Na stránkach nášho portálu sme už písali o tom, že budú mať plánované prezidentské voľby pochybnú legalitu a legitimitu [bližšie pozri (1)]. Odvtedy sa však objavili aj ďalšie faktory, ktoré budú mať na ich legitimitu a legalitu nepochybne ešte vážnejší dopad. V nasledujúcom texte budeme hovoriť o prítomnosti nelegálne ozbrojených zoskupení, ktoré okupujú budovu Ústrednej volebnej komisie Ukrajiny v čase prípravy realizácie prezidentských volieb na Ukrajine.

Občianske hnutie Vec verejná („Spilna Sprava“) a občianske združenie Pravicový sektor dňa 25. februára 2014 zverejnili vyhlásenie, že budú kontrolovať činnosť Ústrednej volebnej komisie Ukrajiny a nachádzať sa v jej priestoroch do ukončenia všetkých procesov súvisiacich s konaním predčasných volieb prezidenta Ukrajiny. Zdôraznili, že budú pozorovať aktivity ústrednej volebnej komisie a ak sa budú v budove „diať nepochopiteľné veci“, bude o tom okamžite informovaný Majdan, ktorý bude realizovať nevyhnutné opatrenia. Podľa vyjadrenia Alexandra Ševčenka, ktorý je predstaviteľom občianskeho hnutia Vec verejná, platí z pohľadu jeho organizácie nasledujúce: „Nerealizujeme nátlak. Budeme ušami a očami volieb. Nepodporujeme ani jednu politickú silu, ani jedného kandidáta a môžeme zabezpečiť kontrolu. Nebudeme priamo zasahovať do volebného procesu, budeme sa tu nachádzať, kým sa neuskutočnia všetky voľby“ (2). Spomínané organizácie vnímajú vlastnú prítomnosť v budove ako garanciu transparentnosti volieb a zamedzenia ich falšovania (3).

Medzi uvedenými nelegálne ozbrojenými skupinami a oficiálnymi bezpečnostnými štruktúrami štátu nepanujú ideálne vzťahy. Podľa vyjadrenia mediálneho koordinátora občianskeho hnutia Vec verejná Igora Pilipčuka sa dočasný minister vnútra Arsen Avakov vyhráža použitím fyzickej sily proti aktivistom Veci verejnej a Pravicového sektora za to, že vzali ústrednú volebnú komisiu „pod ochranu“. Na svojej facebookovej stránke Pilipčuk uviedol: „Takého ministra vnútra určite nepotrebujeme. Je neadekvátny a miesto toho, aby upriamil všetky sily na pochytanie vrahov a lustráciu na ministerstve, začína od prvých hodín vo funkcii prenasledovať revolucionárov. Zastavte to okamžite! Inak pol Majdanu privedieme k ministerstvu vnútra a rozšírime medzi aktívne protestné skupiny informácie o tom, čím sa zaoberáte miesto realizácie svojich povinností (4).“

Podľa názoru predstaviteľov predmetných organizácií je nevyhnutné realizovať úplnú lustráciu „skorumpovaného a zločineckého zloženia“ (5) ústrednej volebnej komisie a volebných komisií. Tento krok odôvodnili tým, že nemá zmysel organizovať voľby, ak sa ich budú zúčastňovať najlepší podvodníci na svete. Ďalej dodávajú, že členmi volebných komisií nemajú byť členovia politických strán, ale členovia monitoringových občianskych združení (6). Najvyššia rada Ukrajiny predčasne odvolala dvoch členov ústrednej volebnej komisie (7), a na ich miesta vymenovala nových členov komisie v čase, keď príslušníci Pravicového sektora útočili na Najvyššiu radu Ukrajiny (8) kvôli nejasnej smrti Alexandra Muzyčka (9).

