Voľby v Doneckej ľudovej republike

Dňa 2 novembra 2014 sa budú konať voľby poslancov Ľudovej rady Doneckej ľudovej republiky (ďalej len „DNR“) a lídra DNR. Ľudová rada s počtom 100 poslaneckých mandátov sa volí na obdobie štyroch rokov. Podávať kandidátky do Ľudovej rady DNR môžu zaregistrované občianske organizácie a združenia. Kvórum na získanie poslaneckých mandádov je 5 percent hlasov. Za poslanca Ľudovej rady môže byť zvolený občan, ktorý trvale žije na území DNR (Doneckej oblasti) nie menej ako 5 rokov bezprostredne predchádzajúcich konaniu volieb a ktorý najneskôr v deň hlasovania dosiahne vek 21 rokov. Líder DNR sa volí občanmi v priamom hlasovaní na obdobie štyroch rokov. Môže byť zaňho zvolený občan, ktorý najneskôr v deň hlasovania dosiahne vek 30 rokov a ktorý trvale žije na území DNR nie menej ako 10 rokov bezprostredne pred konaním volieb. Aktívnym volebným právom disponujú občania, ktorí najneskôr v deň hlasovania dosiahnu vek 18 rokov (1). Normatívnou bázou pre konanie volieb je Zákon Doneckej ľudovej republiky o voľbách lídra Doneckej ľudovej republiky a Zákon Doneckej ľudovej republiky o voľbách poslancov do Ľudovej rady (2).

Podľa údajov Ústrednej volebnej komisie (ďalej len „ÚVK“) DNR sa usilovalo zaregistrovať niekoľko občianskych združení a hnutí, účastníkmi volebného procesu sa však stali iba dve organizácie. Medzi početnými organizáciami, ktorým ÚVK DNR odmietla registráciu, možno nájsť napr. združenie Novorossija Pavla Gubareva (bývalý ľudový gubernátor Doneckej oblasti), občianske združenie Oplot alebo Kozácky zväz Oblasť vojska Donského (3). Formálnym dôvodom pre odmietnutie registrácie týchto organizácií je údajné nesprávne spracovanie dokumentov (4). Podľa pravidiel registrácie občianskych organizácií ako účastníkov volebnej kampane (bod 6) možno odmietnuť registráciu organizácie a) ak neboli predložené všetky náležité dokumenty alebo ak boli nesprávne spracované b) ak boli narušené podmienky realizácie zhromaždenia organizácie, na ktorom sa organizácia uznáša na kandidátke (min. 100 členov s aktívnym hlasovacím právom, miesto konania na území DNR, upozornenie ÚVK o realizácii tohto zhromaždenia najneskôr jeden deň pred konaním zhromaždenia, účasť osoby poverenej ÚVK na zhromaždení, ktorej úlohou je dozerať na priebeh zhromaždenia) (5). Napriek týmto relatívne nenáročným podmienkam môže pozorovateľa zarážať veľký počet organizácií, ktorým bola formálne odmietnutá registrácia statusu účastníka volebnej kampane. Jedinými zaregistrovanými občianskymi hnutiami, ktoré získali štatút účastníka volebnej kampane, sú Donecká republika a Slobodný Donbas (6).

Ako kandidátov na lídrov DNR vo voľbách dňa 2. novembra 2014 ÚVK DNR zaregistrovala tri osoby: súčasného premiéra DNR Alexandra Zacharčenka, prvého námestníka predsedu parlamentu Novoruska Alexandra Kofmana a veterána jednotky špeciálneho určenia Berkut Jurija Sivokonenka (7). Rovnako ako pri občianskych organizáciách a hnutiach, ktoré sa snažili zaregistrovať ako účastníci volebnej kampane, aj v prípade kandidátov na lídrov DNR bolo odmietnutých viacero kandidátov. Ako oficiálny dôvod sa uvádza nedostatočný počet podpisov pre registráciu kandidátov (8). Podľa článku 7 Zákona DNR o voľbách lídra Doneckej ľudovej republiky kandidát je na túto funkciu povinný získať nie menej ako 1000 podpisov od voličov na svoju podporu (9).

