Kto ovláda Sevastopoľ, ovláda Čierne more.
admirál Pavel Stepanovič Nachimov

Významnú úlohu v eskalácii krymskej krízy zohral aj fakt, že sa jedna z dvoch základní Čiernomorskej flotily RF (ďalej „čiernomorská flotila“) nachádza v Sevastopole (druhá základňa sa nachádza v meste Novorossijsk).  Čiernomorská flotila bola založená na základe nariadenia cárovnej Kataríny II., po tom ako bol Krym pripojený k Ruskej ríši. Dňa 13. mája 1783 v zálive pri obci Achtiar zakotvili lode Azovskej a Dneprovskej flotily, ktoré vytvorili jadro čiernomorskej flotily (1). Na mieste predmetnej obce bolo v júni v roku 1783 založené mesto Sevastopoľ a prvými kamennými stavbami boli popri kaplnke stavby patriace do infraštruktúry flotily (2). Sevastopoľ je hlavnou základňou čiernomorskej flotily, o ktorej sa do krízy predpokladalo, v ňom bude prítomná do roku 2042 s možnosťou predĺženia nájmu do roku 2047 (3). Ukrajinská opozícia zaujímala voči prítomnosti čiernomorskej flotily na Kryme negatívne postoje [napríklad (4)]. Počas zmeny režimu v Kyjeve sa čoraz častejšie objavovali názory nových lídrov, že by mala čiernomorská flotila opustiť krajinu [napríklad (5) (6)].

Existuje okruh ďalších skutočností, ktoré vypovedajú v prospech presvedčenia, že mali obavy Ruskej federácie z jej vytlačenia z polostrova reálny základ. Medzi ne patrí aj fakt, že sa na stránkach amerického federálneho úradu pre verejné obstarávanie (Federal Business Opportunities) za posledné obdobie objavilo niekoľko pozoruhodných výziev, ktorých zadávateľom bolo americké námorníctvo (Department of the Navy, Naval Facilities Engineering Command):

• Renovácia školy č. 3 v Sevastopole z dňa 20. augusta 2013 (7). Na stránke sa neuvádza informácia o zrušení tohto projektu, možno však predpokladať, že ho čaká rovnaký osud ako nasledujúce dva projekty.
• Renovácia školy č. 5 v Sevastopole z dňa 5. septembra 2013. Projekt bol zrušený dňa 15. apríla 2014 s nasledujúcou poznámkou: „Vzhľadom na súčasnú situáciu na Ukrajine je týmto predmet výzvy zrušený“ (8).
• Renovácia Štátnej detskej nemocnice v Simferopole z dňa 12. decembra 2013. Projekt bol zrušený dňa 14. apríla 2014 pre súčasnú situáciu na Ukrajine (9).

Vyššie uvedené výzvy neboli prvými projektmi financovanými USA na území Krymu:

• V mesiaci február 2012 Úrad obrannej spolupráce amerického veľvyslanectva v Kyjeve slávnostne otvoril stomatologickú kliniku pre veteránov a invalidov v Sevastopole [a tiež slávnostne otvoril renovovanú internátnu školu v meste Perevalsk v Luganskej oblasti] (10).
• Veliteľstvo ozbrojených síl USA v Európe (United States European Command, ďalej „EUCOM“) zrenovovalo v roku 2013 školu č. 22, ktorá je najväčšou školou v meste Sevastopoľ (11).
• EUCOM v roku 2013 zrenovoval aj školu č. 14, ktorá je najväčšou školou v meste Simferopoľ (12).

