Pred istým časom sme oslovili Veľvyslanectvo Azerbajdžanu vo Viedni so žiadosťou uskutočniť interview o otázkach hospodárskej spolupráce Slovenska a Azerbajdžanu. Tieto otázky nadväzujú na prezentáciu investičných možností do azerbajdžanskej ekonomiky, ktorá sa uskutočnila v marci 2007 v Bratislave. Vzhľadom na to, že v januári 2008 sme uverejnili interview s arménskym veľvyslancom pánom Ašotom Hovakimianom, venované okrem iného vzťahom Arménska a Azerbajdžanu, v zmysle zásady vyváženosti informácií sme sa daným otázkam venovali aj v rozhovore aj s veľvyslancom Azerbajdžanu.

Vaša excelencia, na akej úrovni je dnes vzájomná tovarová výmena Slovenskej republiky a Azerbajdžanu?

Hovoriac o tovarovej výmene, nemôžem sa, žiaľ, pochváliť vysokými číslami a uspokojiť sa tým, že existujú štatistiky. Myslím si, že jednou zo základných úloh je dnes analýza možností intenzifikácie bilaterálnej hospodárskej spolupráce. Pre intenzifikáciu ekonomických vzťahov je v prvom rade nevyhnutné vytvorenie právnej bázy, predovšetkým uzatvorením zmluvy o zamedzení dvojitého zdaňovania a zmluvy o vzájomnej ochrane investícií. Ďalej je potrebné vymedzenie oblastí možnej hospodárskej spolupráce. Napriek tomu, že úroveň ekonomickej spolupráce medzi našimi štátmi nie je vysoká, v našich hospodárskych vzťahoch je viacero pozitívnych momentov. Napríklad slovenská spoločnosť Doprastav je hlavným realizátorom výstavby modernej automagistrály, spájajúcej mesto Baku s medzinárodným letiskom Hejdara Alijeva. Tento projekt je z hľadiska Azerbajdžanu veľmi podstatný. V súčasnosti realizácia stavby pokračuje, slovenská spoločnosť aktívne participuje na realizácii projektu ako jeho hlavný realizátor, čo vytvára pôdu pre optimizmus. Aby som to zhrnul, perspektívy našej bilaterálnej hospodárskej spolupráce sa vidíme optimisticky.

Veľvyslanectvo Azerbajdžanu, akreditované od septembra 2006 v Slovenskej republike, pôsobí v SR s cieľom rozvíjať spoluprácu našich krajín vo všetkých oblastiach, predovšetkým však v ekonomickej sfére. Nie je tajomstvom, že ekonomika je motorom všetkého. Ak sú medzi štátmi vytvorené silné hospodárske vzťahy, pôsobí to pozitívne na úroveň spolupráce v politickej a v humanitárnej oblasti. Veľvyslanectvo aktívne pracuje na definovaní priorít bilaterálnej spolupráce a na intenzifikácii vzájomných hospodárskych vzťahov. V marci 2007 sme v Bratislave usporiadali prezentáciu, ktorej organizátorom bola Azerbajdžanská agentúra pre rozvoj exportu a investícii Azprom. Dúfame, že sa v tomto roku uskutoční opätovná prezentácia, ktorú budú organizovať slovenskí podnikatelia v Baku.

Aký je hlavný artikel vzájomnej tovarovej výmeny Slovenska a Azerbajdžanu?

Čo sa týka importu zo SR, základ tvorí automobilová produkcia a technológie. Čo sa týka azerbajdžanského exportu, zatiaľ sa, žiaľ, nemôžeme pochváliť širokým asortimentom tovarov. V súčasnosti sú hlavným vývozným artiklom textilné výrobky. Hlavným cieľom prezentácie v Bratislave bolo pomôcť slovenským podnikateľom určiť, aké tovary by mohli dovážať z Azerbajdžanu. Dúfame, že k tomu prispeje aj organizácia slovensko-azerbajdžanského business fóra v Baku.

