, že povstalci museli aspoň vo formálnej rovine uznať územnú celistvosť Ukrajiny, čím sa daný scenár vymyká spod popísaného kosovského scenára a vytvára jeho modifikáciu. V povstaleckých regiónoch sa pritom majú voľby konať podľa ukrajinských zákonov, čo však nevylučuje ich súčasnú transformáciu do legislatívy Doneckej a Luganskej ľudovej republiky [t. j. prijatie zákona identického s ukrajinským volebným zákonom, pričom počas volieb budú povstalci vystupovať v súlade s tvrdením, že voľby sú realizované podľa ich legislatívy; prelepenie ukrajinských štátnych znakov na oficiálnych dokumentoch podobne, ako to bolo v severnom Kosove počas skladania sľubov volených predstaviteľov miestnych samospráv (5); prítomnosť štátnych symbolov DNR a LNR v hlasovacích miestnostiach atď.]. Možno očakávať, že v nich bude zvolená obdobná politická reprezentácia ako v súčasnosti; politické štruktúry povstalcov teda budú transformované podobne, ako sa očakáva, že budú transformované ich zložky donútenia (do tzv. ľudovej polície). Bude teda zachovaná faktická nezávislosť daných regiónov od Ukrajiny za súčasnej interpretácie Kyjeva a sčasti aj predstaviteľov povstaleckých regiónov v intenciách územnej celistvosti Ukrajiny [je pravdepodobné, že na povstaleckom území bude existovať dualita ukrajinských a povstaleckých orgánov (ak si Kyjev takéto orgány presadí)]. Komplikovanosť budúceho mierového procesu čo do bodov o decentralizačnej reforme a o pôsobení ukrajinských zložiek donútenia na území povstaleckých regiónov však vytvára zásadné pochybnosti o tom, že sa bude v budúcnosti realizovať vo forme, v akej ho predpokladá dohoda.