V prvej polovici marca 2009 bol na oficiálnej návšteve SR podpredseda gruzínskej vlády a štátny minister pre európsku a euroatlantickú integráciu Giorgi Baramidze. Rozprávali sme sa s ním o súčasnej pozícii SR k integrácii Gruzínska do euroatlantických štruktúr, o perspektívach členstva v NATO a EÚ a dopadoch augustového gruzínsko-ruského konfliktu na integračný proces.

Vážený pán podpredseda, nedávno vás prijal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. V tejto spojitosti MZV vydalo vyhlásenie, v ktorom podporuje integračné úsilia Gruzínska do EÚ a NATO a víta vytvorenie komisie NATO – Gruzínsko. Ako hodnotíte činnosť SR v súvislosti s integráciou Gruzínska do euroatlantických štruktúr?

Stretnutie s ministrom Lajčákom a vyjadrená podpora integračným úsiliam Gruzínska zo strany SR sú veľmi dôležité. SR veľmi intenzívne podporuje úsilia Gruzínska vstúpiť do EÚ a NATO. Veľmi si tiež ceníme podporu územnej celistvosti a demokratického rozvoja nášho štátu. Prirodzene, pre našu spoluprácu môžeme robiť viac. Dúfam, že po mojej návšteve a po ďalších návštevách, ktoré budú uskutočnené našimi predstaviteľmi v SR a slovenskými predstaviteľmi v Gruzínsku nám dajú ďalšie možnosti pre prehĺbenie našej spolupráce.

Na vašom stretnutí bolo prerokúvané aj otvorenie honorárneho konzulátu SR v Tbilisi. V akom termíne bude otvorený?

Slovenská strana plánuje otvorenie honorárneho konzulátu v apríli 2009. Dúfam, že minister zahraničných vecí SR a štátna tajomníčka ministerstva navštívia našu krajinu počas inaugurácie honorárneho konzula a otvorenia konzulátu. Následne očakávame návštevu podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča a ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.

Aké sú konkrétne výsledky stretnutia s pánom Lajčákom?

Pre nás je veľmi dôležité, že sme mohli poskytnúť našim slovenským partnerom informácie o reálnej situácii v Gruzínsku v dôsledku vojny. Informovali sme o tom, aká je situácia na okupovaných územiach a o tom, čo sa deje po etnickej čistke. Ďalej sme slovenských partnerov informovali o to, ako na okupovaných územiach žijú ľudia, ako sú utláčaní etnickí Gruzínci v Gaľskom okrese a aké má v tejto súvislosti plány gruzínska vláda. Informovali sme o militarizácii týchto území a o rozhodnutí ruských úradov vybudovať na nich vojenské základne, čo je v rozpore s právnymi záväzkami RF vrátane šesťbodovej dohody o ukončení augustového konfliktu pri sprostredkovaní francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. Informovali sme aj o skutočnosti, že RF bráni európskym pozorovateľom vykonávať na okupovaných územiach monitoring. Aj to protirečí dohode ukončení konfliktu, ktorý podpísal prezident RF Dmitrij Medvedev, medzinárodným normám a princípom medzinárodného práva.