Americká armáda nefinancuje filantropické projekty výhradne na Kryme. Finančne dotovala napr. aj projekt renovácie školy v Ľvovskej oblasti (13). Na stránke Federal Business Opportunities sa tiež objavila výzva na renováciu komunitného vzdelávacieho centra v meste Vinnica z dňa 5. marca 2014, ktorá je naďalej v realizácii (fáza prijímania ponúk) (14), a to napriek nestabilnej situácii na Ukrajine zasahujúcej  aj Vinnickú oblasť [porovnaj napríklad (15)]. EUCOM zahájil na Ukrajine celkovo 8 humanitárnych projektov, miestom realizácie ktorých bol zväčša Krym. Podobné aktivity vyvíja v Gruzínsku, Arménsku, Moldavsku, Rumunsku, Lotyšsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Macedónsku, Čiernej Hore, Albánsku a v iných európskych krajinách vrátane Francúzska (16). Bližší pohľad na tieto krajiny ukazuje, že ide o súčasných členov NATO (Albánsko, Bulharsko, Lotyšsko, Rumunsko, Francúzsko) alebo o štáty s určitou perspektívou členstva resp. určitou formou partnerstva s NATO (17).

Krátko po podpísaní zmluvy o vstupe Krymskej republiky a Sevastopoľa do Ruskej federácie a začatí ich začleňovania do ruských štátnych štruktúr boli americké projekty na Kryme zrušené. V rámci inkorporácie subjektov Krymského polostrova do Ruskej federácie sa rozhodovalo o vedúcich funkciách na Kryme. Takzvaný ľudový starosta Sevastopoľa Alesander Čalyj, ktorého si obyvatelia mesta zvolili na ulici miesto predchádzajúceho nominanta Kyjeva (18), navrhol prezidentovi založenie Agentúry strategického rozvoja Sevastopoľa. Putin myšlienku podporil a vymenoval Čalého do čela spomínanej agentúry. Čalyj navrhol rozdeliť správu mesta na dve časti: na taktické úlohy a strategické úlohy. Administrácia mesta (sevastopoľský gubernátor) bude mať za úlohu riadenie mesta, na druhej strane Agentúra pre strategický rozvoj Sevastopoľa (Čalyj) bude pracovať so strategickými projektmi rôznych investorov. Putin poveril dočasným výkonom zodpovednosti gubernátora Sevastopoľa bývalého zástupcu veliteľa Čiernomorskej flotily RF, viceadmirála vo výslužbe Sergeja Meňajla (ktorý mal významné zásluhy na formovaní domobrany Sevastopoľa). Dočasným výkonom zodpovednosti gubernátora Krymskej republiky bol poverený predseda krymskej vlády Sergej Aksionov (19) (20). Predtým, než prebehli vyššie uvedené nominácie, Čalyj uskutočnil stretnutie s ruským ministrom obrany Sergejom Šojgu, v nadväznosti na ktoré vyhlásil, že sa hlavným investorom do Sevastopoľa môže stať Ministerstvo obrany RF, keďže Čiernomorská flotila RF už v značnej miere rozhoduje o mestskom hospodárstve (napríklad ide o hlavného platiteľa dane v meste) (21). Možno konštatovať, že má prítomnosť flotily zásadný vplyv na hospodársky rozvoj mesta.

