Časopis 1/2014
Separát
O celoukrajinskom združení Sloboda (ďalej len CZ Sloboda) sa v médiách hovorí rôznym spôsobom, najčastejšie však ako o radikálno-nacionalistickej alebo neofašistickej strane. V nasledujúcich riadkoch sa budeme snažiť identifikovať jeho politické ciele, ktoré možno rekonštruovať na základe verejne dostupných vyhlásení jednotlivých zvolených poslancov za CZ Sloboda v Najvyššej rade. Získanie spoľahlivej predstavy o jej politických cieľoch je dôležité hľadiska rastu jej popularity a zastúpenia jej aktivistov a sympatizantov na demonštráciách po celej krajine. Táto téma je výsostne aktuálna, o čom svedčí aj fakt, že Európsky parlament v návrhu uznesenia o Ukrajine v bode sedem: [Európsky parlament] vyjadruje znepokojenie nad rastúcim vplyvom na Euromajdan a jeho kontrolou zo strany extrémne nacionalistickej a šovinistickej strany CZ Sloboda vedenej Olegom Ťahnibokom, ktorá sa nikdy nedištancovala od historického dedičstva Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorá bola zodpovedná za masové vraždy Poliakov, Židov, Čechov, Slovákov, Maďarov a Arménov v rokoch 1943 až 1947. Na význame tejto strany sa zrejme odrazí aj skutočnosť, že prezident Janukovič podľa správ ukrajinských médií prejavil ochotu vyhlásiť predčasné parlamentné a prezidentské voľby, vytvoriť vládu národnej jednoty, ktorej súčasťou bude pravdepodobne aj CZ Sloboda. Počas práce na tomto texte sme skontaktovali viacerých predstaviteľov CZ Sloboda s ponukou vyjadrenia k predmetu analýzy. Niektorí z nich o ponuku prejavili záujem, keď však dostali otázky týkajúce sa ich politicko-ideologických postojov, z nezistených dôvodov prestali komunikovať.
Predtým, než sa začneme venovať meritu veci, predstavíme si dva fenomény, ktoré najviac rezonujú vo verejných vyjadreniach poslancov CZ Sloboda a ktoré bezprostredne súvisia s ideologickými postojmi strany, tvoriacimi východisko pri formovaní jej politických cieľov. Ide o fenomén Ukrajinskej povstaleckej armády (ďalej len UPA) a o ukrajinský jazykový zákon.
Exkurz do histórie UPA
Po skončení Poľsko-sovietskej vojny a po podpísaní mierovej zmluvy v Rige 18. marca 1921 bola Ukrajina rozdelená medzi Poľsko a boľševické Rusko. Niekoľko významných ukrajinských nacionalistov sa v roku 1929 zjednotilo do Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN). Organizácia bola radikálne nacionalistická, snažila sa o zmenu hraníc a začala sa prirodzene orientovať na spoluprácu s Nemeckom, najmä preto, lebo za jedinú reálnu možnosť dosiahnutia nezávislosti Ukrajiny považovala vojenské víťazstvo Nemecka proti ZSSR a Poľsku. Po roku 1938 dochádza v hnutí k rozkolu, a to medzi Andrejom Meľnikom ako vodcom organizácie a jej mladším krídlom okolo Stepana Banderu. Radikálna banderovská frakcia požadovala od vedenia OUN upustiť od politiky orientácie iba na Nemecko a nadviazať kontakty aj so západnými mocnosťami. V roku 1940 sa OUN štiepi na OUN(b) banderovci a OUN(m) meľnikovci. Banderovci verili, že Ukrajinu možno oslobodiť iba z vnútra v dôsledku národnej revolúcie, no zahraničnopoliticky sa tiež orientovali na Nemecko. Z radov ukrajinských nacionalistov boli vytvorené jednotky, ktoré sa po boku Nemecka zúčastnili okupácie Poľska. Dňa 30. júna 1941 vo Ľvove banderovci vyhlásili obnovenie nezávislosti Ukrajiny, na čo Nemci zareagovali zatknutím resp. popravou ich popredných činiteľov. Banderovci prešli do opozície voči Nemecku a meľnikovská časť nacionalistov mu zachovala vernosť až do konca vojny. Meľnikovici sa podieľali na sformovaní 14. granátnickej divízie Waffen SS Galizien, ktorá sa neskôr podieľala aj na potlačení SNP na Slovensku. Banderovci si vytvorili svoju vojenskú zložku – Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), ktorá sa tvorila z banderovcov, meľnikovcov, prebehlíkov z Wafen SS Galizien a masovou mobilizáciou. UPA bojovala proti všetkým skutočným či domnelým nepriateľom ukrajinského nacionalizmu a nezávislosti – či už šlo o predstaviteľov nemeckej správy, boľševických aktivistov a partizánov, poľských príslušníkov Armije Krajowej i obyčajných Poliakov, ale tiež Židov. Neskôr sa obmedzila na ozbrojené akcie proti Červenej armáde a sovietskym partizánom, keď UPA získala podporu zo strany Nemecka. Na prelome rokov 1944 – 1945 sa banderovské oddiely začali transformovať z veľkých jednotiek na menšie, dobre stmelené a vyzbrojené, lokalizované v lesných masívoch. Po vojne UPA uskutočňovala vraždy straníckych, sovietskych a kolchozných predstaviteľov a aktivistov; podpaľovala vládne a úradné budovy. V dôsledku ich prenasledovania na Ukrajine začali prenikať cez územie Slovenska. Banderovské ozbrojené skupiny na území dnešného východného Slovenska pôsobili v rokoch 1945 – 1948. S pribúdajúcimi správami o ich výskyte na Slovensku sa postupne množili aj hlásenia o rabovaní a ohrozovaní obcí viacerých okresov severovýchodného Slovenska – Svidník, Stropkov, Snina, Humenné, Medzilaborce, Prešov či Giraltovce. Okrem rabovania sa snažili ovplyvňovať obyvateľstvo obcí svojou nacionalistickou a protikomunistickou ideológiou, snažiac sa využívať možné antipatie tunajšieho obyvateľstva voči komunistom, Židom či Čechom (1). CZ Sloboda v súčasnosti organizuje marše (pochody) a ďalšie akcie na počesť a pamiatku UPA.
Jazykový zákon
Téme jazykového zákona na Ukrajine sme sa už na stránkach nášho portálu venovali (2). Počas predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami sľúbil Viktor Janukovič uzákoniť ruštinu ako druhý štátny jazyk. Na zmenu ústavy je však nevyhnutných 300 hlasov v Najvyššej rade Ukrajiny a je málo pravdepodobné, že by podobný návrh získal takúto rozsiahlu podporu. Jeden z autorov návrhov zákona, poslanec za Stranu regiónov Vadim Kolesničenko pri obhajobe svojho zákona tvrdil, že Výbor ministrov Rady Európy ešte v júni 2010 formálne posúdil absurdnú jazykovú situáciu nasledovným spôsobom: „Na Ukrajine žije taký veľký počet obyvateľov, ktorí považujú ruštinu za svoj materinský jazyk a vzbudzuje poľutovanie, že ruský jazyk má taký nízky, nezodpovedajúci štatút. Podľa jeho slov v tej istej správe sa ďalej píše, že „sme presvedčení, že ukrajinská vláda v blízkej budúcnosti prijme potrebné opatrenia, aby ruskému jazyku zabezpečila jeho zodpovedajúce postavenie”. Zároveň v Európe dúfajú, že sa také reformy ako jazykový zákon budú prijímať na základe dostatočnej a komplexnej vnútornej debaty a širokého konsenzu. Už niekoľko rokov sa objavovali rôzne návrhy jazykových zákonov z dielne vládnych strán resp. opozície. Dňa 3. júla 2012 sa podarilo schváliť návrh zákona Ukrajiny o zásadách štátnej jazykovej politiky poslancov Vadima Kolesničenka a Sergeja Kivaľova zo Strany regiónov. Najväčší prínos zákona možno vidieť v zakotvenom práve občana používať vo verejnom a súkromnom živote akýkoľvek jazyk. Najviac sa to prejavuje najmä v kontakte občanov s úradmi, keď už nebudú naďalej nútení obracať sa na ne v ukrajinskom jazyku, ale bude im to umožnené aj v iných jazykoch, najmä v ruštine ako najrozšírenejšom jazyku v krajine. Ďalšími významnými benefitmi tohto zákona sú dvojjazyčné doklady a odbúranie praxe ukrajinských úradov v zapisovaní mien v ukrajinskom ekvivalente. Ostatné ustanovenia zákona iba právne zakotvili z ústredia tolerovanú prax vo východných a južných regiónoch Ukrajiny, kde sa už skôr vyvesovali v regionálnom jazyku tabuľky, viedla dokumentácia, organizovali oficiálne podujatia a pod. Za najväčšie mínus tohto zákona možno označiť degradáciu ruštiny ako jazyka medzietnickej komunikácie na regionálny jazyk.
