Integrácia Ukrajiny do EÚ a NATO, ako aj vývoj bilaterálnych slovensko-ukrajinských vzťahov so zameraním na problematiku voľného pohybu osôb a vízovej politiky SR sú hlavnými témami rozhovoru, ktorý portálu DespiteBorders.com poskytla mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa Ukrajiny v SR Inna Ohnivets.

Ako vníma Ukrajina výsledky pražského summitu EÚ, ktorý schválil vznik Východného partnerstva?

Predovšetkým by som chcela poznamenať, že Ukrajina je spokojná s výsledkami ustanovujúceho summitu Východného partnerstva. Svojou účasťou na summite Ukrajina deklarovala politickú podporu spomínanej iniciatíve a potvrdila pripravenosť využívať jej integračné možnosti pre podporu smerovania Ukrajiny k získaniu členstva v Európskej únii. Z konceptuálneho hľadiska Východné partnerstvo je dosť mnohosľubným projektom. Ukrajina je pripravená vynaložiť úsilie s tým, aby sa nová iniciatíva aj v praxi prejavila ako účinný mechanizmus vo vzťahoch partnerských štátov s EÚ.

Čo od tohto programu očakávate?

V rámci Východného partnerstva sme zainteresovaní predovšetkým na zavedení komplexného programu inštitucionálnej výstavby, realizácii projektov v oblasti regionálneho rozvoja na základe politiky regionálneho vyrovnávania EÚ, na spolupráci s cieľom vytvoriť integrovaný systém riadenia hraníc Ukrajiny v súlade so štandardami Európskej únie a na prehĺbení spolupráce v energetickej oblasti.

Sme spokojní, že sa nám podarilo zaradiť do textu spoločného vyhlásenia ustanovenie o doplňujúcom charaktere Východného partnerstva k existujúcim dvojstranným vzťahom partnerských krajín s EÚ, keďže tieto sú pre Ukrajinu naďalej prioritné. Ukrajina bude podporovať Východné partnerstvo a bude sa zúčastňovať na jeho realizácii, kým to bude zodpovedať našim národným záujmom a prispeje k pokroku v integrácii Ukrajiny do EÚ.

Ako hodnotíte celkový vývoj vzťahov medzi Ukrajinou a EÚ po roku 2004? Nepovažujete ich za neúspech vzhľadom na to, že nezískala prísľub budúceho členstva v EÚ?

Za rekordne krátke obdobie naše vzťahy prechádzajú od formátu obyčajného partnerstva a spolupráce k filozofii politickej asociácie a ekonomickej integrácie. Ešte pred poldruha – dvomi rokmi EÚ nástojila na uzatvorení obnovenej partnerskej dohody o spolupráci (obnovená Dohoda o partnerstve a spolupráci, PCA) či novej susedskej dohody v rámci Európskej politiky susedstva (EPS). Teraz sme dospeli k spoločnému rozhodnutiu o uzatvorení dohody o asociácii. Fakticky tak bola realizovaná Generálna smernica prezidenta Ukrajiny Viktora Juščenka na rokovaniach o novej posilnenej dohode medzi Ukrajinou a EÚ s cieľom uzatvoriť dohodu o asociácii na základe princípov politickej asociácie a ekonomickej integrácie.

Čo Ukrajina od asociačnej dohody očakáva? Aká je predstava Ukrajiny o jej obsahu? V akom stave sú rokovania, týkajúce sa tejto zmluvy?

V porovnaní s existujúcou Dohodou o partnerstve a spolupráci je Dohoda o asociácii s EÚ kvalitatívne novým, prehĺbeným formátom vzťahov medzi Ukrajinou a EÚ. Dohody takéhoto typu boli uzatvorené svojho času s krajinami strednej a východnej Európy a sú dôležitým a logickým krokom na ceste priblíženia v budúcnosti k ďalšej etape – uzatvoreniu dohôd o vstupe do EÚ. Vďaka tomu sa Ukrajina približuje k balkánskym štátom, ktoré pred niekoľkými rokmi uzatvorili s EÚ dohody o asociácii a stabilizácii.

