Takmer po desiatich rokoch rokovaní Ruska s Čínou došlo 21. 5. 2014 počas oficiálnej návštevy ruského prezidenta Putina v Šanghaji k podpísaniu kontraktu o dodávkach ruského plynu, hoci Čína do poslednej chvíle trvala na svojom návrhu.
Z podpísaného kontraktu vyplýva, že čínska spoločnosť CNPC bude od Gazpromu po roku 2018 nakupovať do 38 mld. metrov kubických ruského plynu ročne. Cena sa bude pohybovať v rozmedzí od 350 do 400 USD za tisíc metrov kubických. Kontrakt v celkovej hodnote 400 mld. USD bol podpísaný na 30 rokov. Pre dodávky plynu do Číny bude využitý novobudovaný plynovod Sila Sibíri s trasou od Čajandinského náleziska plynu (v Jakutsku) do Vladivostoku. Pri meste Blagoveščensk bude vybudovaná odbočka zabezpečujúca dodávky plynu do Číny. Dodávky sú plánované aj s Juho-Kirinského náleziská v šelfe Sachalinu. Celková dĺžka plynovodu bude takmer 4 tisíc kilometrov s prepravnou kapacitou 61 mld. metrov kubických plynu. Rusko rokovalo s Čínou o dodávkach plynu už od roku 2004. Pôvodne sa uvažovalo o dvoch trasách plynovodov – západnej a východnej s celkovým objemom dodávok do 70 mld. metrov kubických plynu. V marci 2013 však bolo rozhodnuté obmedziť sa len na východnú trasu s objemom dodávok do 38 mld. metrov kubických plynu ročne. Problémom pri vzájomných rokovaniach zostávala len cena (1).
To, čo by sa na prvý pohľad javilo ako veľký úspech Ruska, ktorým zvýši svoje exportné kapacity v tomto prípade smerom na východ, bol v skutočnosti nevyhnutný krok z hľadiska hľadania nového trhu odbytu. Odber ruského plynu na Západe sa znižuje a po situácii na Ukrajine existuje predpoklad, že aj tá, ak sa nedohodne na nižšej cene za ruský plyn, s veľkou pravdepodobnosťou zníži nákup plynu z Ruska na minimálnu nutnú mieru.
Bývalý námestník ministra energetiky Ruskej federácie a opozičný politik Vladimír Milov vo svojom blogu na stránkach rádia Echo Moskvy uviedol, že rusko-čínsky kontrakt bol vynúteným krokom, pretože po roztržkách so Západom Putin nemal na výber. Podľa Milova, rusko-čínsky kontrakt prinesie Rusku značné straty v porovnaní s exportom do západnej Európy (2).
Na nevýhodnosť podpísaného kontraktu upozorňuje aj opozičný politik Boris Nemcov, ktorý na svojom blogu na stránkach rádia Echo Moskvy uviedol, že Rusko na dodávkach plynu do Číny len prerobí. Gazprom do projektu vloží spolu s vyplatenými úvermi 96 mld. USD a zarobí 60 mld. USD. Ďalej dodal, že cena za tisíc metrov kubických bude taká, akú požadovala Čína. Pretože ak zisk za dobu 30 rokov bude 400 mld. USD, cena ruského plynu bude približne 350,8 USD za tisíc metrov kubických. Nemcov tiež pripomenul Putinove vyhlásenie, že celkový objem ruských investícii bude v danom projekte predstavovať 55 mld. USD. Podľa Nemcova nemá Gazprom voľné finančné prostriedky, tie si bude musieť požičať, pričom na úrokoch za 30 rokov zaplatí 40 mld. USD. To znamená, že Gazprom za úvery (s predpokladaným 5% úročením) zaplatí celkovo 95 mld. USD. Nemcov, tiež uvádza že zisk Gazpromu z predaja plynu bude na úrovni zisku ktorú v súčasnosti má z predaja plynu na Západ, t. j. 15%. To znamená, že zo 400 miliardového kontraktu činí zisk 60 mld. USD. Pri odpočítaní úveru vo výške 95 mld. USD (s úrokmi), sa Gazprom dostáva do straty 35 mld. USD (3).