Zoznam poslancov CZ Sloboda a ich postoje k otázkam jazykového zákona a UPA, relevantné z hľadiska identifikácie politických cieľov strany
Tabuľka sa sústreďuje na poslancov, ktorí sú v ukrajinských médiách označovaní za radikálov. Tabuľka zachytáva vyjadrenia tejto skupiny poslancov k otázkam jazykového zákona a UPA, relevantné z hľadiska identifikácie politických cieľov strany, a tiež súvisiace politické prejavy a gestá svedčiace o ich ideologických postojoch. Nižšie neuvádzame poslancov, ktorí sa ocitli na kandidátke strany kvôli zásluhám iného charakteru (napr. finančná podpora strany, poskytovanie právnych služieb strane a i.) – ide najmä o miestnych podnikateľov zo západnej Ukrajiny a právnikov [napríklad (3)].
| Meno poslanca | Relevatné vyjadrenia a gestá |
| Bublik, Jurij Vasilijevič | V októbri 2013 počas pochodu UPA v Poltave organizovaného pod heslom „za sociálne a národné oslobodenie“ Bublik vyhlásil: „To je naša informačná vojna, ktorou chceme dosiahnuť uznanie ľudí, ktorí bojovali za Ukrajinu“ (4). Inak povedané Bublik požadoval uznanie zásluh OUN-UPA a uznanie Stepana Banderu ako Hrdinu Ukrajiny. |
| Zelik, Ruslan Bohdanovič | Angažuje sa v boji proti demolácii pamätníkov venovaných Stepanovi Banderovi na západnej Ukrajine. V komentári jednej takej udalosti uviedol: „Som viac ako presvedčený, že to bola pomsta za demontáž sochy Lenina (5). Navyše po ohlásení vlny protestov komunistami a prípadných ničení pamätníkov Banderu a Šucheviča je dôvod sa domnievať, že sa objednávatelia a páchatelia tohto vandalizmu z dňa 7. marca nachádzajú v miestnostiach, nad ktorými visia červené handry (…). Antiukrajinské sily operujú obvyklými spôsobmi: pod rúškom noci, opovrhnutia hodne a zbabelo. Niet pochýb o tom, že ak by sa aspoň jeden z týchto potomkov katov NKVD pokúsil urobiť niečo také uprostred dňa, to by magadanské bane boli pre neho rajom. Títo vandali nemajú podporu Ukrajincov, takže sú nútení sa správať ako ich dedovia – vlkolaci v časoch boja proti UPA“(6). |
| Kajda, Aleksej Petrovič | Počas protestu proti jazykovému zákonu v júli roku 2012 zavesil na budovu Ternopolskej regionálnej štátnej správy ako jej vedúci červeno-čiernu vlajku (vlajku UPA) a oznámil médiám: „Táto vlajka bola vyvesená ešte 5. júla ako protest proti prijatiu ponižujúceho antiukrajinského jazykového zákona. Tisíc rokov ukrajinský ľud bojoval za to, aby žil v slobodnej krajine a hovoril rodným ukrajinským jazykom. Stovky tisíc ľudí za to zaplatili svojím životom. A teraz jedným stlačením poslaneckého prsta skupinka mankrutov (zajatcov v otrockom postavení plne podriadených svojím pánom, podľa románu Čingiza Ajtmatova, pozn. red.) fakticky zatlačuje ukrajinský jazyk takmer do podzemia. Nikto, kto si ctí pamiatku svojich predkov, rešpektuje svoj ľud, hrdí sa tým, čo je ukrajinské, sa s týmto nezmieri. Červeno-čierna vlajka sa stala symbolom národnej revolúcie. Preto zdôrazňujem, že dokiaľ budú na Ukrajine pri moci okupanti, dovtedy sa na administratívnych budovách Ternopolskej oblastnej rady spolu so štátnou modro-žltou vlajkou vyvesuje červeno-čierna vlajka národnej revolúcie! Vyvesuje sa ako pripomienka, že je ukrajinskému národu čas zobudiť sa, vstať z tohto neporiadku, do ktorého odviedol krajinu režim oligarchickej diktatúry“(7). |
| Martyňuk, Leontij Svjatoslavovič | Jeden zo zakladateľov a ideológov CZ Sloboda. Spoluautor návrhu zákona, ktorý navrhuje vyznamenať titulom Hrdina Ukrajiny ukrajinských účastníkov povstaní v sovietskych koncentračných táboroch, postaviť v Kyjeve pamätník účastníkom týchto povstaní a pomenovať podľa nich názvy ulíc, námestí, parkov, parčíkov, verejné kultúrne a vzdelávacie inštitúcie (8). |
| Mirošničenko, Ihor Michailovič | Má veľmi striktný postoj k ruskému jazyku, ktorý vystihuje nasledujúci incident: Dňa 19. marca 2013 Mіrošničenko najprv vynadal a urazil pokladníčku za to, že ho obslúžila v ruštine. Následne sa pohádal s ochrankárom, ktorý sa jej zastal, po čom zavolal políciu. Pokladnička spomína, „pozdravila som ho a spýtala sa: „Potrebujete tašku (rus.: Vam paket nužen)?“. Čo Mirošničenko zopakoval, ale v ukrajinčine: „Vam pakét potrybén?“ Povedal mi v ukrajinčine: „Chcem, aby ste so mnou hovorili v ukrajinčine a nie v ruštine. To je pre mňa zneváženie“. Potom mi povedal, že by som tu nemala byť zamestnaná, ale mala by som zobrať handru do ruky a pracovať ako upratovačka, pretože pri tejto práci nie je potrebné komunikovať s ľuďmi. Nemí, ako mi povedal, tiež niekde pracujú“. Po incidente riaditeľ obchodného domu Perekrostok ubezpečil, že nemá na pokladníčku žiadne nároky ohľadom jazyka, v ktorom bude obsluhovať zákazníka, to je právo predavača (9). Mirošničenko sa aktívne sa podieľa na akciách UPA (10). |
| Mochnik, Andrej Vladimirovič | Je zástupcom predsedu CZ Sloboda pre politické záležitosti. Dalo by sa povedať, že svojou povahou zodpovedá charakteru straníckej funkcie. Podpredseda strany nie je rovnako charizmatický ako predseda, ale viac či menej úspešne ho zastupuje na akciách, na ktoré nemôže dôjsť samotný Ťahnibok (11) [napríklad (12) (13)]. V rozhovore ukrajinskému médiu sa vyjadril: „Naša ideológia je sociálny nacionalizmus, ktorý bol založený v práci jedného z vodcov OUN Jaroslava Stecka Dve revolúcie (14), v ktorej dokázal, že bez spojenia národného so sociálnym je víťazstvo ukrajinskej revolúcie nemožné. Dnes máme formálne nezávislý ukrajinský štát a (…) musíme náš štát urobiť ukrajinským nielen formálne, ale aj fakticky. (…) Pre nás je Ukrajinec ten, koho rodičia alebo aspoň jeden z nich sú Ukrajinci a on sám sa identifikuje ako Ukrajinec. To znamená, že pôvod a identita sú dvomi ekvivalentnými faktormi“ (15). Propaguje banderovské akcie (16). |
