Na Slovensku pred pomerne krátkym časom otvorili ambasádu Gruzínskej republiky so sídlom v Bratislave. Veľvyslancom Gruzínska v Slovenskej republike je od 3. októbra 2006 pán Nikoloz Nikolozišvili, ktorý zároveň pôsobí ako veľvyslanec s pôsobnosťou pre Slovinskú republiku. S jeho excelenciou sme sa rozprávali o súčasnom stave slovensko-gruzínskych vzťahov a o aktuálnych výzvach a problémoch Gruzínska na poli zahraničnej politiky a ekonomiky.

Na akej úrovni sú dnes gruzínsko-slovenské vzťahy? Ako sa menili počas existencie Gruzínska a SR ako samostatných republík?

Gruzínsko-slovenské vzťahy sa pevne rozvíjajú odvtedy, ako naše krajiny získali nezávislosť a odvtedy aj úzko spolupracujeme v medzinárodných organizáciách, ako sú OSN, OBSE a iné. Slovensko a Gruzínsko spája veľa spoločného. Hlavné je to, že sa snažíme o vybudovanie demokratického štátu európskeho typu, ktorý by bol silný nie svojím územným rozsahom, ale hodnotami a historickou tradíciou boja za slobodu. V nedávnom interview (11. marca 2007) minister zahraničných vecí SR pán Kubiš potvrdil, že regionálnou prioritou SR zostávajú medzi inými krajinami východnej Európy aj štáty Kaukazu – špecificky Gruzínsko. Ako zdôraznil pán minister, nielen v súlade s normami EÚ, ale aj z hľadiska historickej skúsenosti samej vašej krajiny, Slovensko podporuje členstvo Gruzínska v NATO. Okrem toho SR plne podporuje mierové riešenie závažných konfliktov na základe územnej celistvosti Gruzínska.

Gruzínsko otvorilo svoje veľvyslanectvo v Bratislave v októbri minulého roka. 12. – 13. februára 2007 sa uskutočnila oficiálna návšteva ministra zahraničných vecí Gruzínska na Slovensku, počas ktorej sa prerokovalo široké spektrum bilaterálnych vzťahov a perspektívy ich ďalšieho rozvoja. Sme presvedčení, že táto návšteva bude silným impulzom pre budúci rozvoj vzťahov medzi dvoma priateľskými krajinami.

Existuje aj obojstranný záujem o prehĺbenie ekonomickej spolupráce, ktorá sa zatiaľ vyznačuje skromnými číslami, ale máme nevyužitý potenciál, pretože ekonomika oboch krajín rastie rýchlym tempom. Obchodno-hospodársku spoluprácu umožňuje Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Gruzínskom. V štádiu aktívneho rozpracovania sú aj iné bilaterálne ekonomické zmluvy. Posledné štyri roky plynie do Gruzínska množstvo zahraničných investícií a radi by sme medzi nimi videli aj slovenské.

Ako by ste charakterizovali vzťahy Gruzínska a medzinárodných štruktúr, ktorých je SR členom, ako je EÚ alebo NATO?

Priorita zahraničnej politiky Gruzínska je stať sa členom euroatlantických štruktúr – NATO a Európskej únie. Uvedomujeme si, že integrácia do týchto štruktúr si bude vyžadovať určitý čas, ale Gruzínsko bude pevne kráčať týmto smerom a už aj dosiahlo určité úspechy. S EÚ sa realizuje zmluva o partnerstve a s NATO sme prešli k intenzívnemu dialógu, ktorého konečným cieľom je členstvo Gruzínska v aliancii. Celkove sa táto spolupráca rozvíja intenzívne a cieľavedome.

Gruzínsko je krajina s tritisícročnou históriou, ale podľa nášho názoru by konečným historickým prístavom našej krajiny mala byť práve zjednotená Európa.

Ako vníma Gruzínsko svoje členstvo v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ)? Napĺňa toto zoskupenie gruzínske potreby?

Spoločenstvo nedokázalo vyriešiť ani jeden z problémov, na vyriešenie ktorých vlastne v roku 1991 vzniklo. A čo je hlavné, nedokázalo zabezpečiť rovnoprávnu, vzájomne výhodnú spoluprácu medzi subjektmi bývalého sovietskeho impéria. SNŠ sa taktiež nepodarilo vyriešiť ani jeden konflikt a rozhodnutia hláv štátov sa neplnia. Vkladali sme do SNŠ veľké nádeje. Najmä pri mierových riešeniach konfliktov v Abcházsku a Južnom Osetsku, ukázalo sa však, že tieto nádeje boli úplne klamné.

Ako vidíte budúcnosť tohto zoskupenia?

