Rozhovor s Razim Nurullajevom, lídrom mládežníckej organizácie „JOCH”

Akú rolu zohráva mládež v politických procesoch v Azerbajdžane?
Zaujímavá je skutočnosť, že v rámci opozície sa aktivizovala mládež. Vznikli mládežnícke organizácie „Jeni fikir” (Nová myšlienka), ktorá je súčasťou strany Ľudový front Azerbajdžanu, „Magam” (obdoba ukrajinskej organizácie Pora!) a mládežnícka organizácia „Čagry” (Výzva), ktorá má blízko k strane „Musavat.” Zastupujem nenásilné hnutie „Joch” (Nie!), ktorého cieľom je pomoc pri uskutočnení spravodlivých a čistých parlamentných volieb v Azerbajdžane. Pri vzniku našej organizácie sme boli presvedčení, že budeme schopní uskutočniť revolúciu v krajine v priebehu jedného roka. Je však potrebné zdôrazniť, že azerbajdžanská mentalita sa líši od slovanskej. Aktivizovať mladých je veľmi ťažké, lebo mládež nie je vzdelaná a moderná. Okrem toho vo väčšine prípadov absolventi stredných a vysokých škôl nedostatočne chápu politickú situáciu v krajine. Obyvateľstvo v regiónoch je úplne pod vplyvom hlavných televíznych kanálov, ktoré pôsobia pod tlakom režimu. Vo vzdelávacom systéme krajiny funguje korupcia, ktorá bráni tomu, aby mládež získala správne vzdelanie. Medzi obyvateľstvom cítiť istú únavu, ľudia prestali veriť v politické zmeny. Pritom sa zvýšil strach zo silného diktátorského a agresívneho režimu. Mladí ľudia sa boja s nami vychádzať na ulice. Boja sa straty zamestnania, boja sa zatýkaní. Prítomnosť strachu brzdí ľudové hnutie.

V čom sa odlišuje vládnutie bývalého prezidenta Gejdara Alijeva a jeho syna, súčasného prezidenta Azerbajdžanu?
Nemožno nespomenúť aj boj vo vnútri klanu. Keď bol pri moci otec súčasného prezidenta Gejdar Alijev, existovala monolitná moc. Alijev starší vládol všetkým a kontroloval všetko. Po jeho smrti sa však korupčný systém, ktorý vytvoril, začal rozpadávať na jednotlivé skupiny. Už sa medzi nimi začal vzájomný boj. V priestoroch súčasného Milli Medžilisu (azerbajdžanského parlamentu) naši poslanci verejne lejú na seba špina a neberú ohľad na verejnú mienku. Zároveň azerbajdžanská opozícia pociťuje medzinárodnú podporu. Keď v minulosti zástupcovia zahraničných misií opúšťali Azerbajdžan, presviedčali medzinárodné spoločenstvo, že Azerbajdžan robí pozitívne kroky smerom k budovaniu demokratickej spoločnosti. Ich súčasný postoj je iný. Predstavitelia medzinárodných organizácií otvorene dávajú najavo, že Azerbajdžan potrebuje demokratické a spravodlivé voľby, v opačnom prípade môže v krajine vypuknúť revolúcia. Samotný veľvyslanec USA v Azerbajdžane Reno Harnish navštevuje regióny, stretáva sa so zástupcami opozičného bloku „Azadlyg” (Sloboda), do ktorého sa zjednotili tri najsilnejšie azerbajdžanské opozičné strany. Po návšteve veľvyslanca USA v azerbajdžanskom parlamente sa objavili kritické hlasy na jeho adresu, obavy, že pripravuje v krajine revolúciu, a je potrebné ho okamžite zastaviť. Prakticky každý týždeň Štátny department USA vydáva deklarácie, že v Amerike očakávajú uskutočnenie spravodlivých volieb. Rada Európy, ktorej členom je aj Azerbajdžan, otvorene hovorí, že v prípade falzifikácie volieb bude azerbajdžanská delegácia zbavená právomocí v tejto organizácii. Je to úplne reálne. Veľká Británia už teraz dáva najavo, že ak budú voľby sfalšované, azerbajdžanský parlament neuzná. Myslím, že aj občania si uvedomujú, že v krajine sú nevyhnutné zmeny. Týka sa to najmä mládeže. Uvedomujeme si, že ak zvíťazila spravodlivosť na Ukrajine, v Gruzínsku a v Kirgizsku, zvíťazíme aj my. Treba zdôrazniť, že opozícia je v Azerbajdžane silnejšia, ako bola v týchto troch krajinách. Žiaľ, chýbala nám organizovanosť a jednota. Hoci v súčasnosti očakávame, že medzi demokratickými silami bude panovať solidarita, ale myslím si, že takisto moc vyvinie všetko úsilie na to, aby rozdrobila opozíciu.