| Paňkevič, Oleg Ihorievič | Nositeľ jubilejnej medaily SS Galizien (17). Brat poslankyne Iriny Sech. Na panychíde (smútočnej slávnosti, pozn. red.) a veče (poradnom zhromaždení, pozn. red.) venovanej pamiatke hlavnému veliteľovi UPA Romavi Šuchevičovi v marci 2012 prehovoril k tam zhromaždenému davu: „Dnešné udalosti venované pamiatke hlavného veliteľa UPA generálporučíkovi Romanovi Šuchevičovi sú manifestáciou prepojenia medzi generáciami a večnosti ideálov, za ktoré bojoval a umieral Šuchevič a tisíce vojakov Ukrajinskej povstaleckej armády. Nezávislosť Ukrajiny je výsledkom boja Romana Šucheviča a jeho armády. Ale za dvadsať rokov nezávislosti sa formálne ukrajinská Ukrajina nestala ukrajinskou z hľadiska jej obsahu. Ukrajine aj naďalej vládne ten, kto nasleduje tých, čo ju okupovali, čo ničili Šucheviča a UPA. Dnes sa vedie vojna nielen za ukrajinské prírodné a materiálne zdroje, ale aj za povedomie a ukrajinskú dušu“ (18). |
| Sech, Irina Ihorievna | Sestra poslanca Olega Pankeviča. V minulosti sa opakovane správala agresívne. Presedovi Ľvovskej oblastnej administrácie navrhla, aby sa zastrelil (19). Médiá tiež dokumentujú aj iné prípady: poslanec Oleg Carev za Stranu regiónov nalial pohár vody, ktorý postavil na tribúnu, za ktorou vystupoval Oleg Pankevič. Medzitým Sech prišla k tribúne a obliala Careva vodou (20). Proti Sech tiež vznieli obvinenie podľa článku 293 Trestného kódexu Ukrajiny pre skupinové porušenie verejného poriadku počas návštevy ukrajinského prezidenta Viktora Janukoviča v Ľvove (21) (22). Na druhej strane dozerá na dodržiavanie verejného poriadku. V novembri 2012 bol vo Ľvovskej oblasti zničený pamätník vojakom Ukrajinskej povstaleckej armády. Pri tejto príležitosti sa Irina Sech obrátila na vedenie Bezpečnostnej služby Ukrajiny. Vo svojom liste uviedla, že okolnosti poukazujú na konanie neznámych osôb, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa článkov 296, 297, 338 (výtržníctvo; zneuctenie hrobu alebo iného miesta posledného odpočinku a tela mŕtveho; znesvätenie štátnych symbolov) trestného kódexu. V súlade s článkom 296 trestného kódexu Ukrajiny sa pod výtržníctvom rozumie hrubé porušenie verejného poriadku spáchaného z motívu výslovnej neúcty pre spoločnosti ( t. j. v tomto prípade sa rozumie zjavná neúcta k pamiatke UPA podľa jej nekvalifikovaného názoru), sprevádzaný osobitou drzosťou alebo výnimočným cynizmom (23). Sech sa nezúčastňuje iba na ochrane pamätníkov UPA ale aj na odhaľovaní nových [napr. (24)]. |
| Siroťuk, Jurij Nikolajevič | Podľa jeho vyjadrení ho znepokojuje fakt, že väčšina členov kabinetu na stretnutiach hovorí po rusky, čo považuje za porušenie ústavy (25). Výroky tohto poslanca svedčia o tom, že je šovinista a ksenofób. V roku 2012 bola Ukrajina na základe kvalifikácie v národnom kole zastúpená na Eurovízii speváčkou Gajtanou (jej otec je černoch, Claver Essay z konžskej Brazzaville a matka je Ukrajinka). Na margo tejto udalosti Siroťuk poznamenal: „Ukrajinu si budú spájať s iným kontinentom, niekde v Afrike (… ), s takou politikou nás nikdy nezoberú do Európskej únie (26)“. Podľa dostupných informácií sú predstavitelia regionálneho odelenia Ministerstva vnútra presvedčení, že na konci roka 2012, na poslanca za CZ Sloboda Valerija Chernjakova vystrelil neznámy ozbrojenec a Siroťuk je presvedčený, že k incidentu došlo pre jeho prítomnosť. Ako ďalej uvádza, na „škandalóznom zasadnutí na Zakarpatskej regionálnej rady sa skupina separatisticky naladených ľudí pokúsila uznať maďarský jazyk ako regionálny jazyk na území Zakarpatia, kde sa mu priamo vyhrážali“ (27). |
| Ťahnibok, Oleh Jaroslavovič | Predseda CZ Sloboda, ktorý v súvislosti s jazykovým zákonom vyslovil nasledovnú mienku: „Na Ukrajine by mal byť jediný úradný jazyk. Ukrajinčina. V štátnych orgánoch by sa malo hovoriť v štátnom jazyku. Minule som apeloval na poslancov väčšiny: prosím, rozprávajte sa na chodbách, v bufete, na záchode, na stretnutí s voličom hoci aj v čínštine. Ale na súde, prokuratúre, polícii, v najvyššej rade t. j. v rokovacej sále, prosím, hovorte ukrajinsky (28). Tento cieľ sa snaží Ťahnibok a skupina jeho poslancov presadzovať aj v praxi. Na začiatku zasadnutia parlamentu v decembri 2012 poslanci CZ Sloboda bránili vtedajšej poslankyni za Stranu regiónov Inne Bogoslovskej vystúpiť v ruštine. V reakcii na to, poslanci za Stranu Regiónov skandovali počas prejavu Olega Ťahniboka: „Fašisti!“ (29) (30). V nasledujúcom videu sa Ťahnibok vysmeva z ruštiny: (31). Aktívne sa podieľa na akciách UPA (32) (33) (34). Na jednej z týchto akcií vyhlásil: „Teraz sú našou bitkou, našim bojom parlamentné voľby, ale musíme si pamätať, že je aj iná cesta. Musíme byť pripravení na revolúciu za národnú a sociálnu spravodlivosť. Ďalej v svojom prejave dodal, že ukrajinskí nacionalisti musia urobiť všetko pre to, aby vybudovali taký štát, o ktorom snívali vojaci UPA. Zdôraznil, že ukrajinskí povstalci nikdy nekapitulovali a nevzdali sa“ (35). |
| Farion, Irina Dimitrievna | Z radov poslancov CZ Sloboda má zrejme najantagonickejší postoj k ruskému jazyku. Svedčia o tom viaceré jej vyhlásenia, napr.: vo februári 2010 organizovala v jednej materskej škole v Ľvove „prednášku gramotnosti“, pričom sa prihovárala tam prítomným deťom. „Ak sa staneš Aľonou (ruská forma, pozn. red.), mala by si si zbaliť kufre a odísť do Moskovie“ (36), obrátila sa Farion k dievčaťu, ktoré sa volala Oľenka. Podišla k chlapcovi menom Miša (ruská forma, pozn. red.) a poučila ho, že sa volá Michailik. Keď sa Farion opýtala detí, ako sa im to páči viac, zborovo však odpovedali: „Miša“. Druhému dievčaťu povedala: „Maša, tá forma nie je naša (ukr.: Maša – forma ne naša). Nech ide tam, kde žijú Maše. Tu u nás má byť Miričkou.Peťa by mal odtiaľto odísť tiež, ak sa nestane Petrikom. Mykolku nikdy nevolajte Koľou, Hanusiu Annuškou a Natátočku Natašou. Viete si predstaviť, že by na Stepana Banderu doma volali: Sťopa, poď jesť boršč?