Región Kaukazu predstavuje pre Slovensko prirodzenú oblasť záujmu, predovšetkým z hľadiska medzinárodnej politiky, ekonomiky, ale aj udržania mieru a stability. Na Južnom Kaukaze ležia viaceré nepokojné oblasti, ktoré sa v kľúčovej miere podieľajú na komplikovanosti vzťahov medzi  štátmi  a národmi v regióne. O nadchádzajúcich prezidentských voľbách v Arménsku, o genocíde Arménov, o probléme Náhorného Karabachu a o možnostiach ekonomickej spolupráce a bilaterálnych vzťahoch Slovenska a Arménska sme sa rozprávali s jeho excelenciou Ašotom Hovakimianom, mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Arménskej repubiky v Republike Rakúsko, Slovenskej republike, Českej republike a Maďarskej republike.

Vaša excelencia, aké sú v súčasnosti vzťahy SR a Arménska? Aké tendencie možno vo vývoji týchto vzťahoch očakávať?

SR je pre Arménsko zaujímavým štátom z toho dôvodu, že je členským štátom EÚ a NATO. S radosťou sme prijali, že po veľmi dlhom čase sme obnovili politické konzultácie so SR. V lete tohto roku strávila dva dni v Arménsku štátna tajomníčka MZV SR Oľga Algayerová s cieľom uskutočnenia politických a ekonomických konzultácií. Stretol som sa s mnohými slovenskými politikmi so zámerom obnoviť projekty, ktoré v súčasnosti vo forme zabudnutých dokumentov zostávajú pasívnymi. Sme blízko k podpísaniu Zmluvy o ekonomickej spolupráci so SR, o dvojitom zdaňovaní, o investíciách, chystáme zmluvu o vojenskej spolupráci, o spolupráci v rámci Európskej susedskej politiky. V súčasnosti je SR predsedajúcim štátom Rady Európy. Očakávame, že minister zahraničných vecí čoskoro navštívi Arménsko. Očakávame, že v budúcom roku navštívi Arménsko aj predseda vlády SR, predseda NR SR. Z našej strany rovnako prišlo k stagnácii v oblasti bilaterálnych vzťahov – prezident a minister zahraničných vecí Arménska uskutočnili návštevu SR naposledy pred 7 – 8 rokmi. Osobitosť nášho prístupu k SR spočíva v skutočnosti, že NR SR bol prvý parlament v regióne strednej a východnej Európy, ktorý ratifikoval uznesenie uznávajúce genocídu Arménov v Osmanskej ríši. Táto skutočnosť je veľmi silným impulzom pre to, aby Arméni a Slováci prežívali vzájomnú solidaritu.

Do akej miery uznesenie NR SR z 30.11.2007 ovplyvnilo bilaterálne vzťahy SR a Arménska?

Prijatie uznesenia preto vnímame ako silné, solidárne a morálne konanie osôb, ktoré uznesenie prijímali, t. j. členov NR SR. Vieme, že táto otázka bola prerokúvaná v súvislosti so začatím prístupových rokovaní Turecka s EÚ. Ak si Turecko skutočne praje stať sa členským štátom EÚ, tejto otázke sa jednoducho nevyhne. Nemôže utekať pred vlastnými dejinami.

Očakávate rozšírenie počtu štátov, ktoré uznávajú genocídu? Kedy očakávate prerokovanie rezolúcie č. 106 v Kongrese USA?

Takéto rezolúcie prijalo niekoľko parlamentov. Prijali ich bezprostredne po SR aj zákonodarné zbory Poľska a Litvy. V niektorých štátoch schvaľovanie prebieha hladko, v niektorých sa proces schvaľovania komplikuje. Veľmi dôležitá rezolúcia bola prijatá v oboch komorách francúzskeho parlamentu, pričom zo začiatku išlo len o rezolúciu, tá však po určitom čase nadobudla charakter zákona. Ďalej bola dôležitá rezolúcia prijatá v nemeckom parlamente, pričom nemecký parlament na seba preniesol časť zodpovednosti za udalosti prvej svetovej vojny. Rezolúcia bola schválená komisiou pre zahraničné vzťahy a mala byť prerokovaná Kongresom. Nad morálnymi otázkami a otázkami ľudskosti prevážila reálna politika, keď Turecko prostredníctvom tlaku a vydierania využilo komplikácie, ktoré sa týkajú aktivít USA na Blízkom východe. Dôsledkom bolo odloženie rokovaní o rezolúcii. Z nášho pohľadu je však len otázkou času, keď Kongres USA túto rezolúciu prijme.

