Na summite NATO v Bukurešti Ukrajina nebola zaradená do Akčného plánu členstva v Severoatlantickej aliancii, zároveň však deklarácia summitu obsahuje uznesenia, podľa ktorých sa Ukrajina, ako aj Gruzínsko, stanú jej členmi. Jedným z kľúčových problémov Ukrajiny, ktoré komplikujú proces jej integrácie do NATO, sú vzťahy s Ruskom a nízka miera podpory občanov pre tento krok. Uvedené aspekty sú témou rozhovoru s ukrajinským politológom a riaditeľom Nadácie Demokratické iniciatívy Iľkom Kučerivom. Nadácia Demokratické iniciatívy rozvíja aktivity na podporu integrácie Ukrajiny do euroatlantických štruktúr a usiluje sa o zvýšenie verejnej podpory pre členstvo v NATO.

Ako Ukrajinci vnímajú výsledky summitu NATO v Bukurešti?

Výsledky summitu sme prijali s veľkým nadšením, podľa prezidenta Viktora Juščenka prekročili naše očakávania. Prvý raz Ukrajina dostala zásadný prísľub, že sa stane členom NATO. Zároveň bukureštský summit znamená veľkú zmenu v správaní ukrajinskej politickej elity. Azda prvý raz v dejinách Ukrajiny sa jej elity zachovali ako subjekt politického života na svetovej aréne. Prvý raz vystúpili s jasnými požiadavkami a deklarovali svoje ciele. Predtým nič podobné nebolo. Keď sa v minulosti adresovali Ukrajine nejaké podmienky, ustúpili. Keď sa objavila požiadavka rezignovať na jadrové zbrane, Ukrajina ich odovzdala. Podobne v prípade žiadostí zo strany Svetovej banky. Bolo to fakticky po prvý raz, keď Ukrajina jednoznačne hovorila o svojich záujmoch a toto pozitívne prijímajú všetky politické sily bez ohľadu na to, či vstup do NATO podporujú alebo nie. Videli, že ukrajinskí lídri majú charakter.

Prečo je v ukrajinskej spoločnosti stále taký vysoký podiel odporcov NATO? Dokonca podľa posledných prieskumov vašej nadácie sa ich podiel zvýšil z 52,8 % v decembri 2007 na 59,6 % v marci 2008, aj napriek tomu, že súčasná vládna garnitúra vstup do NATO podporuje. Pritom podiel tých, ktorí členstvo v NATO podporujú, klesol za rovnaký čas z 31,8 % až o desať percent.

Možno hovoriť o troch príčinách. V prvom rade je to dedičstvo sovietskej propagandy a obdobia studenej vojny. NATO má na Ukrajine zlé meno, vníma sa ako agresívny vojenský blok. Ďalším argumentom odporcov NATO je, že členstvo bude znamenať vysoké náklady pre Ukrajinu, a napokon, vstup do NATO prinesie zhoršenie našich vzťahov s Ruskom. Ruský faktor zohráva významnú rolu, pretože táto veľmoc intenzívne ovplyvňuje Ukrajinu aj informačne, prostredníctvom médií. Zdôraznil by som, že najlepšou budúcnosťou pre Rusko je podpora vstupu Ukrajiny do NATO a do EÚ. To otvorí európsku a demokratickú perspektívu aj pre samotné Rusko. Hoci s tým súčasní ruskí lídri nesúhlasia, v každom prípade to bude krok v prospech jeho občanov.

Rusi sa však obávajú, že ak sa stane Ukrajina členom NATO, Rusko bude izolované.

To je zložitá otázka. Podľa môjho názoru, v prípade vstupu Ukrajiny do NATO obmedzí Rusko do značnej miery svoje imperiálne ambície, ktoré v súčasnosti nadobúdajú nebezpečné rozmery. Ešte by som rád poukázal na fakt, že Akčný plán členstva (MAP) neznamená vstup do NATO, ale sú to dobrovoľné záväzky štátu pred partnerskými štátmi z NATO a EÚ, ktorými sa Ukrajina zaväzuje realizovať vnútorné reformy. Možno diskutovať o obsahu MAP, ale splnenie záväzkov a realizácia toho, čo je v záujme Európy, v mnohom posilní bezpečnosť v našom regióne.