Ako napreduje vytváranie legislatívnej bázy vzájomnej hospodárskej spolupráce?

Absencia legislatívnej bázy, predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdaňovania a zmluvy o vzájomnej ochrane investícií, vytvára isté prekážky vo vzájomnej hospodárskej spolupráci. Spolu s príslušnými slovenskými a azerbajdžanskými ministerstvami pracujeme na príprave podpísania týchto zmlúv. Kľúčovou otázkou je ukončenie práce nad týmito zmluvami v najbližšom čase.

Makroekonomické ukazovatele Azerbajdžanu sú skutočne pôsobivé. Mohli by ste čitateľom priblížiť ich štruktúru?

Hrubý domáci produkt (HDP) Azerbajdžanu je jeden z najpôsobivejších nielen v našom regióne, ale aj na celom svete.  V minulom roku dosiahol jeho rast úroveň 25%. Priemyselný rast v roku 2007 predstavoval 24%.  Azerbajdžane je podľa týchto ukazovateľov lídrom. Samozrejme, je to do značnej miery dosiahnuté produkciou v ropnom a plynovom odvetví, táto produkcia nám však dala možnosť rozvíjať aj iné oblasti ekonomiky. V prvom rade ide o progres v rozvoji regiónov v Azerbajdžane.

Suma investícií predstavovala v minulom roku 6 mld. USD, pričom išlo o domáce investície. Je to indikátor toho, že naša ekonomika dosiahla úroveň dostatočnú pre investície založené na vlastnom ekonomickom potenciále.

Aký je podiel z produkcie energonosičov v príjmoch štátu? Do akej miery sa rozvíjajú aj iné hospodárske odvetvia?

Azerbajdžanská ekonomika sa nemusí spájať výlučne s ropou a plynom. Tie vnímame ako východiskový bod pre rozvoj vo všetkých hospodárskych oblastiach. Už som spomenul regionálny rozvoj. Prednedávnom bol ukončený program sociálno-ekonomického rozvoja regiónov Azerbajdžanu, realizovaný od roku 2004.  Pri realizácii programu sme dokonca presiahli plánované ciele. Realizujeme rad ďalších veľkých projektov. Jeden z nich sa týka rozvoja turizmu: Azerbajdžan má unikátne klimatické podmienky, keďže má deväť z jedenástich klimatických zón z jedenástich. To vytvára základ pre rozvoj rôznych druhov turistiky, od prímorskej po horskú. Musím tiež spomenúť agropriemysel, keďže Azerbajdžan je veľmi bohatý na agrokultúry. Dôležitý je aj transport, pretože naša krajina leží na križovatke magistálí zo západ na východ a zo severu na juh. Hráme veľmi dôležitú úlohu v zabezpečení transporu tak tovarov, ako aj energonostičov. V našom regióne sa v súčasnosti realizuje viacero veľkých projektov v oblasti dopravnej infraštruktúr: ropovod Baku – Tbilisi – Ceyhan a plynovod Baku – Tbilisi – Erzerum už fungujú, a v prípade železničného projektu Baku – Tbilisi – Kars prebieha výstavba. Povedané jednoduchým jazykom, tieto projekty predstavujú most medzi Európou a Áziou. Azerbajdžan, ktorý leží na križovatke, hrá kľúčovú úlohu v rozvoji transportného koridoru medzi kontinentami.

Možno očakávať štátne investície do technologicky náročnejších odvetví?

Jednou z priorít azerbajdžanskej vlády je oblasť informačných technológií. Udeľujeme rozvoju IT veľmi veľkú pozornosť. Časť investícií smeruje priamo do azerbajdžanského IT sektora. Existuje mnoho perspektívnych projektov, ako vypustenie azerbajdžanskej telekomunikačnej družice. Tým sa začne nová etapa.

Kedy dôjde k vypusteniu družice?

Presné termíny vám samozrejme nemôžem povedať, chcem vás však ubezpečiť, že nejde o ďalejkú budúcnosť, ale najbližšiu perspektívu.

