Nasledujúci článok je zameraný na hľadanie odpovede na otázku, akým spôsobom by sa mala ďalej rozvíjať činnosť Vyšehradskej štvorky (V4), respektíve ako by mohla pri dosahovaní cieľov svojich členov reálne rozšíriť svoju platformu o niektoré ďalšie štáty.

O členských štátoch V4 možno konštatovať, že sú súčasťou špecifického geopolitického a geokultúrneho priestoru, ktorého konštitučné prvky sa v mnohých smeroch vyznačujú spoločnými politickými, ekonomickými a energetickými záujmami. Pri pohľade na spomínané záujmy sa javí ako žiaduce zvýšenie intenzity vzájomnej spolupráce (pozri nižšie „dostredivé sily“), ktoré však naráža na limity určené odstredivými silami (pozri nižšie). Predkladaný text vzniká s cieľom vymedzenia predmetných síl a rámcového určenia perspektív a limít možností vzájomnej spolupráce.

Dostredivé sily

Energetické problémy

Významným problémom, ktorému v súčasnosti čelia štáty V4, je hrozba vzniku závažnej energetickej krízy. Predmetná hrozba sa javí ako aktuálna osobitne po tom, ako Moskva oznámila svoj zámer vybudovať tzv. Turecký prúd [1] a neskôr sa rozhodla pre realizáciu projektu Severný prúd 2 [2]. V súčasnosti sú perspektívy Tureckého prúdu hmlisté a rokovania o ňom majú pokračovať v mesiacoch november – december 2015 po tom, ako v Turecku prebehnú predčasné parlamentné voľby a vznikne zodpovedná vláda [3]. V rámci rokovaní sa pritom môže prejaviť aj napätie medzi Moskvou a Ankarou súvisiace s ruskou angažovanosťou v Sýrii.

Základnou ideou oboch spomínaných projektov je odklon od súčasných transportných trás ruských uhľovodíkov cez Ukrajinu. Ak bude Slovensko obídené pri tranzite plynu smerujúceho do Európy, mohlo by podľa vyjadrenia Roberta Fica vo výsledku stratiť stovky miliónov eur na poplatkoch [4]. Okrem toho, že Slovenská republika (presnejšie spoločnosť Eustream) v súčasnosti vykonáva tranzit suroviny ďalej do Európy, realizuje aj reexport ruského plynu na Ukrajinu, z čoho tiež získava príjem. Podľa mediálnych správ by však nemalo dôjsť k úplnému zastaveniu tranzitu ruského plynu cez naše územie. Časť ruského plynu by sa naďalej mohla prepravovať cez Slovensko, a to obídením Ukrajiny plynovodom cez Čierne more až do Turecka a ďalej trasou cez Balkán až na Slovensko. Cez územie Slovenska sa môže prepravovať plyn aj na Balkán zo Severného prúdu 1 alebo 2. Konkrétne možnosti budú závisieť od toho, ktorý plynovod sa postaví, a tiež od výsledku rokovaní s Ruskom. Cez územie Slovenska v súčasnosti prúdi ruský plyn na západné trhy [5]. Ak sa Slovensko zmení svoju rolu z tranzitnej krajiny na cieľovú, bude potrebné vyriešiť zásobovanie krajiny vybudovaním infraštruktúry z juhu alebo zo severu.

Podľa medializovaných informácií Robert Fico počas rokovaní v Moskve uskutočnených v mesiaci jún 2015 navrhol Rusku pripojiť sa k spoločnému projektu s Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a EÚ a integrovať slovenský plynovodný systém Eastring do projektu Turecký prúd [6]. V prípade, že by V4 zintenzívnila vzájomnú spoluprácu jej členských štátov natoľko, že by ako celok začala presadzovať ich ekonomické záujmy, na dosiahnutie ruskej účasti na realizácii projektu integrácie spomínaných dvoch systémov by potrebovala zabezpečiť dobrú úroveň vzťahov s Ruskom, čo môže byť za súčasného stavu problematické pre prítomnosť Poľska v zoskupení, a to pre špecifiká poľsko-ruských vzťahov a pre jeho odlišné energetické záujmy a preferované spôsoby ich zabezpečovania.

Plynovod Eastring. Zdroj: www.lidovky.cz

Poľský faktor a potreba zmeny formátu združenia

Hypotetické zintenzívňovanie spolupráce medzi štátmi V4 v oblasti presadzovania energetických záujmov naráža na problém faktora poľsko-ruských vzťahov. Okrem animozít v oblasti politických vzťahov Poľsko ostro vystupuje proti Rusku aj v sfére energetickej bezpečnosti, v rámci ktorej presadzuje požiadavku vytvorenia Severo-južného plynového koridoru od poľského pobrežia Baltského mora až po chorvátsky ostrov Krk na pobreží Jadranského mora. V minulosti sa v médiách objavili informácie, že Poľsko rokuje s katarskou spoločnosťou Qatargas o dovoze skvapalneného plynu do poľského hubu Świnoujście. Poľským partnerom však cena plynu nevyhovovala a snažili sa ju niekoľkokrát rokovaniami znížiť. Katarský plyn je pre Poľsko minimálne o jednu tretinu drahší (niektorí odhadujú vyššiu cenu od 40 – 50 percent) ako ruský plyn, ktorý v súčasnosti dováža [7]. Uvedený príklad ilustruje snahy Poľska vymaniť sa za každú cenu z akéhokoľvek hoci aj pomyselného vplyvu Ruska (v tomto prípade ide o neúmerne vysoké ceny plynu, ktoré by mohli mať neblahý vplyv na poľskú ekonomiku). Obdobný prístup nie je v národných záujmoch ostatných štátov V4 a aj vo svetle tejto skutočnosti sa javí ako aktuálna potreba reformy združenia.

