Kaspické more nemá dodnes jasne určený svoj právny štatút (neexistuje žiadna právna norma, ktorá by sa vzťahovala na Kaspik) a viac-menej ani geografický štatút (neexistuje zhoda ani medzi odborníkmi či je to more alebo jazero). Hoci jeho štatút nie je presne definovaný, mohli by sme povedať, že je to najväčšia vodná nádrž, ktorá oplýva obrovským nerastným bohatstvom (pozri mapu, pozri tabuľku). Ak si odmyslíme pripravovanú konvenciu o jeho právnom štatúte, ktorá je už približne na 60 percent hotová (1), tak právny status mora bol upravovaný systémom zmlúv podpísaných medzi cárskym Ruskom a Perziou a sovietsko-iránskymi zmluvami z rokov 1921 a 1940.
Systém rusko-perzských zmlúv
Rusko-perzská zmluva, ktorá bola podpísaná 12. septembra 1723 v Sankt Peterburgu (2), predpokladala poskytnutie vojenskej pomoci Iránu a na druhej strane iránsky šach uznal nárok Ruskej ríše na mestá Derbent a Baku spolu s okolím, ktoré prináležalo k týmto mestám, a tiež, čo je dôležité, šach prenechal Rusku niektoré prikaspické provincie (3).
Reštská zmluva podpísaná v iránskom meste Rešt 21. januára 1732 priznala Iránu nárok na vrátenie prikaspických provincií Gilan, Mazandaran a Astrabad, ktoré Rusko získalo od Iránu na základe prvej rusko-perskej zmluvy z r. 1723. Na druhej strane však Rusko získalo právo bezcolného obchodu s Iránom (4). Zmluva upravovala slobodu navigácie na mori a na riekach Araks a Kura. Ruské vojnové loďstvo podľa tejto zmluvy sa ako jediné mohlo v čase mieru a vojny zdržiavať v Kaspickom mori (5).
Gjulistanská zmluva podpísaná 24. októbra 1813 po rusko-iránskych vojnách (6). Okrem iného priznávala Rusku ako jedinej krajine právo mať vojenskú flotilu v Kaspickom mori; právo obchodníkov oboch zmluvných strán voľne obchodovať a napokon upravovala prípad stroskotania lode na mori (7). Zmluva prvýkrát delimitovala hranicu medzi oboma krajinami na základe princípu status quo ad praesentium, čo znamená, že hranica sa určila k momentu podpísania zmluvy, teda hranica viedla medzi ústiami riek Tereka a Kura (8).
Turkmajčanská zmluva podpísaná 10. februára 1828 v dedine Turkmančaj (9). Podľa bodu osem tejto zmluvy ruské a iránske obchodné lode majú právo voľne plávať po Kaspickom mori vrátane jeho brehov a tiež zakotviť na brehu. Okrem iného upravovala aj prípady stroskotania lode a potvrdzuje právo Ruskej ríše ako jedinej krajiny, ktorá môže mať v Kaspickom mori vojenskú flotilu (10). Zmluva predpokladala, že suchozemská hranica medzi Ruskom a Perziou sa končí pri Kaspickom mori, čo znamená, že more v tom čase nebolo predmetom stanovenia hraníc (11). Taký stav trval až do podpísania Rusko-perzskej zmluvy o mieri a priateľstve z r. 1921 (12).
Dekrétom o mieri z 26. októbra 1917 sovietske Rusko anulovalo všetky zmluvy, ktoré boli predtým uzatvorené cárskym Ruskom (13).
Systém sovietsko-iránskych zmlúv
Zmluva medzi RSFSR a Perziou podpísaná 26. februára 1921 v Moskve. Ruská sovietska vláda vyhlásila všetky dohody a zmluvy uzavreté bývalou cárskou vládou s Perziou za zrušené, pokiaľ boli podpísané proti perzskému národu (14), teda okrem iného aj Turkmajčanskú zmluvu z r. 1828 (15). Obe strany sa zároveň dohodli na tom, že od momentu podpísania zmluvy budú rovnako využívať právo slobodnej plavby pod vlastnou zástavou (16) a zároveň sa dohodli na rovnakom užívaní pohraničných riek a vôd (17). V uvedenej zmluve chýbala akákoľvek zmienka o určení hraníc v Kaspickom mori (18). Po rozpade ZSSR breh Kaspického mora zdieľa medzi sebou päť štátov – Ruská federácia, Islamská republika Irán, Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan. Práve posledné tri menované sa vyjadrili, že táto zmluva má archaický a formálny charakter (19).
Zmluva o obchode a moreplavbe medzi ZSSR a Iránom podpísaná 25. marca 1940 v Teheráne (20). Zmluva fakticky potvrdila zmluvu medzi RSFSR a Perziou z roku 1921. Obe zmluvné strany si navzájom poskytli právo pobrežnej plavby vo svojich teritoriálnych vodách, čo sa týka prepravy pasažierov a nákladov. Stanovoval právo oboch štátov na lov rýb v zóne 10 míľ od ich pobrežnej hranice (dochádza tu k realizácii rozdelenia mora na „národné rybolovné sektory”). Zmluva ustanovila princíp uzavretosti mora pre lode tretích štátov. V konečnom dôsledku si Irán a ZSSR sprivatizovali Kaspické more – v tejto súvislosti sa v oficiálnych sovietskych a iránskych diplomatických dokumentoch more nazýva „sovietskym a iránskym morom” (21).
Vojna pojmov: more vs. jazero
Je veľmi dôležité identifikovať, čo je to vlastne Kaspické more. Na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o jazero, pretože jazero je vodná nádrž, ktorá nie je spojená so svetovým oceánom (22). Kaspické more nie je spojené so svetovým oceánom, ak nepočítame Volgodonský splavovací kanál, ktorý spája Don a Volgu (23), cez ktorý je možné sa preplaviť z Kaspického do Čierneho mora, ktoré je už (nepriamo) súčasťou svetového oceánu.
Na prvý pohľad by sa skutočne zdalo, že Kaspické more nie je more ale jazero, pričom uvedená interpretácia sa zakladá na vyššie uvedenom argumente. Z právneho hľadiska existuje Konvencia OSN o morskom práve z roku 1982, ktorá neupravuje status Kaspického mora, čo znamená, že normy medzinárodného práva týkajúce sa morí nemôžu byť aplikovateľné na Kaspické more, ktoré potrebuje špecifickú právnu úpravu, pretože je jedinečné – nie je to ani more ani jazero(24).
Kaspické more nie je more ani jazero, ale uzavretá vodná nádrž, kontrolovaná pobrežnými štátmi – proti tejto definícii ruských expertov nenamieta Irán, no odmieta ju Azerbajdžan (25). Podľa Iránu a Ruska je Kaspické more špeciálne vnútorné more s chýbajúcim prirodzeným spojením so svetovým oceánom (26). Je zaujímavé, že v Zmluve medzi RSFSR a Perziou a v zmluve o obchode a moreplavbe medzi ZSSR a Iránom sa Kaspické more nazýva vodná nádrž (27). Možno povedať, že je to akýsi kompromis medzi morom a jazerom. V oficiálnych sovietskych publikáciách Kaspické more je priradené medzi jazerá a dodnes neexistuje zhoda vo vedeckých kruhoch o jeho statuse. Dokonca sa objavuje aj pojem more-jazero (28) Ruská terminológia na označenie Kaspického mora používa dva rôzne pojmy: Каспийское море (Kaspické more) no často aj pojem Каспийский бассейн (Kaspická nádrž), čo vyzdvihuje ruskú a iránsku koncepciu o vnútornom mori resp. o jazere.
Ak by bolo Kaspické more uznané za jazero, tak existuje precedens jeho rozdelenia. Podobný režim tu už existoval od roku 1970 – počas existencie ZSSR, sovietska časť mora bola rozdelená medzi jednotlivými zväzovými štátmi ako medzinárodné jazero na základe stredovej línie (29) – na druhej strane jediným vlastníkom sovietskej časti mora bol zväzový štát (ZSSR)(30).
