Po faktickom uchopení moci zo strany ukrajinskej opozície patrí k pravidelnému koloritu života na ukrajinskom juhovýchode to, že sa cez víkendy (najmä v nedele) organizujú masové demonštrácie proti nelegálnemu etablovaniu majdanských síl v Kyjeve. Medzi základné požiadavky protestujúcich patrí organizácia referenda o štatútoch oblastí na juhu a východe krajiny a o uznaní ruštiny za druhý štátny jazyk. Posledný víkend (záver 14. týždňa tohto roka) bol iný tým, že sa demonštranti začali uchyľovať k radikálnym riešeniam. V Donecku, v Lugansku a v Charkove došlo cez víkend k obsadeniu regionálnych štátnych administrácií demonštrantami, ktorí sa v ich budovách zabarikádovali (1). V Lugansku obyvatelia obsadili aj budovu Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) (2) a členovia zjednoteného štábu armády juhovýchodu z jej zasadacej miestnosti uviedli, že z dôvodu nenaplnenia ultimáta na vyhlásenie referenda prechádzajú k aktívnemu odporu. Dodali, že sa ich armáda za posledné dni mnohonásobne zväčšila a že sú v prípade potreby schopní poslať rezervný oddiel do Donecku (3). Podľa informácií zo sociálnych sietí občania obsadili budovy regionálnych riaditeľstiev ministerstiev vnútra, SBU a oblastných administrácií.

Protestujúci počas trvania jedného mesiaca požadovali zvolanie zasadnutia oblastnej rady Doneckej oblasti, ktorej predložili ultimátum, aby prijala uznesenie o konaní referenda o štatúte Doneckej oblasti. Toto ultimátum uplynulo dňa 7. apríla 2014 o 12.00, keď začal plynúť tzv. ľudový mandát. Pri ňom ide o to, že sa (podľa vyjadrenia občianskych aktivistov) viac ako 70 poslancov rady z dôvodu obáv o vlastnú bezpečnosť trvalo nachádza za hranicami; nie je preto možné naplniť kvórum potrebné na uznášaniaschopnosť rady (4). Mandáty chýbajúcich poslancov vyhlásili za uvoľnené [ide o analogický mechanizmus, ako sa uplatnil pri zosadení Janukoviča – (5)] a nových poslancov priviezli z náležitých okrskov (6). V nedeľu po 12 hodine vyhlásila Donecká oblastná rada s odvolaním sa na článok 5 ústavy Ukrajiny [podľa ktorého všetka moc pochádza od ľudu; porov. (7)] Doneckú ľudovú republiku vrátane jej nezávislosti a štátnej suverenity (8). Oblastná rada tiež vyhlásila referendum s termínom konania do 11. mája 2014; predmetom referenda má byť vyhlásenie štátnej suverenity Doneckej ľudovej republiky a potrebou podmienená požiadavka smerom k Ruskej federácii o vyslanie mierotvorcov do oblasti (9) (10). Objavila sa informácia, že sa neznámi ozbrojenci pokúsili obsadiť budovu doneckej televízie (11). Situáciu sa v Donecku snažila ovplyvniť Julia Timošenková, ktorá vyhlásila, že občianski aktivisti pozostávajú z príslušníkov ruských tajných služieb a nimi podplatených osôb (12). Z Kyjeva do Donecku prišli príslušníci silových štruktúr bez označení (13). Pravdepodobne ide o vojská ministerstva vnútra a jednotku špeciálneho určenia tohto ministerstva (14). Ako sme už naznačili v jednom z našich článkov, Kyjev má vážne problémy s regionálnymi zložkami donútenia, ktoré odmietajú vykonávať jeho rozkazy, smerujúce proti civilnému obyvateľstvu. Podobne je to aj v počas doneckej krízy (15).

V Charkove obyvatelia cez víkend obsadili miestnu regionálnu správu, hoci bola podľa vyjadrenia faktického ministra vnútra budova „vyčistená“, a v pondelok večer sa tam realizoval donecký scenár. Vykonávajúci funkciu Charkovskej oblastnej rady a Rada poslancov charkovskej územnej hromady sa uzniesla o vytvorení nezávislého štátu – Charkovskej ľudovej republiky (16). Pred polnocou začali policajné zložky z Poltavy oslobodzovať budovu administrácie od demonštrantov a do rána bola budova vyprázdnená (17).