Severo-južný plynový koridor. Zdroj: www.en.gaz-system.pl

Pre zásadné odlišné postoje k riešeniu energetických otázok sa ukazuje ako potrebné realizovať kroky smerujúce k presadzovaniu záujmov v danej oblasti nezávisle od Poľska, ktoré v dôsledku historicky podmienených zlých vzťahov nie je schopné konštruktívne rokovať s Ruskom. Spoločné presadzovanie (nielen) energetických záujmov súvisiacich s Ruskom na úrovni V4 by malo negatívny vplyv na fungovanie celého združenia; vo vzťahu k separátnemu postupu by potom bolo možné hovoriť o formáte V4 mínus (porovnaj zaužívaný termín V4 plus [8] [9] [10])

Národné záujmy členských štátov

Vo vzťahu k politike štátov V4 mínus možno uviesť, že sa ich lídri v otázkach súvisiacich s geopolitickým smerovaním a s otázkami tvoriacimi predmet zásadných ekonomických a bezpečnostných záujmov spravidla usilujú o hájenie národných záujmov svojich štátov (podobná tendencia je v istých oblastiach zreteľná aj v prípade Poľska a možno predpokladať jej zosilnenie vzhľadom na výsledky parlamentných volieb konaných dňa 25. októbra 2015). Združenie štátov by pritom malo ako celok väčšiu vyjednávaciu silu ako jednotlivé štáty osamote. Ako príklad spomínaných postojov možno uviesť otázku zavedenia ekonomických sankcií voči Rusku, voči ktorému sa lídri krajín V4 s výnimkou Poľska istú dobu stavali zamietavo alebo zdržanlivo; v obdobných súvislostiach tiež možno spomenúť otázku postojov voči projektu Južný prúd [11]. Uvedené konštatovanie sa tiež týka postojov voči migračnej kríze a zavedeniu povinných kvót pre členské štáty EÚ, pričom aj v tomto kontexte je na mieste pripomenúť faktor nespoľahlivosti Poľska [12], i keď po októbrových parlamentných voľbách v toto štáte možno očakávať vyššiu mieru jeho lojality, čo sa týka dohôd na spoločnom presadzovaní postojov k migračnej kríze dosiahnutým v rámci V4. Vysokú mieru zhody medzi postojmi lídrov štátov V4 mínus možno konštatovať v oblasti postojov voči riešeniu sýrskej krízy [13] [14], ktoré s riešením migračnej krízy bezprostredne súvisí. Možno konštatovať, že v ekonomickej a energetickej politike štátov V4 mínus prevláda pragmatizmus, čo sa premieta aj do oblasti geopolitického smerovania. V tomto smere je zreteľná tendencia profilovať sa (i keď v mnohých oblastiach v konečnom dôsledku s otáznym efektom) ako relatívne samostatný (emancipovaný) geopolitický priestor, ktorý predstavuje východnú perifériu Západu so všetkými implikáciami súvisiacimi s relatívne významnou vzdialenosťou od západných mocenských centier.