“ Farion pochválila Marka, Jurčika a Katrusiu za nádherné ukrajinské mená. Na dôvažok dala deťom pravidlá „správnych foriem mien“. Farion neskôr uviedla, že nechcela deti uraziť: „To je omyl, ak sa niekto pokúša prispôsobiť si naše mená ruskému fonetickému systému“. Oleh Ťahnibok ako predseda strany jej iniciatívu podporil: „Irina Farion má úplnú podporu všetkých členov CZ Sloboda od prvého do posledného (37)“. Čitateľovi odporúčame pozrieť si video z jej prednášky (38) (39) (40). V júni 2012 na základe iniciatívy Farion prepustili ľvovského vodiča maršrutky (zdieľaného taxi, pozn. red.), ktorý na jej žiadosť odmietol vypnúť ruskojazyčné hudobné rádio (41). Medzi jej známe výroky patrí: „Ruský jazyk na Ukrajine nemôže byť regionálnym alebo druhým štátnym, ale len okupantským jazykom (42)“. Farion ako vyštudovaná a profesionálna lingvistka povedala: „Kde sa vzal ruský jazyk? Kto ho zasadil, na akom h*vne vyrástol?“ (43). Aktívne sa zúčastňuje pochodov UPA (44) (45) (46) a verejne sa tejto organizácie zastáva (47). |
| Černjakov, Valerij Viktorovič | V auguste 2013 sa stretol s veteránmi národnooslobodzovacieho boja (48). Podieľa sa na akciách UPA (49) (50), odhaľovaní pamätníkov UPA (51), organizovaní a regionálnej propagande takých akcií ako spomienke na boj pod Krutami medzi Ukrajinskou ľudovou republikou a RSFSR (52). |
| Ševčenko, Aleksandr Aksentievič | Učiteľ na Kyjevskej národnej univerzite Tarasa Ševchenka, doktor právnych vied. Profesor histórie a štátu. 15 rokov nemohol obhájiť doktorskú dizertačnú prácu, pretože mu škodili jeho nacionalistické názory (53). Autor takzvaného „Národného projektu ústavy“, ktorú sa chystá zaviesť do praxe CZ Sloboda, keď sa dostane k moci. Podľa jeho názoru Slobodovci, nacionalisti a patrioti nedelia ľudí podľa etnicity, iba podľa toho, akým spôsobom sa chovajú k tomuto štátu (…), či ovládajú jeho jazyk, študujú ho alebo ignorujú. Podľa neho v ukrajinskej spoločnosti prevláda jedna alebo dve skupiny krvi a u Rusov tri alebo štyri. Ukrajinci patria podľa jeho vyjadrení k árijskej rase a Rusi k ugrofínskej a čiastočne mongolsko-tatárskej rase. Návrat k uvádzaniu údaju o národnosti v pase je podľa jeho slov nevyhnutný v súvislosti s tým, že dnes pokračuje útok na všetko ukrajinské a likviduje sa ukrajinský jazyk. CZ Sloboda plánuje zamestnávať ľudí podľa národnosti – v prípade, že počet Ukrajincov na pracovisku nedosahuje 78 percent – ako je ich počet v samotnej krajine – je potrebné zamestnať etnického Ukrajinca z radov záujemcov o zamestnanie (54). |
| Vitiv, Anatolij Nikolajevič | Je známy svojimi protipoľskými a protiruskými vyhláseniami. Na začiatku júla 2013 sa v očakávaní návštevy poľského prezidenta Bronislawa Komorowského (55) na adresu poľského prezidenta vyjadril: „Po 20. júni 2013, keď poľský senát schválil antiukrajinské, pseudohistorické, šovinistické uznesenie o udalostiach na Volňi, návšteva poľského prezidenta v Lucku je nežiaduca a nevhodná. Ukrajinská spoločnosť môže túto iniciatívu poľského prezidenta prijať ako provokáciu“ a pokračoval: „Komorowski chce prísť do Lucku, aby symbolicky ponížil Ukrajincov, ktorí bojovali za nezávislosť v ich vlastnej krajine a označiť ich za vrahov“ (56). Ďalší zaujímavý prípad podobného charakteru sa stal na konci mesiaca júla 2013, keď komentoval plánovanú návštevu Putina a patriarchu celej Rusi: „Nechápem, prečo Putin a Cyril idú na Ukrajinu na cudzí sviatok. Keď kyjevské knieža Vladimir krstil Rus, na území dnešnej Moskvy sa potulovali medvede. Moskva má rovnaký vzťah ku krstu Ruska ako k stavbe Veľkého čínskeho múru. Moskovia je priamym dedičom Zlatej hordy, mongolského štátu (57). |
| Holovko, Michail Josifovič | Na fakľovom pochode venovanom 67. výročiu UPA v Ternopole mal príhovor k prítomným, v ktorom konštatoval: „Bohužiaľ, doteraz tzv. ukrajinská moc nedokázala akceptovať vojakov UPA, ktorí bojovali pod trojzubcom a modro-žltou vlajkou, bojovníkov za slobodu a nezávislosť. Až doteraz štát nazýva našich povstalcov banditami. Okupanti sa však boja pravdy – aby sa národ neosvietil a nevybojoval si skutočnú slobodu (…) Dnes je Ukrajina pod vedením okupantov. V Odese postavili pamätník cárovnej Kataríny, ktorá zničila Záporožskú Sič. V Sevastopole bol odhalený potupný pamätník obetiam, ktoré údajne zomreli rukami UPA. Maďarskí a poľskí separatisti začali aktívnejšie odhaľovať pamätníky svojim hrdinom v západnej Ukrajine, nazývajúc ich bojovníkmi za svoj štát“ (58). |
| Iľenko, Andrej Jurevič | Zastáva pozície sociálneho-nacionalizmu a revolučného nacionalizmu, zdôrazňuje úlohu ukrajinského nacionalizmu ako revolučnej ideológie, ktorá musí utvrdiť národnú a sociálnu spravodlivosť a vybudovať nacionalistický štát (59) (60). Aktívne sa podieľa na pochodoch UPA (61) (62). |
| Kirilenko, Pavel Veniaminovič | Ako novozvolený poslanec za CZ Sloboda poslal do regionálnej správy SBU a ministerstva vnútra v Odeskej oblasti poslanecký podnet na okamžité ukončenie činnosti prokremeľských organizácií a protištátnej činnosti financovanej spoza hranice, t. j. Jednoty mládeže, Zvonu, Dozoru, Slovanskej jednoty a s nimi prepojených štruktúr, ktoré podľa jeho mienky zvyšujú mieru kriminality v Odese. (63). Odeské štruktúry CZ Sloboda majú s uvádzanými tzv. prokremeľskými organizáciami konfrontačné vzťahy (64) (65) (66). Skupina okolo Kirilenka má zložité vzťahy aj s miestnymi orgánmi. Odeská mestská rada vlani v apríli zakázala používanie symboliky OUN-UPA (67). Asistent Kirilenka, predseda oblastnej organizácie CZ Sloboda Andrej Malas oznámil riaditeľovi Tajrovskej školy, že heroizácia sovietskych vojakov – osloboditeľov je v škole neprijateľná. Pričom člen CZ Sloboda ponúkol riaditeľovi alternatívnu učebnicu histórie Ukrajiny pre žiakov 10. až 11. ročníka, v ktorých sú široko zastúpené témy hladomoru a činnosti UPA (68). Je zaujímavé, že práve poslanca Kirilenka vlastní voliči obvinili z vandalizmu na pamätníkoch venovaných padlým vo Veľkej vlasteneckej vojne. V nasledovnom videu si možno všimnúť, ako Kirilenko hovorí (03:30 min .) : „ … prosím ruský jazyk opustiť miestnosť … (69) a ako tiež odmietol odpovedať na otázky v ruštine (70). |
