Náznaky krízových udalostí v Gruzínsku sa objavili v už septembri, keď v meste Gori zatkli päť predstaviteľov miestnej samosprávy, ktorých prokuratúra obvinila zo sprenevery a korupcie. Po ich zatknutí sa uskutočnila demonštrácia.  Poslanci miestnej samosprávy sa pokúšali vniknúť do budovy samosprávy, v ktorej prebiehalo vyšetrovanie, silou aby uskutočnili mimoriadne zasadnutie, na ktorom by prijali stanovisko k zatýkaniu. Policajti im v tom však zabránili, čo viedlo k fyzickým zrážkam medzi protestujúcimi a poslancami, a policajtmi na druhej strane.

Proti zatýkaniu sa vyslovil aj gubernátor v kraji Šida Kartli Michail Kareli. Kareli bol posledným človekom exministra obrany Okruašviliho, ktorého prezident ponechal na vysokom poste. Po vyjadrení nespokojnosti so zatýkaním ho však odvolal z funkcie. Novým gubernátorom sa stal Vladimír Gegelašvili, poslanec, o ktorom sa predtým hovorilo ako o potenciálnom členovi Okruašviliho novej politickej strany.

Za zatknutím členov samosprávnych orgánov v Gori mala byť podľa viacerých médií nevôľa politických špičiek Gruzínska k skupine exministra obrany Okruašviliho, ktorá ovládala samosprávu a podnikateľské štruktúry v kraji. Vo vzťahu k zatýkaniu opoziční politici a analytici uvádzali, že sa udalosti odohrali preto, že Okruašvili prejavoval ambície vrátiť sa do vysokej politiky. (1)

Okruašvili je exminister hospodárskeho rozvoja Gruzínska a exminister obrany a vnútra. Zastával tiež funkciu generálneho prokurátora a gubernátora v Šida Kartli. Patril k najbližším spolubojovníkom Saakašviliho. Stal sa medzinárodne známym ako prívrženec silového riešenia problémov separatistických regiónov. Spolu s ministrom vnútra Merabišvilim patrí k takzvaným jastrabom – politikom presadzujúcim urýchlené obnovenie kontroly nad separatistickými regiónmi, pričom ich vzájomné vzťahy sú konfliktné od doby, keď boli na príkaz Merabišviliho zatknutí vysokopostavení policajti z Okruašviliho skupiny. Okruašvili je zástancom vstupu do euroatlantických štruktúr a blízkych vzťahov s USA. S jeho menom sa spája viacero závažných afér, spojených s korupciou, pašeráctvom a defraudáciou štátneho majetku.

V novembri 2006 bol odvolaný z funkcie ministra obrany a obsadil post ministra hospodárskeho rozvoja. Príčinou boli zrejme radikálne postoje Okruašviliho k riešeniu problémov separatistických regiónov, ktoré v danom čase nevyhovovali politickej špičke Gruzínska. (2) Na začiatku roku 2007 sa objavili správy, že sa Okruašvili mieni vrátiť do vysokej politiky s vlastnou politickou stranou, ktorá by zaujala časť opozičného politického priestoru. Okruašvili tiež plánoval kandidovať za prezidenta, prezident Saakašvili však navrhol presunúť voľby na skorší termín prostredníctvom zmeny ústavy, čo kvôli nízkemu veku vyradilo Okruašviliho z hry.