Nemôže príliš vysoký rast príjmov obyvateľstva Azerbajdžanu spomaliť tempá investícií?

Ako som spomínal, v poslednom roku väčší podiel predstavovali domáce investície, a v súčasnoti sme schopní sami investovať do našej ekonomiky. V oblasti našej spolupráce s inými štátmi nás v súčasnosti viac zaujímajú otázky, ako moderné technológie, modernizácia podnikov a technická pomoc.

V akých cieľových odvetviach Azerbajdžan priamo alebo nepriamo podporuje investície?

Ide predovšetkým o agropriemysel, ďalej o turistiku, rozvoj v sociálnej sfére a rozvoj ropného a plynového sektora.

Aké sú formy podpory investícií?

To závisí od konkrétnej legislatívy. Napríklad najväčšie ropné kontrakty majú platnosť zákona a sú schválené azerbajdžanským parlamentom. Celkovo je legislatívna báza veľmi kladná. Vysoké čísla týkajúce sa investící svedčia o to, že vytvárame veľmi priaznivú pôdu pre investície, ktorá nevytvára veľké problémy pre zahraničných investorov. Podnikateľská klíma je tiež veľmi priaznivá. Azerbajdžan je z hľadiska zahraničného podnikateľa veľmi príťažlivou krajinou. Ak dnes pôjdete do Baku, uvidíte ohromné množstvo zahraničných firiem. To je tiež indikátor atraktivity Azerbajdžanu.

Vo svete pokračuje stavebný boom. Je známe, že aj v Baku pokračuje developing vysokým tempom. Aké firmy realizujú výstavbu a z akých prostriedkov je výstavba realizovaná?

V prvom rade sa výstavba realizuje v Baku. Väčšina firiem realizujúcich developing sú azerbajdžanské národné spoločnosti, ale sú aj prípady, keď investovaný kapitál pochádza aj od zahraničných spoločností. Čo sa týka financovania, opäť ide o domáce investície. Nárast výstavby súvisí s rastúcimi ziskami firiem, ako aj so zvyšovaním kúpyschopnosti obyvateľstva, a to nielen v Baku, ale aj v iných regiónoch. Stavebný boom sa týka aj miest, ako Ganja, Sumqayıt, Ali Bayramli, kde pribúdajú moderné novostavby.

Je reálne, aby slovenské firmy participovali na developingu v Azerbajdžane?

Ak sa objaví zaujímavý projekt, ak slovenská firma vyhrá tender, tak nie sú žiadne prekážky. Spomínal som Doprastav, ktorý presvedčil komisiu svojimi argumentami ohľadom profesionality a kvality projektu. Dôležité boli tiež skúsenosti Slovenska s výstavbou moderných dopravných komunikácií. Pokiaľ by sa projekt týkal výstavby budov, prečo nie? Pri príležitosti prezentácie v Bratislave boli s agentúrou SARIO prerokované niektoré otázky, týkajúce sa vzájomných investícií. Opäť sa však narážame na prekážku absentujúcej legislatívnej bázy.

Nie je možné, aby Azerbajdžan zaplnil všetky produktovody, ktoré majú smerovať z regiónu na západné trhy. Dôležité je získanie Kazachstanu a Turkménska k projektom transkaspického plynovodu a ropovodu. Pred istým časom tieto štáty uzavreli predbežné exportné kontrakty s Ruskou federáciou. Môže Azerbajdžan vplývať na dané štáty smerom k ich participácii na projektoch?

