Dňa 15. júla 2015 Petro Porošenko vymenoval za predsedu Zakarpatskej oblastnej administrácie v rámci rotácie kádrov Gennadija Moskaľa. Spomínaný krok Porošenko zdôvodnil tým, že Moskaľ „v rámci svojich každodenných hlásení ukázal, že (…) je možné bojovať proti pašeráctvu v Luganskej oblasti“ [1]. V predkladanom texte bližšie preskúmame činnosť Moskaľa vo funkcii vedúceho vojensko-civilnej administrácie Luganskej oblasti.

Dňa 28. apríla 2015 tohto roka Moskaľ ako vedúci vojensko-civilnej administrácie Luganskej oblasti obmedzil dopravu na určitých úsekoch medzi územiami kontrolovanými ukrajinskou vládou a povstaleckými územiami [2] (koncom mesiaca máj došlo k ďalšiemu sprísneniu režimu pohybu tovarov a osôb [3]). Na druhej strane však neexistuje žiadna zákonodarná báza, ktorá by dovoľovala predmetný krok realizovať, keďže doprava medzi jednotlivými územiami kontrolovanými povstalcami a ukrajinskou vládou nie je de iure regulovaná žiadnym predpisom vydaným centrálnou autoritou v Kyjeve. Problém spočíva v tom, že administrácia Moskaľa považovala prevoz tovarov medzi spomínanými územiami za pašeráctvo, proti ktorému cítila potrebu bojovať (nejasným však ostáva cieľ tohto kroku, keďže s týmto javom sa stretávame iba na štátnych hraniciach v boji proti skupinám, ktoré sa usilujú vyhnúť plateniu daní a ciel). Preto sa možno domnievať, že ide o určitú formu hospodárskej blokády povstaleckých území [4]. Na druhej strane treba pripomenúť, že Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) v mesiaci január tohto roka vyhlásila niekoľko koridorov na prevoz tovarov a osôb z povstaleckých území a na ne a tiež pravidlá jeho realizácie [5]. Výsledkom zavádzania daných opatrení vzniká chaos, keďže jednotlivé ukrajinské úrady nezávisle od seba podnikajú rôzne kroky s cieľom obmedzenia dopravy medzi predmetnými územiami, čo robí celú situáciu neprehľadnou a otvára cestu pre korupciu [6]. Vyššie spomínané opatrenia začali platiť od 1. mája 2015. Vynára sa otázka, prečo je potrebné na regionálnej úrovni zamedzovať doprave na určitých trasách, ak podľa SBU existuje iba niekoľko koridorov na prepravu osôb a tovarov z povstaleckých území a na ne (pozri nižšie uvedenú mapu). Existujú iba dve možnosti, ktoré sa navzájom nevylučujú. Systém kontroly zavedený SBU je nefunkčný, respektíve neefektívny (porovnaj [7] [8]) alebo ide o PR aktivitu Moskaľa.

Cestné koridory a kontrolné body pri vstupne do zóny ATO. Zdroj: www.newsru.ua

Aktivita Moskaľa súvisiaca s kontrolou dopravy na vstupe na povstalecké územia môže byť iba prejavom populizmu z jeho strany a akejsi formy vykázania činnosti. V ukrajinských médiách sa objavujú informácie, že Moskaľ je človek ráznych a tvrdých opatrení (pozri napríklad [9]), v skutočnosti sa však prezentuje ako populista. Už v minulosti sme na stránkach DespiteBorders.com upozornili na niektoré jeho populistické kroky (napríklad zaslaný list vtedajšiemu premiérovi Azarovovi v jidiši a plánované zaslanie listov v iných, na Ukrajine takmer vyhynutých jazykoch, alebo prezentácia rôznych populistických vyjadrení, napríklad počas jeho pôsobenia na Kryme: „Ukážte mi niekoho, kto zakazuje hovoriť rusky, zaškrtím ho vlastnými rukami; takého človeka však niet.“ [10]). Podľa hovorcu Pravicového sektoru Andreja Šaraskina demonštratívne prebieha zastavovanie 10 nákladných áut, na povstalecké územia však pritom prechádzajú celé nákladné vlakové súpravy [11]. Z populizmu Moskaľa obvinil aj komentátor rádia Sloboda Andrej Dihťarenko, ktorý vyhlásil, že tisíce obyvateľov Luganskej oblasti majú problém získať legálne priepustku, no ľahšie ako riešiť spomínaný problém je zastaviť jeden nákladiak s pivom (pozri [12]), pričom tisíce ďalších prechádzajú cez faktické hranice za úplatky [13].

