Koncom júna 2007 sa objavili informácie o pláne rakúskeho koncernu OMV na prevzatie maďarskej ropnej spoločnosti MOL. Keďže časť akcií MOL-u je voľne obchodovateľných na burze, rakúska spoločnosť cez kapitálový trh navýšila svoj podiel v maďarskom konkurentovi z 10 na vyše 18%. Táto akcia vyvolala odmietavé reakcie tak zástupcov MOL-u ako aj politikov v Budapešti. Ich hlavným argumentom je vlastnícka štruktúra OMV, na ktorej sa rakúsky štát podieľa 31 percentami. MOL začal s agresívnym skupovaním vlastných akcií, aby dosiahol efektívnu kontrolu vlastných akcií  (1) a (2). Ropná mapa strednej Európy, krajín Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Rakúsko a čiastočne aj Litva, obsahuje viacero, v európskom merítku stredne veľkých, spoločností. Jej význam ako tranzitného koridoru pre ruskú ropu pomaly ale isto klesá. Dôvodom je už dlhšie realizovaná ruská stratégia diverzifikácie exportných trás, ktorá citeľne oslabuje pozície ropovodu Družba v strednej Európe.  (3)

Koncom roku 2008 má byť hotová prípojka do ruského terminálu Primorsk na pobreží Baltického mora, ktorá má vysokú prioritu. Týmto smerom budú odklonené exporty suroviny aktuálne tečúce cez územie Bieloruska do Poľska, na Ukrajinu a na Slovensko.  (4) Vektory smerov budúcich exportov ruskej ropy obchádzajú krajiny strednej Európy napriek tomu, že tieto štáty boli spoľahlivými tranzitérmi aj odberateľmi. Samozrejme do tejto kategórie sa nerátajú Ukrajina a Bielorusko, s ktorými má Ruská federácia problémy od ich osamostatnenia sa od ZSSR. Na ich obranu treba poznamenať, že niektoré konflikty medzi spomínanými krajinami sa vyhrotili aj zásluhou ruskej strany, ktorá vníma export svojho nerastného bohatstva ako zahranično-politickú barličku vo vzťahoch s krajinami blízkeho okolia.

Význam ropovodu Družba však v európskom meradle nie je veľký a najväčší problém v blízkej budúcnosti bude mať Slovensko a Maďarsko, pre ktoré to je doteraz jediný zdroj suroviny pre domáce rafinérie. Rafinérie pozdĺž ropovodu dosahovali oproti rafinériám zásobovaným tankermi v iných krajinách vyššie marže vďaka lacnejšej surovine. Táto komparatívna výhoda sa časom stratí a potenciálne dodávky po mori by dodatočne stáli viac od 50 centov do 4 eur za barel.  (5) Ruská ropa je lacnejšia aj kvôli vysokému obsahu síry, ktorá je z toho dôvodu náročnejšia na spracovanie. Takýto scenár prichádza do úvahy v prípade, ak by Kremeľ chcel ovplyvňovať situáciu v strednej Európe cez štátom vlastnený Transneft, spoločnosť, ktorá má najväčší vplyv na objem a smer dodávok ropy,. Prípadné krátenie dodávok, napriek dlhodobým kontraktom, by postihlo hlavne Slovnaft a maďarskú rafinériu. (6)

Poľsko ako prímorský štát sa stále vo väčšej miere orientuje na dopravu ropy tankermi na svoje pobrežie. Je zároveň aj hlavným hlasom v EU, ktorý sa snaží dostať do strednej Európy kaspickú ropu a kritizuje nesúrodosť EU v energetickej oblasti. Poslednou ukážkou tejto snahy bol energetický summit v Krakove v máji 2007. (7)

Česká republika je napojená na západoeurópsku sieť ropovodov, jej rafinéria v Kralupoch je schopná spracovávať ľahkú kaspickú ropu dopravovanú z Terstu a aj keď časť dodávok pochádza z Ruska, predsa len využíva aj inú trasu na jej import.

Podobne je na tom Rakúsko, ktoré tri štvrtiny spotreby ropy importuje ropovodom AWP z Terstu a jeho mix obsahuje surovinu s rôznym pôvodom.