| Leonov, Eduard Vladimirovič | Navrhoval na štátnej úrovni konsolidovať výdavky na sociálnu ochranu veteránov UPA (..): „musíme tento problém presunúť z miestnej úrovne a prejaviť politickú vôľu vzdaním holdu tým, ktorí pre nás získali nezávislú Ukrajinu“ (71). |
| Marcinkiv, Ruslan Romanovič | Pre jedno regionálne médium na západnej Ukrajine hovoril o úspechoch CZ Sloboda v Najvyššej rade: „Ďalším z našich úspechov, myslím, je, že sme väčšinu v parlamente prinútili hovoriť po ukrajinsky. Keď zjavní ukrajinofóbi začnú hovoriť po rusky, môžete počuť z lavíc Najvyššej rady Ukrajiny: Ukrajinsky! Ukrajinsky! a dokonca aj tí poslanci, ktorí nikdy v živote nevystupovali v ukrajinčine, ňou dnes hovoria“ (72). Stojí za zmienku, že keď poslanec Ivan Popescu zo Strany regiónov vystúpil v Najvyššej rade v rumunskom jazyku, poslanci za CZ Sloboda si jeho vystúpenie v rumunčine vypočuli mlčky (73). V júli 2012 sa miestne úrady v Ivano-Frankovsku pustili do boja proti ruskojazyčnej reklame, najmä do ruskojazyčných označení v miestnych reštauráciách a kaviarňach. Miestnym podnikateľom dali lehotu do septembra 2012, aby odstránili prípadné nedostatky. V opačnom prípade prisľúbili uvaliť na podnikateľov sankcie. Marcinkiv v tom čase pracoval ako tajomník mestskej rady a bol rozhorčený ruskými nápismi na jednom zo stravovacích zariadení v centre mesta: „Bojujeme za ukrajinský jazyk a v centre Ivano-Frankovska je tabuľa na kaviarni Traktir Ratuša urobená v ruštine“. Marcinkiv organizoval pred zariadením protest proti tabuliam v ruštine, počas ktorého povedal: „Nás nezaujímajú zákony, máme záujem o konkrétny prípad. Organizujeme protest v blízkosti zariadenia tohto podnikateľa, ak nemôže urobiť to, čo požaduje komunita“ (74) . Podľa jeho slov je programovou tézou CZ Sloboda uznanie 14. októbra ako štátneho sviatku – Dňa vzniku UPA (75). |
| Michaľčišin, Jurij Adrianovič | Nositeľ jubilejnej medaily SS Galizien (76). Zjavný predstaviteľ tej generácie ukrajinských nacionalistov, ktorú verejná mienka spája s talianskymi fašistami a nemeckými nacistami. Neskrýva svoje sympatie k Musolinimu a Hitlerovi (77) (78). Spoločne s Farion dňa 5. júna 2013 podal návrh zákona, navrhujúci zrušenie pojmu „Veľká vlastenecká vojna“ v právnych aktoch Ukrajiny a učebnej literatúre ako takého, ktorý podľa ich názoru narušuje historickú pravdu (79). Na internete existujú rôzne videá, na ktorých Michaľčišin dáva prednášky nacionalistického charakteru [napríklad (80)]. Michaľčišin sa aktívne podieľa na akciách UPA (81). |
| Osuchovskij, Oleg Ivanovič | Bratranec predsedu strany. Aktívne sa podieľa na odhaleniach pamätníkov UPA (82). V priebehu zhromaždenia za uznanie UPA, ktoré sa konalo v Kyjeve dňa 14.októbra 2010, prehovoril k prítomnému davu: „Boj za nezávislosť Ukrajiny sa nezastavil, stále pokračuje a my musíme byť hodnými potomkami našich predkov, bojovníkov za slobodu ukrajinského ľudu a s Bohom zmiesť z tejto zeme všetkých cudzincov, ktorí stále parazitujú na našej vlasti. Za túto bezprecedentnosť, ktorú vykazuje režim Janukoviča so svojimi prisluhovačmi, sa budú čoskoro zodpovedať pred Ukrajincami“ (83). |
| Sabij, Ihor Michailovič | Aktívne sa podieľa na organizácii UPA akcií. V reakcii na návštevu Janukoviča v Kamenci-Poloskom v októbri 2011 sa pre médiá vyjadril: „V Kamenci-Podolskom sme rozmiestnili štyri bilbórdy s výzvou k obyvateľom, aby sa pripojili k pochodu UPA, ktorý sa bude konať v Kyjeve 14. októbra. Pred príchodom Janukoviča dostali majitelia bilbórdov príkaz túto reklamu odstrániť“ (84). Dňa 13. októbra 2013 si aktivisti CZ Sloboda pripomenuli pamiatku vojakov UPA, ktorí zahynuli v bojoch proti NKVD. Počas tejto ceremónie Sabij uviedol: „Začal sa boj za nezávislý ukrajinský štát, ktorý trval celé stáročia – prevzali ho vojaci Ukrajinskej ľudovej republiky, Sičoví strelci, vojaci UPA. Povstalecký boj pokračuje až dodnes a neskončí sa, kým nezískame ukrajinský štát, ktorý by bol ukrajinským z hľadiska svojho obsahu. Teraz už pokračujú v boji nové generácie Ukrajincov“ (85). |
| Siroťuk, Oleg MIroslavovič | V jednom rozhovore sa ho pýtali, ako sa bojuje za zachovanie národnej pamäti. Odpovedal: „Som členom kozáckej spoločnosti Kiš (86). Kozáctvo už slávi 500 rokov a práve kozácky duch sa prejavil v oslobodzovacom boji ukrajinského ľudu v 20. storočí. Som zakladateľom Múzea osloboditeľského boja ukrajinského národa 20. storočia. Teraz zakladáme centrum národno-vlasteneckej výchovy ukrajinskej mládeže a centrum v Chatove. Bude to letný tábor pre život a vzdelávanie mladých ľudí. Ale nebude to len skautská mládež alebo niečo ako Mladý Ruch či Študentské Bratstvo (87), bude to mládež, ktorá sa ťažko poddá výchove, mládež, ktorá sa zmýlila vo výbere správnej životnej cesty a ktorej musíme zo všetkých síl pomáhať. Naša mládež v mestách by nemala užívať drogy a na dedinách piť vodku a týchto mladých budí budeme vychovávať v najlepších tradíciách ukrajinskej hrdinskej histórie“ (88). V roku 2009 vypracovala ukrajinská vláda nový koncept vzdelávania občanov vo veku 14 – 35 rokov v duchu vlastenectva a vzťahu k vojenskej službe a súčasnej legislatíve, ktorá zahrňovala všetky fázy histórie Ukrajiny: hajtmanstvo, vývoj kozákov, obdobie kniežatstva, armády Ukrajinskej ľudovej republiky, sičových strelcov a činnosť povstaleckej armády. V reakcii na to Andrej Mochnik vyriekol: „Ak v nej dostane miesto vojensko-športová výchova, ktorá je prípravou na boj za Ukrajinu, je to veľmi dobré“ (89). Táto koncepcia sa veľmi podobá (podľa názvu a obsahu) na vojensko-vlasteneckú výchovu mládeže, ktorá je známa v Rusku (90). Ako bolo naznačené vyššie v roku 2008 Siroťuk založil Centrum národno-vlasteneckej výchovy ukrajinskej mládeže. Okrem tohto údaju o centre nie je na internete žiadna konkrétna informácia. Podľa kontextu, v ktorom Siroťuk predstavuje svoj projekt, možno predpokladať, že funguje na podobnom základe ako projekt Stjag – asociácia vojensko-vlasteneckých klubov (91). |
