Pochopiť podstatu nedávnych udalostí v Moldavsku nie je možné bez znalosti špecifík politického systému tejto krajiny. Prvá politická osobitosť republiky spočíva v tom, že Moldavsko je jediným štátom v postsovietskom priestore, v ktorým v priebehu posledných ôsmich rokov vládne Komunistická strana Moldavskej republiky (PCRM). Na jej čele stojí súčasný prezident Vladimir Voronin. Je však pravdou, že všetci doterajší prezidenti Moldavska, t. j. aj prvý prezident Mircea Snegur a Petru Lucinschi boli takisto bývalými členmi komunistickej strany a vo svojej politickej filozofii sa od seba výraznejšie neodlišovali. Napriek tomu je to práve Voronin, ktorý sa priamo opiera o komunistickú stranu, s pomocou ktorej pevne ovláda krajinu.
Príčinou návratu komunistov z politického prepadliska bola sociálno-ekonomická a politická kríza, v ktorej sa Moldavsko ocitlo po vyhlásení nezávislosti, ako aj konflikt v Podnestersku. Demokracia prestala byť v očiach obyvateľstva atraktívnu ideou. Na druhej strane komunisti využívali nostalgiu za starými pokojnými časmi a pritom zohľadnili nové podmienky, v ktorých sa Moldavsko ocitlo, predovšetkým blízkosť k Európe. Vyhlásili sa tak za „stranu nového typu.” Inak povedané, transformácia komunistickej strany spočíva v ideálnom spojení boja za vybudovanie európskeho Moldavska s uctievaním pamiatky a dedičstva V. I. Lenina. Od roku 2001 je PCRM vládnucou stranou. Ukázalo sa, že občania Moldavska takisto volia stabilitu a práve na to komunisti vo svojej propagande a politike kládli dôraz.
Ďalším špecifikom politického systému Moldavska je fakt, že ide o parlamentnú republiku. To znamená, že prezidenta volí parlament troma pätinami hlasov zvolených poslancov (1). Vzhľadom na to, že moldavský parlament pozostáva zo 101 mandátov, zvoleným je kandidát, ktorého podporilo 61 poslancov.
Výsledkom posledných volieb, ktoré sa konali 5. apríla 2009, bol zisk PCRM vo výške 49,8 % hlasov. Prepočítanie hlasov po protestoch opozície tento výsledok, ktorý znamenal 60 mandátov pre najsilnejšiu stranu v parlamente, potvrdil. Na zvolenie nového prezidenta jej teda bude chýbať iba jediný hlas a možno očakávať, že nebude veľkým problémom získať ho spomedzi opozičných poslancov.
Politickí oponenti a „prielom k demokratizácii” (2)
V Moldavsku platí volebný systém pomerného zastúpenia. Aj ten však má svoje špecifiká. Výnimočnosť volebnného systému tejto krajiny spočíva v tom, že rovnoprávne postavenie so stranami, politickými blokmi a spoločenskými organizáciami majú aj individuálni, nezávislí kandidáti. Napriek tomu sa však do moldavského parlamentu môžu dostať iba tí, ktorí prekonajú prah šiestich percent, čo je pre jednotlivca, ale aj pre mnohé strany a bloky, nesplniteľnou požiadavkou. Posledných aprílových volieb sa zúčastnilo 17 politických subjektov, pričom piatich z nich predstavovali nezávislí kandidáti. Ani jeden z nich sa do parlamentu nedostal. Celkov sa do zákonodarného zboru dostali štyri politické strany, vrátane komunistov. Ostatné tri subjekty, ktoré získali spolu 46 mandátov, predstavujú opozíciu. Sú to Liberálna strana (LP), Liberálnodemokratická strana (LDPM) a aliancia Naše Moldavsko (3).
Všetky spomínané strany jednohlasne hovoria o potrebe vstupu Moldavska do EÚ a rozvíjanie vzťahov v rámci Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) nepovažujú za prioritné pre Moldavsko. Naše Moldavsko presadzuje vystúpenie z tejto štruktúry. Liberálni demokrati zas avizovali, že v prípade získania moci sa Moldavsko pripojí k energetickému projektu Nabucco (4).
Komunisti zastávajú v európskej otázke umiernenejšie postoje ako ich oponenti a vyslovujú sa za vyváženú politiku vo vzťahu k Rusku a k EÚ. Otázku možnej integrácie s EÚ vôbec neotvárajú.
