Posledný víkend na ukrajinskom juhovýchode priniesol centru v Kyjeve nepríjemné prekvapenie. Po nevypočutí požiadaviek týkajúcich sa najmä usporiadania referenda o statuse oblasti a uznania ruštiny ako druhého štátneho jazyka sa v meste Slaviansk v Doneckej oblasti objavili ozbrojenci, ktorí obsadili policajnú stanicu a verejné budovy v meste (1). Vyzbrojili svojich stúpencov zbraňami, ktoré získali zo skladov polície a Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU), a vytvorili kontrolné body na vstupoch do mesta. Povstalci vyhlásili, že mesto prechádza pod jurisdikciu Doneckej ľudovej republiky. Podobné scenáre sa v priebehu nasledovných hodín a dní odohrali v rade menších a väčších miest. Najdôležitejším z ostatných miest bude pre nasledujúci text mesto Kramatorsk.

Kyjev reagoval pre neho zvyčajným spôsobom, a to vyhlásením ultimáta, na ktoré však povstalci nereagovali. Na území Doneckej oblasti následne začal protiteroristickú operáciu proti povstalcom. V stredu prebehla vojenská operácia na letisku v blízkosti mesta Kramatorsk. Na letisku prebiehali boje medzi ukrajinskými bezpečnostnými zložkami a milíciami Doneckej ľudovej republiky (2), v dôsledku ktorých zahynulo od štyroch do niekoľkých desiatok ľudí  (3), pričom ľudové milície pripúšťajú iba štyroch zranených (4). V dôsledku tejto akcie ovládli ukrajinské bezpečnostné sily letisko, na čo zareagovali civilisti blokádou letiska (5).

Generálporučík Vasilij Krutov bol vymenovaný za veliteľa protiteroristickej akcie v Doneckej oblasti. Obyvatelia Kramatorsku prišli k miestnym kasárňam a žiadali generála, aby im vysvetlil povahu diania v meste (6). Podľa medializovaných informácií po uvedenom incidente vzali miestni obyvatelia generála ako rukojemníka (7) a neskôr ho údajne na naliehanie miestneho starostu prepustili na slobodu. V rámci právneho poriadku Ukrajiny je násilný zásah proti civilnému obyvateľstvu zakázaný, a to podľa zákona, k prijatiu ktorého v ukrajinskom parlamente bola dotlačená vládnuca Strana regiónov ešte v februári tohto roka s cieľom ochrany protestného majdanovského hnutia (8). Je však náročné odlíšiť povstalcov od civilných demonštrantov, pretože tieto dve skupiny na východe Ukrajiny aktívne spolupracujú pri diverzných činnostiach. Ako príklad môžeme spomenúť povstalcov z luganského SBU, ktorí podľa početných informácií v sociálnych sieťach vyzývajú civilistov, aby organizovali mítingy pri budove, pretože podľa ich názoru nebudú za daných okolností ukrajinské bezpečnostné zložky útočiť na budovu. Civilisti majú v povstaní kľúčovú úlohu najmä v oblasti blokovania prístupu do objektov (9), blokovania dislokácie ukrajinskej armády (10) (11) (12), obsadzovania budov [skupina ozbrojencov privádza skupinu mladých ľudí s rúškami, ktorí sa majú následne zabarikádovať v budove (13)] a v neposlednom rade zaberania vojenskej techniky ukrajinskej armáde (14) (15).  Bezpochyby možno povedať, že sú tak, ako v prípade mnohých ďalších nepokojov či občianskych vojen, civilisti a povstalci dve ruky jedného tela resp. dve strany jednej mince. Ako sme už spomenuli, jedna z týchto rúk požíva výsledkom splnenia požiadaviek euromajdanu zo zákona nedotknuteľnosť.