K výpočtom Nemcova je potrebné dodať, že počíta s plným objemom dodávok 38 mld. metrov kubických plynu ročne už od roku 2018. Objemy dodávok však budú rásť postupne a 38 mld. metrov kubických je maximum, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dosahované po celú dobu trvania 30 ročného kontraktu. Preto sa cena bude pohybovať v rozmedzí 350 – 400 USD za tisíc metrov kubických. Potvrdzuje to aj vyjadrenie Michaila Krutichina so spoločnosti Rusenergy, ktorý uvádza, že v roku 2020 na hranici s Čínou môže byť dodaných maximálne 11 – 12 mld. metrov kubických ruského plynu. Na úroveň 38 mld. metrov kubických plynu sa Rusko dostane až v roku 2030 (4).
Ruskom deklarovaná suma za výstavu plynovodu bude pravdepodobne ešte vyššia. Podľa analytika investičného fondu Kapitaľ Vitalija Krjukova bude celá infraštruktúra drahšia a cena za výstavbu by mala dosiahnuť 70 mld. USD, pritom Gazprom deklaruje náklady vo výške 55 mld. USD (5).
Z uvedeného vyplýva, že Rusko podpísaním kontraktu síce nezískalo výhodnejšiu cenu, ale získa včasnú a dlhodobú náhradu za znižujúce sa odbery tak v Európe ako aj na Ukrajine. Ak by sa však správalo viac trhovo a nie politicky a z energetických surovín by neurobilo svoj politický nástroj vplyvu a nátlaku, mohlo by mať aj vďaka novo podpísanému kontraktu s Čínou do budúcnosti zvýšený export svojich energetických surovín.
Neustále zvyšovanie ceny plynu pre Ukrajinu (z 268 USD do 485 USD od 1.5.2014) nesvedčí o racionálnom ekonomickom sa správaní Ruska, ale skôr o politickom nátlaku. Takýmto krokom skôr stratí svojho veľkého odberateľa plynu. Napriek tomu, že Ukrajina v minulom roku odobrala „len 25,8 mld. metrov kubických“, má s Ruskom (6) od januára 2009 podpísaný kontrakt, na základe ktorého Ukrajina mala od roku 2010 do konca roku 2019 odoberať 52 mld. metrov kubických s možnosťou zmeny odobraného objemu o 20% (7).
Ak by sa Rusko naozaj usilovalo o zvýšenie exportu plynu do Ázie, tak by zrušilo monopolné postavenie Gazpromu v exporte ruského plynu (8). V súčasnej dobe má podpísaný kontrakt na dodávky plynu do Číny pre Putina skôr veľký politický ako finančný význam. Podpísanie kontraktu signalizuje Európe ruské možnosti a schopnosti diverzifikácie svojho odbytu a tým menšiu závislosť na európskych odberateľoch. Hoci má začatá výstavba plynovodu South Stream zabezpečiť Gazpromu práve väčšie dodávky ruského plynu do Európy a tým aj priamu závislosť na Západe. Na druhej strane dáva rusko-čínsky kontrakt Putinovi aj väčší manévrovací priestor v prípade rokovaní o dodávkach plynu pre Ukrajinu.
Juraj Beskid
Autor pracuje v Inštitúte bezpečnostných a obranných štúdií
Poznámka redakcie:
Redakcia ďakuje pánovi Beskidovi za zaslanie ďalšieho textu, ktorý vníma o. i. ako stimul k slobodnej výmene odborných názorov na problematiku. Podobne, ako v prípade predchádzajúceho príspevku (link), aj v dnešnom nachádzame istý súbor tvrdení, s ktorými sa v rámci diskusie stotožňujeme, zároveň však aj istý počet vyjadrení, s ktorými cítime potrebu polemizovať. Vyzdvihnúť je z nášho hľadiska potrebné predovšetkým výber a spracovanie témy, ktorá vzhľadom na existenciu alternatívneho veľkého odberateľa ruského plynu znižuje toľko zdôrazňovanú závislosť Ruska na európskych odberateľoch. Uvedená skutočnosť má pritom závažné dôsledky aj na pozíciu SR, ktorá bola z hľadiska príjmov z tranzitu tejto suroviny v slabej pozícii už v dôsledku výstavby alternatívnych trás plynovodov z RF do EÚ. Situácia vzniknutá po podpise kontraktu medzi RF a Čínou pozíciu SR ako odberateľa aj tranzitéra ešte viac, a to výrazne oslabuje. V autorovom texte okrem vecných informácií oceňujeme aj záver, že RF získa výsledkom kontraktu „včasnú a dlhodobú náhradu za znižujúce sa odbery tak v Európe ako aj na Ukrajine“ (v danom smere vyjadrujeme pochybnosti len vo vzťahu k aktuálnej významnosti Ukrajiny ako odberateľa, porov. nižšie), ktoré z podhľadu redakcie verne vystihuje povahu situácie. Inak povedané, daná úvaha nutne vedie ku konštatovaniu, že primárnym benefitom z plnenia kontraktu nie je zisk, ktorý z neho bezprostredne plynie (autor dokonca s oporou o názor ruského opozičného politika vyčísľuje stratu), ale získanie pozície na trhu, ktorá vedie k existencii veľkého odberateľa alternatívneho voči európskym trhom (porov. link).