V tejto súvislosti súčasné vedenie republiky je pre Rusko z geopolitického hľadiska strategicky výhodné, nehľadiac na rozpory, vyplývajúce zo situácie v Podnestersku. Kým budú v Moldavsku pri moci komunisti, Moldavsko nebude radikálne meniť svoje zahraničnopolitické smerovanie. V prípade, ak by sa krajina pokúsila spod tohto vplyvu vymaniť, Rusko môže siahnuť po podnesterskej karte.
Súčasná situácia v Moldavsku vyhovuje aj Západu. USA a OBSE pozitívne hodnotili parlamentné voľby a nepredložili nijaké výhrady voči organizácii a realizácii volebnej kampane. Vo vyhlásení OBSE sa hovorí: „Celkovo, voľby prebehli v súlade s väčšinou záväzkov, k plneniu ktorých sa Moldavsko zaviazalo v rámci OBSE, Rady Európy a iných medzinárodných štandardov. Voľby však nie celkom zodpovedali niektorým kľúčovým záväzkom, konkrétne v prípade podmienok vedenia volebnej kampane a prístupu k médiám.” (5)
Takáto tolerancia súčasného politického režimu v Moldavsku zo strany Západu je podmienená tým, že súčasné vedenie krajiny, bez ohľadu na svoje politické zafarbenie, nepodporuje obnovenie ruskej prítomnosti a nemá záujem podieľať sa na geostrategických projektoch, realizovaných pod egidou Moskvy. Spomedzi všetkých projektov, existujúcich v postsovietskom priestore, je Moldavsko členom iba jediného – Spoločenstva nezávislých štátov. Na druhej strane program a kroky komunistov sú rovnako plné proeurópskej rétoriky. V tom sa nelíšia od opozície, ale rozhodne sa odlišujú napr. od súčasného bieloruského vedenia. To významne odlišuje Moldavsko od Bieloruska. Nech to znie akokoľvek paradoxne, ale práve moldavskí komunisti budujú európske Moldavsko, hoci aj iba verbálne. Aj nepokoje a reakcia vedenia krajiny na ne opätovne potvrdili, že štátna moc si chce zachovať svoju „európsku tvár.” Voronin vydal príkaz nielen na prepočítanie voličských hlasov, ale nariadil aj neprenasledovať účastníkov a organizátorov mítingov a násilností. Prepočet hlasov výsledky neovplyvnil, ale Voronin sa prejavil ako civilizovaný európsky politik, uprednostňujúci „diplomatické riešenie konfliktov.” Preto z hľadiska geopolitických procesov súčasné moldavské vedenie vyhovuje Rusku aj Západu.
Obviňovaní sú všetci
Napriek tomu však otázka, kto stojí za nepokojmi v Moldavsku, zostáva otvorenou a objavuje sa množstvo špekulácií na túto tému. Do okruhu podozrivých zo spolupáchateľstva na pokuse o zvrhnutie štátnej moci sa zaraďuje nielen „zlomyseľné Rusko”, ale aj Rumunsko spoločne so Západom, ale aj opozícia a samotná moc.
Obraz povolebných udalostí v Moldavsku je väčšine ľudí známy:
- Opozičné strany a mimovládne organizácie neuznali výsledky volieb a žiadali od predstaviteľov moci prepočítanie hlasov.
- Ľudia, predovšetkým však mládež, vyšli do ulíc, aby protestovali proti volebným výsledkom.
- Protesty vyústili do zrážok s poriadkovými silami, obsadenie budovy parlamentu a sídla prezidenta.
- Hoci sa akcie zúčastnilo približne 30 tis. osôb, t. j. mala masový charakter, nepriniesla výsledky, ktoré opozícia potrebovala. Hoci hlasy boli prepočítané, výsledky sa nezmenili a komunisti si zachovali svoje dominantné postavenie.
Celkovo aktivity štátnej moci, opozície a demonštrantov vyzerali viac než čudne a vyvolávajú celý rad otázok, ktoré sa následne stali príčinou rozličných domnienok a konšpiratívnych teórií.