Už som sa zmienil o úlohe Azerbajdžanu vo veľkých regionálnych transportných projektoch. Azerbajdžan významným podielom prispieva k energetickej bezpečnosti Európy. Máte pravdu, že samotný azerbajdžanský plyn nebude stačiť pre efektívne naplnenie plynovodu Nabucco. Preto je veľmi dôležité zapojenie Kazachstanu a Turkménska do projektu Nabucco, ale aj do projektu Transkaspického plynovodu. V prvom rade by mala viesť rokovonia o spolupráci s Kazachstanom a Turkménskom Európska Únia. Naša pozícia je jasná; neraz sme sa vyjadrili, že sme pripravení stať sa spoľahlivým partnerom EÚ a participovať na realizácii projektov, vrátane projektu Nabucco. Aby sa tento projekt zmenil z fikcie na skutočnosť, je potrebné, any participovali tieto dva stredoázijské štáty, a presviedčať k ich účasti na projekte by ich mala v prvom rade EÚ. Z hľadiska zaistenia energetickej bezpečnosti je potrebná diverzifikácia dodávok energetických zdrojov. Energetická bezpečnosť neznamená nezdravé súperenie a odstránenie niekoho z trhu ako dôsledok nepriateľských vzťahov. Ide o normálnu konkurenciu, a o diverzifikáciu dodávateľov. To je dôležité v prvom rade pre Európu. Ak sa byť Európa v prediktabilnom svete, v ktorom sa nebude musieť báť o budúcnosť dodávok energonosičov, musí sa nad touto otázkou seriózne zamyslieť, aby sa nestala obeťou cudzích tlakov alebo politických hier.  Azerbajdžan ochotne pristúpi na podobné projekty, ako Nabucco, ak preň budú výhodné.

Okrem Nabucca sa tiež plánuje s projektom White Stream, podporovaným predovšetkým Ukrajinou. White Stream v počiatočnej fáze ráta s dodávkami azerbajdžanského plynu. O azerbajdžanský plyn sa zaujíma aj Ruská federácia. Ktorý projekt Azerbajdžan preferuje?

Perspektívne bude plynu dosť, ale predovšetkým pre pokrytie našich vnútorných potrieb. Keď hovoríme o dodávkach plynu do Európy, musíme myslieť v prvom rade na potreby nášho štátu a regiónu. V zásade to už robíme; zásobujeme plynom Gruzínsko, ktorému sme opakovane pomáhali v situáciách, keď bolo bez plynu. Vieme aj o záujme zo strany Ruskej federácie. Samozrejme, iba náš plyn nebude stačiť pre všetky tieto projekty. Čo sa týka preferencií, výber bude rešpektovať strategické potreby Azerbajdžanu v energetickej oblasti a obchodné faktory, to jest. ekonomickú výhodnosť, rentabilitu a efektívitu.

Prebieha v Azerbajdžane politická diskusia aj o geopolitických aspektoch predaja energonosičov?

Geopolitický aspekt je taký, že Azerbajdžan už začal prispievať k energetickej bezpečnosti Európy. Azerbajdžan sa tým stal regionálnou mocnosťou. Vážia si nás a rokujú s nami na partnerskej úrovni; to sú geopolitické aspekty projektu. Dosiahli sme to, že Azerbajdžan je  v Európe považovaný za spoľahlivého partnera EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti. Čo sa týka výberu trasy a partnerov pre spoluprácu v oblasti energetiky, rozhodujú tu ekonomické záujmy.

Je dôležité, aby sa zisky z exportu racionálne investovali, aby sa takpovediac neprejedali. Existuje stratégia trvalého a udržateľného rozvoja v Azerbajdžane?

Jednou z najväčších úloh je udržanie úrovne inflácie. Neustále sa zamýšľame, nad tým, ako optimálne a efektívne využiť zisky z predaja energonosičov. Realizujeme rozličné sociálne a sociálno-ekonomické programy, ktoré priamo súvisia s vysokými ziskami. Tieto prostriedky investujeme do rozvoja iných sektorov ekonomiky. Myslíme na to, že o 25 – 30 rokov, keď minieme väčšinu našich energetických zdrojov, budeme musieť mať stabilné a rovnomerne sa rozvíjajúce iné hospodárske odvetvia. Máme na to vyvinuté mechanizmy, ako ropný fond, ktorého rezervy už presiahli 2 mld. USD. Štátny ropný fond bol založený na akumuláciu ziskov z predaja energonosičov, a využívajú sa výlučne na realizáciu sociálnych projektov, ako napríklad pomoc utečencom. Za tieto peniaze sme vystavali domy pre utečencov a nútených vysťahovalcov. Model azerbajdžanského Štátneho ropného fondu bol prevzatý z Nórska.

