Dňa 19.7.2007 sa v separatistickej Náhorno-Karabašskej republike (NKR) uskutočnia prezidentské voľby. Na kandidátov za prezidenta bolo navrhnutých 5 ľudí. Profesor Arcachskej štátnej univerzity Vanik Avanesian sa v kampani sústredí na členov akademickej pôdy. Prezident Národnej služby bezpečnosti Náhorného Karabachu (NSB) Bako Saakian má najširšiu politickú podporu. Jeho kandidatúru podporili dňa 7.5.2007 predsedovia subjektov Demokratická strana Arcachu, Arménska revolučná federácia Dašnakcuťun Arcachu (ARFD Arcachu), Slobodná vlasť (SV) a Hnutie – 88. Predseda Komunistickej strany NKR Grant Melkumian apeluje na nostalgiu elektorátu za sociálnymi istotami z čias ZSSR. Len dvaja kandidáti – zástupca ministra zahraničných vecí NKR Masis Mailian a poslanec Národného zhromaždenia NKR a bývalý veliteľ Ozbrojených síl NKR Armen Abgarian, sa v kampani orientujú na protestný elektorát.

Súčasný prezident NKR Arkadij Gukasian v novembri.2006 oznámil, že nebude kandidovať na post prezidenta na tretie funkčné obdobie, čo odôvodnil ustanoveniami platného volebného zákona. Napriek tomu, že vo voľbách Gukasian deklaruje neutralitu voči kandidátom, jeho preferencie zrejme patria Saakianovi.

26.5.2007 strana SV jednohlasne podporila kandidatúru Baka Saakiana. Znovuzvolený predseda strany Ararik Aruťunian zdôraznil, že strana nebude navrhovať vlastného kandidáta, keďže úlohou politických síl je zjednotiť sa na jednotnom kandidátovi. Strana v súčasnosti disponuje 12-mi z 33-och poslaneckých mandátov v Národnom zhromaždení NKR.

Saakiana podporuje okrem vyššiespomenutých politických subjektov (s výnimkou Hnutia – 88, pozri nižšie) aj Zväz vojakov – osloboditeľov Karabachu a Federácia odborových zväzov. Sám Saakian uprednostnil možnosť nechať sa navrhnúť občianskou iniciatívou, aby sa nedotkol žiadnej z politických strán, podporou ktorých disponuje. Navrhnúť kandidáta na prezidenta môžu podľa volebného zákona politické strany, koalície strán a občianske iniciatívy, tvorené minimálne 5O-mi občanmi NKR s volebným právom.

Saakiana síce formálne nepodporil prezident Arménska Robert Kočarian, má však podporu Sergea Sarkisiana a jeho RPA. Čo sa týka arménskej vládnej strany ARFD, vzťah ku kandidatúre Saakiana je zrejmý z podpory jeho kandidatúry zo strany ARFD Arcachu. Saakian je podľa všetkého aj najprijateľnejší aj v RF, ktorá ho vníma ako pokračovateľa politiky Arkadija Gukasiana.

Čo sa týka vládnej strany NKR Demokratickej strany Arcachu, podpora Saakiana je dôsledkom faktu, že rokovania o podpore možného kandidáta Guliana zo strany ARFD Arcachu nedospeli k pozitívnemu výsledku. Je pravdepodobné, že prezident NKR Gukasian už od vyhlásenia, že sa nebude uchádzať o tretie funkčné obdobie, favorizoval Saakiana. Napriek tomu však dával falošné nádeje predsedovi parlamentu NKR Ašotovi Gulianovi s cieľom zaistenia podpory prívržencov predsedu Národného zhromaždenia NKR.

Na vyššieuvedenú spoločnú deklaráciu Demokratickej strany Arcachu, ARFD Arcachu, SR a Hnutia – 88 zareagovali členovia Hnutia – 88 podpredseda strany a člen predsedníctva Gegam Bagdasarian, členka predsedníctva Margarita Karamian a člen strany Gagik Avanesian vyhlásenie, v ktorom deklarovali, že predseda strany Eduard Agabekian nebol splnomocnený podpisovať dokument v mene predsedníctva strany, keďže nebolo zvolané zasadnutie predsedníctva strany a nebolo prijaté rozhodnutie o podpore Saakiana.

