Najmä v spojitosti s úvahami o zavedení ekonomických sankcií na Rusko zo strany západných mocností sa objavujú tvrdenia, podľa ktorých sa bude Moskva v prípade snahy o jej izoláciu zo strany Západu vo väčšej miere orientovať na ázijské štáty, čím bude efektívne kompenzovať výpadky v oblasti obchodnej spolupráce s USA a krajinami EÚ. Cieľom predkladaného textu je zistiť, či má predpoklad danej formy kompenzácie paralely v politickej oblasti, ktoré majú vzhľadom na postoje tradičných partnerov Ruska ku krymskej otázke potenciál rozvinúť sa do zmeny usporiadania geopolitických síl v eurázijskom priestore. Z hľadiska eurázijského vektora Ruska pritom ide predovšetkým o členské štáty a kandidátov na členstvo v Colnej únii Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (EAHS) a o Čínu ako najvýznamnejšieho regionálneho hráča v Ázii.
Ako sme uviedli v úvode k jednému z predchádzajúcich textov, Eurázijská únia (EAÚ) je vysoko ambiciózny projekt integrácie Ruska, Kazachstanu, Bieloruska a medzinárodných štruktúr rozprestierajúcich sa na území bývalého ZSSR do konfederatívnej únie. Praktické kroky smerujúce k založeniu EAÚ možno datovať od vytvorenia Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (EAHS) v roku 2000 (s účasťou Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska a Tadžikistanu). Ďalším významným krokom v rámci jeho realizácie bolo vytvorenie Colnej únie EAHS v roku 2010 (členom únie je v súčasnosti Rusko, Kazachstan a Bielorusko), zóny slobodného obchodu v roku 2012 (zahrňuje Rusko, Kazachstan, Bielorusko, Ukrajinu, Tadžikistan, Uzbekistan, Kirgizsko, Moldavsko a Arménsko) a jednotného hospodárskeho priestoru v roku 2012 (členmi sú Rusko, Kazachstan a Bielorusko). Ďalšou etapou integrácie má byť založenie Eurázijskej hospodárskej únie so spoločnými pravidlami a možno aj spoločnou menou, ktorá má vzniknúť v roku 2015, a napokon založenie samotnej EAÚ (v tom istom roku) (1). Jadro eurázijskej integrácie tvoria členské štáty Colnej únie EAHS (Rusko, Bielorusko a Kazachstan), pričom Kirgizsko a Arménsko sú najhorúcejšími kandidátmi na vstup doň (záujem o vstup do colnej únie má aj Tadžikistan). Viaceré štáty, ktoré sa zúčastňujú projektu eurázijskej integrácie, sú členmi Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), založenej v roku 2001 Čínou, Ruskom, Kazachstanom, Tadžikistanom, Kirgizskom a Uzbekistanom. Táto organizácia zároveň predstavuje regionálnu platformu pre spoluprácu Ruska s Čínou.
Silu eurázijského geopolitického vektora Ruska ovplyvňujú postoje štátov k priebehu a výsledkom ukrajinskej krízy vrátane udalostí na Kryme. Spomínané postoje sa aj v tábore blízkych partnerov Ruska v pomerne veľkej miere líšia. Základnú orientáciu o zložení tohto tábora však možno získať pohľadom na výsledky otvoreného hlasovania Valného zhromaždenia OSN z dňa 27. marca 2014 o rezolúcii „Územná celistvosť Ukrajiny“, iniciovaného faktickými predstaviteľmi Ukrajiny po tom, ako Rusko využilo v Bezpečnostnej rade OSN právo veta pri hlasovaní o návrhu rezolúcie predloženej USA s obdobným obsahom, ako má rezolúcia prijatá na valnom zhromaždení. V texte rezolúcie Valné zhromaždenie OSN potvrdzuje vernosť suverenite, politickej nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodnej uznaných hraníc a vyzýva štáty zdržať sa aktivít, smerujúcich k porušeniu jej územnej celistvosti vrátane akýchkoľvek snáh zmeniť jej hranice za použitia sily alebo iných nezákonných aktivít; zároveň vyzýva štáty a medzinárodné organizácie neuznávať zmenu statusu Krymu a Sevastopoľa na základe referenda, ktoré označuje za akt bez právnej sily, ktorý nemôže slúžiť ako základ pre zmenu statusu spomínaných dvoch subjektov (2). Za prijatie rezolúcie hlasovalo 100 štátov, zdržalo sa 58 štátov vrátane Číny a Kazachstanu a proti hlasovalo 11 štátov: Arménsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Severná Kórea, Nikaragua, Rusko, Sudán, Sýria, Venezuela a Zimbabwe. Celkovo 24 štátov nehlasovalo, 93 štátov (11 + 58 + 24) teda nevyjadrilo rezolúcii podporu; svet je ohľadom tejto otázky rozdelený. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN pritom nemá na rozdiel od prípadnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN záväzný, ale len odporúčací charakter (3).
Postoje štátov jadra eurázijskej integrácie
Počas ukrajinskej krízy predovšetkým na strane Západu zaznievali hlasy, že sa ukrajinská kríza negatívne odrazí na ďalšom pokračovaní eurázijskej integrácie. K ohrozeniu integračného projektu však evidentne nedošlo a nielen členovia jadra eurázijskej integrácie, ale aj kandidáti na členstvo v Colnej únii EAHS zaujímajú pozície, ktoré sú formálne zdržanlivé, ale fakticky svedčia o podpore (dokonca aj v porovnaní s gruzínskou krízou z roku 2008) a pevnom záujme o stabilne dobré vzťahy s Ruskom. Okrem toho, v ich správaní možno vidieť vplyv Číny ako geopolitického hráča, ktorý síce navonok tradične zachováva neutralitu a nezasahuje do vnútorných záležitostí iných štátov, svojím spôsobom však zaujal čitateľný postoj, ktorý výrazne zasiahol do vývoja krymskej hry na medzinárodnej aréne (4).