Neexistuje konvencia, ktorá by upravovala stanovenie hraníc medzinárodného jazera. Prax ukazuje, že zvyčajne sa jazerá rozdelia do národných sektorov, v ktorých každý štát má výlučnú suverenitu nad prírodnými zdrojmi, hladinou mora a rybolovom vo vlastnom sektore. Existujú tri princípy rozdelenia medzinárodných jazier:
– Thalwegský princíp: sa využíva na demarkáciu hraníc na riekach a čiastočne na medzinárodných jazerách (podľa línie najhlbšieho miesta (31));
– princíp pobrežnej línie: bol využívaný v kolonizačnom období v tropických krajinách a neskôr často nahradený princípom stredovej línie;
– princíp stredovej línie (32).
Postoje jednotlivých štátov na riešenie právneho statusu Kaspického mora
Postoje Iránu
Oficiálne ZSSR a Irán nikdy nenastolili otázku o rozhraničení teritoriálnych vôd Kaspického mora – o tom svedčí napríklad nóta Ministerstva zahraničných vecí Iránu poslaná na Veľvyslanectvo ZSSR v Teheráne v roku 1976, v ktorej sa píše: „Žiadna zmluva, dohoda alebo poriadok vo vzťahu k morským hraniciam medzi Iránom a Zväzom sovietskych socialistických republík v Kaspickom mori neexistuje.” (33) Ale aj napriek tomu už v roku 1935 bola za hraničnú líniu prijatá línia medzi mestami Gasan-Kuli (v Turkménsku) a Astara (v Azerbajdžane) (34), samozrejme táto hranica nemala oficiálny charakter – bola de facto hranicou, ktorú uznávali rovnako ako ZSSR tak aj Irán (35).
Prezident Islamskej republiky Irán Said Mohammad Chatami sa vyjadril, že Teherán sa pridržiava pozície, ktorá považuje Kaspické more za jazero, ktoré je nutné spoločne využívať (36), z čoho vyplýva, že Irán zastáva princíp kondomínia (37). Podľa bývalého iránskeho ministra zahraničných vecí Kamala Charaziho, právny štatút Kaspického mora musí byť založený na sovietsko-iránskych zmluvách podpísaných v rokoch 1921 a 1940, teda pri určovaní budúceho statusu Kaspického mora sa musí vychádzať práve z vyššie uvedených zmlúv (38).
Na druhej strane Murtaza Saffar, mimoriadny veľvyslanec Iránu v Kazašskej republike vyhlásil, že Irán počíta s 20 percentami vodnej plochy Kaspického mora (39), čo je jeho rozdelenie na päť rovnakých častí nezávisle od dĺžky pobrežnej línie, teda každá krajina by dostala jednu pätinu morského dna (40).
Jeden z postojov svojej krajiny vyjadril jej veľvyslanec v Ruskej federácii, Mehdi Safari, ktorý svojho času povedal: „Každá krajina v regióne musí mať právo slobodného prístupu k spracovaniu ropy a plynu, k plynovodom a ropovodom susedných krajín Kaspického mora a čo je dôležité, že tento princíp musí byť založený na novom základe statusu Kaspického mora a jeho zdrojov ” (41).
Irán je presvedčený o tom, že otázka o právnom statuse Kaspického mora sa musí riešiť na základe rokovaní s Ruskom ako nástupníckou krajinou ZSSR. V Iránskej tlači sa objavili informácie, že v minulosti Iránu prináležal 50 percentný podiel z Kaspického mora. Minister zahraničných vecí Iránu Mottaki sa pre novinárov vyjadril, že táto informácia nezodpovedá realite a uviedol tiež, že podiel Iránu na Kaspickom mori neprevyšuje 11,3 percenta – podľa jeho námestníka podiel Iránu je 20 percent a Irán nehodlá pred nikým ustupovať. (Podľa posledných odhadov ropné rezervy v južnej časti Kaspického mora dosahujú iba 32 miliárd barelov). Problém je v tom, že Irán nemá delimitované morské hranice s Azerbajdžanom a Turkménskom (42).
Irán nikdy neuznal legitimitu morskej hranice s Azerbajdžanom na línii Gasan-Kuli – Astara, pretože táto línia podľa názoru iránskej strany oficiálne neexistovala a zo strany ZSSR bola zavedená na základe práva silnejšieho (43). V roku 2002 medzi Azerbajdžanom a Iránom došlo ku konfliktu na mori – azerbajdžanská prieskumná loď za účelom výskumu troch ložísk (Araz, Alov a Šarg) prešla do južnej časti azerbajdžanského sektora Kaspického mora. Iránske vojnové lode jej zamedzili realizáciu prác a donútili azerbajdžanskú výskumnú loď opustiť spornú časť mora (44). Azerbajdžan tiež obvinil Irán z toho, že iránske lietadlá prelietavali ponad azerbajdžanské lode (45). Irán rovnako ako s Azerbajdžanom má spor aj s Turkménskom o ložiská v Kaspickom mori (46).
Štátna ropná spoločnosť Azerbajdžanskej republiky vyhlasuje, že čo sa týka výskumu a rozvoja ložísk Kaspického mora, vždy rešpektovala sektorové rozdelenie Kaspického mora Ministerstvom ropného priemyslu ZSSR a nikdy neprekročila hranice sektoru, ktorý bol určený v tom čase pre Azerbajdžan (47), no vyššie uvedený iránsko-azerbajdžanský incident, ktorý sa stal v roku 2002 spôsobila loď spoločnosti British Petroleum – Amoco operujúca v Azerbajdžanskom sektore (48).
Irán požaduje, aby žiadna krajina kaspického regiónu nerealizovala projekty týkajúce sa Kaspického mora bez súhlasu všetkých pobrežných štátov do ustanovenia definitívneho statusu Kaspického mora (49).
Postoje Ruska
Ruská federácia sa spočiatku pridŕžala režimu, ktorý stanovili sovietsko-iránske zmluvy z rokov 1921 a 1940 – v tejto fáze mala podporu Turkménska a Iránu (50). Status stanovený sovietsko-iránskymi zmluvami vytvára z Kaspického mora „vodojem v uzavretom režime”, čo znamená, že každá krajina má nárok na desaťmíľovú zónu a zároveň sú si všetky krajiny rovné vo využívaní vodnej plochy za desaťmíľovou zónou (51). A čo je zaujímavejšie, je to, že pri tomto stave je Kaspické more neprístupné pre tretie krajiny, ich spoločnosti a organizácie (52).
V roku 1992 Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie vyhlásilo, že Kaspické more je uzavretým morom s 12 míľovou zónou teritoriálnych vôd jednotlivých pobrežných štátov. Počas určitej doby Rusko dalo súhlas na zapojenie sa tretích strán (ropných spoločností zo Západu) čo sa týka využívania prírodných zdrojov Kaspického mora – za podmienok odsúhlasených všetkými pobrežnými štátmi (53).
V roku 1995 Rusko prišlo s iniciatívou vymedzenia 20 míľovej zóny teritoriálnych vôd a rovných práv pobrežných štátov na ťažbu v ložiskách nachádzajúcich sa v centrálnej časti mora (54).
V novembri 1996 Rusko navrhlo rozdeliť Kaspické more na národné zóny v šírke 45 míľ od pobrežia a strednú časť vyhlásiť za kondomínium (55).
Potom Rusko podporilo Iránsku verziu rozdelenia Kaspického mora predvídajúc poskytnutie práva na suverénne využívanie 20 míľovej zóny teritoriálnych vôd plus 20 míľového ekonomického pásma (56) každému pobrežnému štátu. Zóna teritoriálnych vôd by bola ohraničená štátnymi hranicami (čo platí aj pre morské dno a vzdušný priestor nad teritoriálnymi vodami). Vo svojom ekonomickom pásme by štáty mali suverénne právo na prieskum a uchovávanie biologických a minerálnych zdrojov a právo na plavbu a prelety (57). Zvyšná časť Kaspického mora za 40 míľovou zónou (teritoriálna + ekonomická) by bola spoločným vlastníctvom všetkých pobrežných štátov – tzv. kondomíniom, teda územím spravovaným viacerými štátmi naraz (58).