Bezpečnostná situácia v Kyjeve vyvoláva nedôveru čo sa týka legitímnosti rozhodnutí centrálnych autorít, na čo sme už na stránkach nášho portálu upozornili [bližšie pozri (10)]. Okrem skutočností, ktoré sme už v minulosti uviedli, je legitimita a legalita rozhodnutí Najvyššej rady Ukrajiny spochybniteľná už dlhšiu dobu. Počas hlasovaní na zasadnutiach ukrajinského parlamentu poslanci hromadne hlasujú za svojich chýbajúcich kolegov. Podľa ukrajinského práva sú podobné aktivity protiústavné; v rozpore článkom 84 ústavy [porovnaj (11)], výbor pre rokovací poriadok rady sa však svojho času vážne zaoberal myšlienkou povoliť poslancom hlasovať za svojich kolegov. Táto prax platí už dlhší čas, možno smelo tvrdiť, že ide o akúsi obyčaj, ktorá sa v parlamentnom žargóne nazýva „hrou na piane”. Každá parlamentná frakcia má svojich pianistov. Existuje judikát ukrajinského ústavného súdu z roku 1998, ktorý vyhlásil podobné hlasovania za neplatné, všetky tieto praktiky sú však úplne bežné – dokonca v minulosti [nedá sa to vylúčiť ani v súčasnosti] cirkulovali v obehu kópie hlasovacích kariet poslancov vydané bez ich vedomia, ktoré sa používali pri hlasovaní [(12) porovnaj s (13)]. V poprevratovom období sa situácia nezmenila. Andrej Ivančuk, takzvaná pravá ruka premiéra Jaceňuka v parlamente, bol pristihnutý, že hlasoval za piatich poslancov naraz a povzbudzoval ostatných poslancov, aby hlasovali za ostatných tiež (14). Napríklad na zasadnutí rady z 13. mája 2014 boli pristihnutí pri hromadnom hlasovaní 10 poslanci rady, čo predstavuje tohtoročný rekord. Z „hrania na piane“ nemožno obviniť iba koaličných resp. opozičných poslancov, pretože pri tom boli prichytení poslanci naprieč politickým spektrom (15).

Dohodu, ktorá vznikla na základe ženevských rokovaní, oficiálny Kyjev evidentne nemal v úmysle plniť. Ihneď po prevzatí moci opozíciou nový minister vnútra vyhlásil, že vysoké posty na ministerstve vnútra obsadia príslušníci Sebaobrany majdanu a Pravicového sektora (16). Pravicový sektor sa netajil tým, že je jeho cieľom maximálne ovládnutie silového sektora (17). Následne koncom februára získal Pravicový sektor status občianskeho združenia (18). Dňa 16. mája 2014 bolo na zakladajúcom zhromaždení občianskeho združenia Sebaobrany Majdanu jednohlasne prijaté rozhodnutie o založení celoukrajinského občianskeho združenia Sebaobrana Majdanu. Tomuto zhromaždeniu predsedal predseda Sebaobrany Majdanu Andrej Parubij, ktorý zároveň zastáva dôležitú funkciu v bezpečnostných štruktúrach štátu; je tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (19).

Občianske hnutie Vec verejná bolo aktívnym účastníkom Euromajdanu a je známe svojimi akciami pri obsadzovaní budov štátnej správy v Kyjeve (20). Ide o extrémistickú skupinu, ktorá sa stavala do opozície nielen voči Janukovičovmu režimu, ale stavia sa aj proti súčasnému režimu. Skupina umiernených vtedy opozičných poslancov mala túto skupinu za provokatérov. Je zaujímavé, že ich vodca Alexander Danyluk je právnik a ľudskoprávny aktivista (21). Z predošlých skúseností tohto občianskeho hnutia možno usudzovať, že majú skúsenosti z obsadzovania budov z minulosti. Na Alexandra Danyluka bol neskôr vydaný zatykač pre podozrenie zo spáchania trestného činu organizácie masových nepokojov, ktoré viedli k smrti ľudí alebo iným vážnym následkom (článok 294 časť 2 Trestného kódexu) a utiekol do Londýna (22).