Na stránkach nášho portálu sme už upozornili na nevyhovujúci stav ukrajinskej armády, ktorá je značne demoralizovaná, a poukázali sme tiež na vysoké riziko prechodu jej príslušníkov na stranu jej nepriateľa (16). Udalosti v Slavjansku a Kramatorsku tieto predpovede iba potvrdzujú. Posádky šiestych obrnených transportérov (cca. 70 vojakov) prenikli do centra mesta Slaviansk. Obyvatelia mesta vyjednávali s vojakmi, ktorí napokon vyhlásili neutralitu. Na jednom z transportérov bola umiestnená ruská vlajka a vlajka ľudových milícií Donbasu. Obyvatelia ich privítali s potleskom a rozdali im vodu a jedlo. Napriek uvedeným poznávacím znakom si zachovali neutralitu a odmietli sa zúčastňovať na protiteroristickej operácii (17). Miestni obyvatelia im dali najesť, pretože údajne štyri dni nejedli (18). Podobný scenár sa odohral aj Kramatorsku (19) vrátane hladujúcich vojakov (20) [porov. tiež zatiaľ neoverené informácie z dňa 17. 4. 2014 o hladujúcich vojakoch dislokovaných v meste Izium (21)]. Oficiálny Kyjev označil prienik príslušníkov svojich ozbrojených síl pod vyššie spomínanými vlajkami za „partizánsku metódu“, pričom chcel týmto spôsobom vysvetliť prítomnosť vojenskej posádky v centra mesta (22). Internet zaplavili fotografie, ktoré mali za cieľ dokázať, že je na mieste prítomná ruská technika, napríklad (23). Autori týchto správ však nevysvetlili, ako je možné, že mohlo také množstvo ruskej techniky nepozorovane preniknúť cez rusko-ukrajinské hranice. Neskôr ministerstvo obrany priznalo, že boli jeho vozidlá skonfiškované povstalcami (24). Následne sa objavila informácia, že 300 ukrajinských vojakov opustilo mesto bez zbraní (25) (26). V priebehu dňa sa objavovali aj ďalšie informácie o prechodoch príslušníkov ukrajinskej armády na stranu povstalcov, napríklad (27) (28). Nie všetci vojaci však podľahnú naliehaniam a ďalším spôsobom ovplyvňovania zo strany civilistov, a tak niekedy dochádza k zrážkam medzi civilistami a vojakmi (29) (30). Sporadicky sa počas posledných dní objavujú na sociálnych sieťach informácie o prestrelkách medzi ukrajinskými bezpečnostnými silami  a povstalcami na kontrolných bodoch na okrajoch miest resp. pri letiskách.

Čo sa týka výzbroje, povstalci sú vybavení strelnými zbraňami (vrátane raketometov), ktoré ukoristili najprv v skladoch SBU a polície a neskôr od príslušníkov ukrajinskej armády. Za pomoci civilistov získali aj obrnené transportéry a tanky. Fakt, že je ukrajinská armáda v zlom stave ukazuje aj to, že nie je schopná zasiahnuť vo všetkých povstaleckých baštách. Zatiaľ nepostupuje plošne  –  stavila na stratégiu boja v jednom meste po druhom. Prvý na rade je Kramatorsk (občasne sa objavujú správy o prestrelkách v kontrolných bodoch v Slaviansku), povstalci spolu s obyvateľmi mesta však držia armádu zatiaľ iba na letisku. V súčasnosti je občianska vojna vo fáze občasných pouličných prestreliek, no  v prípade, že budú povstalci potlačení, sa môžu konfrontácie medzi povstalcami a ukrajinskými bezpečnostnými zložkami presunúť do fázy partizánskej vojny. Oficiálny Kyjev hypoteticky môže povstalecké oddiely násilne potlačiť a rozpustiť, idea, za ktorú bojujú, však bude v prostredí tamojšieho obyvateľstva prítomná aj naďalej, v určitom zmysle podobne, ako idey v 40. rokoch potlačeného hnutia banderovcov pretrvali až dodnes, keď sa s nimi stotožňuje vládna strana CZ Sloboda (31).