V roku 2000 sa začala nová etapa formovania nového medzinárodnoprávneho statusu Kaspického mora, ktorá je spojená s aktivizáciou záujmov Ruskej federácie, ktorá predložila nasledovné návrhy:
1) Rusko navrhuje postupnú cestu riešenia problému Kaspického mora, ktorá zahŕňa riešenie takých problémov ako plavba, ekológia, využívanie biologických zdrojov a určenie pobrežnej línie;
2) je nevyhnutné sústrediť pozornosť na problém sporných ropných ložísk, v prípade ak bude stredová línia prechádzať ložiskom, toto ložisko by malo byť rovnomerne využívané oboma krajinami, čiže každá krajina by mala mať 50 percentný podiel na ložisku (59);
3) Kaspické more sa delí na národné sektory, pričom hladina mora je spoločne využívaná, teda na národné sektory sa delí iba dno;
4) je nevyhnutné vytvorenie jednotnej platformy kaspických štátov, ktorá by sa týkala otázok budúceho medzinárodnoprávneho statusu Kaspického mora;
5) je žiaduce vytvorenie strategického centra, ktoré by sa venovalo problémom Kaspického mora so sídlom v Baku. Medzi úlohy centra by patrili: monitoring Kaspického mora (aj z kozmického priestoru), analýza geoinformácií, skúmanie príčin znečisťovania, koordinácia činnosti zameranej na ochranu prírody, plavbu a na rybolov;
6) stanovenie statusu Kaspického mora je výlučnou vecou štátov Kaspického regiónu (60).
Zvláštny predstaviteľ ruského prezidenta v Kaspickom regióne, Viktor Kaljužij sa vyjadril, že konečná úprava právneho statusu Kaspického mora bude dosiahnutá prostredníctvom dvojstranných a trojstranných dohôd, keď sa celé morské dno rozdelí na päť zón (61). Opačný názor má Irán, ktorý považuje dvojstranné resp. trojstranné dohody za bezcieľne (62).
Na druhej strane máme záujmy nových krajín, ktoré vznikli po dezintegrácii ZSSR – to znamená Azerbajdžanu, Turkménska a Kazachstanu. Po rozpade ZSSR všetky pobrežné štáty vyjadrili svoje presvedčenie o nevyhnutnosti preskúmania zmluvného systému medzi Ruskom a Iránom, ktorý už nevyhovoval ich ekonomickým, energetickým a politickým záujmom. (63). Rusko ponúklo komplex sovietsko-iránskych zmlúv ako podklad pre riešenie právneho statusu Kaspického mora – ich modifikáciou by bolo možné začleniť nové štáty do systému už existujúcich zmlúv (64).
Postoje Azerbajdžanu
Podľa Azerbajdžanu by Kaspické more malo byť rozdelené na príslušné sektory, v rámci ktorých by si pobrežné štáty vykonávali suverénne práva a vlastnú jurisdikciu. Samotné rozdelenie mora podľa Azerbajdžanu by sa malo realizovať s prihliadnutím na princíp stredovej línie. Budúci status Kaspického mora by mal byť ukotvený v spoločnom dokumente, ktorý by zahŕňal nedotknuteľné suverénne práva pobrežných štátov vo svojich sektoroch. Pokiaľ sa neurčí nový právny status Kaspického mora, štáty by mali vykonávať svoje suverénne práva na základe zaužívanej praxe (65).
Azerbajdžan vyhlasuje Kaspické more za uzavreté more (66) podľa IX. časti Konvencie OSN o morskom práve z roku 1982, ktorá sa zaoberá uzavretými a polouzavretými moriami (podľa Azerbajdžanu fakt, že toto more je obklopené súšou, neznamená, že nie je morom). Na základe tohto tvrdenia vyhlasuje, že je nutné ho rozdeliť na národné sektory, v rámci ktorých budú jednotlivé strany vykonávať svoju suverenitu. Azerbajdžan dokonca zahrnul svoje nároky do ústavy. Podľa článku 2 zákona o ekonomickej nezávislosti pôda a jej nerastné bohatstvo, vnútorné a teritoriálne vody, kontinentálny šelf, flóra a vzdušný priestor nad územím Azerbajdžanu sú výlučným vlastníctvom republiky (67). Azerbajdžan podporuje myšlienku predĺženia suchozemských hraníc do stredovej línie mora. Argumentom, ktorým odmieta ruský návrh o rozpracovaní sovietsko-iránskych zmlúv je skutočnosť, že sovietsko-iránske zmluvy sa nevenujú otázkam rozdelenia morského dna (68).
K zmene vzťahov medzi Azerbajdžanom a Ruskom vzhľadom na problém Kaspického mora došlo 9. januára 2001, keď Vladimír Putin a Ilham Alijev podpísali Spoločné vyhlásenie Ruskej federácie a Azerbajdžanskej republiky o princípoch spolupráce na Kaspickom mori v Baku. Okrem iného sú v tomto vyhlásení uvedené nasledovné záležitosti: spoločné riešenie právneho problému Kaspického mora; pripravenosť k prijatiu Konvencie o štatúte Kaspického mora; rybolov, ochrana životného prostredia, návrh rozdelenia dna Kaspického mora medzi príslušné štáty na sektory, teda na zóny na základe metódy stredovej línie so zreteľom na modifikácie, na ktorých sa dohodli jednotlivé krajiny, so zreteľom na všeobecne uznávané princípy medzinárodného práva a zložitosti praxe problému Kaspického mora (69).
Neskôr došlo aj k podpísaniu ďalšej dvojstrannej Dohody medzi Kazašskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o rozhraničení dna Kaspického mora 29. novembra 2001 (s protokolom z 27. februára 2003). V dohode je uvedené, že dno Kaspického mora a jeho nerastné bohatstvo sa rozdeľujú medzi stranami na základe princípu stredovej línie a dohoda obsahuje súradnice bodov, ktoré tvoria hranicu medzi azerbajdžanským a kazašským sektorom mora (70).
Presadzovanie koncepcie uzavretého resp. polouzavretého mora v prípade Kaspického mora nie je veľmi vhodné. Legálnu definíciu uzavretých resp. polouzavretých morí nám ponúka samotná Konvencia o morskom práve z roku 1982 (Článok 122):
„Pre účely tejto konvencie uzavreté alebo polouzavreté more znamená záliv, vodná nádrž alebo more obklopené dvoma alebo viacerými štátmi spojené s iným morom alebo oceánom úzkym kanálom…” (71).
Ako už tu bolo spomenuté, Kaspické more je spojené s Čiernym morom prostredníctvom spojnice Volga – Volgodonský splavovací kanál – Don. Práce na budovaní kanálu sa začali v roku 1697 (72). Z toho vyplýva, že kanál je neprirodzeného resp. umelého charakteru a navyše rieky a umelé kanály nie sú objektmi medzinárodného morského práva (73). Tieto prieplavy ostávajú pod suverenitou štátu, na ktorého území sa nachádzajú. Ich širšie využitie cudzími loďami je výlučnou vecou územného suveréna. Prípadné medzinárodnoprávne záväzky vznikajú na základe zmluvy o internacionalizácii prieplavu (74). V tejto súvislosti Washington navrhuje internacionalizovať Volgodonský splavovací kanál – teda otvoriť ho pre lode s ľubovoľnou vlajkou (75).
Postoje Kazachstanu
Podľa Kazachstanu, sovietsko-iránske zmluvy z rokov 1921 a 1940 neriešia najvážnejšie problémy týkajúce sa Kaspického mora – otázky ťažby minerálnych zdrojov Kaspického mora. Čo sa týka vízie Kazachstanu o rozdelení Kaspického mora krajina preferuje jeho rozdelenie na národné sektory založené na princípe stredovej línie a určenie pobrežných a rybolovných zón. Pobrežné zóny, obdobne ako je to pri teritoriálnom mori, – budú podľa morského práva suverénnym územím štátu (76). Možno povedať, že Kazachstan i Azerbajdžan majú rovnaký prístup k problému, dokonca sa zhodujú aj v tom, že Kaspické more je more, ktoré je spojené so svetovým oceánom pomocou Volgodonského splavovacieho kanálu (77).
