Názov publikácie: Encyclopedia of Rusyn History and Culture
Zostavovateľ: Paul Robert Magocsi and Ivan Pop
Vydavateľ: University of Toronto Press, Canada
Rok vydania: 2005
Počet strán: 569
ISBN: 0-8020-3566-3

Začiatkom tohto roku v Toronte (Kanada) vyšlo už druhé, rozšírené a doplnené vydanie Encyklopédie rusínskej histórie a kultúry. Jej hlavnými zostavovateľmi sú profesor Paul Robert Magocsi, vedúci katedry ukrajinských štúdií na Torontskej univerzite, spolu so slavistom Ivanom Popom z Českej republiky. Autorský kolektív pozostáva z 23 autorov a 25 konzultantov z rozličných štátov sveta, ako napr. z USA, Kanady, Slovenska, Ukrajiny, Srbska, Maďarska, Izraela, Estónska a i.

Ako uvádza P. R. Magocsi v úvode, ide o „prvú publikáciu, ktorá analyzuje minulosť a kultúru Rusínov vo všetkých štátoch, kde žijú. Publikácia má z istého hľadiska referenčný charakter pre odborníkov na karpatsko-rusínske štúdiá a pre všetkých tých, ktorí majú záujem o poznatky o jednom z národov, ktorý žije v strednej a východnej Európe. Encyklopédia sa môže zísť aj tým, ktorí by chceli získať kompletnejší obraz o dejinách východných oblastí bývalého Rakúsko-Uhorska a nových štátov, ktoré sa objavili na jeho niekdajšom území: Československa, Slovenska, Poľska, Maďarska, Sovietskeho zväzu a Ukrajiny.

Kanadský profesor Paul Robert Magocsi je známy ako najvýznamnejší odborník na rusínsku problematiku a iniciátor karpatsko-rusínskych štúdií. Karpatsko-rusínska otázka sa považovala za natrvalo vyriešenú v prospech ukrajinskej etnickej identity. Výskumy profesora Magocsiho sa týkajú alternatívnych možností vývoja Rusínov, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú osobitnej východoslovanskej identity. Magocsi skúma a analyzuje súčasný stav rusínskej identity. Podľa jeho názoru fakt, že ukrajinskú identitu odmietlo mnoho ľudí rusínskeho pôvodu v bývalej Juhoslávii a USA, svedčí o existencii samostatnej rusínskej identity.

Magocsi je presvedčený, že presadzovanie politiky ukrajinizácie v Československu v 50. rokoch spôsobilo postupnú asimiláciu Rusínov so slovenským národom. Magocsiho teória a údaje, ktoré použil na potvrdenie svojej teórie, boli neraz podrobené kritike predovšetkým zo strany ukrajinských vedcov a občianskych aktivistov. Otázka existencie Karpatských Rusínov by sa viac nemala objavovať a byť predmetom ostrých diskusií, odkedy sa ľudia, ktorí sa identifikujú s Rusínmi, začali dožadovať oficiálneho uznania.

Rusíni sú známi ako Karpatskí Rusíni, Karpatskí Rusi, Karpatskí Ukrajinci, Lemkovia, Rusnáci, Ruténi, Uhro-Rusíni, ako Slovania, ktorí obývajú strednú Európu. Vlasťou Rusínov je Karpatská Rus, ktorá sa z hľadiska súčasných hraníc rozprestiera na území Poľska (oblasť osídlenia Lemkov), Slovenska (Prešovský kraj), Ukrajiny (Zakarpatsko) a Rumunska (Maramureš). Okrem území tzv. Karpatskej Rusi sú kompaktnými územiami rusínskeho osídlenia severovýchodná časť Maďarska, Srbsko (oblasť Vojvodiny), spoločenstvá rusínskych imigrantov žijú v Českej republike, Kanade, pričom najvýznamnejšia rusínska komunita žije v USA. Rusíni sú malým národom, ktorý nikdy nemal svoj štát, resp. politickú nezávislosť.

Podľa slov editorov, kritériom zaradenia jednotlivých hesiel do encyklopédie bol výlučne princíp vzťahu k rusínskej histórii a kultúre, bez ohľadu na etnický pôvod jednotlivca. Encyklopédia rusínskych dejín a kultúry pozostáva z 1 119 hesiel. Takmer polovicu z nich tvoria biografické heslá (665), charakteristika náboženských a sekulárnych inštitúcií (136), periodiká (105), definície historických termínov (67) a heslá venované politickým stranám (10). Ďalšiu časť publikácie tvoria state, analyzujúce geografiu regiónu, historické udalosti, osobnosti a národy, ktoré historicky pôsobili v interakciách s Rusínmi. Napokon osemnásť tematických kapitol sa týka nasledovných otázok: archeologické nálezy, architektúra, výtvarné umenie (maliarstvo, sochárstvo), filmová tvorba, komunizmus, etnografia, genealógia, geografia a ekonomika, historiografia, história, internet, jazyk a jazyková problematika, literatúra, nacionalizmus, vydavateľské aktivity, rozhlasové a televízne vysielanie. Encyklopédia sa snaží čo najdôslednejšie prezentovať dejiny a kultúru predovšetkým Karpatskej Rusi, ale aj štátov, na území ktorých žijú Rusíni v súčasnosti. Vzhľadom na to, že Rusíni väčšinou žijú na území Podkarpatskej Rusi, väčšina encyklopedických hesiel sa týka ľudí, resp. historických udalostí, spätých práve s uvedeným regiónom. Autori encyklopédie neobišli ani otázky školstva, kultúry, súčasných tendencií v rusínskom hnutí a jeho významných osobností v súčasnosti.