Základom politickej asociácie je konvergencia stanovísk Ukrajiny a EÚ vo všetkých otázkach medzinárodného mieru a bezpečnosti, zabezpečenie bezprostrednej účasti Ukrajiny v politikách, agendách a programoch EÚ a realizácia spoločných krokov na garantovanie záujmov národnej bezpečnosti Ukrajiny. Základom ekonomickej integrácie je vytvorenie prehĺbenej a všestrannej Zóny voľného obchodu Ukrajina – EÚ na základe štyroch slobôd, čo bude viesť k postupnej integrácii Ukrajiny do vnútorného trhu Európskej únie.

Implementácia Dohody o asociácii, ktorá bude značne ambicióznejšia ako dohody uzatvorené na začiatku 90. rokov krajinami strednej a východnej Európy, teda bude nielen príprava na formálne uznanie perspektívy členstva, ale aj fakticky bude predstavovať predvstupový proces.

V minulých mesiacoch sa na Ukrajine objavili správy o možnom zavedení vízovej povinnosti voči občanom EÚ? Čo je príčinou takýchto úvah? Skutočne môžeme očakávať v blízkej budúcnosti zavedenie víz?

Skutočne, nedávno sa v ukrajinských masmédiách aktívne diskutovalo o možnosti zavedenia vízového režimu alebo poplatku za vstup na Ukrajinu pre občanov štátov EÚ. Už štyri roky sa totiž vo vzťahoch medzi Ukrajinou a EÚ nedodržuje princíp vzájomnosti vo vízových otázkach. Zároveň by som chcela upozorniť na to, že Dohoda medzi Ukrajinou a EÚ o zjednodušení vybavovania víz z 18. júna 2007 predpokladala možnosť, že Ukrajina obnoví vízový režim pre občanov EÚ. Je známe, že Ukrajina od 1. mája 2005 jednostranne zaviedla pre členské štáty EÚ bezvízový režim. Očakávala príslušné ústretové kroky so zreteľom na to, že konečným cieľom tohto opatrenia je zavedenie analogického režimu zo strany štátov EÚ voči občanom Ukrajiny. V priebehu tohto obdobia bola podpísaná a nadobudla účinnosť Dohoda medzi Ukrajinou a Európskou úniou o zjednodušení vybavovania víz a Dohoda medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou o malom pohraničnom styku, ktoré rozširujú možnosti zabezpečiť práva občanov Ukrajiny a slobodu pohybu a môžu sa stať podstatným činiteľom rozvoja vzájomne výhodných dvojstranných vzťahov.

Ako v tejto súvislosti hodnotíte vízovú politiku Slovenska?

V priebehu roku 2008 sa podarilo dosiahnuť určité pozitívne posuny na slovenskej strane pri zabezpečení plnenia ustanovení uvedenej Dohody o zjednodušení vybavovania víz. Predovšetkým percento odmietnutí zo strany slovenských konzulárnych inštitúcií vydať víza sa znížilo z 11 – 12 % v prvom polroku 2008 na 6 – 7 % na konci toho istého roku. Podiel odmietnutých žiadostí o vízum v 1. štvrťroku 2009 tvorí 1 – 2 %. Na druhej strane sa však aj naďalej porušujú lehoty vydávania víz, naďalej nie je upravená procedúra dokladania dodatočných dokumentov. Lehoty platnosti víz a povolení na pobyt vo väčšine prípadov slovenské konzulárne inštitúcie skracujú v porovnaní s uvedenými v žiadostiach o vízum, dosť zriedkavo sa vybavujú 5-ročné mnohonásobné víza, vo väčšine prípadov sa neposkytuje vysvetlenie o dôvodoch odmietnutia vydať víza.

Od septembra 2008 platí medzi SR a Ukrajinou dohoda o malom pohraničnom styku. Prispela k uľahčeniu regionálnej spolupráce?

Nadobudnutie platnosti Dohody medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou o malom pohraničnom styku dňa 27. 9.2008 v tejto etape podstatne nezlepšilo podmienky pre zabezpečenie práva občanov Ukrajiny na voľný pohyb. Dôvodom je príliš veľká zbyrokratizovanosť procedúry vydávania povolení na pohraničný styk. To spôsobilo sklamanie obyvateľov Zakarpatskej oblasti a skepsu k perspektívam, ktoré môže zabezpečiť uvedená dohoda. Od októbra 2008 v priebehu šiestich mesiacov Generálny konzulát SR v Užhorode nevydal viac ako 200 povolení na pohraničný styk. V situácii, keď necítiť viditeľné posuny vo vízovom režime zo strany štátov EÚ, nie je náhodné, že sa na Ukrajine rozvinula diskusia o obnovení vízového režimu vo vzťahu k členským štátom EÚ.

