Už iba málokto pochybuje, že v blízkej budúcnosti sa Irán stane ďalšou jadrovou mocnosťou. Podľa názoru západných expertov sa tak stane s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2011, čo kardinálne zmení geopolitické rozloženie síl v regióne (1). Vlastníctvo jadrových zbraní v rukách autoritatívneho Iránu samo o sebe ešte neznamená hrozbu pre mier na Blízkom východe. Jadrovými zbraňami disponujú aj nemenej autoritatívne štáty ako Čína a Pakistan, ale aj Severná Kórea. Nebezpečenstvom je skôr ideologická dominanta iránskej spoločnosti a vládnucej elity, ktorá otvorene vystupuje proti Západu a naďalej verí vo svetovú islamskú revolúciu. Práve táto skutočnosť robí z Iránu politicky nepredvídateľný štát. Hlavný problém, ktorý trápi západných politikov, spočíva v tom, na čo bude Iránu nová zbraň. Na zadržanie vonkajších hrozieb, predovšetkým zo strany USA, alebo na vyvíjanie nátlaku na medzinárodné spoločenstvo a Izrael, ako aj na rozširovanie islamskej revolúcie. To druhé nevyhnutne povedie k vážnemu konfliktu nielen v regióne Blízkeho východu.
Mnohí experti predpokladajú, že vytvorenie iránskej jadrovej bomby nebude mať nepredvídateľné a negatívne dôsledky. (2) Jadrové zbrane sa v 20. storočí stali neoddeliteľným prvkom medzinárodných vzťahov, ako aj mechanizmom zdržiavania superveľmocí pred ozbrojenými konfliktami globálnej úrovne. Vedúci predstavitelia USA a ZSSR racionálne hodnotili dôsledky jadrového konfliktu, čo ich zadržiavalo pred nepremyslenými krokmi a nútilo hľadať kompromis v prípade, že nastali vážne krízové situácie. Aj v súčasnosti jadrové zbrane zostávajú významným argumentom pri riešení sporných otázok vo svete. Príkladom môžu byť vzťahy medzi Pakistanom a Indiou, ktoré v priebehu celej druhej polovice 20. storočia boli veľmi napäté. Pravdepodobnosť využitia jadrových zbraní pri riešení vzájomných konfliktov medzi týmito dvoma krajinami predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre celý svet, nielen pre existenciu uvedených štátov. Vzťahy medzi nimi sa naposledy vyostrili koncom roku 2008, keď India obvinila Pakistan z podpory teroristickej organizácie Lakshar-e-Taiba, ktorá v novembri 2008 uskutočnila teroristický útok v indickom Bombaji. Dôsledkom útoku bolo 179 mŕtvych a oba štáty začali k spoločným hraniciam sťahovať pravidelné vojenské jednotky. Napriek tomu sa otvorené zrážky neuskutočnili a stalo sa tak aj vďaka jadrovému potenciálu, ktorým disponujú obe krajiny.
Je však veľmi ťažké odhadnúť mieru racionality v konaní Iránu. V súčasnosti Irán predstavuje nespochybniteľného lídra v regióne. Jeho niekdajší nepriateľ Saddám Husajn bol zosadený v dôsledku americkej intervencie. Z tohto dôvodu Irán nemá reálnych geopolitických nepriateľov. Irán má ideologických nepriateľov, pritom ide o nepriateľov, ktorých si sám úspešne vytvoril v dôsledku svojej snahy rozšíriť veľkú islamskú revolúciu po celom svete. Ťažko povedať, či racionálne uvedomenie si všeobecnej smrti v prípade, ak Irán bude disponovať jadrovými zbraňami, preváži nad ideologickými poryvmi iránskeho vedenia, ktoré sa snaží rozširovať islamskú revolúciu do celého sveta.
Stačí iba uviesť niekoľko citátov z nedávnych vystúpení Mahmouda Ahmadinejada počas osláv výročia iránskej revolúcie: „Táto revolúcia je živá a žije aj po tridsiatich rokoch… Ešte sme na začiatku cesty a veľké zmeny nás čakajú v budúcnosti. Revolučná búrka bude pokračovať… a hoci islamská revolúcia prebehla v Iráne, neobmedzuje sa iba na Irán” (3) Ešte otvorenejšie deklaruje iránsky prezident svoj postoj k Izraelu a USA: „Ako povedal imám Chomeiní, sionistický režim musí byť zotretý z mapy sveta a s pomocou božskej sily čoskor svet bude žiť bez USA a Izraela” (4). Na poslednom rokovaní Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa konalo v septembri 2009, Ahmadinejad znova vystúpil s obvineniami na adresu Izraela a USA.
Treba povedať, že vyhrážky na adresu Izraela boli podporené priamymi krokmi proti tomuto štátu. Irán po roku 1979 doposiaľ podporuje rozličné teroristické zoskupenia na území Sýrie a Palestíny, napr. Hizballáh a Hamas. Ťažko povedať, či podpora, ktorú doposiaľ Irán obmedzoval na výcvik, dodávky zbraní a finančnú pomoc, sa nerozšíri po získaní jadrových zbraní.