Ako hodnotíte šance jednotlivých kandidátov vo voľbách prezidenta Arménska dňa 19.2.2007?

Pre nás je prioritou pokračovanie reforiem a demokratizácie v Arménsku. Počet kandidátov je skutočným znakom demokracie. Nie je mojou úlohou hodnotiť šance jednotlivých kandidátov, ale som si istý, že voľby dosiahnu medzinárodné štandardy.

Podľa vyjadrení kosovského premiéra Hašima Tači Kosovo vyhlási nezávislosť krátko po 10.12.2007, keď medzinárodní sprostredkovatelia predložia generálnemu tajomníkovi OSN správu o Kosove. Dotkne sa kosovský precedens aj Náhorného Karabachu?

Pozorne sledujeme udalosti týkajúce sa Kosova. To, čo sa stane, je veľmi zaujímavé, pretože často počuť, že pôjde o precedens len pre jeden región, a nie pre ostatné. Pritom nikto nevysvetlil dôvody, prečo je to tak. Domnievame sa, že každý existujúci konflikt má vlastnú históriu a vlastné spôsoby riešenia. Nikto netvrdí, že ak k niečomu došlo v jednej časti sveta, musí sa to isté aplikovať na inom mieste. Samozrejme, máme však o tieto udalosti záujem, pretože sa deje niečo nové. Proces rozpadu viacerých štátov pokračuje – v Európe, v Afrike aj vo východnej Ázii. Logika veci je taká, že právo národa na sebaurčenie sa stáva dôležitým faktorom svetovej politiky. Karabašský problém má vlastnú históriu, vlastnú logiku a vlastné spôsoby riešenia. Existujú konkrétne organizácie, konkrétna skupina, ktorá sa týmto problémom zaoberá.

V súvislosti s urovnaním konfliktu sa často tvrdí, že politické riešenie problému nenastane skôr, ako v roku 2009. Považujete za možné, že nastane skôr, ako v spomenutom čase?

Neviem, kedy dôjde k politickej dohode. Nikto to nemôže povedať. Prajeme si však, aby k nej došlo čo najskôr. Existuje dokument, existuje mierový proces, existujú pozície zúčastnených strán, sprostredkovatelia odvádzajú dôležitú prácu. 29.11.2007 sprostredkovatelia predložili v Madride návrh riešenia, kde sformulovali staré návrhy s určitými drobnými zmenami. Pozície strán sa čas od času veľmi zbližujú a v mnohých otázkach už existuje zhoda.  Dúfame, že tieto problémy budú vyriešené v skorom čase. Arménsko si praje ekonomický rozvoj, a domnievam sa, že Azerbajdžan tiež. Samozrejme, existujú určité momenty, ktoré nás znepokojujú. V Azerbajdžane vidíme dve strany mince, dva rôzne procesy. Na jednej strane, jeho predstavitelia vážne pracujú nad mierovým procesom, ako napr. nedávno minister zahraničných vecí Azerbajdžanu v rámci Minskej skupiny, na druhej strane však tí istí ľudia v iných situáciách aktívne vystupujú s militaristickými vyhláseniami o silovom riešení problému. Je ťažké rozlíšiť, ktorá strana mince je skutočná. V súvislosti s výrazným ekonomickým rozvojom Azerbajdžanu dúfame, že preň nebude výhodné obnoviť vojenský konflikt. Azerbajdžan vedú ľudia, ktorí pocítili chuť investícií a želajú si hospodársky rozvoj svojho štátu. Azerbajdžan smeruje k ekonomickej prosperite. Arménsko tiež, aj keď nie v takom výraznom tempe. Konflikt by nebol dobrý pre žiadnu stranu.

