Odchovanec detského domova (5) (6). Po pohnutom detstve a adolescencii pracoval v rôznych periodikách ako novinár. Bol trikrát súdne trestaný (7), a to v súvislosti so spáchaním trestného činu sprenevery štátneho majetku (8) a trestného činu ohovárania (9), za ktoré si v priebehu 90. rokov XX. storočia a na začiatku XXI. storočia odpykal nepodmienečné i podmienečné tresty odňatia slobody. V roku 1993 počas výpovede kyjevskej prokuratúre v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti sprenevery štátneho majetku uviedol, že udržiaval čisto sexuálny vzťah so svojim nadriadeným s cieľom zabezpečenia kariérnej výhody [videozáznam výpovede je dostupný na (10)]. Vzhľadom na nacionalistickú povahu svojho politického subjektu sa Ľaško dlhodobo usiluje zbaviť svojho image homosexuála, a to nielen mediálnymi vyjadreniami (11) ale aj verejným fyzickým kontaktom s predstaviteľkami nežného pohlavia (12). Ľaško počas svojho politického pôsobenia opakovane odkazoval na svojich (domnelých) súrodencov, a to na brata, ktorý má slúžiť ako major v Štátnej službe pre mimoriadne situácie a ktorý mal byť v zajatí povstalcov na východe Ukrajiny (13), a na sestru Viktoriu, ktorá má slúžiť v radoch povstalcov (14). Médiá spojili informáciu o jeho sestre s aktivistkou hnutia Antivojna Viktoriou Švilovou, ktorá príbuzenstvo s Ľaškom poprela a vo vzťahu k jeho osobe uviedla, že ide o homosexuála so všetkými príznakmi reaktívnej psychózy (15).

Ľaško patrí spolu s Igorom Mosijčukom (kandidát č. 9 na kandidátke Radikálnej strany Olega Ľaška; v čase zakladania práporu Azov tlačový tajomník Národno-socialistického zhromaždenia) medzi spoluzakladateľov práporu Azov (16); Mosijčuk následne Azov opustil (17) s cieľom zaistenia obnovenia financovania práporu zo strany oligarchu Igora Kolomojského po tom, ako bolo podľa vyjadrenia Kolomojského zástupcu Borisa Filatova prerušené pre „vyjadrenia fašizoidného Mosijčuka“ a „konanie Olega Ľaška zamerané na osobné PR“ (18) (19). Ľaško je pritom považovaný za osobu z oligarchických štruktúr Dmitrija Firtaša a Sergeja Ľovočkina (20); je pravdepodobné, že nevôľu Kolomojského pokračovať vo financovaní Azova vyvolávala aj konfliktná povaha vzájomných vzťahov ich klanov (21). Okrem práporu (pluku) Azov má Ľaško disponovať vplyvom v prápore Ukrajina, ktorý má byť organizáciou ním vedenou a ktorý má vykonávať operácie v súčinnosti s práporom Azov; podľa vyjadrení bojovníkov práporu Azov však ide v prípade práporu Ukrajina výhradne o virtuálnu organizáciu, ktorej Ľaško mediálne pripisuje výsledky činnosti práporu Azov (22) (23).

Ľaško je známy svojim sklonom k mediálne prezentovanej verbálnej a fyzickej agresivite vo vzťahu k osobám, nad ktorými disponuje kontrolou, resp. presilou [videozáznamy sú dostupné napríklad (24) (25)].

Menovaný blízky spolupracovník Olega Ľaška špecifického výzoru (26) sa v médiách sa označuje za zástupcu a konzultanta Olega Ľaška (27); v skutočnosti sa však zaoberá Ľaškovou PR agendou (28).

Bývalý veliteľ dobrovoľníckeho práporu Ajdar. Momentálne pôsobí ako nezávislý poslanec, pretože bol vylúčený z poslaneckého klubu strany za činnosti, ktoré údajne diskreditujú funkciu ľudového poslanca (29).

Známa pod menom Zlata Ognevič. Ukrajinská speváčka. V roku 2013 reprezentovala Ukrajinu na Eurovízií. Je sólistkou Štátneho zboru piesne a tanca Ozbrojených síl Ukrajiny (30).

Syn hlavného veliteľa Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) Romana Šucheviča (31).

V roku 2009 bol Viktorom Juščenkom vymenovaný za zástupcu vedúceho administrácie prezidenta (fakticky pôsobil ako zástupca Viktora Balogu). V septembri 2011 bol vymenovaný za zástupcu Národnej agentúry Ukrajiny pre otázky štátnej služby. Týždeň do zjazdu Radikálnej strany Olega Ľaška sa zúčastnil okrúhleho stolu, na základe ktorého sa sformoval Opozičný blok, ktorý združuje ľudí Ľovočkina a Medvedčuka (32). Možno predpokladať, že ide o osobu prepojenú so Sergejom Ľovočkinom.

Do zvolenia na post ľudového poslanca bol veliteľom práporu Lugansk 1 (33).