Už v roku 1994 sa minister geológie a nerastného bohatstva Serik Bekdaykeev vyjadril, že Kazachstan nástojí na presnom stanovení hraníc, v rámci ktorých každý pobrežný štát môže využívať uhľovodíkové zdroje (78).
Z pohľadu Kazachstanu je nevyhnutné vyriešiť otázky týkajúce sa územia, na ktorom sa bude vykonávať neobmedzená štátna suverenita, ustanovenia štátnych hraníc na mori a ustanovenia niektorých suverénnych práv, ktoré môžu byť vykonávané za suverénnym štátnym územím. Predovšetkým práva na morské dno s cieľom využívania jeho minerálnych zdrojov, práva na výstavbu plynovodov a ropovodov a iné práva (79).
Kazašské záujmy v tomto smere podporuje aj Dohoda o rozdelení dna severnej časti Kaspického mora s účelom realizácie suverénnych práv na užívanie nerastného bohatstva, ktorá bola podpísaná Kazachstanom a Ruskom 6. júla 1998 (80). Neskôr 13. mája 2002 bol v Moskve podpísaný protokol, ktorý je dodatkom k dohode. Obsahuje súradnice modifikovanej stredovej línie a podmienky založenia spoločných spoločností Kazachstanu a Ruska, ktoré by ťažili nerastné bohatstvo v bezprostrednej blízkosti od stredovej línie (81). Dohovor zaviedol dvojaký právny status: zdroje, ktoré sa nachádzajú nad dnom sa budú využívať spoločne a ložiská nachádzajúce sa pod dnom sa rozdelia (82). Došlo k rozdeleniu morského dna pri zachovaní spoločného využívania vodnej hladiny vrátane záruky slobody plavby, rybolovu (83). Podobná zmluva bola podpísaná aj medzi Azerbajdžanom a Kazachstanom 29. novembra 2001 (84). Nursultan Nazarbajev a ani Boris Jeľcin neupovedomili svojich partnerov z Kaspického regiónu o uzatvorení dohody, vďaka čomu sa objavovali rôzne misinterpretácie tejto dohody (85).
V spoločnom kazašsko-turkménskom vyhlásení o otázkach týkajúcich sa Kaspického mora z 27 februára 1997 sa strany dohodli, že sa budú pridŕžať delimitácie administratívno-teritoriálnych hraníc na základe princípu stredovej línie (z r. 1970). V súčasnosti sa pracuje na spoločnej kazašsko-turkménskej dohode o rozhraničení Kaspického mora. V prípade úspešnej dohody o rozdelení morského dna a nerastných zdrojov, kazašský sektor podľa Kazachstanu bude tvoriť 30 percent, azerbajdžanský 21 percent, turkménsky 20 percent, ruský 17 percent a iránsky 12 percent z rozlohy Kaspického mora (86).
Existuje aj trojstranná Dohoda medzi Ruskou federáciou, Azerbajdžanskou republikou a Kazašskou republikou o hraničnej línii podpísaná v Alma-Ate 14. mája 2003. V dohode sa konštatuje, že v súlade s protokolom a dohodou medzi Ruskom a Kazachstanom, dohodou a protokolom medzi Ruskom a Azerbajdžanom a dohodou medzi Azerbajdžanom a Kazachstanom (už sme sa nimi zaoberali) sa určili súradnice styku ruského, azerbajdžanského a kazašského sektora (87).
Postoje Turkménska
V decembri 2001 Saparmurat Nijazov, vtedajší prezident Turkménska, vyjadril postoj svojej krajiny nasledovne: „Turkménsko rovnako ako Kazachstan a Rusko navrhuje deliť dno mora podľa princípu stredovej línie, ale zároveň nalieha na ustanovení 47 míľovej zóny hospodárskych záujmov pobrežných štátov a zvyšok vodnej plochy (za touto zónou) navrhuje využívať v záujme všetkých piatich štátov” (88).
Turkménsko vždy malo záujem nielen o rozvoj svojich ložísk, ale aj o export svojich energetických zdrojov cez Kaspické more na západné trhy. Preto je nevyhnutné, aby sa Turkménsko a Azerbajdžan dohodli na určení stredovej línie, ktorá bude rozdeľovať Kaspické more na národné sektory (89). V zákone o hraniciach Turkménska sa hovorí, že Turkménsko disponuje monopolným právom vlastníctva v 12 míľovej zóne na pobreží Kaspického mora (90). Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Turkménskom neboli vždy najlepšie. Konflikty medzi krajinami sa začali odstavením dodávok plynu Azerbajdžanu z Turkménska a pokračovali sporom o ložisko na hraniciach oboch štátov. V roku 1997 Azerbajdžan podpísal zmluvu s ruskými spoločnosťami LUKOJL a ROSNEFT o založení konzorcia, ktoré by využívalo sporné ložisko. Toto konzorcium sa nerealizovalo po turkménskej intervencii. Na druhej strane Turkménsko podpísalo zmluvu so spoločnosťou MOBIL, no táto spoločnosť rovnako nemohla zahájiť svoju činnosť z dôvodu nejasností (91).
V súčasnosti sa ľady vo vzťahoch medzi Turkménskom a Azerbajdžanom začínajú topiť – a to hlavne po nástupe nového turkménskeho prezidenta Gurbangulyho Berdymuhamedova. Uskutočnili sa stretnutia medzivládnych komisií, ktoré boli vytvorené za účelom vytvorenia dohody o vyrovnaní dlhu Azerbajdžanu voči Turkménsku za spotrebovaný plyn (92). Turkménsko považuje za neakceptovateľné jednostranné akcie v Kaspickom mori najmä realizáciu ropných projektov, kde chýbala uspokojivá konzultácia so zúčastnenými stranami (93).
Koniec koncov, ak by sme rozdelili dno Kaspického mora na základe dĺžky pobrežnej línie, tak kazašský podiel by predstavoval 28 percent, ruský 18 – 19 percent, turkménsky 19 percent, azerbajdžanský 21 percent a iránsky približne 11 – 14 percent (94). Na druhej strane, rozdelenie morského dna podľa princípu ako to naznačila Dohoda medzi Ruskom a Kazachstanom, Ruskom a Azerbajdžanom a Kazachstanom a Azerbajdžanom, tak Kazachstan dostal 27 percent podielu Kaspického mora, Rusko 19 percent, Azerbajdžan 18 percent (95). Celkovo takto bol rozdelený 64-percentný podiel mora. Nerozdelený ostal 36-percentný podiel, ktorý by mal byť rozdelený medzi Turkménsko a Irán (96). Na druhej strane rozdelenie mora na národné sektory by bolo škodné pre Rusko, ktoré by stratilo prístup k ložiskám v azerbajdžanskom a kazašskom sektore (97) (pozri mapu).