Bielorusko
Postoj Bieloruska západné médiá vrátane našich vykresľovali spôsobom vzbudzujúcim dojem, že Alexandr Lukašenko zaujíma postoje, ktoré sú protichodné so záujmami Moskvy. Napr. v článku „Spojenec Moskvy Lukašenko kritizoval Putina za Krym“ čítame, že „bieloruský vodca Lukašenko si nechce pohnevať Rusko, ale ani susednú Ukrajinu. Krym označil za zlý precedens“. Vyjadrenia bieloruského lídra o tom, že sa Krym stal súčasťou Ruska de facto (nie de iure), možno podľa článku chápať ako „snahu neznepriateliť si Ukrajinu, zachovať si tvár a nerozdráždiť ruského prezidenta Vladimira Putina“ (5). V skutočnosti však Lukašenko predmetné vyjadrenie, že „sa Krym de facto stal časťou Ruska“, doplnil o konštatovanie, že „sa situácia vyvíja de facto a my budeme s Ruskou federáciou“. Následne označil kyjevských politikov za ideových nástupcov Banderu a pripomenul, koľko krvi preliali banderovci počas a po Veľkej vlasteneckej vojne, pričom sa ich obeťou stalo aj Bielorusko. Položil si rétorickú otázku, načo kyjevské autority po príchode k moci zakazovali ruštinu a utláčali ruskojazyčné obyvateľstvo. Poprel, že by Rusko „uchmatlo“ Ukrajine Krym a dodal, že Rusko reagovalo na to, čo sa na Ukrajine dialo (6). Je pritom zaujímavé, že spomínané vyhlásenia prezentoval bezprostredne po tom, ako sa konali konzultácie vojenských predstaviteľov NATO (medzi ktorými bol prítomný aj vedúci Oddelenia plánovania síl Sekcie obrannej politiky a plánovania Medzinárodného sekretariátu Severoatlantickej aliancie Jeane-Claude Gagnon, vojenskí atašé Litvy a Poľska a predstaviteľ estónskeho veľvyslanectva v Bielorusku) s bieloruskými partnermi (7). Lukašenko podporil Moskvu nielen verbálne, ale aj umožnením rozmiestnenia ôsmich ruských stíhačiek Su-27 a troch dopravných vojenských lietadiel na území svojho štátu v reakcii na rozmiestnenie desiatich vojenských lietadiel NATO v Poľsku v súvislosti s rozsiahlymi cvičeniami NATO v Čiernom mori, čím zachoval vernosť povinnostiam Bieloruska v rámci Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (8). Ako uvádzame vyššie, Bielorusko tiež hlasovalo proti prijatiu rezolúcie o Ukrajine zo strany Valného zhromaždenia OSN.
Kazachstan
Kazachstan je strategickým partnerom Ruska a súčasne hlavným a ekonomicky najrozvinutejším spojencom Moskvy v stredoázijskom regióne. V Kazachstane tvoria etnickí Rusi, osídľujúci súvislé územia na severe krajiny, vyše 20 % obyvateľstva, čo by v prípade chápania správania Moskvy vo vzťahu ku Krymu v intenciách územnej expanzie na základe jazykových a etnických hraníc zakladalo predpoklad odmietavej reakcie Astany voči jej politike. Napriek tomu však Kazachstan zachováva vo veci neutralitu a z jeho strany dokonca zazneli aj opatrné slová podpory voči Moskve. MZV Kazachstanu vo svojom stanovisku z dňa 18. marca 2014 v súvislosti s konaním krymského referenda zdôrazňuje svoju oddanosť fundamentálnym princípom medzinárodného práva v súlade s Chartou OSN. Uvádza, že chápe uskutočnené referendum ako slobodný prejav vôle obyvateľstva Autonómnej republiky Krym a stavia sa s pochopením k rozhodnutiu Ruskej federácie v podmienkach, ktoré nastali. Dodáva, že vystupuje za mierové formy riešenia ukrajinskej krízy a za jej prekonanie cestou rokovacieho procesu pod záštitou OSN a ďalších medzinárodných organizácií, ktoré požívajú autoritu (9). Prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev počas brífingu v závere svojej oficiálnej návštevy Holandska dňa 25. marca 2014 v súvislosti s tvrdeniami o porušení medzinárodného práva na Kryme uviedol, že sa toto právo v priebehu posledných rokov porušuje systematicky. Položil si otázku, či sa svojho času dodržiavalo počas bombardovania Juhoslávie. Dodal, že sa nedržiavalo pri útoku na Líbyu, na Irak ani počas tzv. arabskej jari. Ďalej uviedol, že bola v minulosti Ukrajina druhým najrozvinutejším štátom v rámci ZSSR, pričom až nestabilita politického kurzu krajiny viedla v posledných rokoch k jej rozdeleniu a k vymknutiu situácie spod kontroly. Prezentoval stanovisko, že je v súčasnosti primárnou úlohou návrat do právneho rámca, uskutočnenie volieb, zvolenie zákonného prezidenta, parlamentu a vytvorenie legitímnej vlády. Ďalej je z jeho pohľadu potrebné konanie mierových rokovaní a spoločné hľadanie východiska z existujúcej situácie. Vo vzťahu k eurázijskej integrácii potvrdil integračný kurz Kazachstanu a vyzdvihol jeho pozitíva a očakávané žiaduce dopady na ekonomiku štátu (10).