Manželka bývalého predsedu UNA-UNSO (krajne pravicová organizácia Ukrajinské národné zhromaždenie – Ukrajinská národná sebaobrana) Dimitrija Korčinského. Podľa informácií z prostredia strany Oksana Korčinskij sa zaoberá koordináciou medicínskej služby na území tzv. antiteroristickej operácie (34).

Bývalý veliteľ práporu Azov (35), aktivista UNA-UNSO a tlačový tajomník Národno-socialistického zhromaždenia (36). V mesiaci január 2015 sa zúčastnil násilného zabratia kancelárskych priestorov v Kyjeve a následnej krádeži hnuteľného majetku. V roku 2011 bol odsúdený za prípravu bombového útoku (vyhodenie pamätníka Lenina v Borispole do vzduchu), za čo si odpykával trest 6 rokov trestu odňatia slobody. Neskôr ho nový poprevratový režim omilostil (37).

Začiatkom septembra stál na čele spoločnosti BIONIC Hill, ktorej úlohou bolo vybudovať inovačný technologický park, založený v roku 2011 Vasilijom Chmeľnickým (ukrajinský oligarcha a vtedajší poslanec za Stranu regiónov) a predsedom Kyjevskej mestskej štátnej administrácie Alexanderom Popovom (človek Ľovočkina). Na zjazde strany ho Ľaško označil za hlavného ekonóma strany (38).

Asistent Olega Ľaška (39).

Médiá ho spájajú so Sergejom Ľovočkinom. V minulosti zastával funkciu zástupcu vedúceho Verejnej rady Kyjevskej mestskej štátnej administrácie, pričom funkciu vedúceho rady vykonával človek Ľovočkina. Okrem toho Silantiev udržiava osobné vzťahy so samotným Ľovočkonom a jeho manželkou (40).

Jej otec pracuje ako vedúci Charkovského liehovaru a likérky, ktorú ovláda oligarcha Pavel Klimec. Jej matka riadila výber spotrebnej dane z liehu v Charkovskej oblasti. Košeleva si v médiách vytvára PR ako dobrovoľníčka vo vojenskej nemocnici v Charkove, no v skutočnosti ju nikto z prostredia známych dobrovoľníkov nepozná (41).

Jeden z aktivistov Pravicového sektoru. V roku 2006 stál na čele frakcie Batkivškina v Kyjevskej mestskej rade. V roku 2002 bol zatknutý pre podozrenie zo sprenevery pri správe futbalového klubu ministerstva obrany CSK Kyjev, š.p, keď podľa vyšetrovacej správy cez transfery futbalistov spreneveril okolo 4 milióny USD. Neskôr bol prepustený na kauciu skupinou regionálov na čele s Michailom Dobkinom (42).

Predseda Černigovskej oblastnej straníckej organizácie Radikálnej strany Olega Ľaška. Advokát. Vedúci rady advokátov Černigovskej oblasti (43). Sám Ľaško pochádza z Černigovskej obalsti, kde jeho strana v parlametných voľbách v roku 2012 a 2014 zaznamenala výborný volebný výsledok. Je možné, že práve preto Kuprienko získal miesto v priechodnej časti kandidátky strany.

Zástupca Olega Ľaška. Je otrtopédom a traumatológom (44). Niektoré zdroje o ňom hovoria, že je predstaviteľom stavebného biznisu (45). V roku 2014 bol zvolený do Kyjevskej mestskej rady za Radikánu stranu; v mestskej rade bol zvolený za podpredsedu komisie pre otázky obchodu, podnikania a regulačnej politiky (46).

V minulosti pôsobil ako asistent ľudového poslanca. Okrem toho sa zaoberá vedeckou činnosťou (47). Je odborníkom na medzinárodné vzťahy a členom Celosvetovej akadémie vied (48).

Bývalý zástupca predsedu Kyjevskej mestskej štátnej administrácie Anatolija Prisiažňuka. V rokoch 2006 – 2007 bol predsedom služby vedúceho Sekretariátu prezidenta Ukrajiny Viktora Balogu. Neskôr v rokoch 2007 – 2010 bol predsedom Ternopoľskej oblastnej štátnej organizácie (49).

Podnikateľ v oblasti stavebníctva; poslanec Kyjevskej mestskej rady zvolený za stranu Baťkivščina, ktorý bol zvolený za člena komisie kapitálnej výstavby (50).

Bývalý bojovník dobrovoľníckeho práporu Šachťorsk, ktorý bol založený Olegom Ľaškom a bývalý veliteľ práporu Svätá Mária (51).

Poslanecký asistent a konzultant Olega Ľaška (52).

Za bývalého režimu pôsobil ako štátny tajomník ministerstva ekológie; dnepropetrovský podnikateľ, ktorý pôsobí vo sfére potravinárskeho priemyslu a niektoré ukrajinské médiá špekulujú, že je spolupracovníkom ruskej rozviedky (53).