V prvom rade, štátna moc mohla pokojne potlačiť vystúpenia demonštrantov, nedopustiť obsadenie parlamentu a administratívy prezidenta a zdôvodniť to odmietnutím prelievať krv. Následne však rozhnala demonštrantov pri použití špeciálnych prostriedkov. Zadržaných bolo viac než tisíc ľudí, 270 bolo ranených (6). Po druhé, moldavská opozícia nebola pripravená na násilné akcie a zrejme ani nepredvídala možné dôsledky a tým skôr nekontrolovala situáciu. Na samom začiatku akcie, ktorá sa začala večer 6. apríla formou obyčajného flash-mobu, sa opozičné strany nijakým spôsobom nepodieľali a nemali k nej žiadny vzťah. Demonštrantom sa prihovorili vedúci predstavitelia hlavných opozičných strán Vlad Filat (LDPM) a Dorin Chirtoacă (LP) a vyzvali ich, aby sa nenechali vyprovokovať k násilným činom. Po tretie – demonštrujúca mládež postupovala veľmi organizovane a vedela, čo treba obsadiť. Hoci v Moldavsku neexistujú také radikálne mládežnícke organizácie, ako boli ukrajinská Pora, srbský Otpor alebo bieloruský Zubr, ktoré fakticky predstavovali jadro všetkých revolúcií v uvedených štátoch. Jediným subjektom, ktorý sa podieľal na spontánnej realizácii flash-mobu, ani nebola organizácia, ale mládežnícka iniciatíva „Nie som komunista” („Ja ne kommunist”). Akciu viedla 25-ročná novinárka Nataľja Morar. Práve ona sama seba považuje za organizátorku zhromaždenia, s ktorým podľa jej slov opozícia nemala nič spoločné. „Na ulicu vyšlo 15 tis. mladých ľudí!!! A to iba niekoľko hodín po rozšírení správy, bez televízie alebo iných médií. Naša iniciatívna skupina sa volá „Nie som komunista”. Jej členmi sa stali viacerí predstavitelia mimovládnych organizácií – nášho združenia ThinkMoldova a organizácia HydePark. Iba mládež a žiadne politické strany.” (7)
Podivným sa zdá byť aj fakt, že demonštranti sa po obsadení a zničení budovy parlamentu jednoducho rozišli domov, pričom dali možnosť opozícii pokojne získať budovu parlamentu a sídla prezidenta pod svoju kontrolu.
Už po udalostiach 6. – 7. apríla obvinil Vlad Filat z organizácie nepokojov Vladimira Voronina. „Bol som medzi policajtmi a tými páchateľmi. Videl som ich tváre. Videl som, ako komunikovali prostredníctvom prostriedkov špeciálneho spojenia, špeciálnych znakov atď. … To neboli tváre študentov. Tam boli ľudia špeciálne vycvičení na ničenie, na provokácie a dovedenie do konca jasne stanovenej úlohy… Dnes môžem iba povedať, kto profituje z uvedených udalostí. Komunisti získali možnosť ukázať opozíciu ako deštruktívnu silu.” (8)
Na druhej strane štátna moc obviňuje z organizácie nepokojov opozíciu a vonkajšie sily, ktoré za ňou stoja, t. j. Rumunsko a USA. Ako dôkaz uvádzajú nasledovné fakty. Spolu s heslami „Voľby boli sfalšované” demonštranti skandovali „Chceme k Rumunsku” a na obsadenej budove parlamentu vyvesili zástavy Rumunska a Európskej únie. Moldavskí predstavitelia vždy podozrievali Bukurešť zo snahy pripojiť Moldavsko k Rumunsku a vytvoriť „Veľké Rumunsko.” Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné iba zvrhnutie komunistov, ktorí sú prekážkou realizácie posvätného zámeru. Sprisahanie však evidentne bolo odhalené. Udalosti v Kišiňove viedli k diplomatickej roztržke medzi oboma krajinami. Oficiálny Kišiňov odvolal svojho veľvyslanca z Bukurešti na konzultácie a rumunský veľvyslanec v Moldavsku Filip Teodorescu bol vyhlásený za nežiaducu osobu a vyhostený z krajiny „v súvislosti s konaním, nezlučiteľným s diplomatickou praxou.” (9) Moldavsko takisto zaviedlo voči Rumunsku vízovú povinnosť, hoci víza budú bezplatné. Podľa svedectva moldavských orgánov na ochranu verejného poriadku sa nepokojov zúčastnili organizované skupiny mládeže z Rumunska.