Informovali sme o tom, že naším cieľom je ďalšia konsolidácie demokracie, posilnenie demokratických inštitúcií, podpora výkonu zákona, posilnenie súdnej moci, vytvorenie ďalších možností pre slobodnú tlač a médiá, posilnenie mimovládnych organizácií, občianskej spoločnosti, uskutočnenie ďalších hospodárskych, protikorupčných a bezpečnostných reforiem. Rokovali sme o celom rade otázok. Je pre nás mimoriadne dôležité, že MZV SR vyjadrilo podporu úsiliu Gruzínska stať sa členom NATO, keďže cieľom RF bolo v auguste 2008 nielen obsadenie uvedených území, ale aj získanie kontroly nad celým jej územím a zabránenie Gruzínsku stať sa členom NATO. RF chcela prostredníctvom vojny kontrolovať nielen celé Gruzínsko, ale aj celý Južný Kaukaz, celú Strednú Áziu, t.j. zodpovedajúci energetický koridor. RF chcela, aby Gruzínsko nemohlo byť tranzitným štátom alternatívnych energonosičov. To všetko sa nám podarilo uchovať, zachrániť naše perspektívy vstupu do NATO, nezávislosť a suverenitu. Áno, máme 20% územia pod okupáciou, ale dúfame, že len dočasne a že sa to vyrieši  nie v krátkom čase, ale v strednodobom či dlhodobom horizonte. Dúfame, že celý civilizovaný svet, ktorý odsúdil uznanie nezávislosti Gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska zo strany RF, donúti RF zmeniť svoj prístup k daným otázkam a ukončiť agresiu proti Gruzínsku.

Mohli by ste uviesť konkrétne kroky, na ktorých ste sa dohodli?

Dohodli sme sa na ďalšom udržiavaní kontaktu a na uskutočňovaní konzultácií. Dohodli sme sa na tom, že naše vzťahy budú naďalej na úrovni potrebnej k výmene informácií a analytických materiálov. Ako som už uviedol, SR bude podporovať Gruzínsko v jeho úsilí stať sa členským štátom NATO. Pán Lajčák vyjadril pripravenosť navštíviť Gruzínsko, čo nám dá možnosť poskytnúť jemu a slovenským kolegom ešte obšírnejšie informácie . Dá mu to možnosť ešte bližšie sa zoznámiť s našou krajinou a s jej perspektívami. Sme unavení z vojny chceme mier a stabilitu, nepozeráme sa dozadu, ale dopredu: na civilizovaný, európsky spôsob riešenia problémov zodpovedajúci 21. storočiu.

Aké sú dopady augustového konfliktu na integračný proces?

Žiaľ, RF sa podarilo spomaliť tempá integrácie Gruzínska do NATO. Jej cieľom bolo zastavenie tohto procesu, kontrola nad celým Gruzínskom a zvrhnutie vládnej moci. To sa jej však nepodarilo. Podarilo sa jej spomaliť proces integrácie, nie však zastaviť. V súčasnosti máme komisiu NATO-Gruzínsko, vytvorenú po augustovej vojne, od decembra 2008 máme Annual National Plan, čím má Gruzínsko možnosť využívať základný komponent Akčného plánu členstva (MAP). Pod MAP-om rozumieme Annual National Plan vynásobený počtom rokov. Základný komponent sme dosiahli, a preto máme možnosť koncentrovať sa na základ, ktorým sú reformy. Naším cieľom nebolo dosiahnuť MAP, ale členstvo v NATO. Nakoľko sme základný inštrument dosiahli, neplačeme nad tým, že sa NATO nerozhodlo poskytnúť Gruzínsku MAP – čo je nesporne úspech RF. NATO sa tak zachovalo veľmi opatrne. Úspechom Gruzínska je dosiahnutie základného elementu MAP-u. Je to kompromis na obe strany – vo vzťahu ku Gruzínsku, keďže to dosiahlo, čo reálne chcelo, a vo vzťahu k RF, ktorá dosiahla to, že NATO odmietlo dať Gruzínsku MAP. RF formálne dosiahla svoje, ale Gruzínsko dosiahlo svoje reálne.

Ovplyvnil augustový konflikt prijateľnosť Gruzínska pre západných partnerov?

