Dňa 27. februára 2014 bola Najvyššou radou Ukrajiny zvolená prechodná vláda na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom, predsedom poslaneckého klubu strany Baťkivščina (Vlasť) (1), blízkym osobe bývalej predsedníčky vlády Júlii Timošenkovej. Vo vláde sú popri jeho strane zastúpené aj ďalšie politické sily, zúčastnené na majdane.

Znepokojenie vyvoláva skutočnosť, že ide v nezanedbateľnej miere o sily, ktoré majú šovinistický charakter. O týchto silách sa vyjadril minister zahraničných vecí Luxemburgu Jean Asselborn, že na Ukrajine operuje banda extrémistov, s ktorými je nevyhnutné bojovať, pričom EÚ by extrémistov nemala podporovať. Asselborn ďalej uviedol, že v EÚ nie z počutia vedia o povahe tých ľudí, ktorý organizujú pogromy, pričom dodal, že treba bojovať so všetkými extrémistami vrátane ukrajinských (2). Extrémistické sily pritom nie sú prítomné iba na majdane, ale s ich myšlienkami sa stotožňujú určité časti ukrajinského obyvateľstva najmä z Haliča, vďaka podpore ktorých pôsobí v Najvyššej rade Ukrajiny strana CZ Sloboda. O opodstatnenosti obáv z rastu vplyvu tejto organizácie v istej miere svedčí aj návrh uznesenia Európskeho parlamentu o situácii na Ukrajine 2014/2547(RSP), v bode sedem vyjadrujúci „znepokojenie nad rastúcim vplyvom na Euromajdan a jeho kontrolou zo strany extrémne nacionalistickej a šovinistickej strany CZ Sloboda vedenej Olegom Ťahnibokom, ktorá sa nikdy nedištancovala od historického dedičstva Ukrajinskej povstaleckej armády, ktorá bola zodpovedná za masové vraždy Poliakov, Židov, Čechov, Slovákov, Maďarov a Arménov v rokoch 1943 až 1947“ a v bode osem názor, že je politická platforma CZ Sloboda „v rozpore so základnými európskymi hodnotami úcty k ľuďom bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo presvedčenie“ (3).

Ako ukázala predchádzajúca analýza na stránke DespiteBorders.com (4), k cieľom strany CZ Sloboda patrí zriadenie štátu na etnickom princípe a likvidácia všetkého (domnele) protiukrajinského. Jej členovia majú na svedomí viacero násilných akcií vrátane útokov a okupácií oblastných mestských administrácií v jazykovo a etnicky zmiešaných oblastiach. CZ Sloboda sa od Ukrajinskej povstaleckej armády nielen nedištancovala, ale jej predstaviteľov vníma ako ideologické zdroje a hrdinov, ktorých má za cieľ všestranne rehabilitovať. Strana už dosiahla jeden zo svojich politických cieľov, a to zrušenie jazykového zákona, umožňujúceho za stanovených podmienok používať v oficiálnom styku regionálne jazyky. Podľa vyjadrenia najvyššej komisárky OBSE  pre národnostné menšiny Astrid Thors je pritom zrušenie zákona krokom, ktorý môže viesť k vyostreniu a destabilizácii situácie; komisárka vyzvala ukrajinské úrady k prijatiu nevyhnutných opatrení smerom k zohľadneniu obáv všetkých etnických a jazykových  skupín (5). Po nereflektovaní na výzvy k zohľadneniu predmetných obáv patrí medzi ďalšie úspechy strany CZ Sloboda jej priama účasť na výkonnej moci.

Predstavitelia uvedenej organizácie budú v prechodnej vláde zastúpení dvomi nominantmi, pričom v jednom prípade dokonca na poste vicepremiéra.

Podpredseda vlády Olexandr Syč pôsobí od roku 2006 ako podpredseda strany CZ Sloboda pre ideologické otázky a predseda Ivano-Frankovskej oblastnej organizácie strany. Až do súčasnosti pôsobil ako poslanec ukrajinského parlamentu a člen poslaneckého klubu strany. Stál na čele tieňovej vlády, ktorú v mesiaci október 2013 vytvorili ukrajinské nacionalistické organizácie (6). Syč sa v minulosti zviditeľňoval svojimi urážlivými vyhláseniami na adresu regionálnych jazykov, krokmi smerujúcimi k potláčaniu uplatňovania zákonom garantovaného práva na ich používanie a aktívnou účasťou na akciách glorifikujúcich Ukrajinskú povstaleckú armádu (7).