Aké sú vzťahy medzi vašou organizáciou a podobnými organizáciami v zahraničí?
Máme výborné vzťahy s celou sieťou medzinárodných mládežníckych organizácií. Predtým, ako sme založili organizáciu „JOCH!”, udržiavali sme s nimi kontakty a školili sa u nich. Nazdávam sa, že vytvorenie vzájomných vzťahov s analogickými organizáciami v zahraničí prinieslo organizácii „JOCH” veľký úžitok. Zároveň si uvedomujeme, že naši zahraniční partneri čakajú od nás rozhodné kroky. V podmienkach Azerbajdžanu však boj proti nedemokratickému režimu prebieha so značnými ťažkosťami. Dôvodom sú finančné problémy, mentalita, pasivita mládeže a agresivita moci. Naša sila je v študentoch a v mládeži, ktorí sa však niekedy boja riskovať.

Aké sú hlavné ciele vašej organizácie?
Naša organizácia bojuje proti režimu a proti korupcii v krajine. Hlavná úloha našej organizácie sa nekončí uskutočnením demokratickej revolúcie. Chceme zachovať dosiahnuté výsledky. Nedovolíme odovzdať moc novým diktátorom. Vystupujeme za demokratizáciu azerbajdžanskej ústavy, obmedzenie prezidentských právomoc a posilnenie právomocí parlamentu.

Prečo si azerbajdžanská opozícia zvolila ako farbu revolúcie práve oranžovú? Bolo potrebné opakovať sa?
Myslím si, že bolo chybou zvoliť si oranžovú farbu. Našim ľuďom sa oranžová farba neasociuje s ničím. My sme si zvolili ako farbu našej organizácie zelenú, lebo táto farba znamená mier a rozvahu. Azerbajdžanský národ je úzko spätý s týmito pojmami. Rozhodnutie opozície však rešpektujeme a podporujeme ju na mítingoch. Čo sa týka možnosti prepuknutia revolúcie v Azerbajdžane, to je ťažšia otázka. Myslím si, že nás čaká variant Gruzínska a Ukrajiny. Zmeny môžu nastúpiť až po férových parlamentných voľbách, v ktorých budú zastúpení opoziční poslanci. Okrem toho v uvedených štátoch existoval nezávislý televízny kanál, ktorý u nás, žiaľ, nie je. Nevidím ani medzinárodnú podporu v takom rozsahu, ako to bolo na Ukrajine či v Gruzínsku. Myslím si však, že v Azerbajdžane ľud proti agresivite režimu povstane. Môže nastať aj násilný konflikt, občianska vojna. Preto je jednou z hlavných úloh organizácie „JOCH!” zabrániť konfrontácii, aby udalosti mali pokojný priebeh. Chceme priviesť armádu na stranu opozície, aby sme sa vyhli zrážkam. Armáda a polícia môžu dostať príkaz, aby na ľudí spustili paľbu. V takom prípade budú aj ľudia v sebaobrane reagovať podobne. V takýchto momentoch sa objavujú provokatéri. Nechcel by som, aby Azerbajdžan čakal takýto prevrat. Neviem povedať, čo sa stane s Azerbajdžanom, keď obe strany nebudú ochotné pristúpiť ku kompromisu. Preto pracujeme s rozličnými ľuďmi v štruktúrach moci a realizujeme vzdelávacie aktivity medzi obyvateľstvom. Našou úlohou nie je krvavá revolúcia, ale demokratické zmeny v Azerbajdžane.