Koncom septembra sa Okruašvili vrátil do politiky, keď vytvoril novú politickú stranu Za jednotné Gruzínsko. V prvom mediálnom vystúpení od odchodu z vlády vyhlásil, že v čase, keď pôsobil ako minister obrany, zamestnanci jeho rezortu zatkli prezidentovho strýka Temura Alasaniju. Uviedol, že po Saakašviliho zásahu ho  nechal prepustiť. V priamom vysielaní televízie Imedi ďalej obvinil prezidenta zo zodpovednosti za pokračujúci separatizmus v Južnom Osetsku. Vyhlásil, že prezident zlyhal, keď nevydal rozkaz na začatie operácie, ktorou sa malo Južné Osetsko vrátiť pod gruzínsku jurisdikciu. Okruašvili ďalej vyhlásil, že prezident mal pripravovať vraždu podnikateľa Badriho Patarkacišviliho. Tento podnikateľ je najbohatším Gruzíncom a jeho majetok sa odhaduje na 12 miliárd dolárov. Kontroluje televiznu stanicu Imedi, z ktorej v roku 2006 predal takmer tretinový podiel korporácii News Corporation Rupert Murdoch. V súčasnosti vlastní 70% akcií Imedi. Podľa Okruašviliho vyhlásenia ho v tejto veci prezident oslovil v júli 2005. Exminister obrany spomenul smrť expremiéra Zuraba Žvaniju. Vyhlásil, že neumrel tak, ako to popisuje oficiálna verzia úmrtia. Podľa nej Žvanija umrel spolu s zástupcom gubernátora v kraji Kvemo Kartli Raulom Jusupovom nešťastnou náhodou, keď sa otrávil oxidom uhoľnatým, ktorý unikal z nesprávne namontovaného plynového kúrenia. Exminister Okruašvili tiež obvinil prezidenta z toho, že opozičného poslanca Valerija Gelašviliho v júli 2005 zbili policajti v civile na jeho príkaz. (3)

Obvinenia politické špičky prijali ako začiatok politickej vojny. 27. septembra Okruašviliho zatkli a obvinili z vydierania, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, prekračovania právomocí a zo služobnej nedbanlivosti. Okruašvili sa nazval politickým väzňom a jeho sympatizanti zorganizovali demonštrácie na jeho podporu. Protesty zastrešili strany Za jednotné Gruzínsko, Republikánska strana, Ľudová strana a poslanecký klub Demokratický front. Opozičné strany sa na spoločnom stretnutí zhodli v tom, že je nevyhnutné zvrhnúť Saakašviliho režim. (4) Neskôr sa zástupcovia zjednotenej opozície zorganizovali ďalšie akcie vrátane stretnutí s inteligenciou či premietania filmu o smrti Zuraba Žvaniju.

Na začiatku októbra Štátna Duma RF schválila návrh deklarácie o antidemokratickej politike gruzínskej moci a o porušovaní ľudských práv v Gruzínsku, predložený poslancami za Jednotné Rusko. V ňom obviňuje Gruzínsko z narúšania slobody slova, demokracie a ľudských práv. Tieto nedostatky odvodzuje od revolúcie ruží, ktorú považuje za nelegitímne zvrhnutie vládnej moci. (5) Okruašviliho konanie bolo pre RF výhodné aj na pôde OSN v New Yorku, kde plánoval podrobiť kritike ruských mierotvorcov prezident Saakašvili. (6) Odôvodnenosť ich pôsobenia bola totiž podložená plánovaním útoku na Južné Osetsko, z ktorého zmarenia Okruašvili obvinil prezidenta. Vo vzťahu ku konsolidácii opozície sa vyskytli priame aj nepriame narážky viacerých analytikov a politikov, že exminister vedome jedná v prospech RF. (7) Protiargumentom je, že sa počas predchádzajúceho pôsobenia vyprofiloval ako otvorene protiruský politik.

Začiatkom októbra predsedníčka parlamentu Nino Burdžanadzeová požiadala opozíciu o vedenie dialógu v záujme reforiem a posilnenia demokratických štandardov. Opozícia však bola ochotná rokovať výhradne o termíne predčasných volieb. Riadne parlamentné a prezidentské voľby sa majú uskutočniť na konci roku 2008. Z predstaviteľov opozície predsedníčka Cesty Gruzínska, exministerka zahraničia Salome Zurabišviliová už dávnejšie navrhuje prechod ku konštitučnej monarchii tak, aby mal zákonodarné právomoci parlament a výkonné právomoci vláda (teda nie prezident). (8) Aj ostatné opozičné subjekty žiadajú posilnenie kompetencií parlamentu na úkor prezidentských právomocí, či dokonca zrušenie úradu prezidenta. K návrhom na obnovenie konštitučnej monarchie sa pridal Katholikos – Patriarcha Celého Gruzínska Ilija II. (9)