Dňa 28.6.2007 sa z iniciatívy veľvyslancov Arménska a Azerbajdžanu v RF uskutočnili stretnutia arménskej a azerbajdžanskej inteligencie. Dňa 3.12.2007 ministerstvo zahraničných vecí Azerbajdžanu poskytlo vyjadrenie, že nie je vylúčené pokračovanie takejto práce. Čo môže takáto práca priniesť? Môžu byť jej výsledky výhodné pre Arménsko?

Uskutočnenie prvého stretnutia hodnotíme veľmi pozitívne. Zúčastnili sa ho rektori univerzít, veľvyslanci sú bývalými ministrami kultúry, čiže ľudia, ktorí sú intelektuálne na úrovni. Dôležitý je fakt, že po dlhom období napätia a nepriateľstva boli medzi ľuďmi vytvorené určité mosty. Pred jeden a pol mesiacom navštívil náš minister zahraničných vecí Maďarsko, kde vystupoval na Stredoeurópskej univerzite. Na jeho vystúpení sa zúčastnil značný počet azerbajdžanských študentov. Ich otázky ukázali skreslený obraz reality, skutočnosť, že ignorujú existenciu iného pohľadu. Preto je dôležité vytváranie kontaktov – medzi mladými ľuďmi, medzi ľuďmi pracujúcimi v oblasti kultúry, medzi mimovládnymi organizáciami. Neviem však, nakoľko je v súčasnosti dohodnuté a pripravené druhé stretnutie predstaviteľov inteligencie.

Spomenuli ste, že dokument, predložený 29.11.2007 v Madride zachováva pôvodné princípy urovnania karabašského konfliktu. Nakoľko sú tieto princípy prijateľné pre Arménsko?

Tieto základné princípy sú prerokúvané už dlhú dobu. Naša politika je úplne jasná a zakladá sa na troch princípoch. Rovnako zásadné princípy zachováva aj Azerbajdžan. Najdôležitejšie je to, ako tieto princípy zblížiť. Hlavný problém v ich zbližovaní je konflikt práva národa na sebaurčenie a princípu územnej celistvosti. Arménsky postoj sa zakladá na tvrdení, že nejde o územný spor, ale že ide o obyvateľov daného územia. Arméni majú na danom území stáročnú históriu. Počas existencie Azerbajdžanskej SSR boli podrobovaní tvrdej asimilácii – vidíme, čo je dnes s Arménami v Nachičevanskej oblasti. Ide o to, aby Arméni žijúci na území Náhorného Karabachu mali vlastnú bezpečnosť, vlastný ekonomický rozvoj, aby mohli uchovávať svoje kultúrne a historické dedičstvo a zachovávať kontakt s Arménskom. Všetko spomenuté sa dá splniť len pri rešpektovaní nasledujúcich princípov: 1. Náhorný Karabach nemôže zotrvať pod nadvládou Azerbajdžanu 2. Je potrebné zabezpečiť geografické prepojenie Arménska a Náhorného Karabachu 3. Treba poskytnúť bezpečnostné garancie pre obyvateľov Náhorného Karabachu. Po 15 rokoch nezávislej existencie žijú v Náhornom Karabachu mladí ľudia, ktorí podriadenosť Azerbajdžanu nezažili, a je pre nich nepredstaviteľná. Náhorno-Karabašská Republika sa oddelila od ZSSR podľa tých istých ústavných princípov, ako Azerbajdžanská SSR. Nevidím žiaden dôvod, prečo by to malo byť v jednom prípade dovolené, a v druhom nie. Dnes však už nehovoríme o tejto histórii, ale o mierovom procese a o princípoch, ktoré som spomenul.

Do akej miery sú princípy predložené v rámci mierového procesu zlučiteľné s princípmi, ktoré tvoria základ arménskej pozície?

Minská skupina sa ich snaží dávať do súladu, pričom dochádza k viacerým výsledkom. Je to veľmi zaujímavý proces z toho hľadiska, že ide o jediný konflikt, ktorý je riešený v rámci regulovaného procesu, negociácií a rokovania o znení dokumentu, čo je dlhý proces, keďže z hľadiska nachádzania kompromisu ide o veľmi zložitý dokument. Hlavné je však to, že existuje proces, a dôležité je, aby nebol narušovaný neprimeranými vyhláseniami a konaním. To, čo je jedným z východisiek medzi oboma protichodnými pozíciami, je princíp budúceho plebiscitu  -obyvatelia sami rozhodnú o svojom osude. To je najdôležitejšie – ak tento princíp bude v základe daného dokumentu, a zdá sa, že tento princíp je v základe navrhovaného dokumentu, tak oba národy dospejú k mierovému riešeniu.