Záver

Prognózy portálu DespiteBorders.com ohľadom odstredivých tendencií zložiek donútenia na východe Ukrajiny a ďalšej výraznej destabilizácie politickej a bezpečnostnej situácie na Ukrajine (18) sa napĺňajú. Miestne zložky donútenia odmietajú vykonávať násilné zásahy proti civilnému obyvateľstvu a preto musí centrálna faktická vláda povolávať bezpečnostné zložky z iných regiónov, ktoré bez výhrad používajú násilie proti civilnému obyvateľstvu pri obsadzovaní budov. V prípade vyhlásenia ľudových republík v Donecku a v Charkove ide pravdepodobne o skúšanie hraníc, po ktoré je pripravené zájsť súčasné kyjevské vedenie; organizátori týchto akcií nevytvorili kontrolné body okolo miest s cieľom zabránenia prieniku bezpečnostných zložiek centra do miest (19) (20) (21). Až počas utorka 8. apríla 2014 sa objavila informácia, že demonštranti okolo mesta Lugansk ustanovujú kontrolné body. Lokálne autority voči uvádzaným skutočnostiam zaujímajú indiferentné postoje a obviňujú naopak centrálnu vládu, že celkom nechápe dôsledky toho, čo sa práve deje (22). Demonštranti sú ozbrojení a vyhlasujú, že použijú aktívny odpor (23). Objavujú čoraz častejšie potyčky medzi civilistami a príslušníkmi bezpečnostných štruktúr, ktoré sa sťahujú z centrálnych a západných regiónov na juhovýchod (24). Konanie obyvateľov východných ukrajinských regiónov je svojským upozornením na neriešené problémy federalizácie a ústavného zakotvenia dvojjazyčnosti Ukrajiny. Ku skutočnému vyostreniu situácie by z ich strany mohlo dôjsť o čosi neskôr, keďže má centrálna vláda už dnes problém s vyplácaním miezd baníkom (25), tvoriacim početnú a z hľadiska potenciálu vplyvu na politickú situáciu významnú vrstvu tamojšieho obyvateľstva. Niektorí z baníkov sú údajne podrobovaní represiám za účasť na mítingoch (26). Ak by mnohí z nich zostali bez zamestnania a bez príjmu, určite by to prispelo k výraznému nárastu sociálnej a ekonomickej nespokojnosti. Nemožno tiež vylúčiť vytvorenie ľudových družín z radov nezamestnaných baníkov, prostredníctvom ktorých by sa Donecká ľudová republika mohla presadiť. V prípade vyostrenia situácie nemožno zabúdať ani na to, že môžu do oblasti doraziť dobrovoľníci nielen z Krymu (27) ale aj iných oblastí Ukrajiny alebo z Ruska.

Kyjev sa môže vo vzťahu k juhovýchodu zachovať v zásade troma spôsobmi:

• násilne potlačiť občiansky protest, čo by nieslo za následok vypuknutie občianskej vojny a následnú separáciu juhovýchodu. Súčasné udalosti ukazujú, že sa Ukrajina (Kyjev) uchýlil k tomuto scenáru [napr.: (28)];
• pristúpenie na požiadavky protestujúcich a organizácia referend o federalizácií krajiny a o uznaní ruštiny za druhý štátny jazyk. Toto riešenie by bolo z hľadiska stability Ukrajiny ideálnym. Netreba však zabúdať na hospodársky, kultúrny, politický a pod. tlak zo strany Ruska, ktorý by v dôsledku mohol spôsobiť faktické pripútanie juhovýchodu k Rusku, t. j. to, že by mal juhovýchod ako subjekt ukrajinskej federácie (resp. jeho oblasti majúce štatút republík) intenzívnejšie vzťahy s Ruskom ako s Kyjevom. Netreba zabúdať ani na súvisiacu stratu na podiele daní z hospodársky rozvinutého juhovýchodu, čo by znamenalo hospodársku katastrofu pre zvyšok krajiny;
• bez akýchkoľvek aktivít sa prizerať, ako sa jednotlivé regióny juhovýchodu separujú od Kyjeva – tak, ako sa to realizovalo v prípade Krymu.

Pri federalizácií krajiny a uznaní ruštiny za druhý štátny jazyk by Kyjevu ostal aspoň formálny vplyv na juhovýchode. Zvyšné alternatívy vedú strate hoci aj takéhoto vplyvu.