Podľa ukrajinského portálu укроп.org (1) sa protesty v Maďarsku, na Slovensku a v Česku ponášajú na minuloročný Majdan. Portál uvádza, že sú obyvatelia týchto krajín, rovnako ako protestujúci na Ukrajine minulý rok, nespokojní so zbližovaním ich politickej reprezentácie s Ruskom a s korupciou, a všíma si aj ďalšie paralely medzi protestmi na Majdane a v troch stredoeurópskych krajinách. Podobne si ukrajinský portál nvua.net (2) všíma paralely medzi protestmi na Majdane a nedávnymi protivládnymi protestmi v Maďarsku. V predkladanom článku preskúmame analógie medzi protestmi vo vyššie uvedených krajinách.

Protesty v Maďarsku

Vypuknutiu protestov v Maďarsku predchádzalo zavedenie sankcií na jeho vybraných predstaviteľov zo strany USA, odôvodnených údajným korupčným správaním (3). Požiadavky protestov konaných v Maďarsku v mesiacoch október a november 2014 boli sprvoti namierené proti zdaneniu prenosu dát cez internet (4). Neskôr konanie demonštrantov smerovalo k vyveseniu vlajky EÚ na budovu parlamentu (5), čím sa organizátori danej akcie prihlásili k zahraničnopolitickým cieľom. Protesty konané v Budapešti a ďalších maďarských mestách tiež podporila podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová (6). Pokračujúce protesty v mesiaci november 2014 (po ohlásení zrušenia plánov na zavedenie dane za z internetu) už mali za cieľ odstúpenie celej politickej elity a boli namierené proti korupcii a neprávostí (7). Požadovali tiež odvolanie riaditeľky maďarského daňového a colného úradu Ildikó Vidovej, ktorej USA v rámci zavedených sankcií zakázali vjazd na svoje územie (8). Dav s národnými vlajkami a vlajkami Európskej únie na jednom z protestov skandoval napr. heslá „Orbán zmizni“, „Európa“ či protikorupčné heslá (9).

Protesty v Česku

Protesty proti prezidentovi Zemanovi dominovali spomienkovým akciám na udalosti 17. novembra 1989. Pri odhalení pamätnej dosky stovky ľudí Zemana vypískali, hádzali po ňom vajíčka a vyzývali ho k demisii (10). Podľa Frankfurter Allgemeine Zeitung  demonštranti protestovali proti proruskej politike českého prezidenta, surové útoky vajcami však nezasiahli jeho, ale nemeckého prezidenta Joachima Gaucka (11). Nemecký Focus si rovnako všimol zámenu obete útokov, ktoré označil za zúprivý protest (12). Aj podľa ruského komentátora Andreja Jašlavského bola jednou z hlavných výčitiek voči Zemanovi jeho prílišná proruská orientácia a skutočnosť, že  Zeman odmietol sankcie zavedené voči Rusku zo strany západných štátov (13). Symbolická červená karta, ktorú demonštranti Zemanovi ukázali, vyjadrovala podľa medializovaných informácií okrem iného nespokojnosť s vystupovaním Česka v zahraničí  a so Zemanovými postojmi v otázke ľudských práv (14). Súčasne s protestom sa konal aj menej početný antiprotest na podporu Zemana (15).