Minister životného prostredia Andrij Mochnyk je zástupcom predsedu CZ Sloboda pre politické záležitosti. Až do súčasnosti pôsobil ako poslanec ukrajinského parlamentu a člen poslaneckého klubu strany.  Hrdo sa hlási k revolučnej ideológii sociálneho-nacionalizmu a jej zakladateľovi, lídrovi Organizácie ukrajinských nacionalistov (ozbrojenou zložkou ktorej bola Ukrajinská povstalecká armáda) Jaroslava Stecka (8). Propaguje akcie velebiace Ukrajinskú povstaleckú armádu, horlivo šíri Steckovu myšlienku, že je „bez spojenia národného so sociálnym je víťazstvo ukrajinskej revolúcie nemožné“, a tiež presvedčenie, že „dnes máme formálne nezávislý ukrajinský štát a (…) musíme náš štát urobiť ukrajinským nielen formálne, ale aj fakticky““ (9).

Popri predstaviteľoch Slobody osadzujú vysoké funkcie aj osoby z prostredia ďalších odióznych šovinistických síl, pričom majú záujem ovládnuť aj orgány, súvisiace s činnosťou silových zložiek. Tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny sa stal veliteľ euromajdanu zodpovedný za „sebaobranu“ Andrij Parubij (10), ktorý bol dvakrát poslancom ukrajinského parlamentu (raz za Našu Ukrajinu – Národnu sebaobranu a raz za Baťkivščinu), v minulosti však spoluzakladal Sociálno-národnú stranu, neskôr transformovanú na stranu CZ Sloboda (11). Horúcou kandidátkou na riaditeľku Úradu boja proti korupcii je Teťana Čornovil, ktorá v minulosti pôsobila ako aktivistka a neskôr ako tlačová hovorkyňa neonacistickej strany UNA – UNSO (Ukrajinské národné zhromaždenie – Ukrajinská ľudová sebaobrana) (12). Organizácia bola v minulosti pre svoj extrémistický charakter ilegálna. Stavia na odkaze Ukrajinskej národnej armády a je známa aj vďaka rôznym násilným aktivitám na území Ukrajiny či vysielaniu dobrovoľníkov do vojen v Čečensku, Podnestersku, Abcházsku, Juhoslávii a Južnom Osetsku.

Okrem uvedených skutočností možno zo strany radikálov predpokladať ďalšie obsadzovanie pozícií na nižšej úrovni, ako je kabinet ministrov, vrátane silových zložiek štátu. Na význame naberá extrémistické hnutie Pravicový sektor, ktoré sa donedávna uchádzalo o post podpredsedu vlády, funkcie námestníkov ministrov všetkých silových rezortov a veliteľa vnútorných vojsk ministerstva vnútra. Tzv. Automajdan (motorizovaná zložka Euromajdanu, lídrom ktorej je nastávajúci minister mládeže a športu Dmitro Bulatov) v minulosti odovzdal Pravicovému sektoru všetku výstroj vnútorných vojsk Ministerstva vnútra Ukrajiny, ktorú nadobudol výsledkom stretov s políciou (13). Pravicový sektor aktuálne presadzuje na post verejného ochrancu práv Mykolu Kochanivského (14), z nedávnej minulosti známeho ako funkcionára Kongresu ukrajinských nacionalistov. Kochanivskij sa zviditeľnil aj fyzickým napadnutím politológa Dmitrija Tabačnika (15) a ničením verejného pamätníka, v súvislosti s ktorým pobudol istý čas v cele predbežného zadržania a čelil trestnému konaniu vo veci výtržníctva (16).

Kryštalizácia mocenských pomerov na Ukrajine priniesla ďalší výrazný vzrast vplyvu extrémistických síl vo forme ich bezprostrednej účasti na výkonnej moci. Nová moc má pritom naďalej problém s ďalšími ozbrojenými extrémistickými skupinami, ktoré predstavujú samostatnú živelnú nimi nekontrolovanú silu. Tieto skupiny zostávajú zdrojom násilia, nevraživosti a nestability, ktorý spolu s okolnosťou, že sú na moci zúčastnené odiózne šovinistické zoskupenia, predstavuje ohrozenie pre početné skupiny obyvateľstva na základe národnostného, jazykového a konfesného príznaku. Z dôvodu nutnosti zaistenia ochrany legálne využívaných objektov v násilím a nepokojmi zachvátenej krajine dislokovalo na jej území ďalšie jednotky svojich ozbrojených síl Rusko (Krym (17); námorná vojenská základňa s právom jej využívania minimálne do roku 2042) a USA (vyslali do Kyjeva jednotky morskej pechoty s cieľom zaistenia ochrany diplomatických objektov (18)). Aký bude ďalší vývoj na Ukrajine z hľadiska stability, bezpečnosti jej obyvateľstva a uplatňovania zákonov a ústavy štátu, bude závisieť od ďalšieho preskupovania mocenských síl v štáte. Ďalšia účasť šovinistických subjektov na moci, vedúca k prehĺbeniu existenčných obáv mnohých skupín obyvateľstva, pritom z vyššie uvedených hľadísk predstavuje jedno z najvážnejších rizík.