V prípade, ak by sa krajiny Kaspického mora nedohodli na jeho rozdelení, existuje možnosť medzinárodnej arbitráže, t.j. obrátenia sa na Medzinárodný súdny dvor ako to bolo v prípade Severného mora (98). V súčasnosti nemajú stanovené svoje spoločné morské hranice ani Rumunsko a Ukrajina. Začiatkom septembra tohto roka Rumunsko požiadalo Medzinárodný súdny dvor, aby stanovil námorné hranice medzi ním a Ukrajinou, ktoré spravodlivo rozdelia približne 100 miliárd metrov kubických zemného plynu a ropy (99). Čo sa týka problému Kaspického mora, Turkménsko sa nevie dohodnúť s Azerbajdžanom na sporných ložiskách,a tak Turkménsko navrhuje zapojiť do riešenia tohto problému medzinárodný súd aj OSN .(100)
Konferencie štátov Kaspického mora
Ašchabadská konferencia štátov Kaspického mora
Konferencia bola prvým stretnutím piatich hláv pobrežných štátov Kaspického mora. Uskutočnila sa 23. – 24. apríla 2002 v Ašchabade, hlavnom meste Turkménska. Neprijala sa tu ani deklarácia. Vo všeobecnosti sa zhodnotila ako neúspešná, a to analytikmi, pozorovateľmi a napokon aj samotnými účastníkmi (101). Boli tu predostreté nejaké návrhy na podpísanie deklarácie, no hostiteľ konferencie (turkménsky prezident) ich označil za nekonkrétne a prázdne .(102) Nursultan Nazarbajev vyhlásil nasledovné: „Problém je väčší ako sme očakávali.” Saparmurad Nijazov ho podporil: „Nikto z nás nemohol vziať na seba rozhodnutie podpísať deklaráciu. Alebo „Včera sa hovorilo o jednom, ale dnes na papier sa dostalo niečo úplne iné” Hostiteľ konferencie taktiež vyhlásil, „ak sa nebudú otázky Kaspického mora riešiť mierovou cestou, tak Kaspické more môže zapáchať krvou.” Naopak minister zahraničných vecí Iránu a prezident Azerbajdžanu boli menej skeptickí (103). „Navrhoval som zriadiť 15 míľové pobrežné pásmo a 25 míľové ekonomické pásmo, kde sa ryby budú loviť v súlade s medzinárodnými pravidlami”, oznámil Nijazov, avšak Putin povedal, že s 25 kilometrami ho jeho rybári domov nepustia (104). Podľa prezidenta Turkménska, Rusko nemá jasne vyhranenú pozíciu, čo sa týka kaspického problému. Na otvorení konferencie pre novinárov Vladimír Putin nasledovne vyjadril ruskú pozíciu: „Delíme dno, voda je spoločná” (105). Na druhej strane Ašchabadská konferencia znamenala do určitej miery úspech, pretože to bolo po prvýkrát, keď sa lídri pobrežných štátov zišli vo formáte päťky. Ďalším úspechom bolo rozhodnutie, že podobné stretnutia budú mať pravidelný charakter a určil sa aj termín budúceho stretnutia na rok 2003, no každoročne sa stretnutie odkladalo, pretože sa strany nevedeli dohodnúť na úprave takých činností ako moreplavba, rybolov a pohraničná spolupráca (106).
Konferenciu sprevádzal aj škandál, keď iránsky prezident opustil rokovaciu sálu a odmietol sa zúčastniť aj na slávnostnom obede, ktorý usporiadal Saparmurad Nijazov. Iránski a turkménski predstavitelia sa snažili zmierniť zlý dojem z tohto incidentu – o neúčasti na slávnostnom obede sa hovorilo ako o plánovanej neúčasti. Najlepšie dopadla konferencia práve pre Irán, v jeho záujme je blokovať (107) stanovenie definitívneho právneho statusu Kaspického mora, pretože jeho rozdelením by mu prislúchala najmenšia časť – preto aj presadzuje tak horlivo svoje ciele, ktorým sme sa už venovali.
Teheránska konferencia štátov Kaspického mora
Dňa 16. októbra 2007 sa v Teheráne uskutočnila druhá konferencia štátov Kaspického mora. Čo sa týka prínosu konferencie, tak nikto neočakával konečné riešenie problému (108). Na konferencii bola prijatá 25 bodová Rámcová deklarácia teheránskej konferencie štátov Kaspického mora, ktorá obsahuje tie ustanovenia budúceho právneho statusu Kaspického mora, proti ktorým nenamietajú účastnícke štáty. Tie ustanovenia, voči ktorým boli vznesené námietky, sa stanú predmetom budúcich rokovaní. Medzi problémy, ktoré je nutné prerokovať patrí podľa Sergeja Lavrova práve vojenská činnosť v Kaspickom mori a rozdelenie vodnej plochy. Deklarácia obsahuje ustanovenia o pomoci s vybudovaním medzinárodného transportného koridoru; o práve plavby iba pre plavidlá s vlajkou jedného zo štátov Kaspického mora; o mierovom využívaní mora; o nepoužití sily proti druhému pobrežnému štátu a ustanovenie o tom, že žiadna strana nedovolí použiť svoje územie na realizáciu vojenských operácií voči inému pobrežnému štátu (109), čo by znemožňovalo prípadnú inváziu USA do Iránu z územia niektorého štátu Kaspického mora.
Vladimír Putin sa na konferencii vyjadril so zreteľom na pozíciu Ruska o využívaní zdrojov Kaspického mora nasledovne: “Úprimne sa usilujeme o to, aby Kaspické more nerozdeľovalo, ale zjednocovalo nás všetkých a sme presvedčení, že Kaspické more nemôže byť celé pokryté štátnymi hranicami, sektormi a výlučnými zónami, čím menšiu časť mora budú pokrývať a čím väčšia časť vodnej hladiny ostane v spoločnom užívaní, tým lepšie” (110). Tento ruský návrh predkladá dva osobitné statusy, a to status morského dna a status morskej hladiny – pri morskom dne by išlo o rozdelenie a pri morskej hladine o stav kondomínia. Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan súhlasia s Ruskom v tom zmysle, že je nutné vypracovať osobitný status pre dno a hladinu mora (111). Ak by došlo k rozdeleniu hladiny Kaspického mora na národné sektory, Rusko by zaznamenalo obrovské straty predovšetkým v rybolove, pretože v ruskom sektore sa sotva nájdu nejaké ryby. A čo je dôležitejšie, rozdelenie Kaspického mora uľahčí realizáciu výstavby plynovodov a ropovodov na jeho dne – teda vývoz ropy a zemného plynu z Turkménska a Kazachstanu do Európy. Ak by došlo k rozdeleniu mora, tak pobrežné štáty môžu sprístupniť svoje sektory vojenskému loďstvu nekaspickým štátom, najmä členom NATO, čo je pre Rusko neprijateľné (112). Rusko zastáva názor, aby každá krajina mala svoju zónu, v ktorej by vykonávala svoju jurisdikciu do 15 míľ – na tomto území krajina môže vykonávať pohraničnú, colnú, sanitárnu a iné druhy kontroly a disponovať výlučným právom rybolovu. Moskve oponuje Kazachstan, ktorý by túto zónu rozšíril do 30 míľ a Azerbajdžan by privítal rovné rozdelenie Kaspického mora (113).
Teheránska konferencia ukázala, že Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan sa úporne domáhajú úplného a definitívneho rozdelenia Kaspického mora na národné sektory a Teherán si na druhej strane neochvejne háji svoje záujmy, ktoré tu už boli prezentované. Severná časť dna Kaspického mora bola už rozdelená medzi Rusko, Kazachstan a Azerbajdžan. Putin na konferencii vyjadril nádej, že aj v prípade južnej časti Kaspického mora štáty nájdu vzájomne uspokojivé riešenie. Riešenie je pravdepodobne ešte v nedohľadne, pretože Azerbajdžan už dlhé roky využíva svoju časť morského dna a Turkménsko na konferencii obvinilo Azerbajdžan z toho, že si ukrojil z turkménskej časti morského dna, resp. z tej časti, na ktorú si Ašchabad robí nárok (114). Nursultan Nazarbajev obvinil (aj za Azerbajdžan a Turkménsko) Moskvu a Teherán z toho, že disponujú obrovskými kvótami na lov jeseterov a ostatným neostal ani deravý groš (115).
Záver
Na problém právneho statusu Kaspického mora nemožno prihliadať iba z hľadiska lokálneho hraničného sporu piatich pobrežných štátov. Na problém je nutné sa pozrieť aj z geopolitického hľadiska. Zaujímavá je geografická poloha Kaspického mora, ktoré oddeľuje strednú Áziu od Kaukazského regiónu. Kaspické more a konkrétne južný Kaukaz sú veľmi dôležité z hľadiska ich významu ako tranzitné koridory uhľovodíkov zo strednej Ázie (pozri mapu). Stredná Ázia je dôležitá aj z hľadiska exportu uhľovodíkov na východ a na juh (pozri mapu).