Úvodnú časť encyklopédie tvorí séria máp (13), autorom ktorých je Paul Robert Magocsi. Sú na nich vyobrazené archeologické náleziská na Podkarpatskej Rusi, architektúra Podkarpatskej Rusi, etnografické členenie Podkarpatskej Rusi, fyzická geografia, geografia a hospodárske pomery, náboženské inštitúcie Podkarpatskej Rusi, Uhorsko v 11. storočí, Karpatská Rus v 13. -14. storočí, Karpatská Rus v 19. storočí, Karpatská Rus v rokoch 1919 – 1939, Karpatská Rus v roku 2004, dialektologická mapa Karpatskej Rusi, Vojvodiny a Banátu.

Encyklopédia obsahuje state, venované obyvateľstvu a etnickým skupinám Zakarpatska (Ukrajina) a Lemkov v Poľsku, Rusínov na území bývalej Juhoslávie, Rusínov v Maramureši (Rumunsko) a v tzv. Prjaševščine (dnešný Prešovský kraj, Slovensko). Osobitné zmienky sú venované dejinám iných národov (Slovákov, Maďarov, Rómov, Poliakov, Rusov, Ukrajincov, Američanov) a ich väzieb na Rusínov, ako aj národným organizáciám, politickým stranám, vzdelávacím a náboženským ustanovizniam.

V prípade Ukrajincov encyklopédia uvádza, že „Ukrajinci sú predstaviteľmi karpatsko-rusínskeho spoločenstva, emigranti (alebo ich potomkovia) z Východnej Haliče, resp. z Východnej Ukrajiny, alebo Rusíni (a ich potomkovia), ktorí prijali ukrajinskú identitu. Tradične sa na územiach, osídlených rusínskym obyvateľstvom, etnonymum Ukrajinec /-ka nepoužíva” (autori – B. Horbaľ, P. Magocsi, I. Pop) [s. 511].

Materiály, týkajúce sa emigrácie Rusínov zo Zakarpatska a Československa do USA a Kanady pripravil P. Magocsi. Encyklopédia obsahuje celý rad geografických názvov žúp, miest, vrchov, riek s kvalitným popisom obsahu, ako aj mnoho historických udalostí a mien, takisto s objektívnou prezentáciou ich úlohy. Nepochybne pozornosť čitateľa vzbudí väčšina hesiel, ktoré boli do publikácie zaradené. Jedným z nich je to, ktoré sa venuje málo známej historickej udalosti – Talerhofu. Talerhof (anglicky; nemecky – Thalerhof) je obec neďaleko rakúskeho mesta Graz (v súčasnosti na území letiska v Grazi), v ktorej boli od septembra 1914 do konca roku 1917 internovaní Ukrajinci z Haliče, Bukoviny a z oblastí obývaných Lemkami, podozrievaní z rusofilstva a spojenia s Ruským impériom. Rakúsko-uhorská vláda ich na začiatku vojny s Ruskom pod vplyvom neúspechov na fronte uväznila. Strašným dôsledkom atmosféry vojnovej psychózy a teroru bolo, že značná časť lemkovskej inteligencie, vrátane predstaviteľov duchovenstva, právnikov, predstaviteľov kultúrneho a občianskeho života, zahynula alebo nenávratne prišla o zdravie. Baraky internačného tábora demontovali v roku 1936 a zároveň bola vykonaná exhumácia. Celkovo bolo v spoločnom hrobe v blízkosti rakúskej dediny Feldkirchen pochovaných 1 767 ľudských tiel.

Encyklopédia prezentuje rusínsku pozíciu, editori neobišli ani niekdajších, resp. súčasných kritikov samotnej idey rusínstva. Obsahuje heslá venované napr. Mykolovi Mušynkovi (etnograf, kultúrny pracovník ukrajinskej orientácie, žijúci na Slovensku v Prešovskom kraji), Oleksovi Myšanyčovi (ukrajinský literárny vedec a publicista, kritik politického rusínstva, resp. karpatorusínstva, zomrel 1. januára 2004 v Kyjeve), Jurijovi Bačovi (spisovateľ, publicista, aktívny predstaviteľ ukrajinskej komunity na Slovensku, Prešov), Ľubici Babote (jazykovedkyňa ukrajinskej orientácie, profesorka katedry ukrajinských štúdií na Prešovskej univerzite, Slovensko), Jurijovi Balegovi (literárny vedec, profesor, beletrista, stál na čele Ukrajinskej národnej rady v Zakarpatsku) a i. V encyklopédii sa nachádzajú biografie významných osobností rusínskeho pôvodu, napr. Michajla Baluďanského, Ihora Hrabara a Andyho Warhola. Hoci mnohí z nich nepôsobili v oblasti rusínskych štúdií, ale ich životná dráha bola podľa názoru editorov významnou súčasťou histórie a kultúry národa.

Encyklopédia rusínskych dejín a kultúry je príkladom publikácie akademického charakteru a nepochybne neunikne pozornosti vedcov, odborníkov ako aj všetkých ostatných zainteresovaných čitateľov.