Nakoľko je v Azerbajdžane dostupná kvalifikovaná pracovná sila?

Vždy sme boli známi našou kvalifikovanou pracovnou silou. Dosahovali sme vysokú úroveň vzdelávania. V Azerbajdžane je veľký počet univerzít a vysokých škôl. Technický potenciál našich inžinierov a pracovná úroveň kvalifikovaných robotníkov je vysoká. Všetko to, čo dosiahla naša krajina, ako rozvoj výroby a hospodársky rast, bolo dosiahnuté predovšetkýmrukami našich vlastných špecialistov. Ešte v epoche ZSSR, a tiež v čase pred ňou, bol Azerbajdžan jedným z hlavných miest, kde sa ťažila ropa. Vždy sme disponovali vynikajúcimi odborníkmi pre oblasť ropného priemyslu. Dnes sa tento potenciál ukazuje, pretože máme znamenitých inžinierov, znamenitých špecialistov.

Aké sú rasty príjmov obyvateľstva? Aký je pokrok v riešení problémov chudoby a regionálnych rozdielov?

V riešení sociálnych programov dochádza v Azerbajdžane k výraznému pokroku. V dôsledku ozbrojenej agresie zo strany Arménska  došlo k okupácii 20% územia Azerbajdžanu. V našom štáte sa nachádza okolo 1 milióna utečencov a nútených presídlencov, čo vytvára pre  veľký problém pre štátny rozpočet, keďže týmto ľuďom treba zabezpečiť prácu a poskytovať im materiálnu pomoc. V roku 2007 sme zlikvidovali posledný stanový tábor. Všetci utečenci žijú v provizórnych osadách v komfortných a útulných domoch. Tieto mestečká majú dočasný charakter, keďže definitívne riešenie problému utečencov a nútených presídlencov priamo súvisí s uregulovaním konfliktu, ktoré je nevyhnutné pre ich návrat na miesta, kde žili do začiatku konfliktu. Ďalším dôležitým bodom je boj s chudobou. V tejto oblasti sme v posledných rokoch dosiahli ohromný pokrok. Pod hranicou chudoby je dnes v Azerbajdžane okolo 16% ľudí, čo je trojnásobne menej ako pred niekoľkými rokmi. Je to vďaka našim domácim príjmom, a nie vďaka zahraničnej pomoci.

Príjmy obyvateľstva rastú z roka na rok a znižuje sa úroveň nezamestnanosti. Čísla za posledné štyri roky jasne ukazujú, že v oblasti sociálnych problémov došlo v Azerbajdžane k zmenám. Rozvoj regiónov Azerbajdžanu bol jednou z priorít vlády Azerbajdžanu. Plán rozvoja regiónov realizovaný od roku 2004 prispel k tomu, že sa nerozvíja len Baku, ale aj iné regióny Azerbajdžanu. Ak dnes navštívite Azerbajdžan, tak v rôznych regiónoch uvidíte, že sa rozvíja ekonomika, stavajú sa nové objekty, snažíme sa o rozvoj turizmu, využívať náš prírodný potenciál, a to nám umožňuje finančné investície do rozvoja regiónov.

Nemožno zabúdať na to, že Azerbajdžan dosiahol také pozitívne výsledky vo veľmi ťažkých podmienkach, ako ozbrojená agresia zo strany Arménska a okupácia 20% nášho územia, milión utečencov a nútených presťahovalcov. Hlavným problémom južného Kaukazu sú neuregulované konflikty, ktoré sú hlavnou prekážkou v rozvoji nášho regiónu.