Vojna vyvolala veľmi nejednoznačné reakcie. Všetci boli v šoku, všetci mali veľmi veľa otázok. Dodnes nie sú všetky otázky vyjasnené, ale veľa už ich je zodpovedaných. Ľudia si pamätajú, aký bol cieľ RF, kto čo robil. Dôležité je vyšetrenie vojny, čím sa zaoberá EÚ pod vedením švajčiarskej diplomatickej predstaviteľky Heidi Tagliavini. Toto vyšetrovanie pomôže všetkým zodpovedať všetky otázky. Dúfame, že zo strany našich partnerov nebudú žiadne pochybnosti vo vzťahu ku Gruzínsku. Gruzínsko sa nachádza v prednej línii konfrontácie medzi dvoma ideológiami – slobody a liberálnej demokracie na jednej strane, a na strane druhej totalitarizmu a imperializmu. Takáto konfrontácia, žiaľ existuje, čo je najvýraznejšie v Gruzínsku, a tiež na Ukrajine. Sme priamo na hranici týchto ideológií. RF nechce stratiť tie územia, ktoré predtým ovládala, a ktoré dnes kráčajú k Západu a k Európe. Európa si praje prijať tieto územia, ale veľmi sa bojí pohnevať si RF. Z druhej strany rozumie tomu, že zanechať tieto slobodu milujúce a demokratické štáty by bolo nerozumné a nepragmatické. Ak vznikajú určité otázky, vysvetlíme situáciu našim partnerom, vysvetlíme to, čo sa deje, aké boli motívy, kedy sa vojna reálne začala, či v auguste alebo pred 15 rokmi. Posledné prípravy sa začali ešte v roku 2004. Výstavba nezákonných základní na území Gruzínska, výstavba tzv. železnice, bombardovanie gruzínskeho územia, zostrelenie lietadiel, neustále provokácie v našom vzdušnom priestore, to všetko bolo ešte pred augustom 2008. Posledná etapa – evakuácia ľudí z Cchinvali týždeň pred 7.8.2008, bola pre nás v danom čase nepochopiteľná. Potom sme pochopili, že preto, že siedmeho augusta bude vojna. Preto týždeň vopred evakuovali obyvateľov Južného Osetska. Preto predstavitelia Južného Osetska hovorili, že o niekoľko dní toto územie vyčistia. Preto uskutočnili vojenské cvičenia neďaleko okupačnej línie.

Čiže, veľa otázok sme zodpovedali, a ostáva ešte dosť otázok, ktoré musíme zodpovedať. Urobíme všetko pre to, aby sme tak urobili čestne, otvorene a transparentne. Dúfame, že sa Gruzínsko stane dôležitým bodom pôsobnosti európskych pozorovateľov, ktorí zintenzívnia svoju činnosť. Prajeme si viac otvorenosti a internacionalizácie, aby sme vyriešili problém s RF. Aby sme mierovým spôsobom donútili RF ujsť z okupovaných území a normalizovali život na týchto územiach.

Pre Gruzínsko je príťažlivým ustanovenie článku 5. Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého je ozbrojený útok proti jednej alebo viacerých z nich považovaný za útok namierený proti všetkým stranám. Predpokladáte, že v prípade opakovania situácie z augusta 2008 budú západní partneri priamo intervenovať v konflikte?