Postoje potenciálnych členov jadra eurázijskej integrácie
Arménsko
Arménsko v septembri minulého roka zastavilo proces integrácie do EÚ a oznámilo reálny zámer integrácie do eurázijských ekonomických štruktúr, v súvislosti s čím naše médiá písali, že „Arménsko šokovalo Úniu“, keď „dalo prednosť Putinovi“ (11). V skutočnosti však Arménsko uprednostnilo pragmatickú politiku založenú na chápaní ekonomickej reality a podľa vyjadrenia predsedu vlády Tigrana Sarkisiana z dňa 25. marca 2014 sa pripojí k Colnej únii EAHS a k jednotnému hospodárskemu priestoru v máji 2014 (12). Dňa 19. marca 2014 sa z iniciatívy arménskej strany uskutočnil telefonický rozhovor prezidentov Ruska a Arménska Vladimira Putina a Serža Sarkisiana. Prezidenti si vymenili názory vo vzťahu ku krymskej kríze a konštatovali, že je krymské referendum ďalším príkladom realizácie práva národov na sebaurčenie cestou slobodného prejavenia vôle. Súčasne zdôraznili svoju oddanosť normám a princípom medzinárodného práva a v prvom rade Charte OSN (13). Dňa 22. marca 2014 Minister zahraničných vecí Arménska Šavarš Kočarian počas stretnutia s veľvyslancom Ukrajiny Ivanom Kuchtom iniciovaného ukrajinskou stranou prezentoval stanovisko, že Arménsko podporuje právo národov na sebaurčenie (14). V súvislosti s arménskym postojom bol dvakrát predvolaný veľvyslanec Arménska na Ukrajine na MZV Ukrajiny a bola mu odovzdaná protestná nóta s požiadavkou predložiť vysvetlenie oficiálnej pozície Arménska v danej veci (15). Ukrajina sa podľa medializovaných informácií rozhodla povolať do vlasti na konzultácie svojho veľvyslanca (16), podľa iných zdrojov však zatiaľ k povolaniu zatiaľ nedošlo (17). Arménsko napriek predtým zverejneným mediálnym dezinformáciám (18) hlasovalo proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o územnej celistvosti Ukrajiny. V rámci arménskeho postoja voči otázkam územnej celistvosti štátov dominuje vplyv problému etnicky arménskeho Náhorného Karabachu, ktorý určuje miesto princípu národného sebaurčenia v hodnotovej hierarchii tvorcov zahraničnej politiky Arménska. Z tohto podhľadu a zároveň z pohľadu integrácie Arménska do eurázijských štruktúr je arménsky postoj voči krymskej kríze prediktabilný a čitateľný.
Kirgizsko
Kirgizsko je jedným z najhorúcejších kandidátov na vstup do Colnej únie EAHS, integračný proces sa však spomaľuje v dôsledku politickej nestability a hospodárskych problémov štátu (19). Podľa vyjadrení podpredsedu kirgizskej vlády Džoomarta Otorbajeva zo 7. februára 2014 však má byť krajina pripravená na vstup do colnej únie už mesiaci marec 2014 (20). Reakciu MZV Kirgizska na ukrajinskú krízu (21) (22) možno označiť za originálnu. Na jednej strane z krízy obviňuje bývalé ukrajinské autority, ktoré označuje za skorumpované a ich konanie za nepremyslené. Viktora Janukoviča nepovažuje za legitímneho prezidenta, nakoľko stratil faktickú moc v štáte, dôveru zo strany občanov a utiekol s krajiny, čo dáva do vzťahu s tézou, že „jediným zdrojom moci je ľud“. V súlade so stanoviskom MZV Kirgizsko vystupuje za urýchlené riešenie situácie na Ukrajine mierovými prostriedkami, cestou rokovaní a dialógu, pri bezpodmienečnom dodržiavaní noriem medzinárodného práva a Charty OSN. Na druhej strane však oficiálny Biškek považuje výsledky referenda na Kryme za prejav vôle absolútnej väčšiny obyvateľstva autonómnej republiky a chápe ho ako objektívnu realitu. Pozíciu Kirgizska voči legitimite Janukovičovho mandátu možno interpretovať v intenciách paralel medzi vývojom na Ukrajine a niekdajším udalostiam v Kirgizsku, ktoré rovnako prešlo érou farebných revolúcií: opačný postoj by mohol viesť k spochybneniu legitimity kirgizských prezidentov nasledujúcich za Askarom Akajevom (23). Takúto interpretáciu nepriamo podporuje aj znenie samotného stanoviska MZV Kirgizska, podľa ktorého krajina „vo svojej najnovších dejinách prežila dve revolúcie. Jej skúsenosť po aprílovej revolúcii roku 2010 poukazuje na mimoriadnu dôležitosť dôslednosti medzinárodných partnerov v ich zámeroch a konaní bez politiky dvojakých štandardov“ (24) (25). Na druhej strane, pozíciu Biškeku voči referendu na Kryme treba vnímať aj v kontexte faktu, že takmer tretinu HDP Kirgizska tvoria prevody pracovných migrantov (26).
Tadžikistan
Tadžikistan patrí k štátom, ktoré prejavili vôľu stať sa členmi Colnej únie EAHS, jeho pokrok v danom smere však nedosahuje mieru progresu zo strany Arménska či Kirgizska. Tadžikistan sa vyjadril, že vstúpi do colnej únie až po Kirgizsku (27), čo je motivované cieľom pozemného spojenia s Colnou úniou EAHS po vstupe do nej. Dá sa očakávať, že keď bude mať Tadžikistan poznatky o fungovaní Kirgizska v Colnej únii EAHS, pripojí sa aj on. Oficiálne Dušanbe neuznalo Krym za časť Ruska, jeho hodnotenie udalostí na majdane je však krajne negatívne. Minister zahraničných vecí Tadžikistanu Sirodžiddin Aslov prirovnáva situáciu na Ukrajine ku tragickým udalostiam v jeho štáte v 90. rokoch, ktoré prerástli do občianskej vojny v plnom rozsahu. Aslov uvádza, že mali tieto udalosti ťažké ekonomické následky a dodáva, že je konanie ukrajinských radikálov a extrémistov mimo právneho rámca (28).
Čína
Na rozdiel od Japonska a Južnej Kórey, ktoré jasne odsúdili kroky Ruskej federácie na Kryme ako porušenie územnej celistvosti Ukrajiny (29), Čína, ktorá je hlavným partnerom Ruska v Šanghajskej organizácii spolupráce, v danom smere zachováva neutralitu.