Zatiaľ žiadne aktivity medzinárodného spoločenstva voči Iránu, orientované na politické zadržiavanie tejto krajiny pred výrobou jadrových zbraní, nepriniesli výsledky. Ani posledné rokovania o iránskom jadrovom programe, ktoré sa konali v Ženeve 2. októbra 2009, nepriniesli riešenie problému. Podobne ako v prípade Severnej Kórey Irán súhlasil s rokovaniami, aby sa vyhol sankciám zo strany medzinárodného spoločenstva a mohol v tajnosti pokračovať v realizácii svojho jadrového programu.
Nepriamo to potvrdzujú pravidelné iránske skúšky rakiet stredného a krátkeho doletu. Posledné skúšky sa realizovali v krátkom čase pred rokovaniami v Ženeve. V rámci dvojdňového rozsiahleho cvičenia pod názvom Great Prophet-4 sa realizovali úspešné skúky rakiet krátkeho doletu typu „zem – zem” Tondar (Hrom), 2Fatch-110 (Víťaz-110) a Zelzal (Zemetrasenie). Realizovali sa aj skúšky rakiet stredného doletu Shahab-1 a Shahab-2 s rozdeľujúcimi sa bojovými hlavicami a s priemerným doletom (300 – 700 km) (5). Výsledkom bola skúška balistickej rakety Shahab-3 (Meteor-3) s doletom 2 000 km, ktorá je schopná zasiahnuť územie Izraela, ako aj americké vojenské základne v oblasti Perzského zálivu.
Izrael bojuje
V možnosť zadržania Izraela politickými prostriedkami príliš neverí ani Izrael, ktorého vedúci predstavitelia nevylučujú preventívny vzdušný útok na jadrové objekty na území Iránu. Izrael má s podobnými vojenskými operáciami skúsenosti. Tak napr. v roku 1981 zničil rozostavaný jadrový reaktor v Iraku prostredníctvom leteckého bombardovania. V septembri 2007 podnikol rovnaký útok na objekty na území Sýrie, ktoré podľa údajov izraelskej rozviedky predstavovali nedokončený jadrový reaktor. Pomerne nedávno izraelské letectvo zničilo konvoj so zbraňami, ktoré boli určené pre Hamas, na území Sudánu.
Napriek tomu, ako tvrdia experti z Izraelského inštitútu národno-strategických štúdií, jednorazový letecký útok proti Iránu bude mať pre Izrael iba politické dôsledky, ale nedosiahne reálne strategické výsledky. Nezastavia iránsky jadrový program ako taký, ale môžu uvedený proces spomaliť.
Iránske vedenie s najväčšou pravdepodobnosťou s podobným útokom počíta a najvýznamnejšie objekty, vrátane jadrového materiálu, sú už dávno ukryté hlboko v podzemí. Pre letecký útok zo strany Izraela sú otvorené napr. jadrová základňa Busher, centrum obohacovania uránu v Natanze a továreň na ťažkú vodu v Araku. Napriek tomu likvidácia jadrovej stanice alebo centra pre obohacovanie uránu bude mať katastrofálne ekologické dôsledky, kontamináciu rozsiahlych území a smrť miliónov ľudí.
Nikto azda nepochybuje, že v dôsledku podobných krokov sa Izrael ocitne v plnej medzinárodnej izolácii a stratí podporu aj zo strany USA, ktoré nemajú záujem byť vtiahnuté do nového konfliktu v regióne Blízkeho východu. Medzinárodnej politickej a diplomatickej kríze by však nezabránilo, ani kedy Izrael podnikol útok na menej nebezpečné objekty z hľadiska ekologických a humanitárnych dôsledkov.
Je pravdepodobné, že Irán sa rozhodol pristúpiť k rokovaniam v Ženeve, aby vytvoril politické bariéry pre agresívne kroky zo strany Izraela a získal tak čas. Za týchto podmienok by akékoľvek útoky proti Iránu, ktorý vedie rokovania, priniesli negatívne politické dôsledky pre Izrael. Vznikla tak slepá ulička, keď mnohí chápu, že získanie jadrových zbraní je v prípade Iránu nevyhnutné, ale nikto nevie, čo sa s tým dá robiť a k čomu to bude viesť.
(1) Kan, Ephraim: Nuclear Iran: What does it mean, What can be done. Tel Aviv, Institute for the national strategic studies 2007
(2) Sotnikov, I. V.: Mify i reaľnosti jadernoj programmy Irana. Institut Bližnego Vostoka 2009. http://www.iimes.ru/rus/stat/2009/19-10-09.htm
(3) Iran, janvar 2009 g. Vojenno-političeskaja situacija. http://www.iimes.ru/rus/stat/2009/18-02-09b.htm
(4) Prezident Irana prizval stereť Izraiľ s lica Zemli.
http://www.newsru.com/world/27oct2005/nejad.html
(5)Iran dokazal, čto dotianetsia do Izraiľa i SŠA dvuchstupenčatoj raketoj.
http://www.newsinfo.ru/articles/2009-09-28/Iran/722687/