Nakoľko považujete za pravdepodobné, že sa Ukrajina v decembri 2008 zaradí do MAP?

Existuje vyhlásenie sedemnástich štátov vrátane Slovenska, ktoré podporili zaradenie Ukrajiny do Akčného plánu členstva. Samozrejme, problémom je pozícia Nemecka a Francúzska. Je našou úlohou, úlohou politických analytikov, identifikovať prekážky na strane partnerských štátov. V súčasnosti by sme radi vypracovali inventarizáciu výhrad Nemecka voči Ukrajine, aby nielen ukrajinskí štátni predstavitelia, ale aj občania rozumeli tomu, v čom je ich podstata, a aby sa s nimi dokázali vyrovnať. Najväčšími výhradami sú v prvom rade konflikty medzi prezidentom a premiérom, ktoré skutočne prinášajú Ukrajine veľké problémy. Čiastočne to súvisí s chybami ukrajinskej ústavy, ktorá sa musí zmeniť. Na druhom mieste je to absencia verejnej podpory pre vstup do NATO.

Myslíte si, že sa podarí zvýšiť počet stúpencov členstva v Aliancii?

Všetko je v našich rukách a rád by som poukázal na príklad Slovenska, ktorý nás veľmi inšpiruje.

Problémom je však obraz hlavného podporovateľa členstva Ukrajiny v NATO, ktorým sú USA. Predovšetkým zahraničná politika USA sa na Ukrajine vníma veľmi negatívne, pričom NATO sa spája predovšetkým s USA. Je možné tieto dva fenomény oddeliť?

Je pravdou, že NATO sa v povedomí občanov spája predovšetkým s USA, ale to nie je až také dôležité. Hlavné je, že všetci kandidáti na post prezidenta USA podporujú vstup Ukrajiny do NATO. Pre ňu je najdôležitejšie budovanie vlastnej štátnosti, zaraďuje sa totiž medzi štáty, ktoré len nedávno získali nezávislosť. Pre nás je dôležité naučiť sa žiť v krajine strednej veľkosti, ktorá nepatrí medzi veľmoci, a to ani v druhom či treťom slede. Platí to aj v prípade ekonomického potenciálu. To sme si ešte neosvojili. Okrem toho, problémom nie je iba členstvo v NATO, ale aj európska integrácia, o čom sme mali možnosť presvedčiť sa aj na Slovensku. Fakticky je to synonymum, hoci obe zoskupenia sú formálne od seba oddelené. O zaradení do MAP a pričlenení do NATO budú rozhodovať tí istí ľudia, ktorí budú mať posledné slovo aj v prípade vstupu Ukrajiny do EÚ. Preto musíme veľmi pozorne sledovať ich argumenty a presviedčať politikov i expertov, že je to správna cesta. Okrem toho – Ukrajina musí prejsť vnútornými reformami, aby splnila náročné európske štandardy.

Ktoré štáty okrem USA považujete za hlavných spojencov Ukrajiny v otázke vstupu do NATO?

Najdôležitejšími spojencami sú predovšetkým nové členské štáty NATO a EÚ, t. j. Slovensko, Poľsko, pobaltské štáty, Česko a Maďarsko. Okrem toho k nim patrí aj Veľká Británia. Tradičnými spojencami sú Poľsko a Kanada, ktoré prvé uznali Ukrajinu ako nezávislý štát.

Je však zrejmé, že v súčasnosti by vstup Ukrajiny do NATO znamenal zhoršenie vzťahov s Ruskom…

Ukrajina musí udržiavať dobré vzťahy so všetkými štátmi. Samozrejme, najdôležitejšie sú priateľské vzťahy s Ruskom. Je potrebné nájsť takú pozíciu, aby mu dokázala vysvetliť, že vstup do NATO je aj v jeho záujme, že toto úsilie nie je namierené proti Rusku, a zároveň mu nedáva možnosť rozvíjať sa s imperiálnymi sentimentmi. Sledujeme rast takýchto imperialistických nálad v Rusku, predovšetkým vo vzťahu k nášmu štátu. Pritom bez Ukrajiny sa ruské impérium nemôže obnoviť v plnom rozsahu. Akékoľvek ústupky veľmocenským úsiliam sa podobajú na ústupky narkomanom. Vníma sa to ako potvrdenie posilnenia imperiálnych pozícií a neprináša to nijaké produktívne výsledky.

