Majdan sa v priebehu protestných udalostí ústiacich do zvrhnutia vlády Viktora Janukoviča a po nich profiloval/deklaroval ako hnutie proti skorumpovaným oligarchom. Nasledujúca analýza v rozpore s takýmto hodnotením preukáže, že v prostredí ukrajinských mocenských elít aktuálne prebieha konflikt oligarchických klanov. Ústrednou postavou predmetného textu je dnepropetrovský gubernátor Igor Kolomojskij, ktorého moc v dôsledku februárových udalostí značne vzrástla. Cieľom analýzy je ozrejmiť jeho vzťahy s ostatnými oligarchami a načrtnúť možnú prognózu vývoja.

Skupina Firtaš – Ľovočkin

Dmitrij Firtaš aj Igor Kolomojskij v prezidentských voľbách na Ukrajine v roku 2014 podporovali Petra Porošenka (1). Išlo o podobnú situáciu ako v roku 2010, keď počas prezidentskej kampane obaja spomínaní oligarchovia podporovali Viktora Janukoviča. Dôvodom bol ich antagonický vzťah ku kandidátke oboch volieb – k Júlii Tymošenkovej, ktorá netajila zámer eliminovať vplyv Firtaša ale aj Kolomojského (2). Možno predpokladať, že práve tieto vzťahy stáli za odstúpením Vitalija Klička z prezidentských volieb, ktoré zvýšilo Porošenkove šance na výhru v prezidentských voľbách. Kličko ako kandidát v prezidentských voľbách hral iba rolu technického kandidáta, ktorý bol stiahnutý z hry v tom správnom momente [porovnaj (3)]. V prípade posilnenia pozícií tohto oligarchického klanu by sa Firtaš mohol pravidelne vracať na Ukrajinu za účelom realizácie svojich obchodných aktivít. Momentálne sa nachádza vo väzbe vo Viedni, v ktorej bol zatknutý v marci tohto roka [bližšie pozri (4)]. Jeho fyzická prítomnosť môže byť výhodná pre Porošenka (vytvorenie politickej protiváhy v súvislosti so silnejúcim vplyvom Kolomojského) aj pre neho samotného, keďže je z jeho hľadiska nevyhnutné hájiť si svoje hospodárske záujmy (5).

V Strane regiónov pred februárovými udalosťami pôsobilo niekoľko oligarchických skupín. Dominantnou bola skupina je Achmetov – Kolesnikov, ktorá sa v mocenskom boji snažila vytlačiť najmä tých oligarchov a im lojálne osoby, ktoré pochádzajú z iných oblastí ako z Doneckej – tí oligarchovia, ktorí majú svoj pôvod v Doneckej oblasti, sa v médiách často označujú ako donecká rodina. Do skupiny hráčov vytláčaných zo strany nepochybne patrila skupina Firtaš – Ľovočkin. V posledných parlamentných voľbách v roku 2012 si v radoch poslancov Najvyššej rady Ukrajiny svoje pozície posilnila donecká rodina na úkor skupiny Firtaš – Ľovočkin (6). Okrem vytláčania z politickej sféry bola táto skupina intenzívne vytláčaná doneckou rodinou aj hospodárskej sféry [bližšie k tejto téme pozri (7)]. Ako dôsledok týchto mocenských bojov vznikol nový politický subjekt UDAR – strana Vitalija Klička, ktorá sa vyznačuje veľkou koncentráciou osôb priamo resp. nepriamo napojených na skupinu Firtaš – Ľovočkin (8)].

Súčasne s prezidentskými voľbami na Ukrajine sa konali aj voľby primátora Kyjeva, ktorý vyhral Vitalij Kličko, nominant skupiny Firtaš – Ľovočkin. Po voľbách kľúčové posty v mestskej administrácii obsadili tiež osoby blízke tejto skupine (napríklad jeden zo zástupcov primátora Igor Nikonov je Ľovočkinov sused), čo môže vypovedať o dobrých vzťahoch medzi touto skupinou a Porošenkom (9).