Ako prebieha prechod súprav na povstalecké územia

Na vstupe do Luganskej ľudovej republiky (LNR) sú prítomní príslušníci povstaleckých ozbrojených zložiek, ktorí kontrolujú vchádzajúce vlakové súpravy s cieľom zistenia prítomnosti príslušníkov ukrajinských síl. Na druhej strane faktickej hranice sú prítomní ukrajinskí vojaci, ktorí vykonávajú približne rovnaké úlohy s tým, že majú dohliadať na dodržiavanie hospodárskej blokády povstalcami obsadených území [14].

Koridor č. 1: Popasnaja – Kirovsk

Podľa informácie zo začiatku mesiaca jún tohto roka na tejto trase každodenne chodia železničné súpravy, a to niekedy aj štyrikrát do dňa. Popasnaja je v súčasnosti kontrolovaná ukrajinskou armádou a Kirovsk je pod kontrolou LNR. Z Kirovsku sa železničné súpravy na povstalcami kontrolovanom území rozchádzajú. Uhlie sa preváža v oboch smeroch, podľa slov rušňovodičov sa tam uhlie dovážané do LNR melie na koks a vozí naspäť na územie kontrolované Ukrajinou. Ukrajinská armáda sa usiluje spomínaný obchod s uhlím zastaviť, neustále je však brzdená tým, že uhlie je potrebné na fungovanie tepelných elektrární a metalurgických závodov. Okrem uhlia je vo vlakových súpravách naložená guľatina, kovové nosníky s iné materiály. Objavujú sa prípady, keď je náklad sprevádzaný pochybnou dokumentáciou [15].

Koridor č. 2: Sčastie – Lugansk a Stanica Luganskaja – Lugansk

Podľa údajov z ukrajinských médií hlavnou tepnou pre dodávky tovarov do LNR je koridor Sčastie – Lugansk, ktorý pretína obec Zelenaja Roša. Uvedený koridor vo vzťahu k dodávkam uhlia na ukrajinskú stranu slúži okrem iného na zásobovanie tepelnej elektrárne v meste Sčastie. Na území LNR sa vlakové súpravy rozchádzajú do takých miest, ako je napríklad Stachanov alebo Krasnyj Luč, v ktorých sa nachádzajú bane slúžiace na ťažbu uhlia. Z uvedených miest sa vracajú vagóny naložené uhlím do priemyselných okresných centier, ktoré ešte zostali pod kontrolou ukrajinskej armády, ako napríklad Severodoneck [16]. Koncom roku 2014 najvyšší predstaviteľ LNR Igor Plotnickj pripustil, že LNR zásobuje tepelnú elektráreň v meste Sčastie uhlím, pretože v opačnom prípade by mohli hroziť výpadky energie pre oblasť, ktorá je touto elektrárňou zásobovaná elektrickou energiou [17]. Územie kontrolované povstalcami pritom možno zásobovať elektrickou energiou z Ruskej federácie, čo sa realizuje od konca januára 2015 [18]. Tepelná elektráreň v meste Sčastie má veľmi málo možností zásobovania uhlím antracitového typu a zásobovanie z povstaleckých území sa na dnešný deň javí ako jedna z mála existujúcich možností [19]. Podľa vyjadrenia Moskaľa z mesiaca december 2014 Ukrajina disponuje 122 tisícmi tonami uhlia, ktoré zostali v skladoch na území kontrolovanom Ukrajinou, Ukrajina však nedisponuje dostatkom vagónov na prepravu uhlia, keďže vagóny sa nachádzajú na území kontrolovanom povstalcami [20]. Je otázne, či zhromaždenie dostatočného počtu vagónov na prepravu uhlia predstavuje neprekonateľný problém, alebo či ide o populistické kváziriešenie problému (a teda že problém prepravy uhlia prakticky neexistuje, respektíve je riešiteľný iným spôsobom).