Zaujímavosťou volebnej kampane v Donecku je fakt, že je vo voľbách od 29. októbra 2014 prípustné hlasovanie cez internet a poštu. Za účelom hlasovania cez internet funguje nasledujúci systém verifikácie: na stránku ÚVK (10) bude potrebné nahrať sken dokumentu preukazujúceho totožnosť osoby (obsahujúceho registráciu a osobné údaje). Následne volič dostane hlasovací lístok s unikátnym číslom, ktorý môže vytlačiť alebo hlasovať online. V prípade, že volič vytlačí hlasovací lístok, označí na ňom ňom zvoleného kandidáta a pošle ho poštou (11).

Voľby v Luganskej ľudovej republike

Na rovnaký deň ako voľby v DNR sú naplánované voľby Lídra LNR a poslancov Ľudovej rady LNR [hoci ÚVK LNR pre potrebu opráv volebných miestností v dôsledku vojenského konfliktu žiadala miestny parlament o presun termínu volieb na 9. novembra (12)]. Podobne ako v DNR tak aj v LNR sa budú voľby konať na základe pomerného systému – do rady budú môcť pritom nominovať svojich kandidátov na kandidátkach občianske organizácie a združenia. Pasívne volebné právo má občan, ktorý žije na území LNR nie menej ako 5 rokov a dosiahol vek nie menej ako 21 rokov. Každý subjekt, ktorý nominuje kandidátov na poslancov vo voľbách, musí získať nie menej ako 1000 podpisov na podporu svojej kandidátky. V zákone sa uvádza 5 percentné kvórum pre získanie mandátu v rade pre účastníkov volebnej kampane. Na druhej strane na post lídra republiky môže kandidovať každý občan, ktorý žil v priebehu posledných 10 rokov na území LNR a nie je mladší než 30 rokov. Aj v prípade kandidáta na lídra republiky je potrebné získať 1000 podpisov pre svoju podporu. Voľby v LNR sa budú riadiť Zákonom o voľbách poslancov Ľudovej rady Luganskej ľudovej republiky a Zákonom o voľbe lídra Luganskej ľudovej republiky (13).

Podľa údajov ÚVK LNR bolo ako účastník volebnej kampane zaregistrované občianske združenie „Mir Luganščine“. Na prvých miestach na jeho kandidátke sú Igor Plotnickij (úradujúci líder LNR), Gennadij Cypkalov (premiér LNR) a Alexej Kariakin (predseda Ľudovej rady LNR). Okrem uvedených osôb sú na kandidátke doktori, učitelia, predstavitelia luganskej domobrany a občianski aktivisti (14). Igor Plotnickij zároveň kandiduje za lídra LNR; ďalším kandidátom na tento post je Oleg Akimov (predseda federácie odborov), ktorého hnutie „Luganskij ekonomičeskij sojuz“ bolo zaregistrované ako účastník volebného procesu. Posledným zaregistrovaným občianskym hnutím je „Narodnyj sojuz“. Na post lídra republiky kandidujú aj nasledovné osobnosti: Larisa Ajrapeťan (ministerka zdravotníctva LNR) a Viktor Penner (podnikateľ) (15).

Podobne ako ÚVK DNR, aj ÚVK LNR odmietla registráciu niektorých kandidátov. Ako príklad možno uviesť organizácie ako „Luganskij okrug donskich kazakov Vsevelikogo Vojska Donskogo“ alebo kandidáta na lídra LNR Alexandra Bednova (16). Medzi rozhodnutiami ÚVK DNR a LNR však existuje jeden dôležitý rozdiel – odôvodnenie rozhodnutí. Ako príklady spomeňme odmietnutie registrácie „Kozáckeho zväzu Oblasť vojska Donského“ v DNR (17) a odmietnutie registrácie občianskej organizácie „Luganskij okrug donskich kazakov Vsevelikogo Vojska Donskogo“ v LNR (18). Kým v prvom prípade ÚVK DNR neuvádza žiadne konkrétne dôvody svojho rozhodnutia a odkazuje výhradne na legislatívne normy, v druhom prípade ÚVK LNR v rozhodnutí uvádza podrobný výpočet dôvodov, ktoré bránia v registrácii organizácie ako účastníka volebnej kampane. Predmetná administratívna prax ÚVK LNR prihliadnuc na pomerne nízky počet zamietnutí registrácie robí celý proces pomerne transparetným.