Podľa môjho názoru SNŠ má budúcnosť iba v tom prípade, ak sa stane pre svoje členské štáty garantom štátnej nezávislosti, teritoriálnej celistvosti a ich stabilného vývoja. Vlastnosti tohto typu však zatiaľ nie sú charakteristické pre túto medzinárodnú organizáciu. Skôr opačne – v niektorých prípadoch je využívaná na zamaskovanie imperialistických recidív. Napriek tomu sa Gruzínsko nenáhli deklarovať svoj výstup zo SNŠ, pretože ešte stále sú jeho členmi priateľské a spojenecké štáty ako Azerbajdžan, Ukrajina a iné… Nemienime “zabuchnúť dvere”, aby nás nikto nemal dôvod obviňovať z radikalizmu a vytvárania napätej situácie.

Spoločenstvo neprinieslo prospech, ale táto organizácia je natoľko nefunkčná, že členstvo v nej neprináša ani žiadnu škodu.

Ako by ste charakterizovali gruzínsko-ruské vzťahy a ich vývoj po revolúcii ruží?

Niekoľko dní po revolúcii ruží jej líder a nový prezident Gruzínska, Micheil Saakašvili symbolicky podal ruku Rusku a ponúkol mu vytvorenie vzájomných vzťahov na úplne nových základoch – začať z čistého listu.

Znamenalo to zabudnúť na urážky či ambície z minulosti a začať vzájomne prospešnú spoluprácu. Ale, žiaľ, len čo sa začalo rokovať o obnovení teritoriálnej celistvosti Gruzínska a mierovom riešení konfliktov, niektoré sily v Rusku sa všemožne snažili tento proces prekaziť, zdá sa, nechcú dopustiť slobodný a stabilný vývoj našej krajiny. A k tomuto sa pridalo ekonomické a energetické vydieranie, nátlak, ktorý má tiež za cieľ prekážať v rozvoji našej krajiny. Ako vidieť, niektoré sily v Moskve sa veľmi boja úspechov demokracie v Gruzínsku, a tým aj vzniku stabilného, rozvinutého, demokratického, jednotného štátu na Južnom Kaukaze, čo by nesporne podmienilo rozšírenie demokratického priestoru, predstavujúceho veľké nebezpečenstvo pre sily nakazené imperialistickým syndrómom.

Gruzínsko dosahuje skutočne impozantný hospodársky rast. Do akej miery sa pozitívne makroekonomické ukazovatele odrážajú na životnej úrovni obyvateľstva?

Nesporne podľa všetkých ekonomických ukazovateľov je Gruzínsko v našom regióne na prvom mieste, čo sa odzrkadlilo nielen na ratingových ukazovateľoch medzinárodných ekonomických organizácií, ale aj na životnej úrovni obyčajného človeka. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia sa v Gruzínsku nielen načas vyplácajú mzdy a penzie, ale aj nepretržite rastú tieto výplaty, vznikajú desaťtisíce nových pracovných miest.

Aké krajiny sú najväčšími obchodnými partnermi Gruzínska?

Turecko, Rusko, Azerbajdžan. Veríme, že po vstupe balkánskych štátov do EÚ a po sfunkčnení dopravných koridorov významne vzrastie obchod so štátmi východnej Európy.

Aké produkty predstavujú najväčší podiel v importe Gruzínska? Z akých krajín sa tieto produkty dovážajú?

Najväčší podiel majú energonosiče, čo vyplýva z prírodných podmienok. Absolútna väčšina energonosičov sa dováža z Ruska a z Azerbajdžanu.

Je politickými elitami Gruzínska vnímaná ruská energetika ako potenciálna zbraň, ktorú možno namieriť na Gruzínsko? Ako vnímate tento problém perspektívne a aké sú možnosti Gruzínska ubrániť sa pred touto zbraňou?

Žiaľ, Rusko otvorene používa svoju prevahu v prípade energonosičov ako zbraň pri nátlaku proti susedným krajinám. Ale každý nátlak vyvoláva protireakciu. Gruzínsko aktívne pracuje nad diverzifikáciou energetických zdrojov. V blízkej budúcnosti už naša krajina nebude závislá od Ruska ako na výhradnom dovozcovi plynu a ropy. Predpoklady na to vytvára úspech projektu energetického koridoru medzi východom a západom a začatie prepravy energonosičov z Kaspického mora na západ cez územie Gruzínska.

Aké produkty predstavujú najväčší podiel v exporte Gruzínska? Do akých krajín sa tieto produkty vyvážajú?

Veľká časť gruzínskeho exportu patrila vínu, a tiež poľnohospodárskym výrobkom. Rusko pre nás uzavrelo svoj trh z politických dôvodov, ale my sme si už našli alternatívne trhy. Okrem iného rozširujeme export do krajín EÚ.

Aké sú dopady ruských embárg na gruzínsku ekonomiku?