Čo Ukrajina od EÚ v oblasti vízovej politiky očakáva?

V súčasnej etape základnou iniciatívou Ukrajiny vo vízovej oblasti je modifikácia Dohody medzi Ukrajinou a EÚ o zjednodušení vybavovania víz s cieľom rozšíriť kategórie občanov Ukrajiny, ktorí môžu byť obsiahnutí vízovou dohodou. Týka sa to predstaviteľov mimovládnych organizácií, náboženských spoločenstiev, profesijných združení, turistov a pod. Ďalej Ukrajina má záujem o zrušenie vízového poplatku za vybavenie schengenských víz typu B a C pre všetky kategórie občanov Ukrajiny. Napokon je našou prioritou jednostranné zrušenie vízových poplatkov alebo ich zrušenie prostredníctvom príslušnej dvojstrannej dohody za vybavenie národných víz občanom Ukrajiny (t. j. víz typu D), čo patrí do výlučnej kompetencie členských štátov.

Úplné zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Ukrajiny pri cestách do EÚ je podmieňované o. i. aj definitívnym vyriešením hraníc s Ruskom. Aké praktické kroky robí Ukrajina v tomto smere?

Štátnu hranicu Ukrajiny s Ruskom tvorí suchozemský a morský úsek. Na suchozemskom úseku bola delimitácia štátnej hranice medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou ukončená. V roku 2003 bol podpísaný Dohovor medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou o ukrajinsko-ruskej štátnej hranici, ktorý v apríli 2004 ratifikovala Najvyššia rada Ukrajiny a Štátna duma Ruskej federácie. Demarkácia spoločnej hranice s Ruskom sa však ešte nezačala. Čo sa týka rozhraničenia morského úseku ukrajinsko-ruskej hranice, vyriešenie tejto otázky sa taktiež predlžuje.

Prečo?

V roku 2003 bol podpísaný Dohovor medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou o spolupráci pri využívaní Azovského mora a Kerčského prielivu, ktorý v apríli 2004 ratifikovala Najvyššia rada Ukrajiny a Štátna duma Ruskej federácie. Proces rokovaní o rozhraničení Azovského a Čierneho mora a Kerčského prielivu pokračuje. Najväčšie rozpory sú spojené s neochotou ruskej strany uznať bývalú administratívnu hranicu medzi bývalou USSR a RSFSR ako štátnu hranicu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou. Bez ohľadu na uvedené okolnosti sú existujúce hranice medzi Ukrajinou a Ruskom patrične chránené a Ukrajina realizuje všetky ďalšie kroky v tomto smere.

Vedenie Ukrajiny, predovšetkým prezident Viktor Juščenko, opakovane deklarujú záujem o vstup do Severoatlantickej aliancie. Neobávate sa, že by tento krok mohol vyvolať negatívne reakcie Ruska a prispieť aj k vnútornej destabilizácii Ukrajiny, napr. na Krymskom polostrove?

Zámer nášho štátu vstúpiť do NATO je zakotvený v zákone Ukrajiny O základoch národnej bezpečnosti, ktorý bol prijatý v roku 2003 za prezidentovania Leonida Kučmu a podporený všetkými poslancami parlamentnej frakcie Strana regiónov. Prvé kontakty s Alianciou nadviazal v roku 1992 vtedajší prezident Leonid Kravčuk. Súčasný prezident Ukrajiny V. Juščenko aktívne pokračuje v realizácii legislatívne zakotveného strategického smerovania, zvoleného našim štátom. Je to zmysluplná voľba, ktorej cieľom je zabezpečiť nášmu štátu stabilitu, rozkvet, ale najmä bezpečnosť a zachovanie nezávislosti. Vedenie Ukrajiny, ktoré sa orientuje na integráciu do EÚ a NATO, nevystupuje proti ostatným krajinám, predovšetkým proti Rusku, ale myslí na budúcnosť nášho štátu.