Dňa 15. marca 2014 sa konalo zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a hlasovanie o návrhu rezolúcie predloženej USA. Rusko využilo právo veta, Čína sa zdržala hlasovania. Postoj Číny podľa denníka Huanqiu Shibao (blízkeho ústrednému výboru čínskej komunistickej strany) (30) odráža jej principiálnu úctu k suverenite a územnej celistvosti štátov, z druhej strany však reflektuje na jej presvedčenie, že k udalostiam na Kryme nedošlo bez príčiny. Čína teda aktivity Ruska oficiálne nepodporila ani neodsúdila. Hovorca MZV Číny Hong Lei v súvislosti s podpísaním zmluvy o pripojení Krymu k Rusku uviedol, že sa má otázka riešiť v medziach zákona, poriadku a politickými metódami, pričom je úcta k suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti krajín nemennou pozíciou Číny. Dodal, že by mali všetky strany zachovať chladnú hlavu, zdržanlivosť a nevyvíjať protichodné aktivity schopné vyostriť situáciu. Medzinárodné spoločenstvo by malo podľa jeho vyjadrenia zohrať konštruktívnu rolu pri riešení danej otázky, pričom sa Čína bude držať nezaujatej a objektívnej pozície v otázke Krymu (31). Dňa 24. marca 2014 prezident Číny a generálny tajomník ústredného výboru jej komunistickej strany v rozhovore s prezidentom USA Barackom Obamom konanom v rámci samitu o jadrovej bezpečnosti v Haagu uviedol, že Čína vystupuje za politické riešenie ukrajinskej krízy, ktoré by bolo v záujme všetkých strán (32). Ešte dňa 16. marca 2014 veľvyslanec Číny pri OSN Liu Ťieji prezentoval čínsky plán riešenia krízy, ktorý zahrňoval vytvorenie osobitnej medzinárodnej štruktúry s cieľom vypracovania politického riešenia problému, zdržanie sa jednostranného konania všetkých strán (vrátane pripojenia Krymu zo strany Ruska) do vytvorenia spomínanej štruktúry a zváženie možností pomoci Ukrajine zo strany medzinárodných finančných organizácií (33).
Podľa publikácie americkej Foreign Policy (34) oficiálny Peking vo vzťahu k danej otázke siaha ku kvetnato-vyhýbavým formuláciám, pričom komentáre oficiálnych predstaviteľov vyjadrujú postoj, že udalosti na Kryme majú svoje príčiny. Zdržanlivosť Pekingu súvisí s princípom nezasahovania do záležitostí iných štátov, ktorý je jedným z pilierov čínskej zahraničnej politiky. Na dôvažok, Čína vníma háklivo separatistické hnutia, s ktorými má sama problémy, pričom zároveň má aj obavy z negatívnych dopadov udalostí na Ukrajine a s nimi súvisiacich sankcií na svetovú a sprostredkovane na vlastnú ekonomiku. Autor článku však uvádza niekoľko faktorov, ktoré hrajú v prospech Číny a v neprospech USA: 1. zblíženie Ruska a Číny, ktoré predstavuje riziko pre záujmy USA 2. posilnenie prípadných územných nárokov a slobody konania Číny v susedných štátoch („zelené svetlo“) v prípade úspešného pripojenia Krymu k Rusku (35). Podobne autor článku zverejneného v South China Morning Post sa zaoberá interpretáciou, v zmysle ktorej by mal prípad Krymu viesť k postoju, že by mala Čína hájiť záujmy etnických Číňanov a občanov Číny v susedných štátoch, a upozorňuje na riziká takéhoto postoja z hľadiska možných reakcií jej susedov (36). Zdá sa však, že podobne ako v prípade Kazachstanu, ani v prípade Číny nemožno hovoriť o chápaní správania Moskvy vo vzťahu ku Krymu v intenciách expanzie na základe jazykových, etnických a pod. hraníc.
Postoj Číny možno napriek zdržanlivosti a neutralite vnímať ako čitateľný, a to nielen preto, že sa nepridala k tlaku na Rusko zo strany medzinárodného spoločenstva. Pri rekonštrukcii pohľadu čínskej politickej reprezentácie sú totiž okrem oficiálnych stanovísk relevantné aj stanoviská zverejňované v oficiálnych tlačovinách, ktoré možno v závislosti od konkrétneho periodika, spôsobu zverejnenia a od konkrétneho autora (pozri nižšie) vnímať ako vyjadrenie oficiálnej pozície vedenia štátu (37). Bližší pohľad na postoje prezentované v čínskej tlači na rozdiel od tvrdení v predchádzajúcom odseku ukazuje, že sa čínsky pohľad na krymský problém (na rozdiel napr. od postoja Arménska) neodvíja od problémov etnicity, práva národov na sebaurčenie a ochrany občanov na území iného štátu, ale od otázok geopolitického tlaku, spôsobu presadzovania záujmov a dvojakých štandardov zo strany Západu a tiež od vlastných geopolitických záujmov Číny. V prípade vnímania riešenia otázky Krymu zo strany Ruska pritom v čínskej tlači dominuje pohľad na genézu problému, v rámci ktorého sa jeho začiatok vníma ako organizácia protiruského nezákonného prevratu na Ukrajine za výdatnej podpory Západu. Okrem toho možno uvažovať aj o čínskych hospodárskych záujmoch na Kryme [plánovaná výstavba významného prístavu a jeho využívanie na zásobovanie Číny poľnohospodárskymi plodinami (38) (39), dohodnuté ešte počas vykonávania funkcie prezidenta Ukrajiny zo strany Viktora Janukoviča], tie však v danej súvislosti zrejme nie sú natoľko určujúce, ako geopolitické záujmy Číny vo vzťahu k Rusku a USA.
Vo vzťahu k relevancii názorov publikovaných v denníku Sin-chua ruský politológ a historik Lev Veršinin uvádza, že sú v ňom zverejňované publikácie na politické témy dôležité samy o sebe. Dodáva, že sa neoficiálne rozlišujú tri typy materiálov: 1. materiály podpísané menom novinára, ktorých relevanciu redakcia negarantuje a jej významnosť závisí od viacerých faktorov vrátane renomé konkrétneho autora 2. materiály podpísané názvom denníka Sin-chua, v prípade ktorých redakcia potvrdzuje súlad ich obsahu so svojou oficiálnou pozíciou a 3. materiály bez podpisu, v prípade ktorých ide priamo o oficiálne stanovisku Pekingu / Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (40) (41).
