Igor Valerievič Kolomojskij sa narodil 13. februára 1963 v Dnepropetrovsku. V roku 1985 ukončil stúdium na Dnepropetrovskom metalurgickom inštitúte so špecializáciou hutný inžinier. Podľa vlastných vyjadrení sa po ukončení vysokoškolského štúdia zúčastňoval na chode a riadení rôznych spoločností. Svoj prvý milión zarobil v roku 1991, a to v obchode s počítačmi a výpočtovou technikou, ktoré dovážal z juhovýchodnej Ázie. Kolomojskij ovláda niekoľko spoločností, ktoré sa v médiách označujú ako „skupina PRIVAT“, ktorá vznikla v roku 1992 založením PrivatBank [podľa vyjadrenia Kolomojského majú akcionári PrivatBanky okrem bankových aktív aj iné aktíva, ktoré nie sú vzájomne previazané, preto názov PRIVAT považuje za žurnalizmus]. V médiách sa uvádza niekoľko zakladateľov predmetnej banky, medzi ktorými nemožno nespomenúť dlhoročného vrcholového ukrajinského politika Sergeja Tigipka. Od roku 2006 sa podiel Igora Kolomojského v banke menil od 30 percent až po vyše 49 pecent (rozumie sa podiel, ktorý ovládal priamym alebo nepriamym spôsobom) (1).

Podľa informácií z ukrajinských médií patrí do skupiny PRIVAT približne 100 spoločností (2). V tabuľke nižšie uvedieme aspoň niektoré z týchto spoločností.

Politický vplyv v Najvyššej rade Ukrajiny

Podľa výsledkov predčasných parlamentných volieb z konca októbra tohto roka Igor Kolomojskij získal pre svojich ľudí v rade niekoľko poslaneckých miest. Do tabuľky sme zaradili aj veliteľov dobrovoľníckych práporov, ktorých podpora Kolomojského bude pravdepodobne závisieť od finančnej podpory ich práporu zo strany Kolomojského.

Tabuľka obsahuje nasledujúce údaje: meno kandidáta, okruh z ktorého bol zvolený, politická sila, ktorá vo voľbách za ním stála a informáciu o prepojení s Igorom Kolomojským.

Tabuľka obsahuje nasledujúce údaje: meno kandidáta, miesto na kandidátke politickej strany, za ktorú bol zvolený, názov politickej strany a informáciu o prepojení s Igorom Kolomojským

Súkromné bezpečnostné zložky Igora Kolomojského

Igor Kolomojskij je mediálne známy aj tým, že sa od začiatku občianskej vojny na Ukrajine aktívne angažuje proti povstalcom na juhovýchode Ukrajiny. Predmetná aktivita súvisí najmä v zakladaní súkromných bezpečnostných zložiek resp. v poskytovaní im materiálnej pomoci. Keďže v mediálnom priestranstve existuje mnoho rozporuplných informácií; v tabuľke uvádzame bezpečnostné zložky, ktoré možno bez významnejších pochýb priradiť k dnepropetrovskému gubernátorovi.

Podľa vyjadrenia Genadia Kobana, ktorého ukrajinské médiá nazývajú pravou rukou dnepropetrovského gubernátora Igora Kolomojského, dnepropetrovská administrácia (resp. Igor Kolomojskij v užšom zmysle) pomáha mnohým dobrovoľníckym práporom. Okrem tých „vlastných“ uvedených vyššie v tabuľke pomáhajú práporu ŠACHTERSK, AZOV [podľa informácií z ukrajinských médií Kolomojskij v lete tohto roka prestal financovať tieto prápory pre osobné konflikty s Olegom Ľaškom (31)] a AIDAR. Ďalej Koban dodal, že majú v starostlivosti aj tzv. prápory teritoriálnej obrany, 25 výsadkársku aeromobilnú brigádu, 93 brigádu a 17 tankovú brigádu [stav k 29. augustu 2014 (32)].