Ako sa stavia Arménsko ku krízovým udalostiam v Gruzínsku?

To, čo sa deje v Gruzínsku, pozorne sledujeme. Gruzínsko je pre nás jedným z najdôležitejších štátov v regióne. Je to nám veľmi blízky štát. Všetko, čo sa v tomto štáte deje má priame dopady na Arménsko. Je pre nás dôležité, aby bolo Gruzínsko stabilné, aby sa žiadne negatívne procesy neprejavovali na živote arménskej menšiny, na našich vzájomných ekonomických vzťahoch. Väčšina arménskeho exportu a importu sa realizuje prostredníctvom gruzínskych prístavov v Čiernom mori. Čím lepšie je Gruzínsku, tým lepšie je Arménsku.

Podľa Centrálnej banky Arménska pri súčasnom tempe rozvoja hospodárskych odvetví možno očakávať za rok 2007 reálny rast HDP na úrovni 10 – 12%. V prvom kvartáli roku 2008 je prognóza na 9 – 11% rast HDP. Aké odvetvia ekonomiky v Arménsku sú najperspektívnejšie?

Je to už siedmy alebo ôsmy rok, čo arménska ekonomika dosahuje takéto vysoké ukazovatele rastu. Tento fakt sa výrazne prejavuje na situácii v štáte vzhľadom na rast rozpočtových prostriedkov, zlepšuje sa životná úroveň obyvateľov, zvyšuje sa objem investícií vzhľadom na predvídateľnosť vývoja v krajine. Mnohé ukazovatele, ako napr. ukazovateľ slobody trhu a ratingu bankového systému, dosahuje Arménsko také, že je na vedúcich priečkach vo svete, nielen v rámci SNŠ. Je to pre nás veľmi dôležité, pretože nám to dáva možnosť byť serióznym partnerom. Sme malá krajina, a máme malú ekonomiku. Nemáme minerálne zdroje, nemáme ropu ani plyn. Všetko, čo máme, sa snažíme využiť na maximum. V Arménsku dnes prebieha boom v oblasti výstavby. V privátnom vlastníctve sú všetky mobilné siete a vodárenské systémy. Posledná veľká investícia v Arménsku bola v oblasti metalurgie, kam vstúpil nemecký investor. Dôležité investície sú v oblasti energetiky – nedávno bola ukončená výstavba plynovodu Irán – Arménsko, ktorý diverzifikoval energetický sektor Arménska. To, že nemáme ropu ani plyn, je síce z jednej strany obmedzujúce, z druhej strany nám však dáva aj istú slobodu rozvíjať všetky ostatné oblasti, ktoré by ináč boli zanedbané. V Arménsku prebieha intenzívny rozvoj moderných technologických oblastí, ako v oblasti IT industries – napr. výroba mikročipov. Bolo založených viacero malých podnikov, ktoré realizujú objednávky veľkých IT firiem. Okrem ekonomického rozvoja vlastnými prostriedkami arménska ekonomika využíva aj pôžičky a pomoc v rámci programov EÚ, ako Európska politika susedstva. Sme tiež zapojený do programov USA, ako sú Výzvy Milénia. Tieto prostriedky využívame na rozvoj infraštruktúry – ciest, poľnohospodárskych systémov a pod. Projekt Výzvy Milénia zlepšuje predovšetkým makroekonomickú štruktúru Arménska. Na rozdiel od hlavného mesta, pretrvávajú problémy s rozvojom malých miest a obcí.

Ako hodnotíte možnosť vstupu slovenských investorov na arménsky trh? Aké oblasti sú pre investorov najzaujímavejšie?