Krymský gubernátor Aksionov informoval o zrušení tendra na renováciu školy č. 5 v Sevastopole prostredníctvom svojho konta na Twitteri, pričom uviedol, že išlo o „tender na prestavbu sevastopoľskej školy č. 5 na ženijnú základňu americkej vojenskej flotily“. Jeho vyjadrenie prevzali a adaptovali mnohé ruské médiá a široko sa o ňom diskutovalo v sociálnych sieťach. Aksionovove tvrdenie však nezodpovedalo skutočnosti, keďže je na stránke dostupná aj projektová dokumentácia, podľa ktorej ide skutočne o renováciu a nie o prestavbu školy (22). Po ukončení renovácie mali na budovu školy umiestniť tabuľku s nasledovným textom v ukrajinčine a angličtine: „Renovácia tejto školy bola možná vďaka dotácii ľudu Spojených štátov amerických sevastopoľskému ľudu  pri podpore Oddelenia pre otázky vojenskej spolupráce a Veľvyslanectva USA na Ukrajine” (23). V projektovej dokumentácii je príklad takejto tabuľky umiestenej na materskej škole v Bulharsku, v ktorej sa uvádza analogický text s formuláciou o bulharskom ľude. Naskytá sa otázka, prečo mal byť text na predmetnej tabuľke iba angličtine a ukrajinčine, ak drvivá väčšina „sevastopoľského ľudu“ (nie „ukrajinského ľudu“) považuje ruský jazyk za svoju materčinu, čo naznačuje aj fakt, že od 12 marca 2014 mesto prešlo na ruštinu ako pracovný jazyk (24). Na druhej strane uvádzaná formulácia naznačuje, že USA rozlišuje medzi „ukrajinským ľudom“ a „sevastopoľským ľudom“ a peniaze  z prezentovaného pohľadu vynakladá výhradne v prospech určitej časti ukrajinského ľudu žijúcej v meste Sevastopoľ. Naskytá sa ďalšia otázka, prečo v prípade bulharskej materskej školy objednávateľ v projektovej dokumentácii neuviedol obdobnú formuláciu o ľude obce, v ktorej sa nachádza zrenovované zariadenie. Podobne v projektovej dokumentácií vzdelávacieho komunitného centra v meste Vinnica sa uvádza formulácia o ukrajinskom ľude (25). Objednávateľ zákazky v Sevastopole teda zrejme účelovo vyčleňuje miestnu komunitu z  celku s cieľom získať si jej priazeň (v prospech tohto predpokladu svedčí aj mimoriadne vysoký záujem amerického námorníctva o filantropické aktivity na Kryme), pričom však prevedenie tabuľky vrátane jej jazykovej stránky svedčí o značnej vzdialenosti objednávateľa k predmetnej komunite resp. o nedostatočnej miere chápania jej povahy (k postojom krymského obyvateľstva voči tabuľkám pripomínajúcim filantropické aktivity USA pozri aj nižšie).

Záver

Na záver sa vráťme k výroku admirála Nachimova citovanému v úvode tohto článku: „Kto ovláda Sevastopoľ, ovláda Čierne more“. Sevastopoľ má mimoriadne dôležitú rolu z hľadiska kontroly nad Čiernym morom; možno preto vysloviť hypotézu, že si Rusko chcelo inkorporáciou Krymu do federácie zabezpečiť svoje pozície v tomto meste. V prípade, že by sa podarilo USA za pomoci nových ukrajinských autorít vytlačiť ruskú flotilu z Krymu, námorná základňa by zrejme nezostala dlho prázdnou. Ruskú flotilu by nahradila iná flotila, ktorá by musela byť v meste aj hospodársky aktívna. Zintenzívnenie filantropických aktivít amerického námorníctva môže naznačovať jeho záujem o využívanie námornej základne v Sevastopole. FIlantropické aktivity sa začali ešte za vlády Janukoviča, ktorá nebola proruskou, za akú býva často označovaná, ale hájila záujmy predovšetkým doneckej rodiny, prejavujúcej záujem o európsku integráciu Ukrajiny (26) (27). Z hľadiska medzinárodného práva by existencia námornej základne USA v Čiernom mori nebola možná. Podľa Dohody z Montreux (1936) existujú značné obmedzenia pre flotily štátov nepobrežných štátov Čierneho mora, týkajúce sa tonáže a dĺžky ich zotrvávania v Čiernom mori (28). Americké námorníctvo však bolo opakovane obviňované z toho, že predmetnú konvenciu nerešpektuje [pozri napríklad (29)].