V súvislosti s existenciou súkromných bezpečnostných zložiek, ktoré sú financované Igorom Kolomojským, existuje hrozba, že ich bude využívať pre napĺňanie vlastných hospodárskych záujmov. Podobné tendencie sa už objavili. Ukrajinské médiá podozrievajú príslušníkov DNEPR-1 a DNEPR-2 z toho, že obsadili Odeskú rafinériu, ktorej 42 percent vlastní skupina PRIVAT (33) (34). Z uvedeného vyplýva, že Igor Kolomojskij môže využívať tieto štruktúry na presadenie svojich záujmov v spoločnostiach, v ktorých ovláda menšinový podiel, resp. v spoločnostiach, ktoré má záujem hospodársky ovládnuť [porovnaj napríklad (35)]. Okrem toho, ak vezmeme do úvahy geografiu Kolomojského aktív, zistíme, že značná časť z nich sa nachádza na juhovýchode Ukrajiny, ktorú možno chápať ako ďalší potenciálny zdroj bezpečnostných hrozieb spojených s prípadným šírením povstania. Preto sa v tomto smere nemožno obmedziť iba na vyššie uvedené tvrdenie, že Kolomojskij zakladaním súkromných bezpečnostných zložiek sleduje výlučne napĺňanie ad hoc hospodárskych záumov (v regiónoch), no sústreďuje sa aj na prevenciu (vytlačenie vs. zadržiavanie povstalcov mimo území, na ktorých sú sústredené jeho aktíva).

Záver

Z uvedeného vyplýva, že má ukrajinský oligarcha Kolomojskij skúsenosť s budovaním súkromných bezpečnostných zložiek a ich financovaním, čo si vyžaduje infraštruktúru a ľudí, na ktorých základe ktorých celý systém funguje. Na rozdiel od skupiny Firtaš – Ľovočkin, o ktorých politických štruktúrach v ukrajinskej najvyššej politike sme na portáli DespiteBorders.com už niekoľkokrát písali [pozri napríklad ich aktuálne pozície v Bloku Petra Porošenka (36)], Igor Kolomojskij nedisponuje rozsiahlym aparátom v najvyššej politike, čo jeho najbližšie okolie aj potvrdzuje (37) [na tomto mieste za zmienku stojí fakt, že veľká časť Kolomojského ľudí vo voľbách kandidovala na nezvoliteľných miestach resp. v ťažko zvoliteľných okrskoch; porovnaj (38)] . Na rozdiel od jedného z hlavných protagonistov skupiny Firtaš – Ľovočkin Dimitrija Firtaša, ktorý sa momentálne nachádza vo väzbe vo Viedni (39), pričom z faktu núteného pobytu v zahraničí vyplýva aj potreba širokej politickej reprezentácie na hájenie svojich hospodárskych záujmov na Ukrajine, Igor Kolomojskij využíva administratívny bonus oblastnej administrácie a ako sa zdá bezpečnostné štruktúry, ktoré vznikli z jeho iniciatívy alebo sú ním rôznym spôsobom podporované. Rovnako ako rôzne skupiny povstalcov na Donbase majú rôzne motivácie prečo bojujú proti ukrajinským bezpečnostným zložkám (40), tak primerane aj osoby bojujúce v súkromných bezpečnostných zložkách Igora Kolomojského majú svojské motivácie [pre porovnanie podľa informácií z médií (41) Igor Kolomojskij platí dobrovoľníkom zo svojich dobrovoľníckych práporov od $1260 (porovnaj s priemernou mesačnou mzdou na Ukrajine cca. $272 (42))]. V týchto podmienkach nie je možné vylúčiť, že by boli mnohí obyvatelia Ukrajiny ochotní nechať sa naverbovať ako žoldnieri do súkromných bezpečnostných zložiek pre iné dôvody ako je občianska vojna na východe Ukrajiny, a to na hájenie hospodárskych záujmov Igora Kolomojského obdobným spôsobom ako to uvádzame vyššie. V tejto súvislosti možno uviesť aj fakt, že Igor Kolomojskij nemá problém prikloniť sa k agresívnym metódam riešenia problémov, o čom svedčí aj fakt, že na jar tohto roka jeho ľudia zadržali člena ukrajinského kabinetu, ktorý v danom čase nesúhlasil s nomináciou človeka Kolomojského na post vedúceho oddelenia pôdneho fondu v Dnepropetrovskej oblasti. Člena kabinetu ministrov prepustili na slobodu až vtedy, keď odsúhlasil kandidatúru Kolomojského človeka [vierohodnosť tejto udalosti sa nepodarilo preukázať] (43). Igor Kolomojskij v súčasnosti v ukrajinskej politike hrá nekonvenčnú úlohu, preto vyostrovanie politickej a bezpečnostnej situácie na Ukrajine bude naďalej prispievať k posilňovaniu jeho pozícií. Akákoľvek normalizácia vzťahov na Ukrajine bude viesť k jeho oslabeniu, a preto je v jeho záujme aj prostredníctvom súkromných bezpečnostných zložiek vyostrovať situáciu v krajine.