Po celkom juhovýchode Ukrajiny dochádza k potýčkam medzi jednotlivými skupinami z radov majdanu a antimajdanu. Medzi účastníkmi sa vyvolávajú bitky, napríklad (32) a následne sa identifikujú ich účastníci a verejne sa vyzýva k pogromom voči účastníkom protistojacich táborov, napríklad (33). Na sociálnych sieťach sa možno stretnúť s rôznymi návodmi, ako vykonávať diverzné činnosti, napríklad domáca výroba napalmu;  ničenie obrnených vozidiel takto vyrobeným napalmom; znefunkčnenie vozidiel umiestnením cukru do jeho nádrže a podobne. Konflikty, ktoré vyzerajú ako prejavy občianskej vojny, nebadať iba v doneckej oblasti, ale aj v iných častiach krajiny, napríklad medzi miestnymi ľudovými milíciami Odesy a Pravicovým sektorom (34).

Ak sa pozrieme na profil povstalcov, zistíme, že ide zväčša o miestnych obyvateľov z okolitých miest a dedín, ktorí sú bývalými príslušníkmi ozbrojených síl, veteránmi z Afganistanu (35), o bývalých ale aj súčasných príslušníkov polície a policajných špeciálnych jednotiek, ale aj o dobrovoľníkov bez vojenskej či policajnej skúsenosti. V prostredí povstalcov sa formujú dve zaujímavé skupiny: (bývalí) príslušníci špeciálnych jednotiek, ozbrojených síl a veteráni z Afganistanu, ktorí špecialistami na partizánsky a pouličný spôsob boja (36). V Gorlovke  velil obsadeniu budovy polície človek, ktorý sa policajtom, ktorí prešli na stranu povstalcov, predstavil ako podplukovník ruskej armády . Neskôr sa v ukrajinských médiách objavila informácia, že ide o miestneho obyvateľa (37). Budovu luganskej SBU okupujú partizánske oddiely, o ktorých sme už na našom portáli hovorili (38). Na druhej strane nemožno očakávať, že obyvatelia Ruskej federácie (najmä tí z vojenskými skúsenosťami) budú doma nečinne sedieť pred televíznymi obrazovkami. Netreba zabúdať, že dobrovoľníci z rôznych častí bývalého ZSSR hrajú vážnu úlohu vo vojenských konfliktoch na území bývalého ZSSR (podobne tomu bolo počas vojenských konfliktov v Rusku, Azerbajdžane, Moldavsku či Gruzínsku, v ktorých bojovala dnes majdanská ukrajinská UNA-UNSO). Podľa informácií ministerstva vnútra prišlo asi 150 dobrovoľníkov z Krymu na ukrajinský Donbas (39), tí však už v oblasti aj tak pôsobia (40). Napríklad pri obsadení budovy v Kramatorsku jeden z účastníkov tejto akcie použil slovo „поребрик“ (41), ktoré v petrohradskej regionálnej variete ruštiny označuje obrubník (porov. so štandardným ruským výrazom „бордюр“ / „бортовой камень“).

Slovo „поребрик“ má tri významy (42) (43); v jednom z nich sa považuje za regionalizmus používaný najmä v Petrohrade, ale aj v niektorých iných častiach ruského jazykového priestoru [napr. Novosibirsk (44)]. V dvoch významoch ide o jazykový výraz, ktorého používanie nie je územne ohraničené, v jednom z významov sa na vačšine ruského jazykového priestoru zvykne používať výraz „бордюр“. V danom kontexte je zrejme použité vo význame s územne obmedzenou sférou používania. Z druhej strany daný regionalizmus v dôsledku migračných faktorov ojedinele používajú aj v iných častiach ruského jazykového priestoru, než v ktorých je výraz tradične zaužívaný [vrátane individuálneho používania zo strany niektorých (jednotlivých) obyvateľov Kyjeva (45)] a samo o sebe nepostačuje na určenie územného pôvodu jednolivca. Na druhej strane je namieste pripomenúť aj prítomnosť zahraničných účastníkov protestov udalostí na majdane vrátane obsadzovania budov, a tiež na prítomnosť vlajok mnohých cudzích štátov počas nepokojov v Kyjeve [napríklad (46) (47)].