Aká je vaša prognóza povolebnej situácie v krajine?
Som presvedčený, že po parlamentných voľbách sa udejú nejaké kroky smerom k demokratizácii krajiny, ale samotná revolúcia pred prezidentskými voľbami nebude. Dokonca aj keď v parlamente budú dominovať poslanci z opozície, nazdávam sa, že legitímny nie je samotný prezident, lebo prezidentské voľby vyhral predseda opozičnej strany Musavat Isa Gambar. Žiaľ, v dôsledku sfalšovania volieb sa prezidentom stal syn predchádzajúceho prezidenta Ilcham Alijev. Myslím si, že Isa Gambar má morálne právo bojovať o prezidentské kreslo. V súčasnosti je to nereálne, ale myslím si, že po parlamentných voľbách pravda zvíťazí.

Akú úlohu zohráva vo vnútornej a zahraničnej politike Azerbajdžanu ropný faktor?
Ropa zohráva významnú úlohu pri nadväzovaní kontaktov s Azerbajdžanom a pri formulovaní politiky voči nemu, keďže zahraničné ropné spoločnosti investovali do ropného priemyslu desiatky miliárd dolárov. Teraz sa dožadujú garancie, že politická situácia bude stabilná. Pre nich je dôležitá odpoveď na otázku, čo bude po revolúcii. Kto dokáže na túto otázku zodpovedať správne, bude mať aj medzinárodnú podporu. Práve od tohto závisí budúci osud Azerbajdžanu. Preto naša organizácia už pripravuje program, ako vidíme budúcnosť krajiny. Jednoznačne tvrdíme, že sme pripravení spolupracovať s medzinárodnými organizáciami, ktoré povyhrávali rozličné tendre neférovým spôsobom a sme pripravení prižmúriť oči pri všetkým nezákonných aktivitách medzi súčasným režimom a zahraničnými spoločnosťami, ale po tom, ako sa moci ujme demokratický tábor, podobné machinácie nepripustíme. Budeme rozvíjať vzájomnú spoluprácu na zásadách poctivosti a zákonnosti, ako to funguje v USA a v európskych štátoch. Ropný faktor má veľký význam, lebo v Azerbajdžane sa koncentrujú záujmy obrovských nadnárodných ropných korporácií, ktoré kontrolujú financie medzinárodného spoločenstva. Tu, v Azerbajdžane, sa stretávajú záujmy štátov, ktorých rozpočet dosahuje úroveň desiatok miliárd dolárov, kým objem rozpočtu Azerbajdžanu dosahuje iba dve miliardy dolárov. Tieňová ekonomika v Azerbajdžane dosahuje sumu 5 miliárd dolárov, t. j. za posledných desať rokov každoročne zo štátneho rozpočtu uniká 5 mld. dolárov. Môžete si vytvoriť názor, na akej úrovni sa nachádza korupcia v Azerbajdžane. Ak vynásobíme týchto 5 miliárd desiatimi rokmi, z rozpočtu krajiny bolo ukradnutých približne 50 miliárd dolárov. Pritom azerbajdžanská realita vyzerá takto: študenti dostávajú štipendium vo výške piatich dolárov, priemerný dôchodok je tridsať dolárov. Ako možno z takýchto peňazí vyžiť? A to vyvolá v krajine sociálny výbuch. Vtedy ani politické strany, ani mládežnícke organizácie nedokážu ľud zastaviť pred povstaním, lebo ľudia z takýchto prostriedkov nedokážu prežiť. V krajine rastie inflácia, ale platy zostávajú rovnaké. Sú ľudia, ktorí po celé roky neochutnajú mäso. Keď títo ľudia povstanú, nebude ich možné zastaviť. Sú schopní krvavého konfliktu s režimom.

Rozhovor pripravila Hidžran Alijeva.