Na Ukrajine došlo v priebehu uplynulých dní k eskalácii konfliktných vzťahov, v ktorých figuruje osoba oligarchu Igora Kolomojského. Aktuálne udalosti v Kyjeve možno považovať za boj medzi oligarchami vrátane Igora Jeremejeva, resp. medzi štátom, na čele ktorého stoji Petro Porošenko, s osobou Kolomojského. Súčasný konflikt sa týka kontroly nad dvomi podnikmi: Ukrtransnafta a Ukrnafta. Konfliktu o ne predchádzalo to, že štát prostredníctvom zákona prijatého ukrajinským parlamentom znížil kvórum potrebné na konanie zasadnutia akcionárov. V ten istý deň dozorná rada Ukrtransnafty (podnik v 100% vlastníctve štátu) odvolala Kolomojského človeka Alexandra Lazorka z funkcie predsedu predstavenstva Ukrtransnafty. Miesto Lazorka bol do funkcie vymenovaný Jurij Mirošnik, ktorý je podľa Kolomojského vyjadrenia človekom oligarchu Igora Jeremejeva. V Ukrnafte štát ako 50% akcionár (+ jedna akcia) nadobudol reálnu kontrolu nad podnikom po tom, ako sa v minulosti pri pôvodnom 60% kvóre darilo Kolomojskému, ktorý kontroluje 42% akcií, blokovať rozhodovanie predstavenstva. Kolomojskij na udalosti zareagoval opakovaným príchodom do Kyjeva v sprievode ľudí zo svojho okolia a ozbrojených osôb a následným obsadením či konfliktmi v objektoch spomínaných podnikov. Podľa niektorých informácií išlo v prípade ozbrojených osôb o príslušníkov ním financovaného bojového práporu Dneprer 1, podľa iných o zamestnancov súkromnej bezpečnostnej služby [1].

Kolomojskij a Jeremejev, ktorého človekom má byť novodosadený predseda predstavenstva Ukrtransnafty, sú priamymi konkurentmi v obchode s pohonnými hmotami. Konflikt medzi Kolomojským a Jeremejevom súvisí s tým, že spoločnosti oboch oligarchov pravidelne vyhrávajú v štátnych verejných súťažiach. Spoločnosť Avias, ktorá je súčasťou Kolomojského holdingu Privat, dodáva pohonné hmoty orgánom štátnej správy a samosprávy. Na druhej strane Jeremejevove spoločnosti dodávajú pohonné hmoty Ukrajinským železniciam. Jeremejevovi patrí Chersonská rafinéria a Kolomojskému Kremenčugská. Okrem toho Jeremejev v minulosti obvinil Kolomojského z odcudzenia 40 tisíc ton ropy v hodnote 170 miliónov hrivien, ktorá údajne zmizla počas výkonu technických prác na ropovode Kremenčug – Cherson spoločnosťou Ukrtransnafta. Ako sme už uviedli, vtedajší predseda predstavenstva spomínanej spoločnosti Lazorko býva označovaný za človeka Kolomojského [2].