Vec verejná, Pravicový sektor a im podobné skupiny získavajú status občianskych združení, ich predstavitelia sú však integrálnou súčasťou štátnych zložiek donútenia [porovnaj (23) a (24)]. Z vyjadrenia ich predstaviteľov je zrejmé, že v čase obsadenia budovy ústrednej volebnej komisie vystupovali ešte ako skupiny súkromných osôb a v budove ústrednej volebnej komisie budú konať ako predstavitelia OZ (resp. občianskeho hnutia), čiže súkromné osoby [osoby nereprezentujúce štát – napríklad ako polícia, ministerstvo vnútra atď.]. Z právneho hľadiska môže byť ich konanie posudzované ako trestný čin obsadenia štátnych alebo verejných budov alebo štruktúr nemajúcich charakter budov [s cieľom nezákonného využívania alebo zabránenia im normálnej práci] (článok 341 Trestného kódexu). V čase volieb má ústredná volebná komisia dôležitú úlohu. Vykonáva úlohy stanovené zákonodarstvom štátu, ktoré budú mať za následok vyhlásenie konkrétneho kandidáta za zvoleného prezidenta. Podľa článku 6 ukrajinskej ústavy je štátna moc na Ukrajine realizovaná na základe rozdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, ktoré sa vykonávajú v medziach stanovených ústavou a zákonmi. Volebné zákonodarstvo bolo prijaté Najvyššou radou Ukrajiny a určitá časť z neho má byť vykonávaná ústrednou volebnou komisiou. Do činnosti komisie budú zasahovať aktivisti Pravicového sektoru a Veci verejnej [porovnaj: „ak v budove sa budú diať nepochopiteľné veci”], ktorí budú s vysokou pravdepodobnosťou ozbrojení. Pre porovnanie s krymským referendom sa v prozápadných médiách hovorí, že išlo o „hlasovanie pod hlavňami automatov” [porovnaj: (25) a (26)] a v prezidentských voľbách na Ukrajine sa budú „sčítavať hlasy pod hlavňami automatov” [čo je oveľa závažnejšie, ak si uvedomíme, že vo voľbách/referende volič tajne a osamote za plentou krúžkuje kandidátov/možnosti, čím sa neguje faktor nátlaku, aj keby pred plentou stál ozbrojený človek]. Právomoci volebnej komisie budú teda obmedzené resp. bude možné ľahko spochybniť ich slobodnú realizáciu, čo bude predstavovať ďalšiu ranu pre legitimitu volieb [bližšie pozri (27). Medzičasom oficiálne miesta priznávajú, že pre bezpečnostnú situáciu sa prezidentské voľby nemusia konať ani v Odeskej oblasti (28). O deficitoch v oblasti legitimity svedčí o. i. aj stiahnutie kandidatúry Piotra Simonenka (29), kandidáta na prezidenta z Komunistickej strany Ukrajiny. V Charkovskej oblasti sa pripravujú na referendum o štatúte oblasti a mnohí obyvatelia sa nechystajú zúčastniť prezidentských volieb (30)]. Za daných podmienok sa príslušníci Pravicového sektora a Veci verejnej zrejme dopúšťajú trestného činu konania smerujúceho k násilnej zmene alebo zvrhnutiu ústavného poriadku alebo k uzurpácii štátnej moci (čl. 109 Trestného kódexu), pričom uvedené konania budú mať za následok aj zníženie reálnej účasti na voľbách. Občan, ktorý považuje Pravicový sektor a jemu podobné organizácie za bezpečnostnú hrozbu, nepôjde hlasovať s vedomím, že budú jeho hlasy spočítavané minimálne za prítomnosti príslušníkov tejto organizácie [zníženie legitimity volieb]. Rovnako človek z Donbasu nepôjde voliť s tým istým vedomím, keď týždne so zbraňou v ruke bojuje proti ozbrojencom z Pravicového sektora v Národnej garde Ukrajiny alebo iných podobných polovojenských zoskupeniach resp. je presvedčený o ich príslušnosti k tejto organizácii [porovnaj (31)].

Fakt neprijateľnosti vyššie popísaného stavu sa stáva zrejmým aj prostredníctvom predstavy, že by sa v našich podmienkach organizácia (ne)majúca štatút OZ, disponujúca nelegálne získanými zbraňami nasilu tlačila do štruktúr ministerstva vnútra (alebo Bezpečnostnej rady SR a iných) a z vlastnej iniciatívy by „zaisťovala bezpečnosť“ v priestoroch ústrednej volebnej komisie a iných štátnych orgánov, čím by konkurovala bezpečnostným zložkám štátu a ohrozovala jeho ústavný poriadok. Pri takejto organizácii volieb sa Ukrajina sama postará o ich faktické zmarenie a Rusko sa oň ani nemusí snažiť, hoci je z toho neustále obviňované [porovnaj (32)].