Ruské embargo nám spôsobilo určité problémy, ale nedosiahlo svoj hlavný cieľ – nedokázalo spomaliť vývoj Gruzínska. Odhliadnuc od týchto prekážok, minuloročný ekonomický rast zaznamenal dvojciferný – 10% nárast. Prezident M. Saakašvili sa dokonca poďakoval Rusku za tieto prekážky, ktoré vlastne motivovali gruzínskych biznismenov hľadať a nájsť nové trhy, vypracovať nové technológie a vytvoriť vzťahy s novými partnermi.

Prejavili sa napäté vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskom aj na vzťahoch s Arménskom, ktoré je dlhodobým spojencom Ruska?

Priateľstvo medzi Gruzínskom a Arménskom sa ráta na tisícročia. A preto existuje bohatá tradícia, ktorá sa i dnes rozvíja. Intenzitu týchto vzťahov nemôže nijako ovplyvniť spolupráca s tretími krajinami. Gruzínsko a Arménsko majú záujem udržať a rozvíjať tieto bohaté tradície. Naše vzťahy sa rozvíjajú ako v ekonomických, tak aj v politických sférach.

Do akej miery ekonomické vzťahy kopírujú politické procesy? Snaží sa Gruzínsko usmerňovať napríklad zahraničné investície zodpovedajúco politickým vzťahom s RF? Bolo by v súčasnosti Gruzínsko pripravené na väčšie ruské investície, alebo cieľavedome vyhľadáva iné trhy?

Gruzínsko je nielen pripravené otvoriť dvere ruským investíciám, ale už aj prijalo významné investície, napríklad v bankovej, energetickej a iných oblastiach. Z našej strany nie sú žiadne obmedzenia, keďže gruzínska vláda víta každé investície. Investícia prináša vznik pracovných miest, rozvoj vzťahov medzi krajinami obnovuje vzájomnú dôveru. Žiaľ, sú prípady, keď sa realizácia vzájomne výhodnej investície znemožňuje iba pre politické motívy.

Aké sú dopady odvetných krokov RF za zatknutie ruských občanov obvinených zo špionáže na ruskú ekonomiku?

Prijatými dopravnými a ekonomickými obmedzeniami vznikla škoda nielen Gruzínsku, ale aj Rusku a ruským občanom. Mnohé roky boli Rusi zvyknutí na gruzínske obchodné značky, radi chodili do Gruzínska, ale ich vláda neberie do úvahy záujmy obyčajných ľudí.

Bolo by možné riešiť ekonomické problémy vyplývajúce zo vzťahov s RF na pôde WTO v prípade ruského vstupu do tejto organizácie? Akú pozíciu Gruzínska možno očakávať?

Sme presvedčení, že hlavným cieľom Ruskom prijatých sankcií voči Gruzínsku je prinútiť Gruzínsko vzdať sa svojej hlavnej požiadavky, bez vyplnenia ktorej nemôžme podporiť členstvo Ruska v medzinárodnej obchodnej organizácii. Touto požiadavkou je zrušenie nezákonne prevádzkovaných, nekontrolovaných tzv. colníc na gruzínsko-ruskej hranici pozdĺž oblastí Abcházska a tzv. Južného Osetska. Po vyplnení tejto požiadavky je Gruzínsko pripravené spolupracovať s Ruskom v medzinárodnej obchodnej organizácii.

Gruzínsko má na území separatistických republík rozmiestnené ruské mierotvorné jednotky. Aká je pozícia gruzínskych vládnucich elít a politických strán vzhľadom na ne? Aký postoj má Gruzínske obyvateľstvo?

Pozície obyvateľov Gruzínska a vlády sú v tomto prípade identické: tieto mierové sily neplnia svoju funkciu, v skutočnosti podporujú nie vyriešenie konfliktu, ale jeho zmrazenie, podporujú existenciu protikladov a vyostrovanie situácie. A preto Gruzínsko žiada výmenu ruských mierových síl za skutočne neutrálne medzinárodné sily, ktoré by nielen udržovali mier, ale by podporovali vývoj mierového procesu.

Považuje Gruzínsko existenciu ruských vojenských objektov na svojom území za narušenie svojej suverenity? Čo mu bráni (-lo), aby rovnako ako Azerbajdžan súhlasilo s ich ponechaním a profitovalo z nich?

Po prvé, nie je mi známa nijaká dohoda medzi Azerbajdžanom a Ruskom o ponechaní ruských vojenských objektov na území Azerbajdžanu. Gabalinská radarová stanica, ktorú má Rusko v prenájme, patrí Azerbajdžanu, ale to je vnútorná záležitosť susednej krajiny. Čo sa týka Gruzínska, nielen že to tak vnímame, ale už sme prijali aj patričné rozhodnutia, dosiahli príslušné medzinárodné a dvojstranné dohody, podľa ktorých ruské vojenské základne opustia Gruzínsko do konca roka 2008.