Som si úplne istý, že pokiaľ by Gruzínsko bolo členom NATO, RF by ho nenapadla. Som si úplne istý, že NATO nepoužije článok 5. vo vzťahu k RF, keďže RF nenapadne žiaden členský štát NATO. RF zďaleka nie je ZSSR, a dokonca ani ZSSR nemal odvahu zaútočiť na NATO. RF je oveľa slabšia ako ZSSR. Oni to veľmi dobre vedia. Neporazili by ani Gruzínsko, pokiaľ by sme disponovali najmodernejšou technikou na úrovni štandardov NATO. Som si úplne istý, že RF nemá záujem napadnúť ľubovoľný štát, ktorý už je členom NATO. Keď sa Gruzínsko stane členom NATO, RF ani len nepomyslí na silové spôsoby nátlaku na Gruzínsko. Miesto toho bude hľadať výhodnosť vzájomných vzťahov s Gruzínskom tak, ako hľadá výhodnosť vzťahov so SR, Nemeckom, Gréckom, Francúzskom, Tureckom a inými štátmi NATO. V RF rozhodujú o vojne zlí ľudia, ktorí ale nie sú šialení. Sú to pragmatici, ktorí si vedia spočítať peniaze a odhadnúť, čo je v ich záujme. Oni videli, že Gruzínsko je bezbranné, a pomysleli si: „Prečo nie?”. „Skúsme si odtrhnúť čo najväčší kúsok pirohu, alebo radšej celý piroh”, t.j., ako som už povedal, nielen Južný Kaukaz, ale aj celú strednú Áziu. To je ich prístup – ak môžu, prečo by to nespravili. Ak nebudú mať možnosť použiť silové metódy, budú na základe pragmatizmu a svojich záujmov budovať s Gruzínskom konštruktívnejšie vzťahy. Máme s RF veľa spoločných záujmov. Počas vojny nebol zaznamenaný žiaden fakt etnického násilia proti Rusom žijúcim v Gruzínsku. Nemáme nič proti etnickým Rusom ani proti etnickým Osetom. V neokupovaných častiach Gruzínska žije v súčasnosti viac etnických Osetov, ako pred vojnou. Bývajú tam doteraz a nebol ani jeden prípad konania proti nim na etnickom základe. To isté sa týka etnických Abcházcov. Neprechovávame žiadnu nenávisť ani vo vzťahu k Rusom. Máme veľa spoločných záujmov v hospodárstve, transporte a energetike, v oblasti boja proti terorizmu a agresívnemu separatizmu. Môžeme a musíme spolupracovať v oblasti bezpečnosti, hospodárstva, zdravotníctva, vzdelávania a vedy, ochrany životného prostredia, kultúry. Naše problémy nie sú v skutočnosti našimi problémami, ale sú vytvorené RF. A RF má skutočné problémy. Ku konštruktívnej spolupráci  dôjde až potom, ako k nám RF začne pristupovať ako k dôstojným a seberovným partnerom. Teraz sa na nás pozerajú: „načo rokovania, keď si to môžem zobrať aj tak”. Keď si to nebude môcť „zobrať aj tak”, začne rozmýšľať o rokovaniach a o normálnych a civilizovaných vzťahoch.

Vsup Gruzínska do NATO by predstavovalo katastrofu pre geopolitické záujmy RF….

Prečo?

Pretože z pozície RF je Gruzínsko súčasťou sféry tradičného ruského vplyvu…
Súhlasím, ale je to objektívne? Táto predstava je založená na imperialistických názoroch. Ale je táto predstava objektívna a legitímna? Domnievam sa, že nie. Svet sa nedelí na sféry vplyvu. RF nemá právo považovať Gruzínsko za súčasť sféry svojho vplyvu. RF má právo považovať Gruzínsko za svojho dobrého suseda. Hovoril som o tom, že dochádza ku konfrontácii dvoch ideológií, dvoch mentalít – imperialistickej mentality a liberálnej demokracie. Myslím si, že Európa by nemala ustupovať imperialistickej mentalite. Je to v jej pragmatických záujmoch. Možno je to v krátkodobom horizonte v záujmoch niektorých politikov, ale v strednodobom a dlhodobom horizonte ak Európa uzná, že RF má právo na exkluzívny vplyv na iné štáty, prehrá veľmi veľa. Ak Európa stratí Gruzínsko, Južný Kaukaz a strednú Áziu, bude trpieť narastajúcou závislosťou na RF, a to v čase, keď potrebuje diverzifikáciu a normálne vzťahy s RF, a nie zvyšovanie miery závislosti. Áno, ak spolupracujeme, sme jeden na druhom závislí. Ale oni chcú, aby na nich bola Európa závislá viac, ako je to pre ňu prijateľné. Preto sú tieto ruské názory nelegitímne.

Existencia takejto pozície RF je objektívna, táto geopolitická koncepcia objektívne existuje. Prijatie Gruzínska do NATO by bolo….