V súvislosti s minuloročným stretnutím azerbajdžanskej a arménskej inteligencie poskytlo  decembri 2007 ministerstvo zahraničných vecí Azerbajdžanu vyjadrenie, že nie je vylúčené pokračovanie v takýchto rokovaniach….

Nevylučujeme pokračovanie takýchto stretnutí. Prvé rokovanie vzišlo z našej iniciatívy. Vždy sme hovorili o tom, že Náhorný Karabach je časťou územia Azerbajdžanu, a že Arméni, žijúci v Karabachu, sú naši občania. Preto každý občan Azerbajdžanu má právo chodiť na toto územie. Arménska strana nám však vždy vytvárala prekážky vo vzájomnej komunikácii. Príčina toho je jasná; ten, komu dnes škodí táto situácia, je samotné obyvateľstvo Náhorného Karabachu. Pozrite sa, čo sa dnes deje v Arménsku a v Náhornom Karabachu. Porovnajte si ekonomickú situáciu v tejto krajine, pozrite sa na rolu Arménska v našom regióne. Jediný štát, ktorý nie je zúčastnený v žiadnom regionálnom projekte, je Arménsko. Pozrite sa na trasy produktovodov. V 21. storočí skrátka nie je možné okupovať cudzích území a snažiť sa realizovať politiku územnej expanzie. Dnes, keď hovoríme o jednotnej Európe a o európskych hodnotách, agresia a etnické čistky by tu nemali mať miesto. Na 20% Karabachu neostal ani jeden Azerbajdžanec. Nenájdete ani jedného človeka v Arménsku. Veď tam žilo 200 tisíc Azerbajdžancov! To je výsledok jednej nerozumnej a krátkozrakej politiky arménskych vládnych kruhov.

Čo sa týka stretnutia inteligencie, nemôžeme jeho výsledky preceňovať. Prostredníctvom neho sme sa však mohli pozrieť na to, ako sa ľudia môžu vzájomne komunikovať. Čo sa týka budúcnosti takýchto návštev, všetko záleží od toho, ako budú pokračovať samotné rokovania. Ostáva ešte veľmi veľa nevyriešených otázok. Nevieme, či nastane podstatný pokrok v rámci Miniskej skupiny OBSE.

Aménska strana presadzuje rešpektovanie troch princípov  uregulovania konfliktu, ktoré sú už dlhšiu dobu známe. Sú tieto podmienky zlučiteľné s pozíciou Azerbajdžanu?

Dnes je Karabach a sedem okolitých oblastí pod okupáciou. My hovoríme, že prvým krokom uregulovania musí byť odsun okupačných vojsk zo všetkých siedmych okolitých oblastí. Po ich oslobodení sa musia vrátiť utečenci a nútení presťahovalci. Ďalej má nasledovať odmínovanie územia a obnova dopravných komunikácií. A tu prichádzame k otázke spojenia Arménska a Náhorného Karabachu. Pozícia Azerbajdžanu je taká, že Lačinský koridor a cesta do Azerbajdžanu, ktorá ním prechádza, sú neoddeliteľnou súčasťou Azerbajdžanu. Na programe rokovaní nie je otázka územnej celistvosti Azerbajdžanu. O tejto otázke sa nedá rokovať. Dnes je najpálčivejším problémom odstránenie politických dôsledkov, ktoré konflikt zanechal. Mám na mysli okupáciu azerbajdžanského územia. Až potom môžeme hovoriť o úplnom uregulovaní a o vyriešení všetkých ostatných problémov, ako kominikácia, spojenie medzi Karabachom a Arménskom a podobne. Trasa, spájajúca Arménsko a Karabach cez Lačinský koridor má byť otvorená a má prejsť pod kontrolu medzinárodných mierotvorných síl a medzinárodných pozorovateľov. V žiadnom prípade nesmie zostať pod kontrolou arménskej armády, lebo sa opäť vraciame k otázke anexie. Miesto toho sme ponúkali obnovu cesty, vedúcej z Azerbajdžanu cez Náhorný Karabach, Lačinsku oblasť do Arménska, a potom pokračuje do Nachičevanskej autonómnej azerbajdžanskej republiky a k tureckej hranici. Túto trasu sme navrhli nazvať Cestou mieru. Mohla by fungovať obojsmerne.