Aké dopady odsunu vojenských báz očakávate na životnú úroveň obyvateľstva v ich okolí?

Gruzínska vláda už urobila patričné kroky, aby navrhla alternatívnu možnosť zárobku tej časti obyvateľstva, ktorá bola zamestnaná na ruských vojenských základniach. Tento proces sa rozvíja ako v Achalkalaki, tak i v Batumi. Gruzínske vojenské sily odkúpia od obyvateľstva Achalkalaki celú poľnohospodársku produkciu, ktorej časť dodnes odkupovala ruská základňa atď.

Plní sa aj v súčasnosti odsun vojenských báz podľa dohodnutého harmonogramu?

Ruská federácia zatiaľ spĺňa svoje povinnosti. Dokonca s určitým predstihom, čoho príkladom je vývod tbiliskej garnizóny a odovzdanie významnej časti vojenských objektov Ministerstvu obrany Gruzínska.

Aké sú postoje gruzínskych vládnucich elít, politických strán a obyvateľstva k prípadnej integrácii do NATO a do EÚ?

Podľa posledných sociologických prieskumov 75 % obyvateľov Gruzínska podporuje vstup našej krajiny do NATO a do ostatných euroatlantických štruktúr, čiže postoj vlády, politických strán a obyvateľstva k tejto otázke je identický. Pred niekoľkými dňami Gruzínsky parlament jednohlasne prijal Memorandum, ktorým ešte raz potvrdil vôľu gruzínskeho národa integrovať sa do Euroatlantickej aliancie.

Do akej miery pomáha gruzínskej ekonomike členstvo vo WTO štatút Most Favoured Nation? Aké sú účinky Európskej susedskej politiky na Gruzínsko a ako sa vníma prijatie Akčného plánu ESP?

Európska susedská politika je pre našu krajinu mimoriadne významná, pretože nám dáva možnosť rozvinúť politické aj ekonomické vzťahy s celou Európou. Preto sa tento plán prijíma v Gruzínsku jednohlasne kladne. Po vstupe do Svetovej obchodnej organizácie Gruzínsko dostalo možnosť rovnocenne obchodovať na najväčších svetových trhoch, čo je veľkým stimulom pre gruzínskych obchodníkov a výrobcov.

Ako by ste charakterizovali vzťahy Gruzínska s okolitými štátmi?

Gruzínsko má dobré susedské vzťahy takmer so všetkými susedmi: Azerbajdžanom, Arménskom, Tureckom, cez Čierne more s Ukrajinou, Rumunskom a Bulharskom. Tieto vzťahy a spolupráca sa zakladajú na princípoch vzájomnej úcty, pomoci, nemiešania sa do vnútorných vecí druhej krajiny a vzájomnej výhody.

Ako vidíte prítomnosť a budúcnosť spolupráce krajín združených v Organizácii pre demokraciu a ekonomický rozvoj? Akých oblastí sa táto spolupráca týka?

Sme presvedčení, že GUAM má veľkú budúcnosť, fungujúc na tých princípoch rovnosti a všeobecných hodnôt, na ktorých sú postavené ostatné európske zoskupenia. Spolupráca sa týka ako ekonomickej a energetickej, tak i politickej, vrátane bezpečnostnej sféry.

Aké sú vzťahy Gruzínska a iných krajín – členov Organizácie pre demokraciu a ekonomický rozvoj s regionálnymi zoskupeniami, ktorých členmi sú susediace štáty?

Členstvo v GUAM-e nie je prekážkou pri spolupráci s inými regionálnymi zoskupeniami. Ktoré z nich sú však funkčnejšie a zodpovedajúce ich požiadavkám – to ukáže vývoj udalostí.

Ako sa vyvíja zoskupenie Organizácia pre demokraciu a ekonomický rozvoj a vzťahy medzi Gruzínskom a Ukrajinou po nástupe Viktora Janukovyča na post ukrajinského premiéra?

Vždy sme považovali Ukrajinu za priateľskú krajinu Gruzínska, odhliadnuc od toho, kto stál na čele jej vlády. Po oranžovej revolúcii sa v tejto krajine odohrali významné zmeny, politickým procesom sa vždy myslí určitý kompromis medzi politickými silami, hoci, odhliadnuc od vnútropolitických procesov, spolupráca medzi Gruzínskom a Ukrajinou sa vyvíja vcelku úspešne, čo potvrdzuje aj niekoľko návštev ukrajinského prezidenta v Gruzínsku.

Ako hodnotíte súčasnú úroveň vzťahov medzi Gruzínskom a Bieloruskom?

Čo sa týka gruzínsko-bieloruských vzťahov, nemiešame sa do vnútorných vecí iných krajín a uvítame slobodnú voľbu bieloruského národa, pokiaľ bude potvrdená demokratickými a transparentnými voľbami.