Medzi Kolomojským a skupinou Firtaš – Ľovočkin aktuálne prebieha mediálna vojna. Obe skupiny používajú svoje mediálne impériá ako prostriedok vzájomného boja. Skupina Firtaš– Ľovočkin ovláda celoukrajinskú televíziu TV INTER, ktorá odvysielala dokument s názvom Privet/Privat Chameleon, v ktorom bol Kolomojskij obvinený z pokusu o obsadenie juhovýchodu Ukrajiny a z ovládnutia Odeskej oblasti. Je tiež zaujímavé, že sa vedúcim Administrácie prezidenta Ukrajiny stal Boris Ložkin, ukrajinský mediálny magnát, zakladateľ spoločnosti UMH group, ktorá vlastní niekoľko médií v krajine. Spomínané médiá rozširujú jednu z verzií pádu malajského Boeingu 777, podľa ktorej za pádom lietadla stojí práve Kolomojskij, ktorý údajne ovláda niekoľko dispečerských služieb, zodpovedných za navedenie boeingu do zóny bojových operácií (10).

Mediálna vojna medzi skupinou Firtaš – Ľovočkin a Kolomojským má svoje opodstatnenie. Ešte koncom februára 2014 časť skupiny Granovskij – Kaufman pochádzajúca z Odesy stratila kontrolu nad kyjevským medzinárodným letiskom Borispoľ, keď bol ich človek Alexej Kočanov odvolaný z postu generálneho riaditeľa letiska na žiadosť Majdanu. Jeho novým riaditeľom sa stal zástupca riaditeľa Gombolevskij, ktorého na túto pozíciu dostal práve Kočanov. Na prvý pohľad jeden človek z istej skupiny nahradil iného človeka z rovnakej skupiny, podľa medializovaných informácií však Gombolevskij spravuje letisko v záujme skupiny PRIVAT, ktorá kontroluje leteckú spoločnosť MAU; jej materským letiskom je práve Borispoľ. Zdroje z prostredia spoločnosti tieto informácie dementujú (11). Záujmy Kolomojského a skupiny Firtaš – Ľovočkin sa pretínajú vo viacerých hospodárskych odvetiach. Firtaš je momentálne v boji o svoje hospodárske impérium znevýhodnený, keďže sa momentálne nachádza vo väzbe vo Viedni. Táto situácia umožňuje Kolomojskému pohodlné zasahovanie do Firtašových sfér záujmu aj prostredníctvom jeho politických kreatúr. Napríklad začiatkom júna tohto roka vláda vrátila do štátnej správy Iršanskij GOK (banský spracovateľský kombinát v Žitomirskej oblasti) a Voľnogorskij GOK (banský spracovateľský kombinát v Dnepropetrovskej oblasti), ktoré mala v nájme spoločnosť Krymskij titan, spadajúca do hodlingu Group DF ovládaného Dimitrijom Firtašom. Okrem toho, podľa vyjadrenia Jaceňuka spoločnosti prepojené s osobou Dimitrija Firtaša dlhujú ukrajinskej ekonomike okolo 6 miliárd hrivien a v súvislosti so všetkými dlhmi boli začaté súdne procesy (12).