Záver

Zosilnením akcií centra proti civilistom  [napr. násilnými akciami bezpečnostných zložiek (48) alebo použitím sily zo strany armády (49)] často dochádza k radikalizácii povstalcov a ďalších síl, stojacich v opozícii voči nemu [porov. (50)]. Uvedená zákonitosť naplno pôsobí aj na východe a juhu Ukrajiny. Donecká ľudová republika bola vyhlásená s tým, že sa chce stať federatívnou republikou Ukrajiny, na druhej strane sa tiež uvažovalo o možnom pripojení k Rusku. Spolu s radikalizáciou centrálneho Kyjeva sa radikalizujú aj povstalci. Okrem toho Kyjev nie je schopný kontrolovať radikálov na strane majdanských síl, ktorých silné pozície a nepriateľské postoje a aktivity voči dianiu na juhovýchode prehlbujú priepasť medzi týmito regiónmi a centrom. Naďalej dochádza k provokáciám vo východných a južných oblastiach, ktoré vedú k neštandardným reakciám miestneho obyvateľstva (51). Na budove doneckej oblastnej administrácie za zvukov ruskej štátnej hymny zhodila skupina demonštrantov z priečelia budovy ukrajinský trojzubec, ktorý sa roztrieštil na kusy a následne zaznel burácajúci potlesk (52). Podobná situácia sa odohrala aj v Slaviansku (53).  V reakcii na radikalizáciu centra možno očakávať radikalizáciu povstalcov a zosilňovanie tendencií obyvateľstva juhovýchodu k secesii, pričom sa  k nemu môžu pridať aj rôzne iné sily, ktoré stoja v opozícii voči Kyjevu. Je to veľmi reálny scenár najmä za situácie, že sa začne strieľať do civilistov – odhliadnuc od politických motívov vyjdú ľudia do ulíc s cieľom ochrany vlastných regiónov a miest pred nepriateľskou centrálnou vládou. Vzhľadom na vyššie spomínaný princíp radikalizačnej reakcie na radikálizáciu centra nedáva dobrý pragmatický zmysel to, že centrum vyhlasuje povstalcov za ruských diverzantov a usiluje sa proti nim podnikať „protiteroristické operácie“, pričom zároveň deklaruje snahu zabezpečiť vo svojej krajine mier a pokoj. Rovnako nedáva dobrý zmysel to, že vyhlasuje ideu federalizácie za marginálnu a zároveň odmieta vypísať referendum, ktoré by mohlo preukázať, že je, ako plynie z týchto tvrdení, väčšina ľudí proti federalizácii. Z hľadiska ďalšieho vývoja bude kľúčový spôsob, akým sa do tohto celého procesu zapojí Rusko. To nemôže na Ukrajinu vstúpiť so svojimi vojskami, pretože tu ruskú armádu na rozdiel od Krymu môže očakávať na jednej strane mesta dav s kyticami kvetov, na druhej strane však aj partizáni so samočinnými zbraňami v rukách. Aj kvôli tomu bol dostahnutý relatívne rýchly konsenzus v štvorstanných rokovaniach medzi Ukrajinou, Ruskom, USA a EÚ v Ženeve. V dohode sa dospelo k nasledovnému: odzbrojenie všetkých nelegálne ozbrojených skupín na Ukrajine, uvoľnenie okupovaných budov, námestí a priestranstiev, amnestia pre demonštrantov, okrem tých, ktorí spáchali ťažké zločiny, zapojenie pozorovateľskej misie OBSE do deeskalačného procesu na Ukrajine a napokon to najdôležitejšie pre obyvateľov ukrajinského juhovýchodu – trasparentná zmena ústavy, ktorá má byť výsledkom širokého národného dialógu so zapojením všetkých ukrajinských regiónov s možnosťou zváženia verejných komentárov a navrhovaných noviel (54). Bude závisieť od reálnych krokov strán dialógu, či sa kontúry občianskej vojny na Ukrajine rozplynú, alebo či sa budú stále viac spredmetňovať [pozri napr. (55)].