Na rozdiel od DNR sa v LNR sa neakceptuje hlasovanie prostredníctvom internetu ani pošty. Podľa vyjadrenia predsedu ÚVK LNR Sergeja Koziakova majú spomínané formy hlasovania výhradne povahu sociologického prieskumu a právne sa nebudú počítať ako platné hlasy. Koziakov ďalej zdôraznil, že občania žijúci na dočasne okupovaných územiach so záujmom o hlasovanie vo voľbách môžu hlasovať na území (kontrolovanom) LNR (19). Aj voľby v LNR však majú isté špecifiká. Popri fakte, že do ich príprav zasiahli ukrajinskí hackeri (20), medzi ne patrí skutočnosť, že od 29. októbra 2014 možno v niektorých obciach v LNR hlasovať v mobilných volebných okrskoch, ktorých existencia sa odôvodňuje nestabilnou bezpečnostnou situáciou; v niektorých oblastiach je jednoduchšie zabezpečiť mobilný volebný okrsok ako stacionárny (21). Okrem toho budú pre utečencov z DNR a LNR zabezpečené hlasovacie miesta na území Belgorodskej, Voronežskej a Rostovskej oblasti (22).

Záver

Úlohou nastávajúcich volieb na Donbase bude legitimizácia miestnych mocenských šruktúr, ktoré sa tam vyprofilovali v dôsledku februárových udalostí v Kyjeve a občianskej vojny na východe Ukrajiny. Rovnako ako v prípade Kyjevom vyhlásených predčasných prezidentských a parlamentných volieb [ktorými sa poprevratové štruktúry snažili získať legitimitu po tom, ako sa dostali k moci protiústavným prevratom a využitím procedúr nemajúcich zakotvenie v ukrajinskej ústave (23)], aj štruktúry etablované v DNR a LNR chcú medzi miestnym obyvateľstvom získať punc legitimity. V oboch prípadoch voľby znamenali a budú znamenať legitimizáciu de facto mocenského stavu. Hoci v Kyjeve bol Najvyššou radou Ukrajiny prijatý a prezidentom podpísaný Zákon o osobitej forme miestnej samosprávy v niektorých okresoch Doneckej a Luganskej oblasti, predpokladajúci určitú mieru samosprávy miestnych štrukúr, je bezvýznamný, keďže mocenské štrukúry LNR a DNR disponujú vlastnými zložkami donútenia, ktoré bránia presadeniu sa Ukrajiny a jej zákonov na predmetnom území (24). Z uvedeného vyplýva, že voľby (parlametné a prezidentské na Ukrajine aj voľby vyhlásené v DNR a LNR) iba konzervujú súčasný stav – t.j. že ide o postupné vytvorenie Abcházska 2.0 (de facto nezávislý štát pod značným vplyvom Moskvy); alebo Južného Osetska 2.0 (de iure nezávislý štát, ktorý je však de facto súčasťou federálnych štruktúr Ruska, čo je najviac markantné v rámci politických nominácií, dotácií do štátneho rozpočtu atď.) (25). Na druhej strane existuje obava zo zintenzívnenia vojnového konflitku [Kyjev odvolal podpis pod dokumentom o nárazníkovej zóne na Donbase (26), pozri mapu nižšie], ktorý môže vyústiť k zmene rozloženia síl (faktického ovládnutia území) na Donbase.

Nárazníková zóna medzi vládnymi vojskami a povstalcami. Zdroj: www.novayagazeta.ru