Možno vysvetliť pokles podpory členstva v NATO u občanov Ukrajiny práve strachom z imperiálneho revanšu zo strany Ruska, napríklad v podobe zastavenia dodávok plynu alebo drastického zvýšenia jeho ceny?

Samozrejme, ale v prvom rade spočíva príčina v aktívnej informačnej kampani vplyvu Ruska na ukrajinský mediálny priestor. Ide o priamy aj nepriamy dosah. Rusko má veľmi silný vplyv na ukrajinské médiá, televíziu, internet, tlač. Takisto aj ruský biznis, ktorý na Ukrajine pôsobí, je politicky angažovaný. Rusko na svoj informačný vplyv vynakladá značné finančné prostriedky, na Ukrajine aj v zahraničí, pričom kampaň sa zameriava proti členstvu Ukrajiny v NATO. Finančné prostriedky smerujú aj do najvplyvnejších svetových denníkov.

Do akej miery je Ukrajina schopná takémuto informačnému tlaku zo strany Ruska čeliť, alebo ho aspoň vyvážiť? Nedávno sa napríklad objavila výzva národne orientovanej ukrajinskej inteligencie, ktorá požadovala zákaz šírenia signálu ruských televíznych kanálov na území Ukrajiny, to má však len málo spoločné s demokraciou.

Je to problém, ktorý súvisí aj s otázkou bezpečnosti Ukrajiny, vrátane informačnej bezpečnosti. Tento problém sa v súčasnosti stáva podstatne vypuklejším. Vyžadoval by si opatrný prístup. Sú aj horúce hlavy, ktoré hovoria o informačnej vojne. Zároveň však Ukrajina musí jasnejšie uvažovať a rozprávať o svojich národných záujmoch. Pokiaľ ich budeme vedieť zrozumiteľne identifikovať a komunikovať, prinesie to viac osohu, ako nepremyslené útoky.

V Rusku vystriedal Vladimira Putina na poste prezidenta Dmitrij Medvedev. Bude to znamenať zmenu v ruskej politike voči Ukrajine?

Bolo by dobré, ak by sa Rusko rozvíjalo ako demokratický právny štát, ale žiaľ, zatiaľ ide iným smerom. Narastajú autoritatívne tendencie, voľby nemali spravodlivý charakter, pribúdajú útoky proti demokratickým inštitúciám. Preto zatiaľ nemožno očakávať pozitívne zmeny. Namiesto nich prebieha KGB-izácia celého Ruska, keď kľúčové posty obsadzujú bývalí funkcionári KGB. V súčasnosti teda možno pozorovať negatívne tendencie. Zostávam však optimistom a rusofilom, v Rusku mám veľa priateľov. Preto dúfam, že aj túto krajinu čaká pozitívna budúcnosť.
V súčasnosti v Rusku dominuje názor, že unipolárne usporiadanie sveta nevyhovuje jeho záujmom a objavuje sa snaha vytvoriť protiváhu tomuto usporiadaniu. Pre Ukrajinu je to nebezpečné, lebo leží na hranici dvoch sfér vplyvu. Tak napríklad moskovský primátor Jurij Lužkov vyhlásil, že Sevastopoľ je ruské mesto. Z tohto hľadiska Ukrajina nie je chránená pred agresiou. Hoci deklarovala svoje neutrálne postavenie, nemá žiadne garancie.

Považuje ukrajinská spoločnosť dobré vzťahy s Ruskom za dôležité?

Sú mimoriadne dôležité. Zvykli sme si na to, že sme bratskými národmi, medzi obyvateľstvom existujú početné príbuzenské vzťahy a to zohráva v povedomí verejnosti významnú úlohu.

Strana regiónov posilnila svoju rétoriku proti členstvu Ukrajiny v NATO potom, ako odišla do opozície. Aká je predstava tejto hlavnej opozičnej sily o alternatívnej ceste Ukrajiny z hľadiska jej bezpečnostnej stratégie?