Aj v súvislosti s touto cestou možno hovoriť o tom, pre že pre Azerbajdžan je splnenie daných podmienok výhodnejšie. V médiách sa pred časom objavila informácia o dohode medzi prezidentmi Kočarianom a Alijevom a o odsune vojsk zo siedmych oblastí obklopujúcich Náhorný Karabach. Táto istá téma sa spomínala aj po rokovaní azerbajdžanskej inteligencie. Prečo Azerbajdžanskí politici napriek jednoznačným pozitívam pre Azerbajdžan reagujú na tieto správy oveľa tvrdšie ako arménski?

Nikdy som nepočul o tom, že by sa prezident Alijev dokodol s Robertom Kočarianom. Nie som si istý, či to bolo v skutočnosti tak, ako to médiá prezentovali. Čo sa týka stretnutia inteligencie, ide o to, že to rokovanie nemožno preceňovať. Toto stretnutie nemalo oficiálny charakter, a vravieť o tom, že viedla k nejakým výsledkom, vôbec nie je možné. Touto iniciatívou sme ukázali, že si skutočne prajeme vzájomný dialóg. Čo sa týka agresivity, stačilo si vypočuť si otázky, ktoré arménska strana adresovala našim predstaviteľom v Baku. Arménskym intelektuálom bolo na stretnutí v Baku jasne povedané, že jediným nevyhnutným krokom pre normalizáciu vzájomných vzťahov je uznanie územnej celistvosti Azerbajdžanu Arménskom.

Treba sa pozrieť do minulosti. V roku 1978 sa oslavovalo 150 ročné výročie arménskeho presídlenia do Azerbajdžanu. Ruské impérium presídlilo Arménov z Perzie, z Iránu. Všetky tie rozprávky a legendy o starých arménskych zemiach nezodpovedajú skutočnosti. Od prvého dňa, čo sa objavili, bola ich cieľom teritoriálna expanzia. Nikto si už dnes v Arménsku nespomenie, že pred deväťdesiatimi rokmi bolo Arménom územie dnešného Arménska vrátane Jerevanu, t.j. územie, kde sa v stredoveku nachádzal jeden z azerbajdžanských chanátov, konkrétne Erevanský chanát, z dobrej vôle darované Azerbajdžanom. Arméni predtým dokonca nemali ani vlastné územie, na ktorom by mohli vyhlásiť nezávislosť. Už na to zabudli, aj keď to bolo veľké gesto z našej strany. Potom toho chceli viac a začali si uplatňovať nároky na Náhorný Karabach, na Nachičevan, a teraz sa im zbiehajú chúťky.

Viete, koľko má dnes obyvateľov Náhorný Karabach? Nie viac ako 50 tisíc. Arménsko má zhruba dva milióny a stále ho opúšťajú vlastní obyvatelia. Pre porovnanie, Azerbajdžan má 8,6 milióna obyvateľov. Pokiaľ arménska politika bude smerovať k nárokom na územia svojich susedov, bude krátkozraká. Arménski politici by sa nad sebou mali čím skôr zamyslieť a vrátiť sa k otázke normalizácie vzťahov s Azerbajdžanom. V tomto prípade by mohlo mať Arménsko z Azerbajdžanu úžitok a stať sa účastníkom regionálnej spolupráce. Pre to ale treba prejaviť dobrú vôlu a konštruktívny prístup.

V súvislosti s rokovaniam v rámci Minskej skupiny sa písalo, že k pokroku v rokovaniach nedôjde do uskutočnenia prezidentských volieb v oboch štátoch. Je progres úplne vylúčený?