S týmto názorom sa však nestotožňuje jednak Rusko, ale ani domáca opozícia…

Ako je známe, naša voľba má svojich aktívnych oponentov tak na Ukrajine, ako aj za jej hranicami. Tematika euroatlantickej integrácie Ukrajiny, predovšetkým zapojenie do Akčného plánu členstva (MAP) bola vďaka úsiliu Ruska a niektorých ukrajinských politických síl značne spolitizovaná. Vidno to predovšetkým na Kryme, kde kompaktne žije ruská národnostná menšina a je tam dočasne umiestnená základňa Čiernomorskej flotily Ruska. Stanovisko Ruska k euroatlantickej integrácii Ukrajiny je dobre známe, ale Ukrajina je nezávislý, suverénny štát, ktorý sám rozhoduje o svojom smerovaní. Okrem toho tretie štáty nemajú právo veta na rozhodnutie Severoatlantickej aliancie. Ukrajina však nikdy nedávala a ani nedáva do protikladu svoje európske a euroatlantické smerovanie s rozvojom vzťahov s RF. Integrácia Ukrajiny do NATO nie je zameraná proti žiadnej tretej strane a Ukrajina navrhuje Ruskej federácii otvorený dialóg o všetkých otázkach, ktoré ju znepokojujú v tejto súvislosti.

Ako ovplyvnil euroatlantické snahy Ukrajiny rusko-gruzínsky konflikt v auguste 2008?

V roku 2008 otázka zabezpečenia národnej bezpečnosti a v tejto súvislosti aj otázka euroatlantickej integrácie Ukrajiny nadobudla novú aktuálnosť. Poučenie z gruzínskych udalostí nás prinútilo kriticky zhodnotiť efektívnosť existujúcich politických a medzinárodno-právnych mechanizmov, predovšetkým OSN a OBSE, ktoré sa zakladajú na princípoch úcty k územnej celistvosti a suverenite. Žiaľ, sme nútení priznať, že v postsovietskom priestore sa ukázali ako neefektívne. To opäť potvrdilo správnosť nami zvolenej cesty, t. j. orientácie na budúce členstvo v NATO, ktoré je v súčasnosti najefektívnejšou regionálnou bezpečnostnou štruktúrou.

V priebehu posledných dvoch rokov sa Ukrajina stretla s odmietnutím perspektívy vstupu do EÚ aj do NATO, keď Ukrajine nebol udelený Akčný plán členstva. Svoje sklamanie netaja ani takí prozápadní politici, akým je bývalý minister zahraničných vecí Borys Tarasjuk. Nemôže to viesť k prehodnoteniu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny?

Praktická príprava na členstvo sa pre Ukrajinu začala už dávno, hneď po prijatí rozhodnutia o vstupe do NATO v roku 2002. V priebehu mnohých rokov táto príprava sa realizovala v rámci Akčného plánu a každoročných cieľových plánov, ktoré sa fakticky orientovali na dosiahnutie cieľov MAP. Čiže de facto Ukrajina už dávno plní národné programy MAP a naša práca v tomto smere priniesla významné výsledky. V apríli 2008 sa 26 členských štátov aliancie zhodlo, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO. Toto rozhodnutie má pre náš štát strategický charakter. To už nie je jednoducho neoficiálny prísľub členstva, ako sa donedávna tradične vykladal obsah MAP. Sú to fakticky oficiálne záruky členstva, ktoré sa naplnia za podmienky, že Ukrajina dosiahne určité štandardy. Takto je dôraz v tejto otázke prenesený z perspektív členstva na zapojenie do praktického nástroja prípravy na vstup. Práve v takomto kontexte ukrajinská strana hodnotí rozhodnutia, prijaté počas decembrových zasadnutí NATO na úrovni ministrov zahraničných vecí.

Napriek tomu však tieto rozhodnutia nehovoria o konkrétnom termíne vstupu do NATO. Je to pre Ukrajinu prijateľné?