| Syč, Alexandr Maksimovič | Po prijatí jazykového zákona ako vedúci Ivanofrankovskej regionálnej správy oznámil nasledovné: „Regionálna rada sa rozhodla považovať zákon Ukrajiny o základoch štátnej jazykovej politiky za neúčinný na území Ivanofrankovskej oblasti. Jediný jazyk oficiálnej činnosti podnikov, inštitúcií a organizácií všetkých foriem vlastníctva a pracovným jazykom v oblasti je štátny ukrajinský jazyk“ (92). Na jednom protestnom pochode sa k zúčastneným prihovoril: „Vzhľadom na to, že je ruský jazyk jazykom včerajšieho kolonizátora, ktorý sa aj tak teší väčším preferenciám vo všetkých sférach verejného života v našom štáte, tento návrh zákona má za cieľ absolútnu likvidáciu ukrajinského jazyka. Zavedenie ruského jazyka je konzervovaním rozdelenia Ukrajiny. To je nebezpečenstvo pre integritu ukrajinského štátu (93). Syč sa aktívne podieľa na akciách UPA (94) (95) (96). |
| Ťahnibok, Andrej Jaroslavovič | Brat lídra strany, ktorý na jednom zhromaždení vyhlásil: „Práve CZ Sloboda je nasledovníkom ukrajinských nacionalistov, ktorí bojovali v radoch OUN-UPA. Našou úlohou je dokončiť ich misiu a vybudovať nezávislú Ukrajinu. To je nemožné bez purizácie moci od bývalých funkcionárov okupačného režimu a kriminálno-oligarchických klanov (97)“. |
| Švajka, Igor Aleksandrovič | Profesionálny Ukrajinec pochádzajúci z Luganského regiónu, ktorého materinským jazykom bola vždy ruština. Komunikoval teda takmer výhradne v ruskom jazyku, je však pravdou, že sa v škole učil po ukrajinsky. V roku 2007 náhle a radikálne zmenil svoje postoje a pripojil sa k radom Slobody. Švajka si uvedomil, že práve v novej strane, ktorá nemá ľudské zdroje vo východnej časti krajiny, si môže rýchlo urobiť politickú kariéru. Keď ho zvolili za poslanca, oznámil ľuďom v rodnej dedine, že by mal každý začať hovoriť v ukrajinskom jazyku (98). Považuje obyvateľov Luganska za cudzincov. To vyhlásil po tom, ako bolo zmarené zasadnutie iniciatívnej skupiny, ktoré prerokúvalo referendum za odvolanie luganského starostu Sergeja Kravčenka. Švejka prehovoril k prítomným a dal im na vedomie, že sa zasadnutie neuskutoční. Keď ho časť prítomných požiadala, aby hovoril po rusky a nie ukrajinsky , nazval ich cudzincami: „Hovorím v štátnom jazyku. Ak nerozumiete môjmu jazyku, tak vás považujem za cudzincov“. Obyvateľom Lugansku prítomným v sále sa také slová nepáčili: „To čo mu mám ukázať pas? Akí sme to cudzinci? Oni nás chcú pomocou jazyka rozdeliť“ (99). |
| Jankiv, Ihor Tarasovič | Aktívne sa zúčastňuje na akciách UPA (100) (101). |
Záver
Na základe informácií uvedených v tomto texte možno vyabstrahovať základné ideologické východiská a ciele CZ Sloboda [bližšie informácie o ich programe možno nájsť tu: (102) (103)] v oblasti etnickej, národnostnej a jazykovej politiky:
1) Zriadenie štátu na etnickom princípe: Ukrajina by ako štát mala fungovať na etnických princípoch, v zmysle ktorých by mal ukrajinský národ status titulného národa. Pre tento dôvod požadujú zavedenie národnosti do pasov, aby bolo možné s určitosťou identifikovať občana ako príslušníka toho či onoho národa. Podľa ich názoru Ukrajinci tvoria 78 percent populácie krajiny, v majú preto zodpovedajúce právo na obsadzovanie miest v štátnej sfére, obrane, školstve atď.
2) Zrušenie jazykového zákona: Tento cieľ možno vyvodiť z vyjadrení poslancov CZ Sloboda, že je potrebné zrušiť jazykový zákon, pretože, ako naznačili niektorí jeho poslanci, v súčasnosti sme „svedkami útoku na všetko ukrajinské“. Možno teda očakávať, že nemajú záujem o ochranu regionálnych jazykov, ale naopak o ochranu štátneho jazyka. Rovnako vidíme ich snahu prinútiť všetkých rozprávať v orgánoch štátnej správy štátnym jazykom, ukrajinčinou. Podľa ich vyhlásení nedelia ľudí podľa príslušnosti k určitej národnosti, ale podľa toho, či rozprávajú po ukrajinsky alebo nie.
3) Boj proti všetkému antiukrajinskému а proti okupantom: Mnohí poslanci vo svojich plamenných prejavoch spomínajú revolúcie a boje proti javom a osobám, ktoré takto označujú. Uvedené slová v značnej miere používajú v súvislosti s vládnucimi štruktúrami pochádzajúcimi z východnej Ukrajiny. Po krátkom monitoringu ich vyjadrení a výskytov takýchto vyjadrení vo vzťahu ku všetkému ruskému a k všetkým ruskojazyčným obyvateľom vzniká dojem, že je cieľom tejto strany chopiť sa moci revolučnými prostriedkami nevynímajúc a dominovať v krajine. Osoby ruskej národnosti a ruskojazyčné obyvateľstvo izolovať od politického života a držať v pozícií občanov druhej kategórie. Podobné je to aj prípade príslušníkov iných menšín – najmä vyššie uvedenej poľskej a maďarskej menšiny.
4) Rehabilitácia UPA: tento cieľ je v rámci ich aktivít a vyjadrení najzreteľnejší. Očividne každý poslanec tejto strany (pravdepodobne okrem poslancov mimo skupiny tzv. radikálov) sa aktívne zúčastňuje akcií UPA (pochody, výročia, kladenie vencov, návrhy zákonov súvisiacimi s UPA atď.), ale ich aj organizuje a plánuje. Ako vyplýva z vyššie uvádzaných verejných vyhlásení predstaviteľov tejto strany, CZ Sloboda sa k myšlienkam OUN a UPA otvorene hlási. Táto politika u nezaujatého pozorovateľa vytvára dojem, že sa proklamuje za ich priameho nástupcu. Myšlienka vojensko-športovej výchovy mládeže je, ako tvrdí Andrej Mochnik, dobrou prípravou na boj za Ukrajinu. Možno očakávať, že bude CZ Sloboda spolu so spriatelenými kozáckymi a inými polovojenskými organizáciami formovať kluby vojensko-vlasteneckej výchovy, ktoré sa môžu stať základom znovuzrodenia UPA, ktorá zrealizuje národno-sociálnu revolúciu.