Ako sme upozorňovali v našich predchádzajúcich analýzach, tandem Firtaš – Ľovočkin má značný vplyv na stranu UDAR, ktorý sa podľa správ z ukrajinských médií zachoval aj po februárových udalostiach a neobmedzuje sa iba na túto stranu; siaha naprieč politickým spektrom, t.j. naprieč rôznymi stranami a nezávislými poslancami (13). V ukrajinských médiách (hlavne tých prepojených s Kolomojským) sa uvádza, že Firtaš podporuje povstanie na východe krajiny (14), čo môže potvrdzovať aj fakt, že predstavitelia DNR vyhlásili znárodnenie majetku Kolomojského (15) a Rinata Achmetova (16) a napriek majetkom Firtaša na Donbase sa úmysel znárodnenia jeho aktív povstalcami neobjavuje v médiách do porovnateľnej miery s vyššie uvedenými oligarchami. Na druhej strane Kolomojskij nepriamo pobádal k tomu, aby bol zoštátnený majetok Achmetova a Firtaša získaný výsledkom privatizácie v rokoch 2011 – 2014 (17), pričom ako dôvod sa v tlači objavili podozrenia z financovania terorizmu (18). Výsledok vojny na Donbase bude mať závažné politicko-hospodárske dôsledky. V prvom rade sa vykryštalizuje konečná podoba architektúry moci po februárových udalostiach (vplyv oligarchických štruktúr na politické strany a na najvyššie politické kruhy), v druhom rade môže dôjsť k hospodárskemu úpadku Firtaša a Achmetova ako hlavných nepriateľov oligarchu Kolomojského. V prípade, že by sa vláda v Kyjeve usilovala o elimináciu vplyvu Kolomojského, išlo by o veľmi náročnú úlohu. Pozície dnepropetrovského gubernátora sú silné, pretože financuje resp. financoval niekoľko dobrovoľníckych práporov (Donbass, Aidar, Dnepr-1, Dnepr-2 (19) a Azov a Šachtersk (20), ktoré bojujú s povstalcami; uvedeným spôsobom si vytvára Kolomojskij alternatívu voči existujúcim bezpečnostným zložkám (21).

Po februárových udalostiach sa Jaceňuk a Kolomojskij stali spojencami (22). V tejto situácii sa nemôže Firtaš spoliehať na bezproblémovú spoluprácu jeho skupiny s Jaceňukom (určitý náznak antagonických vzťahov týchto hráčov spomíname vyššie pri vrátení do štátnej správy dvoch banských spracovateľských kombinátov). Dňa 24. júla došlo k rozpadu vládnej koalície, keď z nej vyšli politické strany UDAR a Celoukrajinské združenie Sloboda a neskôr aj parlamentná frakcia Hospodársky rozvoj (23). Ukrajinu čakajú predčasné parlamentné voľby. Možno predpokladať, že bude Porošenko potrebovať v parlamente dostatočné zázemie na presadzovanie svojich cieľov. Dané rozloženie síl prirodzene spája štruktúry Porošenka a Firtaša – Ľovočkina (ale aj iných oligarchov ako napríklad Achmetov) k spolupráci. Vzhľadom na spojenectvo so štruktúrami ovládanými oligarchom Firtašom možno predpokladať, že pred voľbami dôjde k vytvoreniu alebo minimálne k pokusom o vytvorenie vládnej koalície Porošenkovej Solidarity so stranou UDAR. K tejto skupine poslancov sa môžu pridať aj členovia frakcií, ktoré vyšli zo Strany regiónov a sú ovládané členmi doneckej rodiny [porovnaj (24)], ktorá je rovnako ako Firtaš ohrozovaná Kolomojským. Možno predpokladať, že sa budú mnohí súčasní aj bývalí „regiónáli“ v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zameriavať skôr na kandidovanie vo väčšinových obvodoch – ako nezávislí kandidáti alebo členovia iných a nových strán, čím sa budú usilovať zvýšiť svoje šance na zvolenie do parlamentu. Podobný scenár sa dá očakávať aj v prípade komunistov, v prípade, že do volieb dôjde k zrušeniu komunistickej strany (25), ktorá sa tiež môže pripojiť k budúcej proprezidentskej koalícii, resp. jej súčasní členovia, ktorí už budú členmi iných strán a zoskupení. V tejto súvislosti je možné uvažovať aj o poslancoch zoskupených okolo kontroverzného nacionalisticky orientovaného poslanca Olega Ljaška, o ktorom sa v ukrajinským médiách špekuluje ako o kreatúre Ľovočkina. Ak dôjde k vytvoreniu proprezidetnskej koalície z elementov orientovaných proti oligarchovi Kolomojskému, môže to do určitej miery obmedziť jeho vplyv na politické dianie v krajine.