Je na čase si položiť zásadnú otázku: Prečo je také dôležité určenie nového právneho statusu Kaspického mora? Z hľadiska exportu uhľovodíkov do Európy je dôležité pre Turkménsko a Kazachstan (aj Uzbekistan) určiť právny status, ktorý by pomohol do tohto regiónu prilákať zahraničných investorov, ktorí by im finančne a technologicky pomohli pri výstavbe potrubí potrebných pre export uhľovodíkov. Status morského dna severného Kaspiku je už viac-menej určený. Vypracovanie konvencie pre Kaspické more by prinieslo právnu istotu, čo by prilákalo investorov, ktorí by sa zúčastňovali na využívaní ložísk aj v sporných oblastiach Kaspického mora (napr. na rozpracovaní sporných nálezísk Araz, Alov a Šarg). Podobný scenár by bol výhodný nielen pre stredoázijské republiky a Azerbajdžan, ale aj pre samotnú Ruskú federáciu, ktorá by získavala na prepravných poplatkoch, ak by tu nebola snaha vyhnúť sa a diverzifikovať tak tranzitné krajiny a znížiť svoju závislosť na Rusku (či už zo strany Európskej únie alebo samotných stredoázijských štátov).
Práve taký charakter majú nasledovné kazašské projekty:
Transkaspický ropovod: tento zamýšľaný ropovod by spojil pole Kašagan (pozri mapu) s Baku v Azerbajdžane, kde by bol pripojený k BTC ropovodom. Ak by sa otvoril v roku 2010, odhaduje sa, že v nasledujúcej dekáde by sa prostredníctvom tohto ropovodu exportovala približne jedna tretina kazašskej produkcie ropy (116).
Transkaspický plynovod: plynovod by prechádzal piatimi krajinami (Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko) a cez dno Kaspického mora v línii Aktau – Baku. Tento projekt je ohrozený iniciatívou skupiny troch štátov – Ruska, Kazachstanu a Turkménska, ktoré plánujú postaviť plynovod pozdĺž pobrežia Kaspického mora, kde by prechádzal cez Turkménsko, Kazachstan a Rusko a napojil by sa tak na ruskú transportnú štruktúru. No napriek tomu Turkménsko nezavrhuje tento projekt a hovorí o ňom ako o prostriedku diverzifikácie exportných ciest, a preto by nemal byť vyňatý z turkménskej agendy (117).
Augustová rusko-gruzínska šarvátka premiešala karty – ukázala totiž kaukazský transportný koridor ako nie príliš bezpečný. Vysoký kazašský predstaviteľ sa vyjadril, že mohli by zvážiť rozhodnutia, čo sa týka exportu kazašskej ropy na svetový trh a dodal, že zmena exportnej cesty je teraz aktuálna (118). O nebezpečnosti tohto energetického koridoru svedčí aj výbuch azerbajdžanského vlaku, ktorý prevážal ropu cez Gruzínsko (pozri video). Gruzínsko je chudobná krajina, ktorá neoplýva bohatstvom nerastných surovín, no vďaka svojej polohe medzi Európou a strednou Áziou si môže „finančne prilepšiť” tranzitnými poplatkami. Gruzínsky predseda vlády Lado Gurgenidze sa vyjadril, že železnica je životne dôležitá nie iba pre gruzínsku ekonomiku ale aj pre ekonomiky susedných štátov (119).
Počas nedávnej návštevy amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho v Azerbajdžane, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyhlásil, že Azerbajdžan nebude podporovať myšlienku presmerovania energetických tokov, ktoré by obchádzali Rusko (120). Azerbajdžan je rovnako ako Gruzínsko členom organizácie GUAM – čoskoro po vzniku tejto organizácie bolo jasné, že táto organizácia združuje štáty s prozápadným smerovaním a vytvára (resp. mala by vytvárať) akúsi protiváhu organizáciám v postsovietskom priestore, v ktorých má Rusko prevahu. Všetky účastnícke krajiny okrem Azerbajdžanu, teda Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko, sú ekonomicky a energeticky závislé na Rusku (121). V roku 2005 Michail Saakašvili a Viktor Juščenko vyzvali k vytvoreniu spoločenstva slobodnej voľby – teda pásu od Kaspického mora po krajiny Baltu, ktorý by oddeľoval slobodnú Európu od nedemokratických štátov východu (122). Inak povedané, koridor by zaberal štáty GUAM-u, Poľska, Estónska, Litvy a Lotyšska – ale, aby bol podobný projekt realizovateľný, musela by sa zabezpečiť prostredníctvom nerastného bohatstva Azerbajdžanu energetická nezávislosť „koridoru” a zároveň nejakým spôsobom aj ekonomická nezávislosť daných štátov.
Uzbekistan, hoci nie je prikaspickým štátom, je veľmi dôležitou krajinou z hľadiska exportu uhľovodíkov smerom na východ, ale aj na západ. Medzi Putinom a uzbeckým prezidentom, Islamom Karimovom bola uzavretá dohoda o výstavbe nového plynovodu, ktorý by čerpal uzbecký a turkménsky plyn cez Uzbekistan priamo do ruskej siete, z ktorej by sa následne reexportoval do Európy (123). Koniec koncov, pre stredoázijské republiky je výhodnejšie predávať svoju produkciu Rusku, ktoré im ponúklo za ňu európske ceny (124) a je otázkou budúcnosti, či sa Európe podarí zlomiť ruský monopol na export uhľovodíkov smerom na západ.
Právny status Kaspického mora má aj bezpečnostný rozmer. Rusko v októbri 2005 predložilo myšlienku zriadenia spoločných námorných síl v Kaspickom mori tzv. KasFor. Podľa tohto návrhu päť pobrežných štátov by spojilo svoje sily za účelom ochrany proti terorizmu, pašovaniu zbraní, narkotík, zbraní hromadného ničenia v Kaspickom mori (125). Ruské heslo „delíme dno, hladina ostáva spoločná” má svoje opodstatnenie, ak by došlo k rozdeleniu hladiny, na ktorej by jednotlivé štáty vykonávali svoju suverenitu, mohlo by sa stať, že niektoré krajiny, by si prizvali do svojho sektoru vojenské loďstvo nekaspického štátu. Práve projekt spoločných námorných síl by tomu mal predísť. Azerbajdžan odmieta prijať ruský návrh a princíp uzavretosti Kaspického mora pre lode nekaspických krajín a naopak prejavuje záujem o americký program Caspian Guard (126). Na druhej strane Rusko má podporu Iránu, no sú tu určité pochybnosti z iránskej strany, ak by došlo k rozdeleniu mora, Irán už nebude zdieľať s Ruskom spoločnú hranicu a pre Irán by tento projekt mohol stratiť význam (127).
http://www.caspenergy.com/22/03_r.html(2) Russko-persidskij dogovor.
http://www.navoprosotveta.net/18/18_2763.htm (3) Panarin, I.N.: Informacionnaja vojna i mir.:Olma Media Group, 2003.
http://books.google.sk/books?id=f466ycpIp-4C(4) Reštskij dogovor. Boľšaja sovetskaja enciklopedija.
http://www.diclib.com/cgi-bin/d1.cgi?l=ru&base=bse&page=showid&id=59795(5) CA&CC Press AB. Meždunarodno-pravovoj status kaspijskogo morja: včera, segodnja, zavtra.
http://www.ca-c.org/journal/cac-09-2000/19.Mamedov.shtml(6) Gjulistanskij mirnyj dogovor.Boľšaja sovetskaja enciklopedija.
http://bse.sci-lib.com/article017860.html(7) Gjulistanskij dogovor.
http://southcaucasus.org/Gulistan.htm
(8) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(9) Turkmančajskij dogovor.Boľšaja sovetskaja enciklopedija.
http://bse.sci-lib.com/article112961.html
(10) Turkmančajskij mirnyj dogovor.
http://www.hist.msu.ru/ER/Etext/FOREIGN/turkman.htm
(11) Disput o statuse kaspijskogo morja: perspektivy Azebrajdžana. Kavkazkie Regionalnye Issledovanija.
http://poli.vub.ac.be/publi/crs/rus/03_01R.htm
(12) CA&CC Press AB. Meždunarodno-pravovoj status kaspijskogo morja: včera, segodnja, zavtra.
http://www.ca-c.org/journal/cac-09-2000/19.Mamedov.shtml
(13) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(14) Dogovor meždu RSFSR i Persiej.
http://www.hrono.info/dokum/191_dok/19210226per.html
(15) O pravovom statuse Kaspija.
http://farsiiran.narod.ru/articles/caspiy.htm
(16) Dogovor meždu RSFSR i Persiej.