Nielenže existuje, tieto myšlienky sú vlastné väčšine politikov v RF. Je to v RF politický mainstream.

Pokiaľ je táto koncepcia doktrínou ruského štátu, vstup Gruzínska do NATO je zjavne v rozpore so záujmami RF a predstavoval by katastrofu pre ruskú geopolitiku.

Súhlasím. Ale po tejto katastrofe pochopia, že to pre RF nie je katastrofa. Možno je to katastrofa v ich mysliach, keďže to bude pád ďalšieho ZSSR. Putin povedal, že najväčšou katastrofou 20. storočia bol rozpad ZSSR. A pozrime sa dnes – bolo to dobré alebo zlé? Samozrejme, že dobré. Nemyslím si, že Európa má ustupovať ľuďom, ktorí majú takéto zlé názory. Keď sa Gruzínsko stane členom NATO, pochopia, že Gruzínsko už viac nie je ľahkým kúskom, ktorý môže zjesť. Budú myslieť takto: „Čo máme urobiť, aby sme dosiahli istú výhodu vo vzťahu ku Gruzínsku”. Tak isto, ako sa stalo pri Slovensku, Česku, Poľsku, Rumunskom a ďalších štátoch, ktoré boli v sfére ruského vplyvu. RF sa nič nestane, ak bude demokratickou. Ak by ste sa spýtali týchto ľudí, ktorí rozmýšľajú v kategóriách sféru vplyvu, tak vám povedia, že liberálna demokracia je pre RF zlá, lebo ju môže destabilizovať. V skutočnosti to tak nie je. Tak isto myslel Stalin, Lenin a Brežnev a Chauchesku. Ale čo bolo pre Rumunsko lepšie, Chauchesku alebo dnešná vládna moc? Tak isto je pre RF lepšia liberálna demokracia, ako imperialistické myslenie. Preto sa toho nemusíme báť. Musíme robiť to, čo vychádza zo zdravého rozumu a zo všeobecných humanitárnych princípov a z princípov medzinárodného práva. Nemôžeme sa báť toho, že oni si niečo budú myslieť. Nech si myslia. My ich musíme mierovým spôsobom donútiť zmeniť názor a pochopiť, že totalitarizmus je zlý a liberálna demokracia je dobrá.

Povedali ste, že po tom, ako Gruzínsko vstúpi do NATO, RF začne s Gruzínskom budovať konštruktívne susedské vzťahy. Neobávate sa rozsiahleho konfliktu pred vstupom do NATO po tom, ako bude zrejmé, že integračný proces bude zavŕšený?

Pred vstupom Gruzínska do NATO reálna možnosť druhej rusko-gruzínskej vojny existuje. Ako sa však vraví, kto sa bojí, nech nejde do lesa. Všetci musíme platiť určitú cenu za slobodu. To je naša cena, všetky národy si svoju slobodu vybojovali. Táto cesta bola vždy veľmi ťažká. Žiaden národ nedosiahol veľké ciele bez práce a bez obetí. Nemám na mysli nutne ľudské obete vo vojne, nechystáme sa s RF bojovať. Ak však také riziko existuje, nemôžeme sa kvôli nemu vzdať toho, čo je pre nás správnou cestou, od normálneho myslenia a normálneho spôsobu rozvoja. Nemôžeme myslieť tak: „existuje riziko použitia sily zo strany RF, zabudnime na suverenitu, územnú celistvosť a demokraciu kvôli tomu, že to RF nechce, že si Putin myslí niečo iné”.

Ponúkate teda Európe radšej riskovať vojnu, ako ponechať Gruzínsko v sfére ruského vplyvu?