Ako je zrejmé z vyššie uvedeného textu, ukrajinské zložky sa usilujú zamedziť presunu tovaru s nejasným pôvodom. Spôsobuje to však problémy. V jednom z prípadov blokovania transportu policajná brigáda TORNADO zastavila nákladnú vlakovú súpravu. Moskaľ na svojej webovej stránke informoval, že daný krok paralyzoval prevádzku dvoch ukrajinských závodov Pervomajskugoľ a Lisičanskugoľ, pretože spomínané podniky nemohli prepraviť svoju produkciu do tepelnej elektrárne v Svetlodarsku. Okrem toho odstavenú vlakovú súpravu rozkradli miestni obyvatelia. Kvôli tomuto incidentu sa Moskaľ obránil na Najvyššiu radu Ukrajiny s požiadavkou prijať legislatívu, ktorá bude regulovať pohyb železničných súprav medzi územiami kontrolovanými Ukrajinou a povstalcami [21].

Záver

Na základe informácií uvedených v texte možno dospieť k záveru, že Ukrajina v aktuálnych ťažkých časoch zažíva krízu úradníckeho aparátu. Na základe pravidelnej personálnej rotácie bol za vedúceho Zakarpatskej oblastnej administrácie vymenovaný Moskaľ, ktorý má skúsenosti z pôsobenia vo funkcii vedúceho oblastnej štátnej administrácie v Zakarpatsku (2001 – 2002), vedúceho luganskej oblastnej štátnej administrácie (2005 – 2006) a predstaviteľa prezidenta Ukrajiny na Kryme (2006 – 2007) a napokon vedúceho vojensko-civilnej administrácie Luganskej oblasti (2014 – 2015). Profesionálne pôsobil v štruktúrach ministerstva vnútra na vysokých postoch na Zakarpatsku, na Kryme a v Dnepropetrovskej oblasti. Uvedené skúsenosti zrejme viedli Petra Porošenka, aby ho vymenoval za vedúceho Zakarpatskej oblastnej štátnej administrácie.

Situáciu na Zakarpatsku možno so situáciou v Luganskej oblasti porovnať v tom aspekte, že v oboch prípadoch dochádza k nelegálnym prechodom hranice, pričom v Luganskej oblasti ide o hranice faktickej kontroly nad územiami a na Zakarpatsku o štátne hranice. Hlavný problém Zakarpatska predstavuje pašovanie cigariet cez štátne hranice a miestny organizovaný zločin pôsobiaci v oblasti ťažby dreva [22]. Vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti možno považovať za otázne, nakoľko efektívne sa bude Moskaľ schopný so spomínanými problémami popasovať. V jeho predošlom pôsobisku v Luganskej oblasti cez faktickú hranicu každodenne prechádzali vlakové súpravy plné tovaru nejasného pôvodu a podľa jeho vlastného názoru sa tak dialo s vedomím ukrajinských železníc [23]. Ako sa stalo zrejmým z našej predchádzajúcej analýzy na portáli DespiteBorders.com [24], intenzita ne-/pololegálnych obchodov s uhlím postupom času naberá na obrátkach. Jediným reálnym prínosom pôsobenia Moskaľa vo funkcii vedúceho vojensko-civilnej administrácie bolo sťaženie života miestnym obyvateľom a jeho osobné PR, samotné problémy však ostali neriešené. Možno očakávať, že s podobnými problémami sa bude spájať aj jeho budúce pôsobenie v Zakarpatsku. Len budúcnosť ukáže, či pôsobenie Moskaľa v Zakarpatsku bude iba ďalším prejavom krízy úradníckeho aparátu na Ukrajine, rovnako ako pôsobenie takých ľudí ako Ivan Mikloš [25] či Mikuláš Dzurinda [26], ktoré svedčí o tom, že lavička náhradníkov (скамейка запасных) je v tejto krajine prázdna.