Z hľadiska presadzovania záujmov USA na Kryme môžu predstavovať problém protiamerické nálady a proruská orientácia miestneho obyvateľstva, o ktorej svedčí vysoká účasť a výsledky hlasovania v referende za pričlenenie Krymu k Rusku, ale aj iné faktory, ako napríklad časté používanie čestného titulu mesta Город-герой (rus: Mesto-hrdina) v oficiálnej a neoficiálnej komunikácií a dokumentoch. Ten je prítomný napr. aj v mestskej symbolike alebo v oficiálnych názvoch mestských orgánov. Spomínaný titul sa udeľoval tým mestám, ktorých obyvatelia mali mimoriadne zásluhy pri obrane svojich miest počas druhej svetovej vojny. Možno predpokladať, že by americkú flotilu v Sevastopole očakávali výrazne nepriateľské reakcie miestneho obyvateľstva. Čiernomorská flotila hrá významnú úlohu v hospodárstve mesta, pričom väčšina jeho obyvateľov je istým spôsobom prepojená s námornou základňou a má k flotile pozitívny vzťah [napríklad (30)].  Netreba zabúdať ani na fakt, že prvý a najintenzívnejší odpor voči súčasnej vláde po udalostiach z februára tohto roka bol vyvinutý práve v Sevastopole, čo sa zdôvodňovalo prítomnosťou ruskej flotily „za chrbtom“ protestného hnutia.  Obyvateľstvo Sevastopoľa v minulosti zaujímalo negatívne postoje aj voči ukrajinskej moci ako takej. Keď v roku 2008 chceli slávnostne odhaliť tabuľku venovanú výročiu vztýčenia ukrajinských vlajok na lodiach čiernomorskej flotily na Grafskej Pristani (jedna z prvých kamenných budov v meste, pozri vyššie), rozvášnený dav sa prebil cez policajné a námornícke kordóny, vytrhol pamätnú tabuľu zo steny a hodil ju do mora (31). Aj možné obavy zo strany americkej flotily viazané na zintenzívnenie aktivít a prítomnosti na polostrove treba hodnotiť ako opodstatnené. V minulosti sa objavil prípad, keď obyvatelia Sevastopoľa blokovali pohyb posádky americkej lode, ktorá ju niekoľko dní nemohla opustiť pre krajne negatívne postoje zo strany tamojšieho obyvateľstva (32). Už k americkým filantropickým aktivitám sa miestni obyvatelia stavajú rozpačito. Na školu č. 22, ktorá už bola zrenovovaná, bola umiestnená tabuľka s podobným textom, ako uvádzame vyššie. U rodičov tamojších žiakov vyvolala rozhorčenie skutočnosť, že tabuľka odkazovala na americkú armádu a veľvyslanectvo USA a obsahovala  zobrazenie americkej vlajky; pričom bola umiestnená nad mramorovou doskou venovanou nositeľovi mena, ktoré  škola nesie v svojom názve, hrdinovi Sovietskeho zväzu generálmajorovi Nikolajovi Ostriakovi (33).

Zmena regionálnej aj globálnej rovnováhy síl, ktorá by bola spojená s výmenou flotíl na základni v Sevastopole, by mala z hľadiska vojensko-strategických záujmov Ruska katastrofálne dopady. Akákoľvek vládnuca moc v Rusku by sa usilovala takejto zmene zo všetkých síl zamedziť, o čom nepriamo vypovedá aj aktuálne konanie Moskvy svedčiace o mimoriadne vysokej miere dôležitosti, pripisovanej ruskej námornej prítomnosti na Kryme. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku možno len ťažko predpokladať, aké reakcie miestneho obyvateľstva a ďalšách zainteresovaných síl by sa dali očakávať, ak by bola ruská flotila predsa len nahradená americkou. Na jednej strane by bolo možné očakávať  partizánsky odpor zo strany miestneho obyvateľstva a dobrovoľníkov spoza hraníc polostrova, na druhej strane by však akýkoľvek násilný odpor zo strany sympatizantov Ruskej federalizácie voči príslušníkom ozbrojených síl USA vyvolával riziko priamej vojenskej konfrontácie mocností. Začlenenie Krymu a Sevastopoľa do Ruskej federácie a následné zrušenie projektov amerického námorníctva na Kryme však svedčí o tom, že sa tieto scenáre v danej podobe nebudú realizovať.