http://www.hrono.info/dokum/191_dok/19210226per.html
(17) Problemy statusa Kaspijskogo morja.
http://www.whitecase.ru/articles/neftegaz.pdf
(18) O pravovom statuse Kaspija.
http://farsiiran.narod.ru/articles/caspiy.htm
(19) CA&CC Press AB. Meždunarodno-pravovoj status kaspijskogo morja: včera, segodnja, zavtra.
http://www.ca-c.org/journal/cac-09-2000/19.Mamedov.shtml
(20) Dogovor o torgovle i moreplavanii meždu SSSR i Iranom.
http://bestpravo.ru/fed1991/data04/tex17841.htm
(21) Problemy statusa Kaspijskogo morja.
http://www.whitecase.ru/articles/neftegaz.pdf
(22) Lake.
http://en.wikipedia.org/wiki/Lake
(23) Volgo-donskoj sudochodnyj kanal.
http://www.vodohod.com/rus/russia/map/rivers_lakes/volgo_don.htm
(24) Oksana, K.: The Caspian Sea Still Undefined.
http://www.un.org/Pubs/chronicle/2004/webArticles/081304_CaspianSea.asp
(25) Orudžev.R.: „Prikaspijskim” prezidentam ne udastsja dogovoritsja v Tegerane? 11th October, 2007. 356.az.
http://www.365.az/content/view/3335/77/
(26) Geopolitics of the Caspian sea region: A Russian perspective.
http://www.issi.org.pk/journal/2002_files/no_1/article/4a.htm
(27) Juza.P.: Kaspické more a ropa.
http://www.noveslovo.sk/archiv/1999-11/str11.html
(28) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(29) Kepbanov, Y.A.: The new legal status of the Caspian Sea is the basis of regional co-operation and stability.
http://www.sam.gov.tr/perceptions/Volume2/December1997-February1998/kepbanov.PDF
(30) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(31) Thalweg Doctrine.
http://en.wikipedia.org/wiki/Thalweg_Doctrine
(32) Janusz, B.:The Caspian Sea: Legal Status and Regime Problems.
http://www.chathamhouse.org.uk/files/3273_bp0805caspian.pdf
(33) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(34) O pravovom statuse Kaspija.
http://farsiiran.narod.ru/articles/caspiy.htm
(35) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(36) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka.
http://meast.ru/?p=38
(37) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(38) Pravda.ru: Teheran: Legal Status of the Caspian Sea should be Based on USSR-Iran Treaties.14th March, 2003.
http://english.pravda.ru/diplomatic/2003/03/14/44424.html
(39) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka.
http://meast.ru/?p=38
(40) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(41) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka.
http://meast.ru/?p=38
(42) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(43) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(44) Ibragimov, R.: Status Kaspijskogo morija i projekt Nabukko. 30th April, 2008. GUNDOGAR.
http://www.gundogar.org/?0223046097000000000000011000000
(45) Lukojanov,A.K.: Tegeranskij sammit 2007, ili vizit prezidenta Rossii v Iran. Rossijskaja academia nauk.
http://www.ivran.ru/library/view_edition.php?edition_id=135
(46) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(47) Yusifzade, K. B.: The Status of the Caspian Sea: Dividing Natural Resources Between Five Countries. Azerbaijan International.
http://azer.com/aiweb/categories/magazine/83_folder/83_articles/83_yusifzade.html
(48) Cohen, A.: Iran’s Claim Over Caspian Sea Resources Threaten Energy Security. 5th September, 2002. The Heritage Foundation. http://www.heritage.org/Research/Iraq/bg1582.cfm
(49) Blank, S.: Tehran conference fails again to demarcate the Caspian sea. 29th June, 2007. EuroasiaNet.org.
http://www.eurasianet.org/departments/insight/articles/eav062907b.shtml#
(50) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(51) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(52) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(53) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(54) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(55) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(56) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru; Exclusive economic strip: mentioned in the UN Convention on the Law of the Sea from 1982.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(57) In an exclusive economic strip, a coastal state has right to the research and utilisation of natural sources in waters, in the seabed and in underground. See Čepelka, Č. – Šturma, P.:Medzinárodní právo verejné.Praha:EUROLEX BOHEMIA,2003
(58) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(59) Yusifzade, K. B.: The Status of the Caspian Sea: Dividing Natural Resources Between Five Countries. Azerbaijan International. http://azer.com/aiweb/categories/magazine/83_folder/83_articles/83_yusifzade.html
(60) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka. http://meast.ru/?p=38
(61) Oksana, K.: The Caspian Sea Still Undefined.
http://www.un.org/Pubs/chronicle/2004/webArticles/081304_CaspianSea.asp
(62) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka. http://meast.ru/?p=38
(63) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka. http://meast.ru/?p=38
(64) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(65) On Legal Status Caspian Sea Reference. Republic of Azerbaijan Ministry of Foreign Affairs.
http://www.mfa.gov.az/eng/foreign_policy/caspian.shtml
(66) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(67) Disput o statuse kaspijskogo morja: perspektivy Azebrajdžana. Kavkazkie Regionalnye Issledovanija.
http://poli.vub.ac.be/publi/crs/rus/03_01R.htm
(68) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(69) Sovmestnoe zajavlenie Rossijskoi federacii i Azerbajdžanskoj respubliki o principach sotrudničestva na Kaspijskom more. http://www.inpravo.ru/data/base576/text576v632i987.htm
(70) Kaspijskie “lebeď, rak da ščuka”. Caspian Energy. http://www.caspenergy.com/22/03_r.html
(71) United Nations Convention on the law of the sea. http://www.un.org/Depts/los/convention_agreements/texts/unclos/closindx.htm
(72) Volgo-donskoj sudochodnyj kanal.
http://www.vodohod.com/rus/russia/map/rivers_lakes/volgo_don.htm
(73) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(74) Čepelka,Č.Šturma,P.:Medzinárodní právo verejné.Praha:EUROLEX BOHEMIA,2003
(75) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(76) Pozicija Kazachstana v otnošenii pravovogo statusa Kaspija I perspektiv ekonomičeskogo razvitija Kaspijskogo regiona. Meždunarodnyj delovoj žurnal Kazachstan 2/2002 god. http://www.investkz.com/journals/31/337.html
(77) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka. http://meast.ru/?p=38
(78) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(79) Pozicija Kazachstana v otnošenii pravovogo statusa Kaspija I perspektiv ekonomičeskogo razvitija Kaspijskogo regiona. Meždunarodnyj delovoj žurnal Kazachstan 2/2002 god. http://www.investkz.com/journals/31/337.html
(80) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(81) Pozicija Kazachstana v otnošenii pravovogo statusa Kaspija I perspektiv ekonomičeskogo razvitija Kaspijskogo regiona. Meždunarodnyj delovoj žurnal Kazachstan 2/2002 god. http://www.investkz.com/journals/31/337.html
(82) ) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka. http://meast.ru/?p=38
(83) Gosudarstvennaja programa osvoenija kazachstanskogo sektora Kaspijskogo morja. Ministerstvo energetiky i mineraľnych resursov. http://www.memr.gov.kz/?mod=news&lng=rus&cat_id=12&id=124
(84) Pozicija Kazachstana v otnošenii pravovogo statusa Kaspija I perspektiv ekonomičeskogo razvitija Kaspijskogo regiona. Meždunarodnyj delovoj žurnal Kazachstan 2/2002 god. http://www.investkz.com/journals/31/337.html
(85) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(86) Gosudarstvennaja programa osvoenija kazachstanskogo sektora Kaspijskogo morja. Ministerstvo energetiky i mineraľnych resursov. http://www.memr.gov.kz/?mod=news&lng=rus&cat_id=12&id=124
(87) Soglašenie meždu Rossijskoj federaciej, Azerbajdžanskoj Respublikoj i Respublikoj Kazachstan o točke styka linij razgraničenija sopredeľnych učastkov dna Kaspijskogo morja.
http://www.inpravo.ru/data/base854/text854v465i423.htm
(88) Butaev, A.: Problema politiko-pravovogo statusa kaspijskogo morja. 21st June, 2002. Turkmenistan.ru.