Podľa komentára Sin-chua (podpísaného názvom tohto denníka) z dňa 19. marca 2014 (42) nevrhol Krym do objatia Ruska Kremeľ, ale štáty EÚ a NATO, ktoré sa sústavne usilujú obkolesiť a izolovať Rusko. Zvrhnutie Janukoviča prostredníctvom podpory pouličnej revolúcie a obsadenie najvyšších funkcií v štáte predstaviteľmi prozápadnej opozície považuje denník za úspech západných krajín, ktoré sa dlhé roky snažili pripojiť Ukrajinu k EÚ a NATO a obsadiť tak strategickú nárazníkovú zónu Ruska. Podľa denníka by bola pre Kyjev vzhľadom na jeho stredovú polohu najprirodzenejšia stratégia aktivizácie rovnoprávnej spolupráce s EÚ a kategorického odmietnutia vstupu do NATO pri podpore osobitných záujmov Ruska. Stratou Ukrajiny by bola podľa denníka zlikvidovaná posledná obranná zóna Ruska voči Západu, pričom požiadavka na podpis Dohody o asociácii s EÚ vo vzťahu k Ukrajine predstavovala požiadavku na konečné rozhodnutie s katastrofálnymi dôsledkami pre národnú bezpečnosť Ruska, ktorá priviedla Ukrajinu k rozkolu. Denník konštatuje, že západné štáty používajú dvojaké štandardy v medzinárodných vzťahoch, pričom vychádzajú výhradne z vlastných záujmov; toto tvrdenie vzťahuje na prípady od Kosova po Južné Osetsko a od Komorských ostrovov po Krym. Dodáva, že konanie jednotlivých západných štátov pripomína rozdvojenie osobnosti a ťažko si môže zaslúžiť dôveru medzinárodného spoločenstva. Ďalej uvádza, že od Iraku po Afganistan a tiež od Líbie po Ukrajinu propagovali západné štáty spravodlivosť a ľudské práva, prinášali však len nešťastie a utrpenie, a tiež zmätok a obavy. Kladie si rečníčku otázku, prečo Západom vyzdvihovaná a exportovaná demokracia a morálka vytvára chaos a pretvára bratov na nepriateľov.
Ďalší kľúčový text zverejnený denníkom Sin-chua (43) je podpísaný menom autora Minga Ching-wei, ktorý podľa tvrdenia Veršinina pracuje v denníku už desať rokov a venuje sa aj citlivým témam, čo svedčí o vysokej miere relevantnosti a blízkosti jeho postojov oficiálnym kruhom (44). Ching-wei uvádza, že sa síce Západu podarilo zvrhnúť predchádzajúce ukrajinské autority a zasadiť Kremľu ponižujúci úder, Rusko však opätovalo útok a západní lídri boli nútení prestať si navzájom blahoželať k úspechom na Ukrajine. Dodáva, že ruskí vojaci ochraňujú oprávnené záujmy Ruska a proruských regiónov, zatiaľ čo Ukrajina balansuje na hranici úplného chaosu a rozpadu. Dodáva, že stratégia Západu smerujúca k získaniu moci na Ukrajine takzvanou demokratickou a prozápadnou vládou skončila úplným krachom. Podľa jeho názoru bol vytvorený takých chaos, že na jeho nápravu Západ nemá dostatok možností ani múdrosti. Autor dodáva, že bolo nevyhnutné, aby západné krajiny uškodili samy sebe, keď sa pod zámienkou boja za demokraciu zamiešali do vnútorných vecí Ukrajiny a keď podcenili vôľu Ruska brániť vlastné životne dôležité záujmy na svojom „zadnom dvore“. Ruskí lídri pritom podľa autorovej mienky preukázali spoľahlivosť a pohotovosť v plánovaní a realizácii efektívnych protiopatrení. Naopak, západní lídri podľa neho stratili kontakt s realitou, keď predpokladali, že sa môžu so svojou pochybnou morálnou autoritou a ťažkosťami vo finančnej oblasti pustiť do riešenia takej veľkej úlohy. Ukrajinu a jej ľud označuje za hlavné obete daného „odporného procesu“, v rámci ktorého sa ukrajinskému ľudu nedostáva Západom sľúbenej demokracie a prosperity, ale jeho krajina je uvrhnutá do politických nepokojov a hospodárskej depresie. Autor považuje situáciu na Ukrajine za výzvu pre medzinárodné spoločenstvo, členovia ktorého by mali zabudnúť na vzájomnú nevraživosť a začať vypracúvať kompromis smerujúci k záchrane tejto krajiny spoločným úsilím. Uzatvára, že je nezávislá, celistvá a stabilná Ukrajina v záujme všetkých vrátane Číny (45).
Podľa komentára denníka Huanqiu Shibao (Global Times, ktorý vychádza pod záštitou tlačového orgánu ústredného výboru čínskej komunistickej strany Renmin Ribao/People’s Daily) z dňa 21. marca 2014 (46) prekonala geopolitická odvaha Putina očakávania všetkým svetových expertov a hlboko otriasla Amerikou a Európou. Denník vyzdvihuje líderskú pozíciu Putina vo vzťahu k Európe a premenu Ruska na štát, schopný pevne hájiť svoje záujmy. Uvádza, že sa čínska verejná mienka rozdelila na dva základné tábory, z ktorých prvý oceňuje energickú reakciu Putina a predpokladá, že smelá politika Ruska pomôže znížiť strategický tlak, ktorý vyvíjajú západné štáty na Čínu. Druhý tábor sa naopak obáva z rastu povýšenosti a nerozvážnosti Moskvy v prípade víťazstva na Kryme, čo by sa mohlo negatívne odraziť na vzťahoch Číny so severným susedom. Tieto obavy súvisia negatívami, ktoré sa v minulosti objavovali vo vzťahoch Číny s cárskym Ruskom a so ZSSR; na základe nich sa mnohí Číňania obávajú, že sa renesancia Ruska premení na novú geopolitickú nočnú moru. Denník však dodáva, že zostanú počas dlhého nasledujúceho obdobia základným zdrojom strategického tlaku na Čínu západné štáty na čele s USA, pričom zdôrazňuje, že vzostup Ruska nebude spojený s bezhraničným nárastom jej sily. Ďalej uvádza, že Čína vystupuje za multipolárny svet, do ktorého zapadá silné Rusko, ktoré predstavuje lepší variant, ako Amerika, ktorá ako jediná určuje pravidlá. Uvádza, že ruská koncepcia sfér vplyvu môže v spojitosti s rastom čínskeho vplyvu v Strednej Ázii viesť k rôznym treniciam vo vzájomných vzťahoch, pričom však vyzdvihuje fakt vzájomnej spolupráce v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce. Nezhody denník nepovažuje za skutočné hrozby a dodáva, že sa nimi nestanú minimálne počas najbližších niekoľkých desiatok rokov (47).