Predpokladajú predovšetkým rozpracovanie každoročných národných programov, ktoré v súlade s oficiálnymi dokumentmi NATO sú základným nástrojom prípravy na členstvo v rámci APČ. Takto rozhodnutie o budúcom členstve Ukrajiny v NATO schválené na summite NATO umožnilo dosiahnuť cieľ – definitívne uznanie našej kandidatúry, a v decembri – získať technický nástroj pre prípravu na členstvo. Podľa nášho názoru, takýto mechanizmus ďalšej prípravy Ukrajiny na vstup do aliancie je prijateľný pre všetkých. Odráža špecifiká ukrajinskej cesty do NATO, zodpovedá existujúcim reáliám a neodráža sa negatívne na rýchlosti postupu k členstvu. Sníma však nadmernú politizáciu tejto otázky vo vnútri štátu i vo vzťahoch s Ruskom. Sme presvedčení, že ďalším strategickým rozhodnutím vo vzťahoch Ukrajiny s NATO sa má stať pozvanie nášho štátu na rokovania o pripojení k aliancii, čo sa však stane iba vtedy, keď na to bude pripravená Ukrajina aj NATO. Aby sme svoju časť cesty prešli čo najrýchlejšie, zároveň s uskutočnením nevyhnutných reforiem sme najmä seriózne aktivizovali informačno-vysvetľovaciu prácu medzi obyvateľstvom Ukrajiny. Už teraz viditeľným výsledkom tejto kampane je rast podielu prívržencov členstva nášho štátu v NATO medzi obyvateľstvom Ukrajiny na 30 %. Celá činnosť sa teda realizuje v súlade s vytýčeným strategickým kurzom a tvrdenia o akomkoľvek prehodnotení zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny sú neopodstatnené.

Nemyslíte si, že k oslabeniu šancí Ukrajiny na urýchlenie integrácie so Západom, či už v rámci NATO alebo prostredníctvom EÚ, prispel spor s Ruskom o dodávky zemného plynu v januári tohto roku?

Na začiatku tohto roku sa nie z viny Ukrajiny udiali udalosti, ktoré sa stali skúškou aj pre jej vzťahy s členskými štátmi Európskej únie, predovšetkým pre ukrajinsko-slovenské dvojstranné vzťahy. Situácia, ktorá vznikla po tom, čo Rusko zastavilo dodávky plynu do Európy, bola veľmi vážna. Milióny občanov desiatok krajín sa stali rukojemníkmi Kremľa a ruského koncernu Gazprom, ktorý bol využitý ako nástroj presadzovania šovinistickej politiky a tlaku. Kremeľ dôsledne vyvíjal a vyvíja neskrývaný tlak na Ukrajinu pre jej nezávislú zahraničnú a vnútornú politiku, pre jej snahu stať sa plnoprávnym členom európskeho spoločenstva a NATO. Názorným príkladom takéhoto tlaku je naplánovaný charakter „plynového útoku” Ruska s cieľom destabilizovať vnútornú situáciu Ukrajiny a zruinovať jej systém prepravných trás plynu. Teraz, keď emócie opadli, na základe odbornej analýzy každý chápe, že nie Ukrajina je vinná za situáciu, ktorá vznikla. O tom, že plynový konflikt nebude mať negatívne dôsledky pre rozvoj dvojstranných vzťahov medzi Ukrajinou a EÚ, sa vyslovili najvyšší predstavitelia Európskej únie. Ak aj boli nejaké pochybnosti o našej spoľahlivosti po januárovej plynovej kríze, tak po medzinárodnej konferencii o modernizácii ukrajinského systému na prepravu ropy 23. marca 2009 je nesporné, že tieto pochybnosti sa rozptýlili.

Napriek tomu, čo si myslíte o dôsledkoch krízy na slovensko-ukrajinské bilaterálne vzťahy?

Čo sa týka možného vplyvu plynovej krízy na dvojstranné ukrajinsko-slovenské vzťahy, podľa nášho názoru žiadna epizóda nemusí a nie je schopná otriasť základmi našich dobrých susedských vzťahov. Chcem vyjadriť presvedčenie, že naše dvojstranné vzťahy aj naďalej zostanú na predchádzajúcej vysokej úrovni a Slovensko aj naďalej bude podporovať Ukrajinu v jej európskom a euroatlantickom smerovaní.