Na východe Ukrajiny bolo vyhlásené prímerie, ktoré sa zaviazal dodržiavať Kyjev aj predstavitelia povstalcov resp. orgány Doneckej a Luganskej ľudovej republiky (DNR a LNR) do desiatej hodiny rannej dňa 27. júna 2014. Predstavitelia povstaleckých síl sa do uvedeného termínu zaviazali zdržať sa akýchkoľvek silových akcií a operácií za podmienky, že budú prímerie dodržiavať aj ukrajinské bezpečnostné sily. Vyhlásenie prímeria je bezpochyby pozitívnym javom, i keď v tejto fáze nie je jasné, že ide len o hru o čas [porov. (1)] alebo o skutočný zámer ukončiť status quo na Ukrajine a politicky tak vyriešiť prebiehajúci vojenský konflikt. Je na mieste oceniť snahu všetkých zainteresovaných strán vytvoriť negociačný tím, pozostávajúci z predstaviteľov centrálnej moci (bývalý prezident Leonid Kučma, poslanec za Stranu regiónov Nestor Šufrič), Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie (mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Michail Zubarov), predstaviteľov OBSE a, čo je azda najpodstatnejšie, predstaviteľov povstalcov, t. j. DNR (premiér DNR Alexander Borodaj) a LNR (rokovaní sa telefonicky zúčastnil Valerij Bolotov) (2) (3). Okrem vyššie uvedených osôb sa na rokovaniach zúčastňoval aj bývalý prezidentský kandidát Oleg Cariov, ktorý v prezidentskej kampani zastával pozície juhovýchodu; čo sa ešte zintenzívnilo po stiahnutí jeho kandidatúry (4). Ako je zrejmé, na rokovaniach zastával záujmy povstalcov.

Daný formát rokovaní je zaujímavý hneď z niekoľkých dôvodov. Z pohľadu medzinárodného práva došlo k ad hoc uznaniu DNR a LNR (vstup do vzťahov za účelom rokovania o prímerí a o mieri), ktorých predstavitelia boli donedávna zo strany Kyjeva ignorovaní (jeho autority s nimi nevstupovali do žiadnych vzájomných vzťahov), pričom daný stav viedol k prehlbovaniu priepasti medzi ním a juhovýchodom krajiny a k odsúvaniu riešenia problému, ktoré nie je možné bez participácie síl s rozhodujúcim významom pre usporiadanie bezpečnostných a politických vzťahov v danom priestore. Spolu s Leonidom Kučmom sa rokovaní zúčastnil aj bývalý vedúci jeho administrácie Viktor Medvedčuk. Tento človek má na Ukrajine profil silne proruského politika, dokonca sa o ňom v minulosti určitý čas špekulovalo ako o Moskvou podporovanom prezidentskom kandidátovi v riadnych prezidentských voľbách v roku 2015 (5). Zvolený kandidát v prezidentských voľbách Petro Porošenko má za sebou bohatú históriu spolupráce aj konfrontácie s osobou Kučmu (6). Tento tandem má teda predstavovať priateľský signál zo strany Kyjeva smerom k Moskve. Povstalci vyjadrili dôveru k predstaviteľom Ruska a OBSE, ktorí by mali dozerať nad dodržiavaním vyhláseného prímeria. Bývalý prezident Ukrajiny Leonid Kučma vyjadril radosť z toho, že sa výsledkom uskutočneného stretnutia dospelo k prímeriu, pričom podľa jeho názoru nikto neočakával, že by malo dôjsť k vyriešeniu veľkého komplexu nastolených problémov. Podľa medializovaných informácií by mohlo v piatok 27. júna 2014 dôjsť k začiatku diplomatického riešenia problémov (7). Kontaktná skupina, ktorej vytvorenie sa zvažuje, by mala byť zodpovedná za vypracovanie plánu mierového riešenia konfliktu a za problémy týkajúce sa odzbrojenia a kompenzácií (8). Nasledujúce dni budú teda kľúčové, keďže sa v ich priebehu rozhodne, či bude moment konca prímeria začiatkom mierových rokovaní, alebo či dôjde k obnoveniu vojenských operácií (9).

Napriek vyššie uvedeným pozitívnym signálom o možnom diplomatickom riešení konfliktu sa ukrajinské bezpečnostné sily a povstalci navzájom obviňujú z nedodržiavania prímeria a dochádza k vzájomným prestrelkám a vojenským akciám (10). Členovia domobrán v teréne zostávajú vo vzťahu k otázke ukončenia konfliktu skeptickí, využívajú prímerie na upevňovanie svojich pozícií (11) a pripravujú sa pokračovanie vojnových operácií [porov. (12)]. Z predchádzajúcich analýz uverejnených na stránkach časopisu DespiteBorders.com je zrejmé, že ukrajinské bezpečnostné zložky pozostávajú z rôznorodých elementov, ktoré mnohokrát nepodliehajú spoločnému veleniu (regulárna armáda, národná garda, rôzne trestné oddiely). Ako dobrý príklad môže slúžiť fakt zničenia trestného oddielu Ajdar v Luganskej oblasti zo strany povstalcov, pričom predmetný oddiel začal svojvoľne a bez súhlasu centra útočiť na ciele v okolí Lugansku, v reakcii na čo došlo k jeho fyzickej likvidácii (13). Podľa medializovaných informácií sa ukrajinský oligarcha Kolomojský vyjadril, že nebude prímerie rešpektovať (14). Keďže je Kolomojský známy tým, že financuje tzv. protiteroristickú operáciu na východe krajiny (15), z hľadiska posúdenia reálnosti cieľa udržateľnosti zastavenia paľby ide o dôležitú informáciu. Na strane povstalcov bojuje množstvo domobrán a vojenských resp. polovojenských oddielov nepodriadených politickým štruktúram povstalcov, pričom možno očakávať nezhody medzi reprezentáciami separatistických republík a jednotlivými radikálnejšími domobranami a oddielmi, ktoré nemusia rešpektovať dohody uzavreté vedením povstalcov [porov. napr. (16) (17)]. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že sformovanie a začiatok činnosti negociačného tímu (zahrňujúceho aj predstaviteľov povstaleckých síl) za súčasne vyhláseného prímeria predstavuje pozitívny signál, naplnenie jeho cieľov sa však aktuálne ukazuje ako mimoriadne problematické.