Rinat Achmetov

Okrem osoby Firtaša sa Kolomojskij sústredí aj na ostatných nepriateľských oligarchov v ukrajinskej politike. Ako spomíname vyššie, presadzuje zoštátnenie majetku Achmetova, sprivatizovaného v rokoch 2011 – 2014. Kolomojskij sa usiluje uškodiť Achmetovovi aj iným spôsobom. Ako je známe, najviac aktív Achmetova je sústredených práve na Donbase (okrem neho tu má svoje majetky aj Firtaš), kde aktuálne prebieha tzv. protiteroristická operácia. Ako sme na stránkach časopisu DespiteBorders.com už viackrát upozorňovali, v oblasti bojujú polovojenské jednotky založené a/alebo financované práve Kolomojským [napríklad (26)] a ako možno usudzovať jeho vzťah, k týmto jeho súkromným bezpečnostným zložkám naďalej pretrváva (27). Počas vojenských operácií na Donbase dochádza k ničeniu infraštruktúry, priemyslených podnikov (napríklad mesto Gorlovka bolo ostreľované pomocou systémov Grad a Uragan, v dôsledku čoho bol poškodený tamojší chemický závod patriaci Firtašovi (28) (29). Dobrým príkladom postoja Achmetova k prebiehajúcej vojenskej operácií na Donbase môže byť memorandum o poriadku a bezpečnosti z dňa 15. mája 2014, ktoré uzatvorili predstavitelia spoločnosti METINVEST patriacej Achmetovovi, predstavitelia mesta Mariupol, občianskych združení a Doneckej ľudovej republiky. Predmetné memorandum obsahuje výzvu k úplnému odmietnutiu násilia a odzbrojeniu akýchkoľvek ozbrojených formácií (v tej dobe sa v oblasti sústreďovali oddiely Azov a Donbass – pozn. autora). Memorandum zároveň poverilo lídrov DNR, ľudové družiny a políciu zabezpečiť v Mariupole dodržiavanie verejného poriadku. Strany memoranda spoločne vyzvali Kyjev k odstráneniu vojenských kontrolných bodov z ciest vedúcich do mesta, keďže má podľa názoru strán memoranda bezpečnosť na vjazdoch do mesta zabezpečovať polícia za pomoci ľudových družín (30). Z uvedeného vyplýva, že je v (hospodárskom) záujme Achmetova deeskalácia konfliktu, k čomu prítomnosť polovojenských štruktúr financovaných oligarchom Kolomojským neprispieva. Fakt, že sú v médiách jeho bezpečnostné zložky obviňované z násilného zaobchádzania s civilistami [pozri napríklad (31)] a z nevyberaného ostreľovania, ktoré má za následok ničenie infraštruktúry, núti to čoraz viac civilistov vstupovať do ozbrojenej časti povstania (napríklad aj baníkov, ktorí v dôsledku vojny prišli o živobytie a tak im neostáva nič iné ako vstúpiť do radov ľudovovej domobrany). Za zaujímavú považujeme skutočnosť, že konflikt na Donbase nemá iba horizontálnu úroveň (Kolomojskij vs. Achmetov) ale aj úroveň vertikálnu. Do povstania sa aktívne zapojili aj mnohí malí a strední podnikatelia (32), pre ktorých víťazstvo v konflikte znamená aj možnosť zbavenia sa oligarchov, čo pre nich v konečnom dôsledku znamená tiež príležitosť rozvoja na úkor oligarchov.