K aspektom textu, ktoré z nášho hľadiska stimulujú polemiku, patrí okolnosť, že autor článku nezohľadňuje fakt, že Ukrajina odbery ruského plynu už niekoľko mesiacov vôbec neuhrádza. Predmetnej skutočnosti sme sa venovali už začiatkom marca 2014, pričom sme varovali, že správanie Ukrajiny pravdepodobne povedie k zrušeniu existujúcich zliav (link) (podkladom pre zrušenie zliav boli napokon aj ďalšie okolnosti, ktoré v danom čase ešte neboli aktuálne). Dôležitosť Ukrajiny ako odberateľa sa teda odvíja od jej schopnosti a ochoty plniť záväzky, ktoré jej vyplývajú z existujúcich zmlúv a ďalších právnych vzťahov (na jej prehlbujúcu sa insolventnosť sme upozorňovali rovnako v marci 2014 (link). Hodnotíme teda ako prirodzené, ak subjekt predá svoju produkciu lacnejšie (v danom prípade Číne), akoby ju mal naďalej predávať „na sekeru“ a v konečnom dôsledku za ňu nemal nadobudnúť žiadnu protihodnotu (keďže odberateľ neplní svoje záväzky). Zároveň platí, že Rusko zvýšilo cenu za odoberaný plyn pre Ukrajinu v súlade s kontraktom, ktorý uzatvorila ako predsedníčka vlády ešte Júlia Tymošenková (ktorá za to bola aj právoplatne odsúdená); čo vnímame ako zreteľa hodnú okolnosť. Základná zásada rímskeho práva totiž platí podnes v celej civilizovanej Európe – Pacta sunt servanda (porov. link).
Redakcia ďalej považuje za vhodné poznamenať, že Rusko smerom k Ukrajine výslovne vykazuje (vykazovalo) znaky ekonomického správania. Integráciou Ukrajiny do Colnej únie, ktorú sa Moskva usilovala docieliť, by Rusko získalo bezproblémový prístup k fabrikám v tomto štáte (z hľadiska predmetných fabrík bezcolný), ktoré vyrábajú komponenty pre ruské fabriky z oblasti strojárstva, vojenského, kozmického a i. priemyslu. Vstupom do zóny voľného obchodu s EÚ by sa prístup Ruska k týmto fabrikám v mnohých prípadoch výrazne sťažil a v prípade vysoko pravdepodobného krachu časti z nich úplne uzavrel. Vzhľadom na uvedené a aj niektoré ďalšie významné skutočnosti Moskva ponúkla Ukrajine integračnú zľavu 160 USD za tisíc metrov kubických plynu (bližšie sme sa problému venovali ešte vo februári 2013; link) a ďalšie výhody (link), ktoré Ukrajina donedávna požívala.
Okrem uvedených skutočností považujeme za zreteľa hodné, že Ukrajina nemá (vzhľadom na jej energetické potreby a záujem pokrývať ich za cenu v rámci istého intervalu) z racionálneho hľadiska na výber, keďže neexistuje dodávateľ , ktorý by jej bol ochotný dodávať plyn v takej cene, ako jej ho predtým predávalo Rusko. Ukrajina dováža časť spotreby reverzom z Poľska a Maďarska, ale objem dovozu sa znížil kvôli vysokým cenám plynu (navyše nebola schopná uhrádzať ruskému dodávateľovi ani faktúry za plyn s výraznou zľavou (link)).