http://www.turkmenistan.ru/?page_id=8&lang_id=ru&elem_id=1439&type=event&sort=date_desc
(89) Ibragimov, R.: Status Kaspijskogo morija i projekt Nabukko. 30th April, 2008. GUNDOGAR.
http://www.gundogar.org/?0223046097000000000000011000000
(90) ) Sedova, O.: Region Kaspijskogo morja. 26th May, 2005. Sankt-Peterburgskij centr izučenija sovremennogo Bližnego Vostoka. http://meast.ru/?p=38
(91) Ibragimov, R.: Status Kaspijskogo morija i projekt Nabukko. 30th April, 2008. GUNDOGAR.
http://www.gundogar.org/?0223046097000000000000011000000
(92) Ibragimov, R.: Status Kaspijskogo morija i projekt Nabukko. 30th April, 2008. GUNDOGAR.
http://www.gundogar.org/?0223046097000000000000011000000
(93) Ibragimov, R.: Status Kaspijskogo morija i projekt Nabukko. 30th April, 2008. GUNDOGAR.
http://www.gundogar.org/?0223046097000000000000011000000
(94) Lukojanov,A.K.: Tegeranskij sammit 2007, ili vizit prezidenta Rossii v Iran. Rossijskaja academia nauk.
http://www.ivran.ru/library/view_edition.php?edition_id=135
(95) Ter-Oganov, N.E.: Iran, problema statusa Kaspijskogo morja i energoresursy. Institut Bližnego Vostoka.
http://www.iimes.ru/rus/stat/2008/21-02-08.htm
(96) Lukojanov,A.K.: Tegeranskij sammit 2007, ili vizit prezidenta Rossii v Iran. Rossijskaja academia nauk.
http://www.ivran.ru/library/view_edition.php?edition_id=135
(97) Blank, S.: Tehran conference fails again to demarcate the Caspian sea. 29th June, 2007. EuroasiaNet.org.
http://www.eurasianet.org/departments/insight/articles/eav062907b.shtml#
(98) CASPIY.NET.: Status Kaspija.
http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html
(99) Rumunsko a Ukrajina sa sporia v Haagu o námorné hranice a ropu. 2nd September, 2008. SME.sk.
http://www.sme.sk/c/4057088/rumunsko-a-ukrajina-sa-sporia-v-haagu-o-namorne-hranice-a-ropu.html
(100) Šiškunova,E.: Kaspij ne delitsja na piať. Gazeta.ru. http://www.gazeta.ru/2002/04/24/kaspijnedeli.shtml
(101) Lukojanov,A.K.: Tegeranskij sammit 2007, ili vizit prezidenta Rossii v Iran. Rossijskaja academia nauk.
http://www.ivran.ru/library/view_edition.php?edition_id=135
(102) Lenta.ru.: Sammit po Kaspiju zaveršilsja. Itogovoj deklaracii ne polučilos.24th April, 2002.
http://lenta.ru/russia/2002/04/24/nodeclaration/
(103) Romanova.L.: Piať prezidentov – šesť mnenij i odin skandal. 25th April 2002. Nezavisimaja.
http://www.ng.ru/politics/2002-04-25/1_scandal.html
(104) Šiškunova,E.: Kaspij ne delitsja na piať. Gazeta.ru. http://www.gazeta.ru/2002/04/24/kaspijnedeli.shtml
(105) Lenta.ru.: Nijazov: Proekt deklaracii po Kaspjiju polučitcja pustym. 24th April, 2002.
http://lenta.ru/russia/2002/04/24/kaspiy/
(106) FNE: V Tegerane 16 oktjabrja costroitsja Vtoroj sammit pjati prikacpijskich gosudarstv, čto nas ždet?! 15th October, 2007. http://www.energystate.ru/news/251.html
(107) Kosyrev, D.: Ašchabadckij sammit: Polnyj rozval ili pervyj uspech? 25th April, 2002. Turkmenistan.ru. http://www.turkmenistan.ru/?page_id=6&lang_id=ru&elem_id=1285&type=event&sort=date_desc
(108) Lukojanov,A.K.: Tegeranskij sammit 2007, ili vizit prezidenta Rossii v Iran. Rossijskaja academia nauk.
http://www.ivran.ru/library/view_edition.php?edition_id=135
(109) News Central Aasia.: Tehran Summit Unites Caspian States on Major Issues. 17th October, 2007.
http://www.newscentralasia.net/Regional-News/179.html
(110) Komersant.ru: V Tegerane otkrylsja cammit prikaspojskich gosudarstv. 16th October, 2007.
http://www.kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=815628
(111) Oksana, K.: The Caspian Sea Still Undefined. http://www.un.org/Pubs/chronicle/2004/webArticles/081304_CaspianSea.asp
(112) Komersant.ru: Rosija nechočet deliťsja Kaspijem. 21st June, 2007.
http://www.kommersant.ru/doc.aspx?docsid=776236
(113) Kuzymin.V.: Pjatenka za Kaspij. 17th October, 2007. Rossijskaja gazeta.
http://www.rg.ru/2007/10/17/kaspiy.html
(114) Kuzymin.V.: Pjatenka za Kaspij. 17th October, 2007. Rossijskaja gazeta.
http://www.rg.ru/2007/10/17/kaspiy.html
(115) Kuzymin.V.: Pjatenka za Kaspij. 17th October, 2007. Rossijskaja gazeta.
http://www.rg.ru/2007/10/17/kaspiy.html
(116) Socor.V.: TRANS-CASPIAN OIL PIPELINE PLANNED IN KAZAKHSTAN. 16th May, 2005. Euroasia Daily Monitor. http://www.jamestown.org/edm/article.php?article_id=2369754
(117) Konyrova. K.: Putin deal torpedoes Trans-Caspian gas pipeline plans. 17th May, 2007. New Europe.
http://www.neurope.eu/articles/73862.php
(118) Hot News Turkey.: Kazakhstan considers to divert oil export route from BTC to Russia.
http://www.hurriyet.com.tr/english/finance/9714319.asp?scr=1
(119) theWest.com.au: Fuel train blown up on vital Euro route. 25th August, 2008.
http://www.thewest.com.au/default.aspx?MenuID=2&ContentID=93863
(120) Polit.ru: Anvar Amirov: Azerbajdžan ne podderžal gazovij proekt Nabukko, čtoby ne portiť otnošenija s Rossiej. http://www.polit.ru/news/2008/09/05/amirov.popup.html
(121) Kuchyňková, P. Šmíd, T.: Rusko jako geopolitický aktér v postsověckém prostoru. Brno. Masarykova Univerzita, Medzinárodní politologický ústav, 2006
(122) Krejčí,O.: ANALÝZA GRUZÍNSKÉ KRIZE: Geopolitické důsledky dvoudenní války. 18th August, 2008. http://www.mepoforum.sk/regiony/vychodna-europa/kaukaz/analyza-gruzinskej-krizy-geopoliticke-dosledky-dvojdnovej-vojny/
(123) Debkafile: Putin promises an answer to NATO’s naval Black Sea presence. 6th September, 2008.
http://www.debka.com/headline.php?hid=5554
(124) Debkafile: Putin promises an answer to NATO’s naval Black Sea presence. 6th September, 2008.
http://www.debka.com/headline.php?hid=5554
(125) RIA Novosti: Iran may join Caspian naval force if sea status clarified. 15th October, 2007.
http://en.rian.ru/world/20071015/83957021.html
(126) Komersant.ru: Rosija nechočet deliťsja Kaspijem. 21st June, 2007. http://www.kommersant.ru/doc.aspx?docsid=776236; Caspian Guard: It’s a program of the coordination of Azerbaijani and Kazakh armed forces with the aid of US General Staff and other US state agencies conducted for the same purpose like KasFor (128).
(127) RIA Novosti: Iran may join Caspian naval force if sea status clarified. 15th October, 2007.
http://en.rian.ru/world/20071015/83957021.html
(128) Quigley. S.L.: European Command Transforming to Accommodate New Challenges. 9th March, 2006. U.S. Department of Defense.
http://www.defenselink.mil/news/newsarticle.aspx?id=15224