Naša pozícia je taká, že voľby v oboch štátov nesmú vplývať na proces uregulovania konfliktu. Rokovania musia pokračovať. Treba pokračovať v tom, čo bolo dosiahnuté v rámci Pražského procesu v predchádzajúcich dvoch – troch rokoch. Najhoršie by bolo, ak by bol Pražský procer prerušený. Preto vždy s napätím a s obavou hľadíme na to, keď sa Arméni odvolávajú na právo na sebaurčenie a že je takáto otázka predmetom rokovaní. Rozumieme tomu, že je to súčasťou predvolebnej kampane a existuje možnosť, že prerušia Pražský proces. Naša pozícia je ale taká, že voľby v žiadnom prípade nesmú ovplyvňovať proces uregulovania konfliktu. Najmenej želateľná je možnosť, že nový arménsky prezident vyhlási doterajšie výsledky procesu za neplatné a bude žiadať všetko odznova. Takýto prístup by uškodil celému regiónu, keďže Azerbajdžan, Arménsko a Gruzínsko navzájom veľmi úzko súvisia. Uškodil by aj Európe, keďže všetky štáty regiónu sú zahrnuté v Európskej politike susedstva. To, čo sa deje na Kaukaze, sa nemôže neodraziť na celej Európe.

Na právo na sebaurčenie sa odvolávajú aj kosovskí Albánci. Aké dôsledky môže mať prípad Kosova na uregulovanie karabašského konfliktu?

Nemožno porovnávať dva konflikty, ktoré majú odlišné historické pozadie. Je odlišný stupeň zainteresovanosti  medzinárodného spoločenstva. Keď sa u nás realizovali etnické čistky, medzinárodné spoločenstvo nebolo do diania vôbec zapojené. Z tohto i z iných hľadísk prípad Kosova nepovažujeme za precedens. Je tu však iný faktor, a to je naša pozícia, že všetky existujúce konflikty majú byť uregulované na základe medzinárodných noriem a princípov, ktoré nezahŕňajú možnosť jednostranného oddelenia územia na základe práva národa na sebaurčenie. Medzinárodné právo, vychádzajúce aj zo Záverečného helsinského aktu nenadraďuje  právo na sebaurčenie nad princíp územnej celistvosti. Môže teda nastať precedens v zmysle, že budú popreté základné princípy medzinárodného práva. Náš postoj je taký, že má byť kosovská otázka vyriešená na základe vzájomenej dohody všetkých strán. Sme zástancami územnej celistvosti, zásady nenarušiteľnosti hraníc štátov a noriem a princípov medzinárodného práva. Chceli by sme, aby Kosovo nevytváralo precedens pre iné konflikty, predovšetkým v postsovietskom priestore. Separatisti a sily stojace za nimi však vkladajú veľké nádeje do kosovského prípadu a plánujú využiť tento precedens pre dosiahnutie svojich cieľov.

Azerbajdžan má s Ruskou federáciou tradične dobré vzťahy. Aký je postoj Azerbajdžanu k pôsobeniu Ruska v karabašskom uregulovaní?

Rusko je náš najväčší sused, s ktorým nás spája storočia spoločného života. V Rusku žije veľká azerbajdžanská diaspora. S úctou sa staviame k ruskej kultúre, k ruskému jazyku, a ku všetkému, čo je ruské. Rusko je aj jedným z našich hlavných obchodných partnerov. Budujeme naše vzťahy s Ruskou federáciou na základe princípu vzájomnej úcty a dobrého susedstva. Rusko je od prvého dňa aktívne zapojené do procesu uregulovania karabašského konfliktu, je členom a spolupredsedajúcim štátom Minskej skupiny, a vplyv Ruska je tu veľmi silný. Prajeme si, aby Rusko prostredníctvom svojho vplyvu v regióne aktívne pôsobilo v procese uregulovania. Má mnohostáročnú skúsenosť s prítomnosťou v regióne a je tu ešte veľký potenciál toho, aby Ruská federácia v rámci Minskej skupiny prispela k uregulovaniu konfliktu.