Okrem konfliktných vzťahov oligarchov na osi Kolomojskij – Jeremejev aktuálne udalosti súvisia so špecifikami osoby Kolomojského ako oligarchu disponujúceho podielom na moci vynutiteľným neštandardnými prostriedkami. Spomínané špecifiká vedú k ďalším konfliktným vzťahom na osi Kolomojskij – Porošenko. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ukrajinská oligarchia sa v hospodárskom živote štátu snaží presadzovať prostredníctvom politických nominácií v jednotlivých politických stranách, cez ktoré nominuje svojich ľudí do vrcholových politických a manažérskych postov. Igor Kolomojskij je výnimkou, keďže nedisponuje rozsiahlym aparátom v najvyššej politike, čo potvrdzuje aj jeho najbližšie okolie či vykonané analýzy poslaneckých klubov ukrajinských politických strán [3][4][5] a jeho aktív [6]. Veľká časť Kolomojského ľudí v kandidovala v parlamentných voľbách na nezvoliteľných miestach resp. v okrskoch, v ktorých boli len ťažko zvoliteľní. Politické pozície Igora Kolomojského sú silné v Dnepropetrovskej a Odeskej oblasti, no na celoštátnej úrovni je jeho vplyv nie je až tak badateľný. Kolomojskij na to, aby sa ekonomicky presadil, využíva bezpečnostné štruktúry, ktoré vznikli z jeho iniciatívy alebo sú ním rôznym spôsobom podporované. Na pozadí občianskej vojny na Ukrajine Kolomojskij vytvoril a/alebo financoval niekoľko práporov, ktoré bojujú a bojovali na východnej Ukrajine, medzi ktorými spomeňme prápory Dneper 1, Dneper 2, Azov. Uvedené vojenské formácie plnia aj iný cieľ, a to cieľ hájenia hospodárskych záujmov Igora Kolomojského. V minulosti sa objavilo už niekoľko prípadov násilného zabratia spoločností týmito formáciami, medzi najznámejšie z ktorých patrí zabratie odeskej rafinérie či zabratie jedného z podnikov konkurenčného oligarchu Dimirija Firtaša v Dnepropetrovsku. Dôvody takého to konania môžu byť viaceré: Kolomojský sa ako minoritný vlastník snaží vnútiť prítomnosťou ozbrojencov ostatným akcionárom svoju vôľu alebo sa Kolomojský ako potenciálny záujemca o kúpu aktív určitej spoločnosti snaží za prítomnosti ozbrojencov vykonať inventarizáciu majetku spoločnosti, a tak získať údaje o skutočnej hodnote spoločnosti [7]. Kolomojskij v súčasnosti v ukrajinskej politike hrá neštandardnú rolu, ktorá bola umožnená povahou bezpečnostnej situácie v krajine; vyostrovanie politickej a bezpečnostnej situácie na Ukrajine bude preto naďalej prispievať k posilňovaniu jeho pozícií. Akákoľvek normalizácia vzťahov na Ukrajine povedie k jeho oslabeniu, a preto je v jeho záujme aj prostredníctvom súkromných bezpečnostných zložiek vyostrovať situáciu v štáte. Uvedená tendencia nie je v plnom súlade so záujmami Porošenka a vedie k prehlbovaniu konfliktnosti vzťahu medzi jeho osobou a osobou Kolomojského.

Záver

V prípade posledných udalostí, ku ktorým došlo v Kyjeve, ide o konflikt medzi oligarchami Kolomojským a Jeremejevom, do ktorého zasiahol Petro Porošenko a jemu podriadené politické štruktúry. Konflikt Porošenka a Kolomojského bolo možné očakávať aj pre Porošenkove prepojenia s Firtašom, ktorý má s Kolomojským antagonické vzťahy, na čo sme už skôr upozornili a zároveň sme v totožnom texte upozornili na hrozbu, že mocenské konflikty na Ukrajine prerastú do závažnejších rozmerov [8]. V pozadí udalostí sú konfliktné vzťahy ukrajinskej oligarchie, resp. politických špičiek s Kolomojským, ktorý sa usiluje o presadenie a o udržanie existujúcich pozícií na úkor ostatných oligarchov a ktorý na Ukrajine zohráva rolu nesystémového prvku. O prebiehajúcom konflikte na osi Kolomojskij – Porošenko okrem množstva ďalších medializovaných skutočností [9][10][11] nepriamo svedčí aj Kolomojského vyjadrenie, v ktorom pripustil faktické presadenie mocenských štruktúr Doneckej a Luganskej ľudovej republiky, čo podrýva autoritu najvyšších politických predstaviteľov súčasnej moci v Kyjeve na čele s Porošenkom a do budúcnosti môže priniesť novú vlnu nestability na Ukrajine [12].