(1) Syrný,M.: „BANDEROVCI“ A SLOVENSKÁ SPOLOČNOSŤ V ROKOCH 1945-1947, In: Acta historica Neosoliensia, tomus 8, Banská Bystrica: Katedra histórie FHV UMB, 2005, s. 153-162, dostupné online: link
(2) Jazykový zákon na Ukrajine – základ ďalšej dezintegrácie?, DespiteBorders.com, 12. 09. 2012, URL: link
(3) «Свобода»: семья, «фармацевты», радикалы и «старогвардейцы», Комментарии, 14. 10. 2013, URL: link
(4) “Бандера, Шухевич – герои Украины! – “свободовцы” провели акцию чествования воинов УПА, Gazeta.ua, 13. 10. 2013, URL: link
(5) Памятник Ленину в Ахтырке снес Мирошниченко: МВД открыло дело, ЛІГАБізнесІнформ, 16. 02. 2013, URL: link
(6) “Месть за демонтаж статуи Ленина”: На Галичине массово разрушают памятники Бандере и Шухевичу, ИА REGNUM, 12. 03. 2013, URL: link
(7) Олексій Кайда: «Ми не зніматимемо червоно-чорний прапор нашої боротьби», Тернопіль Вечірній, 13. 09. 2012, URL: link
(8) Депутаты от Свободы предлагают присвоить звания Героя Украины членам ОУН-УПА, участвовавшим в Кенгирском восстании, ФОКУС, 10. 10. 2013, URL: link
(9) Как социал-националист Мирошниченко оскорблял девушку-кассира, говорившую с ним по-русски, Украинская правда, 25. 03. 2013, URL: link
(10) Марш УПА | Ігор Мірошніченко, 15. 10. 2013, URL: link
(11) Четырнадцать друзей Тягнибока. Анализ партийного списка Свободы, ЛІГАБізнесІнформ, 05. 09. 2012, URL: link
(12) Мохник ведет митинг “Свободы” на Майдане, 01. 01. 2012, URL: link
(13) Андрей Мохнык о выборах, 01. 11. 2012, URL: link
(14) Андрей Мохнык: «Для нас украинец тот, чьи родители, или хотя бы один из них, являются украинцами», Независимое Бюро Новостей, 29. 04. 2013, URL: link
(15) Стецько,Я.: Дві революції (збірка), Український Центр, 28. 03. 2011, URL: link. Stecko bol predsedom ukrajinskej štátnej správy Ukrajinskej republiky, ktorá bola vyhlásená banderovcami; patril k popredným predstaviteľom OUN.
(16) Брифінг Андрія Іллєнка та Андрія Мохника щодо Маршу Бандери, Видео Bigmir)net, 02. 01. 2014, URL: link
(17) Во Львове раздают медали дивизии СС “Галичина”, Комсомольская правда в Украине, 29. 04. 2013, URL: link
(18) Львівщина вшанувала пам’ять головного командира УПА Романа Шухевича, Український погляд, 05. 03. 2012, URL: link
(19) ВО Свобода предложило львовскому губернатору застрелиться, Корреспондент.net, 12. 05. 2011, URL: link
(20) Депутат от Свободы облила водой регионала за трибуной ВР, УНИАН, 04. 07. 2013, URL: link
(21) Сех Ирина Игоревна, Политрада, URL: link
(22) ВО “Свобода” зустрічає у Львові Януковича, 14. 04. 2011, URL: link
(23) Уголовный кодекс Украины Статья 296. Хулиганство, Kodeksy.com.ua, URL: link
(24) Во Львовской области буднично открыли ещё один памятник УПА, Глагол, 28. 11., URL: link
(25) Фарион будет судиться с коммунистом за отказ говорить по-украински, Сегодня.ua, 07. 02. 2013, URL: link
(26) “Свобода”: из-за Гайтаны Украину будут ассоциировать с Африкой, ОБОЗРЕВАТЕЛЬ, 21. 02. 2012, URL: link
(27) “Свобода”: Валерію Чернякову “прямо погрожували”, ВВС, 25. 12. 2012, URL: link
(28) “По-русски можно говорить в буфете или туалете, но не в зале Рады”, – Тягнибок, Цензор.НЕТ, 25. 12. 2012, URL: link
(29) В Раде вновь скандал из-за языка: речь Тягнибока заглушили криками “Фашист!”, Зеркало недели. Украина, 20. 03. 2013, URL: link
(30) Українці “фашисти”, 20. 03. 2013, URL: link
(31) Тягнибок говорить російською мовою, 30. 12. 2013, URL: link
(32) Тягнибок на Луганщині про УПА, 05. 10. 2012, URL: link
(33) Марш УПА Киев 14.10.2012. Выступление Олега Тягнибока, 15. 10. 2012, URL: link
(34) Олег Тягнибок марш УПА 2010.MPG, 15. 10. 2010, URL: link
(35) Тягнибок призвал украинцев готовиться к революции, Сегодня.ua, 14. 10. 2012, URL: link
(36) lat. Moscovia, pôvodne tento termín označoval Moskvu a Moskovské veľkokniežatstvo. Neskôr získal hanlivý podtón a používa sa vtedy, keď sa hovoriaci snaží spochybniť legitímnosť vlády ruského štátu mimo hraníc bývalého Moskovského veľkokniežatstva a spochybniť tak snahu Moskvy o zjednotenie starej Rusi.