Na konci septembra sa opätovne objavili správy o kľúčovej úlohe Badriho Patarkacišviliho pri aktivitách opozície. Viaceré médiá priniesli správu, že diskreditačná kampaň proti gruzínskym politickým špičkám je realizáciou záujmov tohto podnikateľa. Ten mal kampaň uskutočniť vďaka stanici Imedi, ktorá ako jediná poskytuje väčší priestor opozičným stranám. Bardi Patarkacišvili je exprezident Národného olympijského výboru Gruzínska, expredseda rady riaditeľov Moskovskej nezávislej vysielacej korporácie TV-6, expredseda Rady riaditeľov LogoVAZ, a.s. a bývalý výkonný riaditeľ Verejnoprávnej ruskej televízie (ORT). Je priateľom Borisa Berezovského, s ktorým súvisia jeho podnikateľské aktivity od 90-tych rokov. Je exprezidentom Federácie podnikateľov Gruzínska a prezidentom Svetovej židovskej televízie.

Na území RF od júna 2001 stíhaný v súvislosti s obvinením  zo zosnovania úteku Nikolaja Gluškova, obvineného v kauze Aeroflotu, z väzby. V danom čase sa Patarkacišvili zdržiaval v Gruzínsku a bol pod ochranou prezidenta Ševarnadzeho. Obvinenia pripisoval FSB, ktorá mala vyhlásiť vojnu NTV a TV-6 za kritiku vedenia vojny v Čečensku. Patarkacišvili vyhlásil, že takéto vyfabrikované obvinenia sú príčinou toho, že Boris Berezovskij, Vladimír Gusinskij a on sám utiekli do zahraničia. Už v roku 2000 bol spolu s vedením ORT obvinený z páchania majetkovej kriminality, a v októbri 2002 sa k problémom právneho charakteru pridružilo obvinenie z vydierania v rámci defraudovania automobilov z firmy AutoVaz, ktoré sa týkalo Berezovského, Patarkacišviliho a Dubova, za ktoré boli neskôr právoplatne odsúdení.

Počas spomínaných problémov v RF Patarkacišvili vytvoril gruzínsku mediálnu spoločnosť Imedi a futbalový a basketbalový športový klub Dynamo Tbilisi. V rámci dobročinných aktivít financoval športovcov a rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Poskytol magistrátu Tbilisi neúročenú pôžičku na zaplatenie dlhu za ruský plyn, keď RF pohrozila zastavením dodávok. Národnú futbalovú reprezentáciu Gruzínska po vyhratom kvalifikačnom zápase s RF na Majstrovstvá Európy v roku 2004 odmenil sumou 100 000 lari (v prepočte zhruba 50 000 dolárov). V januári 2004 vďaka nemu obyvatelia Tbilisi odoberali 24 hodín zadarmo elektrickú energiu. Už roku 2001 poskytol vláde dva milióny lari (v prepočte zhruba milión dolárov) na podporu energosektora v Tbilisi. Stal sa predsedom Zväzu platiteľov daní, bol zvolený za prezidenta Národného olympijského výboru Gruzínska, šéfa medzinárodného konzorcia pre výstavbu ropného terminálu v Kulevi s kapacitou 12,5 miliónov ton. Od roku 2005 je jedným z akcionárov novín Kommersant – Ukrajina. Na jar 2006 získal časť Berezovského aktív, predovšetkým však vydavateľský dom Kommersant.