Protesty na Slovensku

Protesty na Slovensku sa začali aférou predraženého nákupu CT prístroja a nabaľovaním sa niektorých ľudí v zdravotníctve. Od začiatku sa v nich angažovali predseda strany Nova Daniel Lipšic, predseda strany Obyčajní ľudia – Nezávislé osobnosti Igor Matovič, poslanec Alojz Hlina a predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík (16), ktorých mená sa v minulosti často skloňovali v súvislosti s tzv. protestmi Gorila. Cieľom protestov bolo vyvodenie zodpovednosti smerom k osobe Pavla Pašku. Po vzdaní sa funkcie predsedu parlamentu a zložení funkcie poslanca NR SR sa dňa 26. novembra 2014 sa konal protest v Bratislave, namierený vo širšie proti vláde Roberta Fica a proti korupcii. Ďalší protestný pochod, zameraný na podporu slovenských vedcov, bol ohlásený na 27. novembra. Dňa 28. novembra sa majú protivládne demonštrácie presunúť do Košíc (17). Najvýraznejšími politickými predstaviteľmi zapojenými do protestov sú Daniel Lipšic, Alojz Hlina, Igor Matovič a Richard Sulík. Okrem nich sa na proteste zúčastnili aj viacerí slovenský herci a známy športovec. Protesty podporil aj slovenský prezident Andrej Kiska (18) (19). Ciele protestu boli definované nasledovne:  okamžité odvolanie vedúceho služobného úradu ministerstva zdravotníctva Martina Senčáka a riaditeľky Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch Márie Domčekovej pre ich priamu účasť na nákupe predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici; schválenie zákona o hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov; vytvorenie osobitnej komisie na dohľad nad vyšetrovaním kauzy Gorila, ktorá bude mať paritné zastúpenie vládnej väčšiny a opozície; schválenie právnej úpravy, ktorá znemožní politické nominácie v zdravotníctve; zvolenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu navrhnutého opozíciou z radov renomovaných osobností v oblasti boja proti korupcii (20).

Čo spája Maďarsko, Česko a Slovensko

Maďarsko, Česko a Slovensko spája skutočnosť, že ich reprezentujú ústavní činitelia s bohatou históriou vyjadrení a čiastočne aj reálnych (predovšetkým ekonomických) krokov, ktoré možno označiť za priateľské resp. nie nepriateľské voči Ruskej federácii. Uvedený fakt je sčasti spätý so snahou viesť nezávislú a pragmaticky motivovanú politiku (za súčasnej orientácie na národné záujmy), sčasti s vedomím závislosti svojich krajín na dovoze fosílnych palív z Ruska a sčasti vedomím nespoľahlivosťou Ukrajiny ako ich tranzitéra (21) za podmienok, že by v prípade zastavenia dodávok plynu cez územie Ukrajiny boli poškodené práve uvedené tri krajiny (22) (23). Ako príklad vyjadrenia spomínaného typu možno uviesť napr. nedávny návrh prezidenta Zemana, aby Ukrajina nevstupovala do NATO a aby zotrvala v neutralite za súčasnej finlandizácie, t. j. dobrovoľného uznania skutočnosti, že je súčasťou zóny vplyvu svojho mocného suseda, a podriadenia svojej zahraničnej politiky inému štátu za zachovania vlastnej suverenity (24).

Vyššie uvedené faktory sa v minulosti prejavili v negatívnom postoji lídrov spomínaných štátov k otázke zavádzania a rozširovania sankcií voči Rusku. Viktor Orbán vyhlásil, že sankcie viedli k odvetnej reakcii zo strany Ruska a priniesli EÚ väčšie škody než Rusku (25). Robert Fico vyhlásil, že Slovensko nechce byť rukojemníkom rusko-ukrajinského konfliktu a nemôže obetovať svoje záujmy v mene nejakého súboja, ktorý nikdy určite nechcelo  (26).  Pri inej príležitosti Fico prezentoval stanovisko, že sú sankcie nezmyselné a ohrozujú Slovensko (27). Miloš Zeman vo vzťahu k sankciám vyhlásil napr. to, že sú úplne zbytočné a neefektívne (28).