V článku Huanqiu Shibao z dňa 17. marca 2014 sa uvádza, že fakt, že sa Čína zdržala hlasovania o návrhu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Ukrajine predloženého USA odráža principiálnu úctu Číny k suverenite a územnej celistvosti štátov, z druhej strany však reflektuje na jej presvedčenie, že k udalostiam na Kryme nedošlo bez príčiny. Dodáva, že v krymskej otázke nemožno všetko deliť na čierne a biele. Uvádza, zasahovanie zo strany západných štátov do situácie v štáte natoľko dráždilo región, že nebolo možné neočakávať reakciu zo strany Ruska. Vyjadruje názor, že Západ bezhranične obmedzoval strategický priestor Ruska, pričom z ruského pohľadu spadajú udalosti na Ukrajine do kategórie „farebných revolúcií“. Rekapituluje, že aj v západných médiách dávno zneli hlasy analytikov, ktorí tvrdili, že Putin nebude ľahostajne z boku pozorovať udalosti, napriek tomu však úspechmi omámení západní politici neprijali opatrenia smerom k upokojeniu ňou podporovanej opozície na Ukrajine. Vo svetle konštatovania, že si dnes Západ zmyslel hájiť územnú celistvosť iných štátov, si kladie rečnícku otázku, čo robil doteraz, keď pred napr. v roku 1999 silou nútil suverénny štát Juhosláviu stiahnuť svoje ozbrojené sily z Kosova a bez mandátu zo strany OSN 70 dní bombardoval juhoslovanské územie. Uzatvára, že Západ vybudoval nezávislosť Kosova bombami (48).
Pozície ďalších ázijských partnerov Ruska
Kritický postoj voči aktivitám Ruska zaujal Uzbekistan, ktorý vo všeobecnosti vníma ako rizikový rast vplyvu Ruska v stredoázijskom priestore. MZV Uzbekistanu vyzýva k mierovému riešeniu medzinárodných sporov a odmieta použitie alebo hrozbu použitia sily pri ich riešení. Taškent tiež apeluje na konanie bilaterálnych rokovaní Ruska a Ukrajiny s cieľom hľadania obojstranne prijateľného kompromisu (49).
Naopak, Krym tesne pred uplynutím svojho funkčného obdobia uznal za faktickú súčasť Ruska prezident Afganistanu Hámid Karzaj. Uviedol, že Krym vošiel do Ruskej federácie prostredníctvom konania referenda, v ktorom jeho obyvateľstvo samo určilo svoju budúcnosť, a dodal, že si Afganistan jeho rozhodnutie váži (50). Afganistan sa pritom zdržal hlasovania o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN o Ukrajine.
India slovami predsedu vlády Manmóhana Singha podporila územnú celistvosť Ukrajiny (51), z druhej strany sa však zdržala hlasovania na Valnom zhromaždení OSN o rezolúcii o Ukrajine a v prostredí indických diplomatov sa objavujú názory, že bola ruská intervencia na Kryme reakciou na bezprávie v Kyjeve (52).
Dodnes fakticky uznali Krym ako súčasť Ruska Argentína, Bielorusko, Venezuela, Kazachstan, Kirgizsko, Sýria, Severná Kórea a Afganistan (53), úplné uznanie vyhlásila Nikaragua (54). Postoj Biškeku, Astany, Minsku a ďalších vyššie spomínaných štátov okrem špecifických dôvodov zrejme súvisí aj s neschopnosťou resp. nedostatkom možností západných štátov uvaliť na Rusko reálne hospodárske sankcie, a tiež s relatívne malou politickou silou Baracka Obamu. Možno preto očakávať aj vyhlásenia ďalších štátov o faktickom uznaní Krymu za ruské územie, aj keď (podobne ako je to v prípade samostatnosti Južného Osetska a Abcházska) zrejme máloktorý štát uzná Krym za územie Ruska aj de iure (55).
Záver
Snaha západných štátov o izoláciu Ruska povedie k posilneniu jeho eurázijského geopolitického vektora. To sa prejaví nielen formou zintenzívnenia politickej, hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce s ďalšími účastníkmi projektu eurázijskej integrácie (najmä s Kazachstanom a Bieloruskom, ale aj Arménskom a Kirgizskom), ale aj s Čínou, s ktorou sa Moskva usiluje uzatvoriť plynové dohody a nájsť tak alternatívu voči európskym trhom. Posilnenie vzťahov v rámci eurázijských štruktúr a spolupráce na osi Moskva – Peking bude hrať v neprospech záujmov USA a EÚ a urýchli vytváranie protiváhy voči nim predovšetkým v oblasti politických a bezpečnostných vzťahov, v obmedzenej miere však aj v rámci ekonomických vzťahov (napr. spomínaná spolupráca v energetickej oblasti či v oblasti možného koordinovaného zavádzania alternatívnych platobných systémov). Ak bude vývoj viesť ku konfliktnému resp. výrazne polarizovanému usporiadaniu vzťahov (k novej studenej vojne), (značne heterogénny) protipól voči euroatlantickým štruktúram budú tvoriť členovia štruktúr Eurázijskej únie, Šanghajskej organizácie spolupráce a časť účastníkov Hnutia nezúčastnených krajín vrátane štátov BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika). Aktuálne udalosti na Ukrajine proces vytvárania takéhoto protipólu urýchlia a Rusko nasmerujú na čo najužšiu spoluprácu s jeho konštituentmi.