Na začiatku roku 2006 ostro skritizoval ekonomickú politiku vlády, rovnako ako jej kroky v oblasti ochrany ľudských práv a bezpečnosti investícií. Predstavitelia politickej špičky Gruzínska ho nazvali tajným vodcom  opozície. Následne  odpredal časť svojich mediálnych aktív západným podnikateľom, aby znížil ekonomické riziká v Gruzínsku. V auguste 2006 predal svoj podiel v Kommersante ruskému podnikateľovi Ališerovi Usmanovi. (10)

Keď 8.10.2007 stanica Rustavi-2 odvysielala záznam s Okruašvilim, v ktorom odvolal všetky obvinenia na adresu Saakašviliho, Patarkacišvili nečakane odletel do Londýna. Exminister obrany vyhlásil, že diskreditačnú kampaň koordinoval s Patarkacišvilim, s ktorým sa dohodol na podpore vlastných politických aktivít Patarkacišviliho stanicou Imedi. Okruašvili bol následne prepustený na kauciu 10 miliónov lari (viac ako 6 miliónov dolárov). Exministrove tvrdenia spustili lavínu obvinení zo zosnovania štátneho prevratu, za ktorým mal stáť Patarkacišvili. (11) Pre spomenuté podozrenia bol odvolaný z funkcie prezidenta Národného olympijského výboru. Po odvolaní vrátil do Gruzínska, vystúpil vo vysielaní stanice Imedi, kde odmietol svoju účasť na štátnom prevrate. Prezradil aj svoje plány naďalej zasahovať do politického života v Gruzínsku.

Po tom, ako Okruašvili odvolal svoje obvinenia na adresu prezidenta, na daný moment sa zrejme skončila jeho politická kariéra. Opozičné sily, spojené v rámci koalície Celonárodné hnutie, však pokračujú v politickom úsilí zmeniť vládnu moc v Gruzínsku. Na 2. novembra sa v Gruzínsku bola zvolaná demonštrácia na protest proti prezidentovi a vláde. Koncom októbra denník Alija oznámil, že dovtedy plánuje Patarkacišvili vytvoriť vlastnú politickú stranu, ktorej členmi sa stanú viacerí významní novinári a politici. Patarkacišviliho politický program zverejnila agentúra Intrepressnews v strede októbra. V ňom je vyjadrená podpora myšlienke Katholikosa – Patriarchu Celého Gruzínska Iliju II. o obnovení konštitučnej monarchie. V dokumente je tiež návrh na riešenie problému separatistických republík prostredníctvom federatívneho usporiadania a decentralizácie štátnej moci. V dokumente sa podnikateľ dotkol aj vonkajšej politiky, v rámci ktorej vyjadril nevyhnutnosť konštruktívnej spolupráce s RF. (12)

V súvislosti s krízovými udalosťami v Gruzínsku sa často uvádza, že plne vyhovujú RF, a že hlavní ich aktéri konajú na popud Moskvy. O Patarkacišvilim sa tvrdí, že podporou Okruašviliho si mal zabezpečiť beztrestnosť na území RF. (13) V súčasnosti je však situácia natoľko neprehľadná, že neumožňuje žiadne jednoznačné tvrdenia. S výnimkou predstaviteľov niekoľkých jasne čitateľných politických strán sú vyjadrenia vedúcich osobností krízových udalostí pomerne protirečivé. To isté sa týka ich profilácie v minulosti (Okruašvili je výrazne protiruský politik, Patarkacišvili je blízkym obchodným partnerom Berezovského) a ich aktuálneho správania na politickej scéne. Dá sa predpokladať, že Saakašviliho vláda ustála politickú krízu, prípadné zmeny v usporiadaní štátu v zmysle oslabenia prezidentských právomocí však v budúcnosti vôbec nie sú vylúčené. Ak nebudú splnené požiadavky opozície na presunutie termínu volieb, až parlamentné a prezidentské voľby na konci roku 2008 ukážu, aký vplyv mala politická kríza na politické postoje obyvateľstva. Dovtedy ale prebehnú viaceré protestné akcie, naposledy 2. novembra v Tbilisi, na ktorej sa zúčastnilo do 50 – 300 tisíc ľudí. (14) Protestujúci sa zhromažďovali už v predvečer avizovanej demonštrácie a ostávali na námestí aj cez noc po proteste. Do akej miery sa protestné akcie podpíšu na stabilite vládnej moci, záleží predovšetkým na konaní politických špičiek Gruzínska.