Predstavitelia Česka, Maďarska a Slovenska tiež uviedli, že ich štáty čelia riziku možného prehĺbenia hospodárskych problémov v dôsledku rozširovania sankcií zo strany EÚ a USA, pričom obvinili štáty západnej Európy z pokrytectva pri zavádzaním sankcií za súčasného uzatvárania nových kontraktov zo strany západných spoločností; Bloomberg v danej súvislosti cituje vyjadrenia Roberta Fica a tlmočí tiež pozície Viktora Orbána a Bohuslava Sobotku (29). Slovensko, Maďarsko, Česko a Cyprus pritom podľa Financial Times v minulosti vyjadrili znepokojenie a rezervovaný postoj v súvislosti so zavádzaním nových sankcií voči Rusku (30) (31), pričom Robert Fico informoval o dohode o koordinovanom postupe s českým kolegom Sobotkom ohľadom prípadného blokovania zavedenia nových sankcií (32).

Južný prúd

Maďarskom sa spomedzi uvádzaných štátov vymyká o. i. tým, že má cez jeho územie viesť plynovod Južný prúd. Dňa 4. novembra 2014 maďarský parlament schválil zákon, ktorým sa vytvára zákonodarná báza pre odmietnutie dodržiavania požiadaviek tretieho energetického balíka EÚ. Maďarsko si tak vyhradilo právo pre neuplatňovanie prekážok pre realizáciu projektu Južný prúd v zmysle spomínaného balíku, a to bez ohľadu na pozíciu Európskej komisie (33) (34). O napojenie na plynovod Južný prúd, rovnako ako na plynovod Jamal – Európa 2, prejavilo záujem aj Slovensko prostredníctvom ministra hospodárstva Pavla Pavlisa, ktorý plánuje danú možnosť prerokovať s ministrom energetiky Ruskej federácie Alexandrom Novakom (35).

Doterajšie efekty protestov

Koncom mesiaca október 2014 Viktor Orbán oznámil, že Maďarsko odloží plány na zavedenie dane za prenos dát cez internet (36). Po pokračujúcich protestoch maďarský minister zahraničných Péter Szijjártó vyhlásil, že  Maďarsko bude v oblasti sankcií voči Rusku stáť pri svojich európskych partneroch, bude však potrebovať pomoc so zabezpečením dodávok energií, ktoré sú ohrozené pre rusko-ukrajinský konflikt. Dodal, že Maďarsko musí diverzifikovať dodávky plynu a potrebuje podporu EÚ pri zlepšovaní infraštruktúry určenej na transport plynu (37). Napriek uvedenému Viktor Orbán dňa 10. novembra 2014 vyhlásil, že  sa Maďarsko nebude obzerať na EÚ ani USA, čo sa týka vzťahov s Ruskom. Dodal, že stavať otázku tak, že si má krajina vybrať, na akej strane stojí, pripomína komunistické časy. Vyjadrenie doplnil tým, že bude jeho vláda stáť na strane maďarských národných záujmov (38). V Česku vyvolali protestné aktivity predovšetkým polarizáciu spoločnosti bez konkrétnych výsledkov. Protesty na Slovensku viedli k rezignácii Pavla Pašku na funkciu predsedu parlamentu a poslanca NR SR a tiež k demisii ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej a podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej (39). Pokračujúce protesty zatiaľ bilancovať nemožno, isté súradnice pri prognóze reakcie slovenskej vládnucej strany však poskytuje vyjadrenie podpredsedníčky parlamentu Jany Laššákovej, že bol prejav prezidenta Kisku ohľadom bratislavského protestu vyvážený a že sa dajú požiadavky demonštrantov dajú „pohodlne vyriešiť“ v parlamente (40).

Záver

Dňa 10. novembra (t. j. pred vypuknutím protestov v Česku a na Slovensku) zverejnil Fond strategickej kultúry analýzu, v zmysle ktorej treba pouličné nepokoje v Budapešti hodnotiť o. i. ako varovný signál východoeurópskym „rusofilom“ ako predsedovi slovenskej vlády Robertovi Ficovi a českému prezidentovi Milošovi Zemanovi ohľadom ich neželaného postoja voči sankciám voči Rusku a udalostiam na Ukrajine (41). Podľa predloženého textu sa javí, že medzi ich postojmi k spomínaným otázkam a protestmi prebiehajúcimi v ich štátoch existuje zreteľa hodný súvis.