Aktíva a záujmy Achmetova sa, pravdaže, neobmedzujú iba na Donbas. Ako príklad možno uviesť mesto Krivoj Rog v Dnepropetrovskej oblasti (ktorú možno považovať za doménu Kolomojského), kde jeho záujmy reprezentuje Aleksandr Vikul (do februárových udalostí vicepremiér) a jeho ľudia, ktorí hája záujmy Achmetova a zároveň sa prispôsobujú novým politickým podmienkam [pozri napríklad (33)] . Napriek skutočnosti, že bol Achmetov oporným stĺpom predchádzajúceho režimu, určité pozície si zachováva minimálne v regiónoch. Za gubernátora Doneckej oblasti bol vymenovaný Sergej Taruta (Achmetovov starý obchodný partner), ktorý verejne vyhlásil, že pri výkone svojej funkcie počíta s podporou Achmetova (34), t.j. existujú tu určité línie spolupráce medzi Achmetovom a pofebruárovou mocou. Čo sa týka politiky na národnej úrovni, platí primerane to, čo sme uviedli v prípade skupiny Firtaša – Ľovočkina. Osoby prepojené s Achmetovom sa môžu dostať do Najvyššej rady Ukrajiny cez volebné obvody ako nezávislí kandidáti resp. na kandidátkach iných a nových strán, čo, ako ukazuje minulosť, nebude mať vplyv na nepriehľadnú tvorbu povolebných koalícií.

Viktor Pinčuk

Spor medzi Kolomojským a Pinčukom sa začal ešte v roku 2004, keď spoločnosť PRIVAT cez spoločnosť ALCROSS získala Krivorožský železorudný kombinát. Viktor Pinčuk tvrdí, že bol tento obchod zrealizovaný za jeho peňažné prostriedky a v jeho záujmoch. Kolomojského spoločnosť Pinčukove požiadavky odmieta a pohľadávku z tohto obchodu vo výške 143 mil. USD považuje za splnenie dlhu za Nikopoľský železozliatinársky závod. Pinčukove nároky voči skupine PRIVAT dosahujú výšku 1 – 2 mld. USD (35). Napätie do vzťahov týchto dvoch oligarchov vieslo hlasovanie o zbavení imunity ukrajinského ľudového poslanca Olega Cariova, ktorý momentálne pôsobí v prostredí povstalcov v Lugansku, čo bol aj dôvod pre zbavenie jeho imunity (podozrenie zo spáchania trestného činu Ohrozenia územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny; čl. 110 Trestného kódexu Ukrajiny a podozrenie zo spáchania trestného činu Konania smerujúceho k násilnej zmene alebo zvrhnutiu ústavného poriadku alebo k uzurpácii štátnej moci; čl. 109 Trestného kódexu Ukrajiny) (36). Jedným z iniciátorov tohto kroku bol Kolomojskij. Jediný ľudový poslanec, ktorý hlasoval proti zbaveniu imunity Olega Cariova, bol Jakov Bezbach (ostatní členovia Strany regiónov opustili rokovaciu sálu pred hlasovaním o tejto veci); v médiách známy ako pravá ruka Viktora Pinčuka (37) [člen Strany regiónov; v parlamentných voľbách v roku 2012 bol zvolený vo väčšinovom obvode ako nezávislý kandidát (pretože Strana regiónov v obvode mala už svojho kandidáta), za ktorého osobne agitoval oligarcha Pinčuk].