Za stimul k diskusii o širších súvislostiach považujeme autorov názor, že by zrušenie monopolného postavenia Gazpromu zabezpečilo zvýšenie exportu plynu do Ázie. Ako zaujímavé vnímame porovnanie s katarským náprotivkom Gazpromu Qatar Petroleum, v ktorého prípade ide o štátom ovládanú a so štátnymi štruktúrami zrastenú spoločnosť. Minister energetiky a priemyslu „Jeho Excelencia Mohammed Bin Saleh Al-Sada“ stojí popri svojej štátnej funkcii na čele spoločnosti Qatar Petroleum a je zároveň členom katarskej vládnucej dynastie (link). Napriek tomu, že žijeme v období kapitalizmu, nepredstavujú štátom ovládané spoločnosti vo svete nič výnimočné (link). V rámci porovnania Qatar Petroleum s Gazpromom je zaujímavé, že sa s akciami Gazpromu verejne obchoduje na burze, pričom Qatar Petroleum je monopolný štátny podnik (link) resp. podnik kontrolovaný vládnucou dynastiou (Katar je absolutistická monarchia). Napriek tomu, že má Gazprom v Rusku monopol, ak chce niekto preniknúť ruský plynový trh, môže nakúpiť akcie Gazpromu na burze (štát pritom ovláda 50.01 % akcií podniku). Oproti tomu preniknúť do spoločnosti Qatar Petroleum je prakticky nemožné, keďže ide o štátny podnik, ktorého majiteľom je katarská vláda. Ako podnetnú otázku do diskusie vnímame to, prečo nie je z hľadiska zabezpečenia odbytu produkcie Kataru vhodné, aby zrušil monopolné postavenie Qatar Petroleum (analogicky s autorovým tvrdením o žiaducej povahe obdobného kroku v prípade Ruska a Gazpromu).
Opätovne ďakujeme autorovi za jeho kvalifikovaný príspevok a tešíme sa na ďalšie texty od externých autorov!
(1) “Газпром” подписал газовый контракт с Китаем на $400 млрд, 21.5.2014, URL: http://economics.lb.ua/business/2014/05/21/267183_gazprom_podpisal_gazoviy_kontrakt.html
(2) Бывший замминистра рассказал, как Путин продает Россию китайцам, 21.5.2014 URL: http://glavred.info/mir/byvshiy-zamministra-rasskazal-kak-putin-prodaet-rossiyu-kitaycam-280183.html
(3) Чистый убыток от “сделки века” России и Китая составит $35 млн, – Немцов, 22.5.2014, URL: http://world.lb.ua/news/2014/05/21/267265_chistiy_ubitok_sdelki_veka_rossii.html
(4) Эксперты объяснили, как газовый контракт РФ и Китая повлияет на Украину, 22.5.2014, URL: http://www.segodnya.ua/economics/enews/eksperty-obyasnili-kak-gazovyy-kontrakt-rf-i-kitaya-povliyaet-na-ukrainu-522247.html
(5) Китай подзарядил Россию, URL: http://www.rosbalt.ru/business/2014/05/21/1271125.html
(6) “Газпром” подписал газовый контракт с Китаем на $400 млрд, 21.5.2014
URL: http://economics.lb.ua/business/2014/05/21/267183_gazprom_podpisal_gazoviy_kontrakt.html
(7) Газовое соглашение Тимошенко-Путина, 22.1.2009, URL: http://www.pravda.com.ua/rus/articles/2009/01/22/4462671/
(8) Putin podpísal zákon, ktorý potvrdzuje monopolné postavenie Gazpromu, URL: http://ekonomika.sme.sk/c/2813291/putin-podpisal-zakon-ktory-potvrdzuje-monopolne-postavenie-gazpromu.html
V polemike sa prikláňam na stranu redakcie DB. Chcem však oceniť, že sa na tieto témy vedie otvorená a kultivovaná diskusia, ktorá mi v našom mediálnom priestore chýba.
Zaujímavý pohľad ktorý súvisí s Ruskom a Slovenskom ako komentár redakcie. O tejto téme v našich oznamovacích prostriedkoch je tabu. Ďakujem