Kultúrne faktory

Spomínaná tendencia sa opiera o geokultúrne okolnosti, ktoré majú popri skutočnostiach z oblasti ekonomiky a energetiky zásadný význam pri formovaní geopolitických preferencií [15] a zároveň vzťahov jednotlivých hráčov na úrovni V4 mínus. Kultúrnu blízkosť súvisiacu s mnohostáročnou koexistenciou národov obývajúcich predmetné štáty možno demonštrovať na príklade rôznorodých paralel v oblasti náboženského vývoja, príslušnosti k totožným štátnym zväzkom (napríklad k Habsburskej monarchii) a tiež spoločnej socialistickej minulosti. Z hľadiska spoločných etáp dejín s Maďarmi v rámci Uhorska a s Čechmi v rámci Česko-Slovenska Slováci vytvárajú prepojenie medzi Čechmi a Maďarmi. Pozoruhodné zhody, svedčiace o intenzívnom historickom kontakte a blízkosti, tiež možno konštatovať na úrovni jazykov, ktoré majú na jednej strane odlišný pôvod (čeština je západoslovanský jazyk, slovenčina západoslovanský jazyk ovplyvnený dávnym kontaktom s južnoslovanským etnikom [16] a maďarčina predstavuje geneticky nepríbuzný ugrofínsky jazyk), na druhej strane sa však vyznačujú množstvom spoločných znakov. Napriek spomínanej nepríbuznosti (máme na mysli hlavne vzťah dvoch slovanských jazykov a maďarčiny) je pre všetky tri jazyky charakteristický značný počet slov slovanského (v prípade češtiny a slovenčiny domáceho pôvodu), nemeckého, latinského (súvisiacich so stáročným pôsobením cirkevných, administratívnych a vedeckých inštitúcií [17] a v súčasnosti tiež s prenikaním lexiky z angličtiny) či anglického pôvodu. Spolužitie Slovákov s Čechmi, Maďarmi a Nemcami viedlo ku vzniku stredoeurópskeho jazykového zväzu, ktorý sa prejavuje v uplatňovaní protikladu krátkych a dlhých samohlások a formou dynamického prízvuku na prvej slabike slova [18] (uvedené sa netýka niektorých nárečí a nárečových makroareálov a výnimku tiež predstavujú isté špecifické javy v oblasti prozódie). Blízkosť slovenského a českého etnika podčiarkuje aj skutočnosť, že slovenčina bola prostredníctvom kultúry, náboženského života a vďaka špecifikám vývinu spisovného jazyka nezanedbateľne ovplyvnená češtinou, ktorá sa od 15. storočia používala ako knižný, v evanjelickom prostredí tiež ako liturgický jazyk. Spolužitie s maďarským etnikom sa v prípade slovenčiny prejavilo menším počtom lexikálnych hungarizmov a na úrovni morfológie v rámci tendencie k aglutinujúcej flexii [19]. Slovensko, Česko aj Maďarsko možno charakterizovať ako politicky unitárne štáty budované na princípe národného štátu, ktorý sa považuje za formu sebaurčenia konkrétneho národa (v etno-kultúrnom zmysle slova), pričom vyjadruje predovšetkým vôľu tohto národa [20]. Ako však uvedieme nižšie, historicky podmienená kultúrna, lingvokultúrna a kultúrno-politická blízkosť z hľadiska vzájomného zbližovania Slovenska, Česka a Maďarska naráža na zásadné limity, ktoré určujú mantinely vzájomných vzťahov.

Odstredivé sily

Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu, odstredivé sily v rámci V4 pôsobia v dôsledku prítomnosti Poľska, ktoré stelesňuje v mnohom cudzorodé ekonomické, energetické a geopolitické záujmy. Vzhľadom na odlišnosť záujmov sa v prípade zvyšovania intenzity spolupráce medzi Slovenskom, Českom a Maďarskom javí ako žiaduce súčasné oslabovanie väzieb s Poľskom v oblastiach, v ktorých možno očakávať kolízie záujmov. Z hľadiska perspektív a hĺbky vzájomných vzťahov štátov V4 mínus určujú relatívne pevné limity historicky podmienené animozity predovšetkým v rámci slovensko-maďarských vzťahov [21], v menšej miere a intenzite však aj slovensko-českých vzťahov. Vzhľadom na ich existenciu (a tiež aktuálnosť v zmysle pretrvávajúcej rezonancie) je vzájomná spolupráca spomínaných štátov zrejme limitovaná úrovňou integrácie v rámci regionálneho združenia, nie však útvaru kvázi-štátneho (porovnaj povahu EÚ) či konfederačného charakteru.

Perspektívy ďalšieho rozšírenia reálnej spolupráce

Načrtnuté združenie V4 mínus by mohlo minimálne ad hoc (hypoteticky tiež na stálej báze) priberať k svojej činnosti ďalších (nielen postsocialistických) aktérov z priestoru stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy; máme na mysli napríklad Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko, ale aj Grécko, Cyprus, Maltu a i. Hypoteticky by sa dalo v prípade riešení ad hoc otázok uvažovať aj o nečlenských štátoch EÚ, ako napríklad Srbsko, Macedónsko a i. Na stálej báze by zároveň malo pokračovať vo svojom fungovaní zoskupenie V4 v pôvodnom formáte, a to predovšetkým v oblastiach, v ktorých prevláda zhoda do čo záujmov a riešení presadzovaných zo strany jeho členov.

Záver

V4 by sa v budúcnosti mohla preformovať na zoskupenie, ktoré by hralo silnejšiu úlohu v regióne strednej Európy a tiež vo vzťahoch medzi Ruskom a Nemeckom či ústrednými orgánmi EÚ. Týmto spôsobom by nevystupovalo ako prvok podriadený jednej či druhej mocnosti a v rámci EÚ by zastávalo národné záujmy svojich členov. Ako ukázal posledný vývoj čo do ochrany maďarsko-srbských hraníc [22], zoskupenie je schopné riešenia ad hoc problémov týkajúcich sa ich bezprostredných záujmov. Z vyššie uvedených dôvodov sa do budúcnosti javí ako dôležité orientovať sa v tomto združení na spoluprácu v zúženom formáte, pričom však so zachovaním maximálnej miery súčinnosti v plnom formáte V4 vo vymedzených oblastiach vrátane spoločného presadzovania riešení zasahujúcich problematiku migračnej politiky.