Pozíciou Strany regiónov je neutrálny štatút Ukrajiny. Sú to podobné diskusie, akými prešlo aj Slovensko, pričom experti zastávajú názor, že neutrálny štatút je finančne náročný a neposkytuje adekvátne bezpečnostné záruky. Pri štúdiu slovenských skúseností chápeme podstatu týchto problémov oveľa hlbšie.

Nazdávate sa, že ak by Strana regiónov vytvorila koalíciu s blokom Naša Ukrajina, bol by jej postoj k otázke členstva v NATO ústretovejší?

Myslím si, že áno, tým skôr, že všetky zásadné rozhodnutia v oblasti ukrajinskej zahraničnej politiky sa realizovali za účasti Strany regiónov. Líder tejto strany Viktor Janukovyč v pozícii premiéra podpisoval dokumenty týkajúce sa smerovania Ukrajiny, vrátane vstupu do NATO a EÚ. Okrem toho v Strane regiónov pôsobí veľký počet mladých podnikateľov, ktorí chápu, že ich záujmy sú na Západe a členstvo v NATO a EÚ je pre ich biznis výhodné.

Aká je ukrajinská vízia NATO? Existuje v ukrajinskej spoločnosti diskusia, ako by malo NATO vyzerať, ako by sa malo meniť?

Myslím si, že nie je. Ešte nenastal čas, aby Ukrajina sama prezentovala svoj postoj v tejto otázke. Zatiaľ sa diskusia týka otázok, či Ukrajina spĺňa kritériá členstva a do akej miery sa ukrajinské ozbrojené sily transformujú na štandardy NATO. Ukrajina sa zúčastňuje všetkých operácií NATO, ale neuvažuje o budúcej podobe tohto zoskupenia.

V čom môže byť Ukrajina prínosom pre NATO?

Ako som už spomínal, v misiách NATO pôsobia ukrajinskí vojaci, ktorí sa tešia veľmi dobrej reputácii v členských štátoch. Majú povesť vojakov, ktorí veľa vydržia a dokážu zvládať nebezpečné situácie. Dôležitý je však príspevok Ukrajiny v oblasti bezpečnosti celého regiónu východnej Európy. Ukrajina je príkladom úspechu z hľadiska etablovania demokracie, americká organizácia Freedom House ju akceptovala ako demokratický štát. S výnimkou pobaltských štátov je jedinou krajinou s konsolidovanou demokraciou v priestore bývalého ZSSR. Aktívne sa rozvíja trhová ekonomika. Ukrajina nemá konflikty so susednými štátmi a usiluje sa podieľať na riešení konfliktov v regióne. Usiluje sa byť dôveryhodným prepravcom energetických surovín. To je veľmi dôležité, lebo problém energetickej bezpečnosti bude v 21. storočí predstavovať jednu z kľúčových otázok. Pochopenie dôležitosti tohto problému je to, čo môže posilniť náš príspevok k bezpečnosti Európy.

V roku 2003 vyslala Ukrajina svoju vojenskú jednotku do Iraku. V tom čase za to hlasovala celá vtedajšia vládna koalícia, t. j. tábor exprezidenta Leonida Kučmu, vrátane poslancov za Stranu regiónov. Keď po „oranžovej revolúcii” nastala demokratizácia, získanie spoločnosti pre členstvo Ukrajiny v NATO sa stalo podstatne ťažším. Mohlo by sa zdať, že „oranžová revolúcia,” namiesto toho, aby Ukrajinu priblížila k Západu, ju od NATO skôr vzdialila. Čo si o tom myslíte?

Tu s vami nemôžem súhlasiť. Výsledky „oranžovej revolúcie” neoceňujeme dostatočne. Je to v našom vnútri, v srdci každého Ukrajinca, že môžeme ovplyvňovať dianie v našom štáte. Treba mať ešte na zreteli to, že sily, ktoré vystupujú proti NATO, využívajú práve výdobytky „oranžovej revolúcie”, vrátane slobody slova. Preto získali v súčasnosti takú pozíciu v spoločnosti, s akou by počas Kučmovej éry nemohli počítať. Je to však aj výzva pre súčasnú moc, ktorá musí viac hovoriť s občanmi.

Stane sa podľa vás Ukrajina členom NATO? Kedy to bude?

Ukrajina určite bude členom NATO. Je ťažké povedať, kedy sa to stane, ale verím, že ešte za môjho života.