V tom prípade vyzerá ešte čudnejšia pasivita štátnej moci a špeciálnych služieb, ktoré nečinne hľadeli na to, ako cudzinci prichádzajú do susedného štátu a pripravujú revolúciu. Ba čo viac, zdá sa byť čudným, že organizované skupiny, ktoré „pricestovali s cieľom zvrhnutia moci”, sa obmedzujú iba na deštrukciu prázdnych budov. Okrem toho, ak sa rumunské úrady podieľali na uvedených udalostiach, nemohli si neuvedomovať, že v prípade neúspechu revolúcie sa vzťahy s Moldavskom zhoršia, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo. Navyše, kroky Rumunska by sotva získali podporu zo strany ostatných členských štátov Európskej únie, nehovoriac už o vytvorení „Veľkého Rumunska.” A napokon – moldavské justičné a policajné orgány nedokázali zadržať ani jedného rumunského občana, ktorý by sa podieľal na organizácii rozruchov.
Na druhej strane rumunská strana v spolupráci s novinármi a analytikmi videla v pozadí udalostí v Moldavsku ruku Moskvy. Vladimir Filat a Serafim Urechean boli obvinení z toho, že tajne spolupracujú s ruskými špeciálnymi službami a náročky vyvolali nepokoje v Kišiňove, aby dali Rusku možnosť uznať Podnestersko. Argumentom tu môže byť vyhlásenie predsedu výboru ruskej Štátnej dumy pre otázky SNŠ Konstantina Zatulina z frakcie Jednotné Rusko: „Rozhodne sme stúpencami pokojného riešenia. Ale v prípade, ak v Moldavsku prídu nezákonnou, neústavnou cestou k moci nacionalistické sily, otázka uznania Podnesterskej moldavskej republiky sa dostane na program dňa.” (10) Na realizáciu tohto plánu by však Moskva musela zosadiť Voronina a dostať k moci prorumunsky orientovanú opozíciu, vyvolať nový konflikt v Podnestersku a dostať sa do konfrontácie s medzinárodným spoločenstvom.
Napriek tomu však nezávisle od toho, či sa Rusko skutočne zúčastnilo „moldavského sprisahania” alebo nie, výhody, ktoré z toho môže získať, sú evidentné:
- Po aprílových udalostiach očakáva vzťahy medzi Rumunskom a Moldavskom hlboká kríza.
- Je možné, že Moldavsko sa vzdiali od európskeho vektora v zahraničnej politike a pristúpi k zblíženiu s Ruskom. V prospech týchto procesov bude pôsobiť aj posilnenie autoritatívnej moci v osobe Voronina.
- Rusko získalo dostatočný dôvod, aby opätovne mohlo obviniť Západ zo zasahovania do vnútorných záležitostí „suverénnych demokracií.”
Bez ohľadu na vývoj udalostí v Moldavsku by z nich Rusko mohlo získať geopolitické dividendy. Analyzovať tému revolučného spiknutia v Moldavsku by bolo možné do nekonečna. Evidentný je však to, že demonštranti sa nechystali zvrhnúť moc. Udalosti v Moldavsku možno označiť za hru na revolúciu, ale nie za revolúciu. Nehľadiac na to, či akcia bola vopred niekým naplánovaná alebo nie, súčasné vedenie krajiny bude musieť korigovať svoj kurz v oblasti vnútornej politiky.
(1) Ústava Moldavskej republiky. Kišiňov 1994, čl. 78.
(2) „Prielom k demokratizácii” bol bodom predvolebného programu politickej aliancie Naše Moldavsko.
(3) Výsledky parlamentných volieb 5. apríla 2009 pozri: http://www.alegeri.md/ru
(4) Tezisy predvybornoj programmy LDPM po kľučevym oblastiam. http://www.e-democracy.md/ru/elections/parliamentary/2009/opponents/pldm
(5) SŠA priznali vybory v Moldove, otmetiv narušenija nekotorych standartov. http://www.newsru.com/arch/world/08mar2005/usa_moldova.html
(6) MVD. Noč v Kišineve prošla spokojno. http://admin.vz.ru/news/2009/4/12/275358.html
(7) Nataľja Morar: „Ja ne kommunist.” http://natmorar.livejournal.com/36886.html
(8) Vlad Filat: „Ja znaju, kto byl beneficiarom tech sobytij.” http://prima-news.ru/rnews-622.html
(9) Putč v Moldove provalilsia. http://kp.md/daily/24279.4/474057/print/
(10) Priznanije Pridnestrovja možet stať reaľnosťju. http://obozrevatel.com/news/2009/4/8/296723.htm