Nie, neponúkame vojnu s RF, ponúkame mierové riešenie daných otázok. Existuje veľmi veľa iných spôsobov, ako odvrátiť ľubovoľný ozbrojený konflikt. Ak by Európa adekvátne zhodnotila situáciu a adekvátne by zareagovala na provokácie pred 7.8.2008, deklaráciu Putina zo 16.4.2008, ktorou RF začala oficiálne vzťahy so separatistami a ktorou zmenila svoje mierotvorné jednotky na okupačné sily, bola by veľká šanca toho, aby RF neuskutočnila takéto kroky. Adekvátna reakcia však nebola. Ak bude Európa reagovať adekvátne, možno sa vojne vyhnúť. Chceme, aby Európa využila svoj potenciál na to, aby vytvorila lepší život pre svojich občanov prístupom k alternatívnym zdrojom, aby bola demokracia rozšírenejšia v susedstve EÚ, a aby sa šírila stabilita a mier. To je možné dosiahnuť nevojenskou cestou.

Základnými prekážkami integrácie Gruzínska do NATO sú v oblasti plnenia podmienok vstupu neurovnané konflikty v Abcházsku a Južnom Osetsku a nepäté vzťahy s RF. Možno v tejto oblasti očakávať zásadný pokrok?

Po augustovej vojne je pre všetkých očividné, že na území Gruzínska nie sú žiadne reálne konflikty. Je len jeden konflikt medzi Gruzínskom a RF, v ktorom RF používa určité metódy boja s Gruzínskom vrátane radikálne etnické elementy nasmerované proti gruzínskej územnej štátnosti. Takto vyprovokovala ozbrojené strety na etnickej báze. Ak by sme normalizovali naše vzťahy s RF, neexistoval by problém separatistických gruzínskych regiónov. Pol milióna, t.j. 70% abcházskeho obyvateľstva bolo vyhnaných zo svojich domov, z nich okolo 300 000 etnických Gruzíncov. Táto situácia je nenormálna. Týmto regiónom ponúkame najširšiu autonómiu. Už pred vojnou bola v Južnom Osetsku miestna administratíva bol vedením Dmitrija Sanakojeva. Do roku 2007 bol jedným z lídrov separatistov: ministrom obrany a predsedom vlády. Začal však spolupracovať s centrálnymi orgánmi, a to preto, že uveril návrhom z našej strany poskytnúť Južnému Osetsku najširšiu autonómiu a prijal ich. Žiadnu nenávisť vo vzťahu k Južným Osetom alebo Abcházcom nechováme. Problémy je možné riešiť veľmi ľahko: tým, že RF prestane finančne, hospodársky, vojensky, politicky a propagandisticky podporovať separatistov a ideológiu separatizmu. Európa musí nenásilným spôsobom donútiť RF vzdať sa agresívnej politiky. Myslím si, že Gruzínsko musia prijať a príjmu v NATO, pretože ak Gruzínsko spraví všetko, čo je v našich rukách, všetko, čo môžeme spraviť, všetky kritériá budú splnené. Ak druhá strana, RF, neprijíma zodpovedajúce kroky, nie je to naša vina. Preto Gruzínsko musia prijať dokonca aj vtedy, ak tieto územia nebudú deokupované. Pamätáme si, ako prijali do NATO Nemecko, polovica ktorého bola okupovaná sovietskymi vojskami. Prešiel určitý čas, a hospodársky a demokratický rozvoj a proces víťazstva demokracie nad totalitárnym myslením tento proces vyriešil. V to isté dúfame aj my.

Široká autonómia Abcházska a Južného Osetska je pozíciou Gruzínska aj na ženevských rokovaniach..