V parlamentných voľbách v júni 2005 Hnutie – 88 spolu s ARFD Arcachu kandidovali spoločne v rámci jednej koalície. Po voľbách ARFD Arcachu odmietla spolupracovať s Hnutím – 88, pričom obe strany osobitne realizovali opozičnú politiku. Faktická zmena politického správania na provládne sa udiala v oboch stránách vyjadrením podpory kandidtúre Saakiana. Hnutie – 88 vstúpilo do politického života voľbami primátora mesta Stepankert v auguste roku 2004, v ktorých bol zvolený predseda hnutia Eduard Agabekian. Počas primátorských volieb bolo v predsedníctve strany 7 ľudí. V čase medzi voľbami primátora Stepankertu v auguste roku 2004 a parlamentnými voľbami v júni 2005 stranu opustili jej najvplyvnejší členovia – najskôr Murad Petrosian kvôli nesúhlasu s programovými cieľmi strany, a následne aj Karen Nersisian a Valerij Avanesian.

V súčasnosti sa strana nachádza v kríze v súvislosti so zmenou politickej orientácie strany z opozičnej na provládnu. Rozkol v strane svedčí o vnútrostranníckom bezvládí. Skupina okolo Gegama Bagdasariana podporuje Mailianovu kandidatúru, pričom disponuje určitým mediálnym vplyvom. Samotný Bagdasarian je šéfredaktorom periodika Demo, financovaného spoločnosťou Conciliation Resources (1).

O politickej aktivite médií svedčí aj fakt, že sa v Stepankerte 17.5.2007 uskutočnil okrúhly stôl o prístupe k informáciám prostredníctvom masmédií počas predvolebného obdobia, pri ktorom bola kritizovaná predovšetkým informovanosť zo strany verejnoprávnej televízie NKR. Podujatie organizovala mládežnícka organizácia Jedinenije (Jednota) a vystúpili na nej členovia mládežníckych organizácií а zástupcovia médií vrátane Gegama Bagdasariana.

Masis Mailian sa pri získavaní voličskej podpory orientuje na opozičné médiá, pričom je považovaný za politika NKR s najlepším vzťahom k novinárom. V politických diskusiách využíva proreformnú rétoriku а argumentuje proti netransparentnosti politických procesov. Jeho kandidatúra sa spomedzi ostatných kandidatúr javí ako najreálnejšia alternatívou voči Saakianovi, napriek tomu však nemožno predpokladať, že by vo voľbách dokázal poraziť Baka Saakiana, ktorý má najširšiu politickú a spoločenskú podporu vrátane arménskych politických elít. Súčasne však voči vládnym stranám narastá kritika a v niektorých prípadoch je pre Saakiana podpora politických síl skôr kompromitujúca. Zohráva tu úlohu aj to, že Arménska a karabašská verejnosť podozrieva Kočarianovu vládu, že sa dohodla s Azerbajdžanom na odsune Podľa predsedajúceho Minskej skupiny OBSE Arménsko a Azerbajdžan k podpísaniu zmluvy o regulácii karabašského konfliktu nikdy nemali tak blízko ako v súčasnosti (2).

V predolebnej rétorike zaznievajú argumenty spochybňujúce legitímnosť kandidatúry Baka Saakiana vzhľadom na to, že sa v rokoch 1997-1998 nezdržiaval na území NKR (zastupoval systém národnej bezpečnosti v Moskve) (nespĺňa teda ústavnú podmienku pobytu v NKR v minimálnom trvaní 10 rokov), a tiež vzhľadom na to, že bola spochybnená právoplatnosť jeho vysokoškolského diplomu z Arcachskej štátnej univerzity. Ústredná volebná komisia začiatkom júna rozhodla o zákonnosti jeho kandidatúry. Opozícia tiež útočí na nedostatočnú informovanosť elektorátu a na netransparentnosť politických dohôd. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa v NKR v súvislosti s prezidentskými voľbami objavovali scenáre prevratu či radikálnej zmeny politickej moci prostredníctvom spochybnenia legitímnosti volieb, keďže legitímnosť samotného inštitútu volieb v Náhornom Karabachu nie je s výnimkou krajín Spoločenstva neuznaných štátov nikým uznaná. Spochybnenie legitímnosti volieb politickými silami NKR by teda bolo v rozpore so záujmami NKR.

Záver

Parlamentné a prezidentské voľby v Arménsku (12.5.2007; február až marec 2008) a prezidentské voľby v Náhornom Karabachu (19.7.2007) sa vzájomne ovplyvňujú. Problematika Náhorného Karabachu sa odráža v obavách arménskej a karabašskej verejnosti, že oficiálna moc Arménska bude súhlasiť s odsunom vojsk z Náhorného Karabachu, čím sa prirodzene znižuje dôvera verejnosti k provládnym politickým stranám. Utíchnutie protestov v Arménsku a vytvorenie arménskej vlády predstavujú vo vzťahu k politickým procesom v Náhornom Karabachu stabilizačný faktor. Prípadné výrazné posuny na politickej scéne v Náhornom Karabachu sú málo pravdepodobné, mohli by však oslabiť pozície provládnych prezidentských kandidátov v Arménsku.