(1) Braxatoris, Martin: Miesto Slovenska v koncepciách vytvárania eurázijskej jednoty. In: DespiteBorders.com, 11. 5. 2012. URL: http://despiteborders.com/miesto-slovenska-v-koncepciach-vytvarania-eurazijskej-jednoty/
(2) Генеральная ассамблея ООН большинством голосов поддержала резолюцию относительно территориальной целостности Украины . In: Комсомольская правда в Украине, 27. 3. 2014. URL: http://kp.ua/daily/270314/445686/
(3) Генеральная ассамблея ООН большинством голосов поддержала резолюцию относительно территориальной целостности Украины . In: Комсомольская правда в Украине, 27. 3. 2014. URL: http://kp.ua/daily/270314/445686/
(4) Тюркин, Михаил: Крым, Китай и евразийский вектор России. In: НВ, 25. 3. 2014. URL: http://www.nvspb.ru/stories/krym-kitay-i-evraziyskiy-vektor-rossii-54003
(5) Procházková, Petra: Spojenec Moskvy Lukašenko kritizoval Putina za Krym. In: SME.sk, 23. 3. 2014. URL: http://www.sme.sk/c/7145822/spojenec-moskvy-lukasenko-kritizoval-putina-za-krym.html
(6) “Украина должна оставаться единой, неделимой и целостной, но Крым де-факто сегодня – часть России”. In: BelPort, 23. 3. 2014. URL: http://belport.by/index.php?newsid=123098
(7) Цепная реакция признаний. Друзья Путина поддержали «присоединение Крыма». In: КУРСИВ.kz, 26. 3. 2014. URL: http://www.kursiv.kz/news/details/vlast/TCepnaya-reaktciya-priznanij-Druzya-Putina-podderzhali/
(8) Тюркин, Михаил: Крым, Китай и евразийский вектор России. In: НВ, 25. 3. 2014. URL: http://www.nvspb.ru/stories/krym-kitay-i-evraziyskiy-vektor-rossii-54003
(9) Заявление Министерства иностранных дел Республики Казахстан. In: Министерство иностранных дел Республики Казахстан, 18. 3. 2014. URL: http://mfa.gov.kz/ru/#!/news/article/13800
(10) Нурсултан Назарбаев: Разве соблюдалось международное право, когда бомбили Югославию?. In: REGNUM, 25. 3. 2014. URL: http://regnum.ru/news/polit/1782700.html
(11) Tóda, Mirek: Arménsko šokovalo Úniu. Dalo prednosť Putinovi. In: SME.sk, 4. 9. 2013. URL: http://www.sme.sk/c/6923388/armensko-sokovalo-uniu-dalo-prednost-putinovi.html
(12) Премьер-министр Армении: республика вступит в Таможенный союз в мае. In: Кавказский Узел, 25. 3. 2014. URL: http://www.kavkaz-uzel.ru/articles/239965
(13) Кого поддержит Армения при голосовании по Крыму на Генассамблее ООН?. In: REGNUM, 26. 3. 2014. URL: http://regnum.ru/news/russia/1783202.html
(14) Армения признала референдум в Крыму и поддержала позицию крымчан. In: Аргументы и факты, 22. 3. 2014. URL: http://www.aif.ru/politics/world/1129745
(15) МИД Украины угрожает Армении ухудшением отношений из-за признания аннексии Крыма. In: УНИАН, 21. 3. 2014. URL: http://www.unian.net/politics/899121-mid-ukrainyi-ugrojaet-armenii-uhudsheniem-otnosheniy-iz-za-priznaniya-anneksii-kryima.html
(16) Армения признала референдум в Крыму и поддержала позицию крымчан. In: Аргументы и факты, 22. 3. 2014. URL: http://www.aif.ru/politics/world/1129745
(17) Украина предъявила Армении ноту протеста из-за позиции по Крыму. In: Газета.Ru, 21. 3. 2014. URL: http://www.gazeta.ru/politics/news/2014/03/21/n_6029381.shtml
(18) pozri: Матевосян, Гамлет: Армения не поддержит на Генассамблее ООН украинский проект резолюции. In: РИА Новости, 26. 3. 2014. URL: http://ria.ru/world/20140326/1001180588.html;
Кого поддержит Армения при голосовании по Крыму на Генассамблее ООН?. In: Архангельские новости, 26. 3. 2014. URL: http://www.arnews.ru/news/1783202.html
(19) Евразийская экономическая комиссия: Затягивание вхождения Киргизии в ТС угрожает трудовым мигрантам. In: REGNUM, 15. 11. 2013. URL: http://www.regnum.ru/news/polit/1733049.html
(20) Кыргызстан в Таможенный союз готов вступить уже в марте . In: TENGRI NEWS, 7. 2. 2014. URL: http://tengrinews.kz/markets/kyirgyizstan-v-tamojennyiy-soyuz-gotov-vstupit-uje-v-marte-250089
(21) Киргизия признала результаты крымского референдума. In: Голос России, 20. 3. 2014. URL: http://rus.ruvr.ru/news/2014_03_20/Kirgizija-priznala-rezultati-krimskogo-referenduma-1227/
(22) Кыргызстан признал результаты референдума в Крыму. In: Russian.News.Cn / Синьхуа, 21. 3. 2014. URL: http://russian.news.cn/cis/2014-03/21/c_133202302.htm
(23) Цепная реакция признаний. Друзья Путина поддержали «присоединение Крыма». In: КУРСИВ.kz, 26. 3. 2014. URL: http://www.kursiv.kz/news/details/vlast/TCepnaya-reaktciya-priznanij-Druzya-Putina-podderzhali/
(24) Киргизия признала результаты крымского референдума. In: Голос России, 20. 3. 2014. URL: http://rus.ruvr.ru/news/2014_03_20/Kirgizija-priznala-rezultati-krimskogo-referenduma-1227/
(25) Кыргызстан признал результаты референдума в Крыму. In: Russian.News.Cn / Синьхуа, 21. 3. 2014. URL: http://russian.news.cn/cis/2014-03/21/c_133202302.htm
(26) Цепная реакция признаний. Друзья Путина поддержали «присоединение Крыма». In: КУРСИВ.kz, 26. 3. 2014. URL: http://www.kursiv.kz/news/details/vlast/TCepnaya-reaktciya-priznanij-Druzya-Putina-podderzhali/