Štátna tajomníčka MZV SR Oľga Algayerová sa počas konzultácií v lete 2007 venovala predovšetkým ekonomickým otázkam – možnostiam organizácie business fór. Bol otvorený honorárny konzulát SR v Arménsku, na čele ktorého stojí podnikateľ snažiaci sa o rozvoj obchodných kontaktov so SR. Hlavné pre nás je však vytvorenie právnej bázy, keďže v súčasnosti so SR nemáme uzavretú ani jednu ekonomickú zmluvu. Zmluva o hospodárskej spolupráci je však momentálne vo finálnej fáze, to isté sa týka Zmluvy o vzájomnej ochrane investícií. V súčasnosti plánujeme stretnutia, na ktorých budú tieto dokumenty finalizované, podpísané a následne ratifikované. Keď sa uskutoční návšteva predsedu vlády alebo ministra hospodárstva, chceli by sme zorganizovať slovensko-arménske business fórum. Na úrovni súkromných osôb a mimovládnych organizácií sa takéto fóra uskutočňujú každoročne aj v súčasnosti. V roku 2007 bolo takéto fórum, na ktorom sa zúčastnilo niekoľko podnikateľov, zorganizované v Arménsku z iniciatívy arménskej komunity v SR. Na vládnej úrovni sa takéto fóra zatiaľ nekonali, je to však potrebné. Čo sa týka oblastí investícií v Arménsku, nemôžem vám poskytnúť komplexný prehľad, veľmi zaujímavý je však bankový a poisťovnícky systém. Veľmi zaujímavé by bolo využiť slovenské skúsenosti z oblasti ekológie a ochrany životného prostredia, dekomisionizácie jadrových elektrární, čo je jeden z projektov, ktoré sme navrhli slovenskej strane v rámci Európskej politiky susedstva. Čo sa týka stretnutí ohľadom legislatívnej bázy podnikateľských kontaktov, v súčasnosti čakáme na konanie prezidentských volieb v Arménsku, a tieto otázky bude riešiť nová vláda.

Aké sú možnosti tovarovej výmeny? Aké tovary sú zaujímavé z hľadiska importu a exportu?

Oblasť tovarovej výmeny v súčasnosti stagnuje. Jej objem predstavuje len niekoľko miliónov USD. Naši podnikatelia dovážajú do SR tovary, ktoré sú tradičné v arménskom exporte do EÚ: koňaky, typická arménska poľnohospodárska produkcia. Časom určite pribudnú IT technológie, bankové produkty, klenotnícke výrobky, metalurgická produkcia – hliníkové fólie, prípadne minerálne vody napriek dostatku minerálnych prameňov v SR. Pre rozvoj týchto vzťahov je nevyhnutné vytvorenie kontaktov napr. prostredníctvom business fór. Samotné veľvyslanectvo sa priamo obchodu nevenuje, ale len vytvára medzi osobami kontakty a poskytuje im informácie. Prioritou je vytvorenie legislatívnej bázy pre takéto aktivity, aby boli prijaté zmluvy, ktoré v tejto oblasti 10 rokov absentovali. Istá legislatívna báza existuje vďaka skutočnosti, že SR je členským štátom EÚ, ktorej zmluvy pre ňu platia, ale existujú tiež oblasti, ktoré sa regulujú výhradne na bilaterálnej úrovni.

Sú v regióne Južného Kaukazu problémy, v ktorých by SR mohla prejavovať väčšiu aktivitu?

Priali by sme si, aby bola SR v regióne viac angažovaná, keďže, ako tomu rozumiem, región nepredstavuje pre zahraničnú politiku SR prioritu, ale len záujem. Aby SR bola v regióne skutočne prítomná vo všetkých možných prejavoch – v oblasti politiky, kultúry aj ekonomiky – mám na mysli predovšetkým získavania investorov a zapojenosť do programov Európskej politiky susedstva. Jednou z priorít V4 je východné smerovanie zahraničnej politiky. Chceli by sme, aby sa tento fakt aktívnejšie prejavoval v regióne Južného Kaukazu – vo forme návštev, konzultácií, konferencií, záujmu politológov a mimovládnych organizácií o dianie na Južnom Kaukaze. Aby boli vytvárané a udržiavané vzájomné kontakty, a aby Slováci navštevovali Arménsko, ale aby som napr. aj ja mal možnosť pravidelne sa stretávať s mladými ľuďmi, ktorých zaujíma Arménsko.