Slovenská republika spoločne s Maďarskom sú skoro na 100% odkázané na ruské dodávky cez Družbu. Rafinérie v týchto krajinách už pocítili nedostatok dodávok pre vlastnú potrebu a v piatok 14. júla MOL importoval prvé tony ropy ropovodom Adria z Chorvátska, aj keď pravdepodobne ruského pôvodu. (8) Podľa informácií Trendu Slovnaft výpadky dodávok zaznamenal aj v prvom kvartáli 2007 a bol nútený časť svojej potreby prevážať z MOL-u. Rafinéria sa však k tomu oficiálne vyjadrovať nechce. (9)

Na tomto geografickom trhu, ako som už spomínal, pôsobí viacero stredne veľkých ropných spoločností, čo je v dlhodobom výhľade neudržateľné a isto dôjde k ďalšej aspoň čiastočnej konsolidácií. Tým sa myslia fúzie medzi jednotlivými spoločnosťami.  (10) Prvá vlna akvizícií prebehla začiatkom 21. storočia, kedy menili vlastníkov rumunský Petrom (OMV), 25% chorvátskej INA-y (MOL), český Unipetrol (66% vlastní PKN Orlen), slovenský Slovnaft (MOL) a litovská Mažeiku (PKN Orlen).  (11)

Stredná Európa je zaujímavá pre ruské koncerny, s klesajúcou maržou spôsobenou nutnosťou spracovávať v budúcnosti ropu aj z iného (drahšieho) zdroja ako Družba sa znižuje aj trhová hodnota rafinérií a to ich stavia do pozície cieľa pre zväčšovanie kapacít ruských ropných spoločností ako Rosneft a LUKoil. Výhodou z ruského pohľadu je ich schopnosť poväčšine spracovávať len ruskú ropu, čo ťažiarom zabezpečuje stály odber. Tieto rafinérie už prešli zložitými a finančne náročnými ekologickými prestavbami, takže spĺňajú aj najprísnejšie kritériá. Vstup ruských koncernov však z politického hľadiska nie je žiadúci, aj keď sa tomu v istých situáciách nedá vyhnúť.  (12) Prevzatie západnými spoločnosťami je zatiaľ menej pravdepodobné, pretože sa sústreďujú primárne na ťažobné projekty a fúzie by museli byť schválené regulačnými orgánmi EU. Preto ku konsolidácií dôjde medzi stredoeurópskymi hráčmi navzájom, avšak aj v tomto prípade existuje riziko vzniku regionálneho monopolu odporujúce smerniciam EU o konkurenčnom prostredí.

Z geografického pohľadu sa s najväčšou pravdepodobnosťou na základe doterajšieho vývoja situácia vyvinie tak, že na severe bude mať rozhodujúcu pozíciu PKN Orlen a na juhu OMV.

Podľa expertov najväčšieho obchodníka s ropou, PVM (13), je fúzia medzi OMV a MOL-om ideálna. Riaditeľ PVM vo Viedni, Johannes Benigni, sa domnieva, že maďarská strana spojenie nakoniec neodmietne, akurát sa snaží prieťahmi a výrokmi politikov zvýšiť cenu spoločnosti. Podľa rakúskych expertov je výhoda fúzie hlavne geografická a neprekáža ani blízkosť rafinérií vo Schwechate a Bratislave. Naopak, Slovnaft môže lepšie zásobovať južné oblasti Poľska a aktíva MOL-u a OMV by sa navzájom dopĺňali. Vzniklo by konzorcium, ktoré by sa veľkosťou vyrovnalo západoeurópskym hráčom. Taktiež by sa urýchlilo prepojenie rafinérií Slovnaft a Schwechat, ktorým by mohla byť dopravovaná ropa zo západoeurópskeho smeru  (14) a ktorá by znížila riziká možného výpadku ruských  dodávok. (15)

Spomínané výhody prezentované rakúskou stranou prinášajú aj niekoľko otáznikov. Hodnota akvizície by tesne ale predsa presiahla trhovú hodnotu OMV, ktorá by si na tento krok musela požičať od bánk enormné finančné prostriedky. (16) Natíska sa otázka, či si niektoré väčšie, ruské, spoločnosti s dostatočným kapitálom nevybrali OMV ako sprostredkovateľa.

Začiatkom augusta 2007 MOL predstavil maďarskej vláde štúdiu, podľa ktorej spojenie s OMV by posilnilo pozície ruských spoločností v strednej Európe. Dôsledkom by bol odpredaj buď Slovnaftu alebo rafinérie v Százhalombatta a najväčší záujem je očakávaný zo strany ruských gigantov LUKoil, Gazprom alebo Rosneft.  (17) Táto dohoda mala byť uzavretá na májovom stretnutí ruského prezidenta Putina s rakúskym spolkovým kancelárom Gusenbauerom. OMV však tieto tvrdenia poriera. (18)

Dohody, podpísané na spomínanom stretnutí, rozširujú trhový podiel Gazpromu v Rakúsku a zaisťujú mu priamy prístup ku koncovým zákazníkom prostredníctvom v rakúsku registrovanej spoločnosti GWH. Gazprom chce takisto postaviť v Baumgartene pri Viedni najväčší plynový zásobník a z krajiny spraviť stredoeurópsky hub pre dodávky pochádzajúce z jeho územia.  (19) Túto ponuku však donedávna konzultoval aj s Maďarskom.  (20) Potvrdzuje sa ruská stratégia rozdeľuj a panuj, ktorá obe krajiny stavia proti sebe a taktiež klesajúca reálnosť plynovodu Nabucco, keďže rakúsky OMV bol hlavným iniciátorom projektu a Baumgarten bol plánovaný ako ukončenie rúry prameniacej v oblasti Kaspického mora.