Viete, že tieto iniciatívy boli formulované ešte v roku 2007. Bola vytvorená dočasná administratíva Dmitrija Sanakojeva, ktorá kontrolovala značnú časť Južného Osetska. Na tomto území spolu žili aj Gruzínci, aj Oseti. Táto otázka je aktuálna už niekoľko rokov a je podporovaná obyvateľstvom Gruzínska na neokupovaných územiach, a tiež etnickými Abcházcami a Osetmi na okupovaných územiach, ktorí sa môžu slobodne vyjadrovať. Na okupovaných územiach je situácia rovnaká, ako je v súčasnosti v Severnej Kórey, alebo ako v minulosti v ZSSR. Ľudia nemajú slobodu prejavu. Ak povedia čo i len jedno slovo inak, ako by zodpovedalo politike okupácie a separácie, môžu očakávať veľmi veľké problémy či dokonca rozlúčiť sa so životom. To sa stalo s mnohými. Musíme sa hýbať dopredu opatrne, ale s vedomím, že tieto problémy sú absolútne riešiteľné. Gruzínsko spĺňa všetky európske štandardy ochrany ľudských práv a práv menšín. Je pripravené poskytnúť gruzínskym regiónom Abcházsku a Južnému Osetsku oveľa rozsiahlejšie autonómne práva, ako je to v mnohých európskych štátoch. Sme pripravení pristúpiť na veľmi vážne kompromisy, pokiaľ nezasahujú našu suverenitu, územnú celistvosť a demokratický a slobodný výber.

Aké legislatívne kroky už Gruzínsko v uvedenej oblasti podniklo?

V prípade Abcházska, aj napriek tomu, že etnických Abcházcov je veľmi málo, by išlo o rozšírenie autonómie. Nechceme nič robiť jednostranne, bez účasti všetkých strán v konkrétnom dialógu. Prajeme si prijať dané kroky spoločne s EÚ a s medzinárodným spoločenstvom.

V tejto chvíli možno s určitosťou povedať, že RF, Abcházsko a Južné Osetsko nebudú s týmto návrhom súhlasiť…

Samozrejme. Ako by mohli súhlasiť, keď konajú pod ruským diktátom? Musíme nenásilným spôsobom prinútiť RF zmeniť svoju imperialistickú politiku vo vzťahu ku Gruzínsku. To je v záujme nielen Gruzínska, ale celej Európy a NATO.

Aké konkrétne opatrenia prijíma Gruzínsko smerom k reintegrácii Abcházska a Južného Osetska?

Snažíme sa s Rusmi rozprávať v rámci ženevského formátu, snažíme sa vysvetliť našu pozíciu našim partnerom v EÚ a NATO a pôsobiť kolektívne. Z druhej strany sa usilujeme o demokratický rozvoj a o hospodárske reformy v našom štáte. Načakáme na to, keď sa RF vzdá svojej pozície, ale robíme všetko pre to, aby sme vytvorili lepšie životné podmienky pre ľudí v celom Gruzínsku a aby bolo Gruzínsko viac európskym štátom. Pripravujeme situáciu na to, aby, keď sa RF vzdá svojich imperialistických ambícií, oslabí svoj vplyv na okupovaných územiach a odíde z nich, aby bola pripravená dostatočne úrodná pôda pre demokratický rozvoj.

Aká je vaša prognóza budúcnosti integrácie Gruzínska do EÚ v súvislosti so súčasnou patovou situáciou v oblasti prijatia zmluvy o EÚ?

Túto otázku vnímame realisticky. Vieme, že ani Gruzínsko nie je pripravené na členstvo v EÚ, ani EÚ nie je pripravená prijať Gruzínsko. Možno v neďalekej budúcnosti príjme nových členov, ako napr. Chorvátsko, ale nie Gruzínsko. Naše šance hodnotíme veľmi triezvo. Vstup do EÚ je našim oficiálne deklarovaným cieľom, ktorý chceme realizovať postupne, krok za krokom. Sme časťou Európy, a postupne plánujeme integrovať sa aj do EÚ. Časový horizont odhadujem na 10-15 rokov, pričom je možné, že to bude trvať dlhšie, alebo kratšie. Bude to závisieť od situácie vo svete a v Európe, od rozvoja demokracie a trhovej ekonomiky v Gruzínsku.

English version