(27) Путин: Таджикистан может вступить в Таможенный Союз только после Кыргызстана Вопрос о вступлении Таджикистана в Таможенный союз может быть рассмотрен после присоединения к нему Киргизии. In: ПОСОЛЬСТВО РЕСПУБЛИКИ ТАДЖИКИСТАН В КЫРГЫЗСКОЙ РЕСПУБЛИКЕ / ИА “Азия Плюс”, 20. 10. 2011. URL: http://www.tajikemb.kg/index.php?option=com_content&task=view&id=1046&Itemid=135
(28) Средняя Азия поддержала крымчан и Кремль. In: Росбалт, 24. 3. 2014. URL: http://www.rosbalt.ru/main/2014/03/24/1247696.html
(29) Япония и Южная Корея осудили аннексию Крыма, Китай сохраняет нейтралитет. In: Украинская правда, 19. 3. 2014. URL: http://www.pravda.com.ua/rus/news/2014/03/19/7019540/
(30) 社评:涉克里米亚表决,中国弃权就是态度. In: Huanqiu Shibao, 17. 3. 2014. URL: http://opinion.huanqiu.com/editorial/2014-03/4907506.html
(31) Жиров, Федор: МИД КНР: Китай по вопросу Крыма всегда придерживался беспристрастной и объективной позиции. In: ИТАР-ТАСС, 19. 3. 2014. URL: http://itar-tass.com/mezhdunarodnaya-panorama/1058485
(32) Глава КНР – Б.Обаме: Китай “за” политическое решение кризиса в Украине. In: Украинские Национальные Новости, 24. 3. 2014. URL: http://www.unn.com.ua/ru/news/1321427-glava-knr-b-obami-kitay-za-politichne-virishennya-krizi-v-ukrayini
(33) Китай выступил со своим планом решения судьбы Крыма. In. MK.RU, 16. 3. 2014. URL: http://www.mk.ru/politics/world/news/2014/03/16/998824-kitay-vyistupil-so-svoim-planom-resheniya-sudbyi-kryima.html
(34) Dyer, Geoff: In the Battle for Crimea, China Wins. In: Foreign Policy, 12. 3. 2014. URL: http://www.foreignpolicy.com/articles/2014/03/12/in_the_battle_for_crimea_china_wins
(35) Dyer, Geoff: In the Battle for Crimea, China Wins. In: Foreign Policy, 12. 3. 2014. URL: http://www.foreignpolicy.com/articles/2014/03/12/in_the_battle_for_crimea_china_wins
(36) Bowring, Philip: For China, Crimea lessons must be heeded. In: South China Morning Post, 23. 3. 2014. URL: http://www.scmp.com/news/china/article/1455025/china-crimea-lessons-must-be-heeded
(37) Тюркин, Михаил: Крым, Китай и евразийский вектор России. In: НВ, 25. 3. 2014. URL: http://www.nvspb.ru/stories/krym-kitay-i-evraziyskiy-vektor-rossii-54003
(38) В Крыму на средства китайских инвесторов будет построен уникальный глубоководный порт. In: Интерфакс Украина, 5. 12. 2013. URL: http://interfax.com.ua/news/general/179372.html
(39) Крым “Made in China”. Под шум Майдана украинцы продали Китаю западное побережье Тавриды. In. ЦентрАзия, 24. 1. 2014. URL: http://www.centrasia.ru/newsA.php?st=1390536240
(40) Вершинин, Лев: Украина – Китай поддержал позицию России. In: REX, 9. 3. 2014. URL: http://www.iarex.ru/interviews/45951.html
(41) Вершинин, Лев: Китай окончательно определился по Крыму и Украине. In: REX, 20. 3. 2014. URL: http://www.iarex.ru/interviews/46307.html
(42) Комментарий: Кто бросил Крым в объятия России?. In. RUSSIAN.NEWS.CN/Синьхуа, 19. 3. 2014. URL: http://russian.news.cn/cis/2014-03/19/c_133197425.htm
(43) Commentary: The West’s fiasco in Ukraine. In: Xinhua, 7. 3. 2014. URL: http://news.xinhuanet.com/english/indepth/2014-03/07/c_133168143.htm
(44) Вершинин, Лев: Украина – Китай поддержал позицию России. In: REX, 9. 3. 2014. URL: http://www.iarex.ru/interviews/45951.html
(45) Commentary: The West’s fiasco in Ukraine. In: Xinhua, 7. 3. 2014. URL: http://news.xinhuanet.com/english/indepth/2014-03/07/c_133168143.htm
(46) 社评:俄罗斯崛起,这对中国好或不好. In: Huanqiu Shibao, 20. 3. 2014. URL: http://opinion.huanqiu.com/editorial/2014-03/4917189.html
(47) 社评:俄罗斯崛起,这对中国好或不好. In: Huanqiu Shibao, 20. 3. 2014. URL: http://opinion.huanqiu.com/editorial/2014-03/4917189.html
(48) 社评:涉克里米亚表决,中国弃权就是态度. In. Huanqiu Shibao, 17. 3. 2014. URL: http://opinion.huanqiu.com/editorial/2014-03/4907506.html
(49) Цепная реакция признаний. Друзья Путина поддержали «присоединение Крыма». In: КУРСИВ.kz, 26. 3. 2014. URL: http://www.kursiv.kz/news/details/vlast/TCepnaya-reaktciya-priznanij-Druzya-Putina-podderzhali/
(50) Afghan president Hamid Karzai backs Russia’s annexation of Crimea. In: Guardian, 24. 3. 2014. URL: http://www.theguardian.com/world/2014/mar/24/afghan-president-hamid-karzai-backs-russia-annexation-crimea
(51) Prime Minister’s telephone conversation with Russian President Vladimir Putin. In: Ministry of External Affairs, Government od India, 18. 3. 2014. URL: http://www.mea.gov.in/press-releases.htm?dtl/23101/Prime+Ministers+telephone+conversation+with+Russian+President+Vladimir+Putin
(52) Индийский дипломат: референдум в Крыму – ответ на беззаконие в Киеве. In. РИА Новости, 14. 3. 2014. URL: http://ria.ru/world/20140314/999508910.html
(53) Цепная реакция признаний. Друзья Путина поддержали «присоединение Крыма». In: КУРСИВ.kz, 26. 3. 2014. URL: http://www.kursiv.kz/news/details/vlast/TCepnaya-reaktciya-priznanij-Druzya-Putina-podderzhali/
(54) Никарагуа признала присоединение Крыма к России. In: Интерфакс, 27. 3. 2014. URL: http://www.interfax.ru/world/367762
(55) Цепная реакция признаний. Друзья Путина поддержали «присоединение Крыма». In: КУРСИВ.kz, 26. 3. 2014. URL: http://www.kursiv.kz/news/details/vlast/TCepnaya-reaktciya-priznanij-Druzya-Putina-podderzhali/
zda sa, ze snaha o izolaciu Ruska nie je az taka rozumna, ako sa nam americki a nasi (europski) lidri usiluju nahovorit…