V prípade akvizície by naviac OMV získal dve modernejšie rafinérie operujúce efektívnejšie ako jeho vlastný Schwechat, ktorý nedosahuje tak dobré výsledky.

OMV už dlhší čas plánuje taktiež získať prístup k ropným poliam v Rusku. Podobný záujem prejavuje aj nemecký E.ON, ktorý sa k podielom snaží dostať prostredníctvom výmeny aktív. Neponúka však aktíva v Nemecku, ale v privatizácií získaný plynárenský biznis MOL-u. Podobná situácia by mohla nastať aj v prípade úspešnej akvizície MOL-u, kedy by ako prvé na rad prišli mimorakúske aktíva spoločnosti.  (21)

Maďarsko má však na druhej strane nadštandardné vzťahy s Ruskom tak na politickej ako aj ekonomickej úrovni. Kuloárne informácie taktiež hovoria o ruskom vplyve v MOL-e, prejavujúcim sa vo vlastníckej štruktúre, ktorý si vybudoval ešte Yukos. Tieto informácie je zložité potvrdiť, keďže vlastníctvo MOL-u je fragmentované a môžeme vychádzať len z domnienok. Z tohto pohľadu by návrh OMV a bránenie sa MOL-u vyznelo čudne, ale isto malo svoj skrytý význam, ktorý nebude ľahké odhaliť.

V podobnom duchu sa nesú aj informácie o spojení poľských ropných spoločností PKN Orlen a Lotos z júna 2007. Ako prospešnú a synergické efekty prinášajúcu akciu fúziu označil pre poľský denník Rzeczpospolita prezident PKN Piotr Kownacki. Prevláda taktiež strach z možných pokusov ruských spoločností o kapitálový vstup do poľských firiem, ktorých pozícia by sa fúziou zlepšila a spoločný obrat konzorcia vzrástol na 17 mld. eur. Spomínaný plán na spojenie však ide proti poľskej ropnej stratégií zo začiatku roku 2007, ktorá sa orientuje na dve nezávislé ropné spoločnosti. Poľský štát vlastní asi tretinu PKN a viac ako 50% Lotosu a na schválenej stratégií podľa hovorcu ministerstva financií Pawla Kozyru nič meniť nemieni.  (22) Dlhodobá nezávislosť Lotosu ako menšej firmy je neudržateľná a jej zameranie môže byť doplnkovým pre aktivity PKN. Zámer vytvorenia národného šampióna v poľskom energetickom sektore sa taktiež zhoduje s národohospodárskou orientáciou nacionalistickej vlády vo Varšave.

Stredoeurópsky trh v blízkom čase podľa spomínaných indícií čaká vlna akvizícií. Predpoveďou mohla byť už plánovaná fúzia PKN a MOL-u v roku 2006, ktorá nakoniec upadla do zabudnutia, ale aj prevzanie českého Unipetrolu Orlenom v roku 2005. Konsolidácia by vytvorila kapitálovo silné spoločnosti schopné brániť sa nepriateľským pokusom o prebratie zo strany ruských koncernov. Taktiež by sa mohli naplno využiť synergické efekty na pomerne malom území. Spoločný vlastník Slovnaftu a rafinérie vo Schwechate by mal zároveň záujem na rýchlom prepojení oboch firiem ropovodom a zabezpečení stabilných dodávok pre slovenského výrobcu. Takýto scenár však bez dodatočnej kapacity nie je veľmi pravdepodobný.

Na stredoeurópsky región má silný vplyv Ruská federácia, či už prejavujúci sa priamo na vysokých politických miestach a stretnutiach, alebo v ekonomickej sfére vo vzťahoch s najvýznamnejšími ruskými spoločnosťami. Úspešne vedenou stratégiou mať tieto spoločnosti pod vplyvom Kremľa sa tak zahraničná politika robí aj cez obchodné kontakty. Vývoj v našom regióne bude v najbližšich mesiacoch a rokoch stále bohatý na zaujímavé udalosti.