(37) У Львові дітям з “російськими” іменами порадили “виїжджати в Московію”, TCH.ua., 22. 02. 2010, URL: link
(38) Фаріон рулить у дитячому садочку, 19. 02. 2010, URL: link
(39) Ирина Фарион мучает детей в садике Львов Євромайдан, 01. 12. 2013, URL: link
(40) Фаріон ставить дитсадок на вуха (ч. 2), 19. 02. 2010, URL: link
(41) Фарион о водителе маршрутки, который отказался выключить русскую музыку в салоне: “Это существо уволили”, Сегодня.ua, 26. 07. 2012, URL: link
(42) Ирина Фарион призвала львовян к «агрессивному сопротивлению против всего москальского», ЗИК, 11. 12. 2006, URL: link
(43) Фаріон: На якому гумні виросла російська мова?, 19. 06. 2012, URL: link
(44) Ірина Фаріон. Марш УПА-2011, 16. 10. 2011, URL: link
(45) DSCN3670.AVI Марш УПА 70 років 14.10.2012, 16. 10. 2012, URL: link
(46) Ірина Фаріон – Марш УПА 2013, 16. 10. 2013, URL: link
(47) Фаріон: лише невігласи називають УПА фашистами, Радіо Свобода, 18. 05. 2013, URL: link
(48) Народний депутат України Валерій Черняков зустрівся з ветеранами національно-визвольних змагань на батьківщині УПА, ВО “Свобода”, 24. 08. 2013, URL: link
(49) У Новому Загорові відзначили 70-ту річницю бою УПА з німецькими загарбниками, Вголос, 09. 09. 2013, URL: link
(50) Закарпатські свободівці взяли участь у спортивно-патріотичному таборі «Яворина–2013» (ФОТО), Закарпаття онлайн, 15. 07. 2013, URL: link
(51) На Волині відкрили пам’ятний знак воякам УПА, ВолиньPost, 07. 10. 2013, URL: link
(52) Звернення Валерія Чернякова до Дня Героїв Крут, Закарпаття онлайн, 29. 01. 2014, URL: link
(53) Четырнадцать друзей Тягнибока. Анализ партийного списка Свободы, ЛІГАБізнесІнформ, 05. 09. 2012, URL: link
(54) Олександр Шевченко: Як тільки Ізраїль нападе на Іран, Росія окупує Україну, ВО “Свобода”, 15. 09. 2012, URL: link
(55) “Свобода” объявила президента Польши персоной нон-грата на Волыни, Цензор.НЕТ, 02. 07. 2013, URL: link
(56) “Свобода” заявляет, что президент Польши – нежелательная персона в Луцке, Украинская правда, 02. 07. 2013, URL: link
(57) Анатолій Вітів: “Путін і Гундяєв – зайві гості на святкуванні хрещення Руси”, ВО “Свобода”, 22. 07. 2013, URL: link
(58) У Тернополі відбулася смолоскипна хода за визнання УПА, Політико.com.ua, 19. 10. 2009, URL: link
(59) Андрій Іллєнко: Соціал-націоналізм і революція, ВО “Свобода”, 02. 03. 2011, URL: link
(60) Андрій Іллєнко: Соціал-націоналізм та філософія економіки, ВО “Свобода”, 29. 06. 2009, URL: link
(61) Андрій Іллєнко. Марш УПА-2011, 14. 10. 2011, URL: link
(62) Анрій Іллєнко Марш УПА 2013, 15. 10. 2013, URL: link
(63) Кириленко Павел Вениаминович, Политрада, URL: link
(64) В Одессе «Свобода» устроила факельное шоу, а местные антифашисты сожгли флаг ОУН-УПА (ВИДЕО, ФОТО), NR2.Ru, 29. 01. 2013, URL: link
(65) Павел Кириленко о сожжении флага УПА в Одессе ФОТО, ИА Репортер, 14. 10. 2013, URL: link
(66) В центре Одессы антифашисты сожгли «бандеровский» флаг, Независимое Бюро Новостей, 29. 01. 2013, URL: link
(67) В Одессе запретили использовать символику ОУН-УПА, УНИАН, 17. 04. 2013, URL: link
(68) Одесская «Свобода» заменит «Зарницы» на марши УПА?, Odessit.ua, 17. 01. 2014, URL: link
(69) Скандальная встреча нардепа от «Свободы» Павла Кириленко с жителями Коминтерново, Телекомпания «АТВ», 31. 05. 2013, URL: link
(70) Нардеп Кириленко – о «жидах», Максиме Чайке и почему за «Свободу» должны голосовать болгары, Думская.net, 18. 05. 2013, URL: link
(71) Националисты из «Свободы» намерены протолкнуть законопроект о льготах ветеранам УПА, NR2.Ru, 11. 02. 2013, URL: link
(72) Руслан Марцінків: Сьогодні в Україні непевні часи для громадської та політичної діяльності, Галичина, 18. 07. 2013, URL: link
(73) Регионал выступил в Раде на румынском языке, “Свобода” молчала, ОБОЗРЕВАТЕЛЬ, 08. 11. 2013, URL: link
(74) Марцінків обіцяє провести під франківськими кафе із російськими надписами акцію протесту, Newsper.net, 10. 07. 2012, URL: link
(75) Руслан Марцінків: «Ми доб’ємося, що 14 жовтня буде державним святом в Україні», Правда.if.ua, 17. 10. 2011, URL: link
(76) Во Львове раздают медали дивизии СС “Галичина”, Комсомольская правда в Украине, 29. 04. 2013, URL: link
(77) Михальчишин, Юрий Адрианович, Генштабъ, URL: link
(78) Михальчишин, Ю.: Трансформація політичного руху в масову політичну партію нового типу на прикладі NSDAP і PNF (порівняльний аналіз), URL: link
(79) Проект Постанови про вилучення терміна “Велика Вітчизняна війна” з нормативно-правових актів України та навчальної літератури як такого, що спотворює історичну правду, Верховна Рада України, 05. 06. 2013, URL: link
(80) Ю. Михальчишин, лекція на тему: “Російський фактор”, 31. 07. 2012, URL: link
(81) Юрій Михальчишин. Марш УПА-2011, 16. 10. 2011, URL: link
(82) Олег Осуховський взяв участь у відкритті пам’ятного знаку Героям УПА в Дубно, ВО “Свобода”, 12. 10. 2012, URL: link
(83) Олег Осуховський під час мітингу за визнання УПА у Києві привітав українців зі святом Покрови, ВО “Свобода”, 14. 10. 2010, URL: link
(84) Перед приездом Януковича сняли биг-борды об УПА и Бандере, УНИАН, 13. 10. 2010, URL: link
(85) На Шепетівщині вшанували Героїв УПА, ВО “Свобода”, 13. 10. 2013, URL: link
(86) Товариство “Кіш” (Львів), Обнова-фест 2012: link
(87) Студентське Братство URL: link
(88) Збережена пам’ять поколінь, Поступ, URL: link
(89) Молодежь научат родину любить, Коммерсантъ Украина, 29. 10. 2009, URL: link
(90) Ondrejčík, M.: Záujem o ruské skúsenosti v oblasti vojensko-vlasteneckej výchovy prejavujú len Srbi a Slováci: Alexander Kravčenko v rozhovore pre DespiteBorders, DespiteBorders.com, 10. 10. 2011, URL: link
(91) Ассоциация военно-патриотических клубов «Стягъ», URL: link
(92) Власти Ивано-Франковской области Украины отказались признавать русский язык, ТВ 5, 23. 08. 2012, URL: link
(93) Олександр Сич: «Введення російської мови – це консервування розколу України», ТРК “Вежа”, 05. 06. 2012, URL: link
(94) Олександр Сич. Марш УПА-2011, 14. 10. 2011, URL: link
(95) Ігор Мірошниченко, Ігор Тенюх, Олександр Сич, Марш УПА, 20. 10. 2013, URL: link
(96) Олександр Сич: УПА – це феномен української і світової історії, StykNews.info, 15. 10. 2012, URL: link
(97) Андрій Тягнибок: “Свободівці є спадкоємцями УПА”, ВО “Свобода, 14. 10. 2012, URL: link
(98) Нардеп от «Свободы» Швайка рейдер, хам и политик по расчету, job-sbu.org., 14. 10. 2013, URL: link
(99) Игорь Александрович Швайка, Политрада, URL: link
(100) Янків вітає вояків УПА, 14. 10. 2010, URL: link
(101) Сеник, Садовий, Янків поклали квіти до меморіалу воїнів УПА, galinfo, 14. 10. 2010, URL: link
(102) Національна Конституція (проект ВО “Свобода”), ВО “Свобода”, 05. 08. 2007, URL: link
(103) Програма захисту українців (програма ВО “Свобода” на парламентських виборах 2007 року), ВО “Свобода”, 05. 08. 2007, URL: link
To, akú úlohu zohráva v dianí na Ukrajine extrémistická Sloboda, je viac než znepokojujúce. Každá zúčastnená politická sila doma i v zahraničí by sa od nej mala jasne dištancovať. Žiaľ, nedeje sa tak.
Ak clanku dobre rozumiem, Slobode ide o zriadenie statu na etnickom principe spojene so segregaciou a diskriminaciou, boj proti vsetkemu neukrajinskemu a domnelym okupantom, glorifikaciu vrahov a lupeznikov z cias druhej svetovej… V com je rozdiel a kde su hranice medzi sovinizmom a diskriminaciou, proti ktorym Europa bojuje, a ideologiou a cielmi tejto strany?
Otázka legitímna, odpoveď sa hľadá ťažko. Ak vychádzame z toho, že chceme ten stoj čo stoj obhájiť dvojaký meter.
Vzrast vplyvu šovinistických síl na Ukrajine
http://moje.hnonline.sk/node/14762
Ten blogový príspevok je šťastný krok. Nech sa darí!