Igor Jeremejev

Jeremejev stojí na čele poslaneckej skupiny Suverénna európska Ukrajina, ktorá vznikla na konci februára roku 2014. V čase jej vzniku zahŕňala 37 poslancov, z ktorých predstavujú bývalí „regionáli“ značný počet (38). Jeremejev a Kolomojskij sú priamymi konkurentami v obchode s pohonnými hmotami. Konflikt medzi Kolomojským a Jeremejevom spočíva v tom, že spoločnosti obchoch oligarchov pravidelne vyhrávajú v štátnych verejných súťažiach. Spoločnosť AVIAS, ktorá je súčasťou holdingu PRIVAT, dodáva pohonné hmoty orgánom štátnej správy a samosprávy. Na druhej strane Jeremejevove spoločnosti dodávajú pohonné hmoty Ukrajinským železničným dráham. Okrem toho Jeremejev obvinil Kolomojského z odcudzenia 40 tisíc ton ropy v hodnote 170 mil. hrivien, ktorá údajne zmizla počas výkonu technických prác na ropovode Kremenčug – Cherson štátnou spoločnosťou UKRTRANSNAFT. Predseda predstavenstva tejto štátnej spoločnosti Alexandr Lazorko sa v médiách označuje ako človek Kolomojského. Cherskonský ropnospracujúci závod patrí Jeremejevovi a Kremenčugský práve Kolomojskému (39).

Konstantin Ževago

Ževago je známy ako bývalý sponzor Timošenkovej (40). Tento ukrajinský oligarcha je v konflikte s Kolomojským ohľadom výstavby Belanovského GOK (banský spracovateľský kombinát v Poltavskej oblasti), ktorý má postaviť spoločnosť Ferrexpo vo vlastníctve spomínaného Ževaga. Podľa informácií z prostredia spločnosti UKRTATNAFT, ktorá patrí pod Kremenčugský ropnospracujúci závod kontrolovaný holdingom PRIVAT, by existencia Belanovského GOK vzhľadom na krátku vzdialenosť od ropnospracujúceho podniku a na jeho technické parametre fakticky zastavila činnosť kremenčugského závodu (41).

Záver

V súčasnosti možno pozorovať určité náznaky konfliktu medzi ukrajinskými oligarchami, ktorý môže v budúcnosti prerásť do väčších rozmerov. Dnes je najviac markantným konflikt medzi oligarchom Kolomojským a skupinou Firtaš – Ľovočkin, ktorý má, ako naznačujeme vyššie, rozsiahle politické ciele (získanie kontroly nad Porošenkom a vytvorenie koalície v parlamente, ktorá bude hájiť záujmy konkrétneho oligarchu).

V svojej podstate ide o začiatok rozsiahlejšieho procesu. Nová vlna privatizácie ohlásená Jaceňukom odštartuje plnohodnotnú vojnu medzi oligarchami, ktorí sa budú rôznymi spôsobmi usilovať o ovládnutie zostatkov štátneho majetku. Možno očakávať, že prím v tomto procese zohrá holding PRIVAT, ktorý vďaka politickým a mocenským prepojeniam jedného zo svojich vlastníkov Igora Kolomojského môže netrasparentným spôsobom získať veľkú časť štátneho majetku (napríklad rôzne spôsoby ovládnutia spoločností minoritnými vlastníkmi; k čomu dochádza a bude dochádzať aj v prostredí súkromných aktív). Podľa vyjadrenia bývalej riaditeľky Fondu štátneho majetku Ukrajiny Natálie Semeňuk sú počas tzv. protiteroristickej operácie odstreľované a poškodzované najmä štátne aktíva na území Doneckej a Luganskej oblasti, v dôsledku čoho budú v privatizačnom procese predávané za minimálne ceny (42).

Ak už po čase nebude existovať majetok, ktorý bude možné privatizovať, oligarchovia sa budú spôsobom nepriateľského prevzatia spoločnosti akvizitérom proti vôli vlastníkov danej spoločnosti (tzv. corporate raid) zmocňovať ďalšieho súkromného majetku. Tieto praktiky iba zintenzívnia konflikty medzi oligarchami. Na druhej strane sa môžu objaviť rôzne iné schémy ako znárodnenie majetku konkrétneho oligarchu, ktorý bude následne netransparentným spôsobom sprivatizovaný (porovnaj výzvu Kolomojského na znárodnenie aktív Achmetova a Firtaša sprivatizovaných v rokoch 2011 – 2014).