Ruská federácia exportuje približne polovicu svojej produkcie zemného plynu cez ukrajinské územie (1). Diverzifikácia prepravných trás (plynovody Jamal a North Stream) a tiež zdrojov plynu môže čiastočne kompenzovať prípadné výpadky dodávok do Európy spôsobené prerušením tranzitu cez územie Ukrajiny. Takýto variant je však spojený s možnými komplikáciami z hľadiska stabilného zaistenia dostatočného objemu dodávok do niektorých európskych krajín vrátane Slovenska.

Ukrajina dováža z Ruskej federácie plyn po zľave, ktorú vyrokovala paralelne s pôžičkami; Rusko zároveň získalo zľavu na tranzitných poplatkoch. Od apríla tohto roku Gazprom s najvyššou pravdepodobnosťou zruší zľavu na dodávky plynu pre Ukrajinu (zníženie ceny na 268,5 USD z predchádzajúcich vyše 400 USD za tisíc kubických metrov plynu) s odôvodnením, že Ukrajina neplní podmienky dohodnuté v dohode o zľave. Ide konkrétne o neschopnosť Ukrajiny splácať Gazpromu svoje záväzky, ktoré v súčasnosti činia vyše 1,5 mld. USD (2). Cena plynu sa pritom podľa dohody stanovuje na kvartálnej báze. Ukrajinský Naftogaz rokuje s Gazpromom o splatení dlhu a o zachovaní zľavy, napriek prejavenej vôli z jeho strany ho však zrejme nebude schopný splatiť, v dôsledku čoho má dôjsť k spomínanému zrušeniu zliav (3). To bude mať dopad na radových obyvateľov Ukrajiny, pričom ukrajinská vláda aj v súvislosti s reformami požadovanými zo strany MMF beztak plánuje zvýšiť cenu plynu pre koncových spotrebiteľov (4). Zvýšeniu cien plynu pre koncového spotrebiteľa sa teda Ukrajina určite nevyhne. Ukrajinská dočasná vláda sa aktívne snaží nájsť z aktuálne vzniknutej situácie východisko. Podľa stanoviska ukrajinského ministerstva energetiky a uhoľného priemyslu (5) nebude mať Ukrajina v prípade zdraženia dodávok plynu záujem naďalej ho kupovať od Ruskej federácie. Krajina sa za vyššie spomínaných podmienok pripravuje na scenár obmedzenia resp. zrušenia dovozu plynu z Ruska a saturácie svojich energetických potrieb reverznými dodávkami plynu z Maďarska a Poľska (6). V roku 2013 Ukrajina importovala z Maďarska a Poľska 1,977 miliárd kubických metrov plynu. Ukrajinská dočasná vláda pripravuje aj možnosť reverzných dodávok zo Slovenska, z ktorých je možné importovať najväčšie objemy plynu. Dohoda so Slovenskom nebola uzatvorená, rokovania však už boli iniciované v minulosti počas vlády Janukoviča a Ukrajina v súčasnosti prejavuje opätovný záujem o uzatvorenie dohody o reverzných dodávkach plynu (6). Slovensko už o reverznom toku plynu na Ukrajinu obnovilo rokovanie s Európskou komisiou, pričom sa podľa ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka v prípade zvýšenia ceny plynu pre Ukrajinu stala ponuka reverzu opäť aktuálnou (7). Podľa posledných informácií slovenská vláda vyslovila s reverzom pre Ukrajinu súhlas (8).

V súčasnosti majú právo na import plynu na Ukrajinu tri súkromné spoločnosti: DTEK (Rinat Achmetov), Ostchem (Dimitrij Firtaš) a VETEK (Sergej Kurčenko). Toto právo spoločnosti získali v októbri v roku 2012, keď Najvyššia rada Ukrajiny zrušila obmedzenie, podľa ktorého mohla import plynu realizovať iba štátna spoločnosť Naftogaz. Najväčším súkromným importérom plynu na Ukrajine je práve Firtašova spoločnosť Ostchem, ktorá v roku 2012 importovala 15 percent ukrajinskej spotreby (8 miliárd kubických metrov plynu). Ostchem importuje plyn z Ruska a Turkménska; spoločnosti DTEK a VETEK sa sústreďujú na dovoz plynu z Maďarska a štátny Naftogaz kupuje plyn od Gazpromu a nemeckej RWE. Jedinými spoločnosťami, ktoré importujú plyn z Ruska, sú štátny Naftogaz a Firtašov Ostchem. Začiatkom decembra 2013 bola zverejnená informácia, podľa ktorej Gazprom rokuje so spoločnosťou VETEK o dodávkach 10 miliárd kubických metrov plynu od 1. januára 2014, pričom sa v danom čase uvažovalo aj o Firtašovej spoločnosti (9). Spomínané rokovania a ich výsledky mali hlboký dopad na vnútropolitickú situáciu na Ukrajine. Donecká rodina vytláčala Firtaša (nielen) z architektúry rusko-ukrajinských plynových vzťahov, čo vyústilo do informácie zo strany Gazpromu z januára tohto roka, že neplánuje dodávať zemný plyn spoločnosti Ostchem (10). Tým pádom by v prípade uzatvorenia dohody medzi Gazpromom a VETEK-om došlo k posilneniu pozícií tohto klanu, ktorý je hlavnou skupinou vplyvu v Strane regiónov. Donecká rodina sa aktuálne veľmi rýchlo prispôsobila zmene politickej situácie a začína spolupracovať s prechodnou vládou. Za nového vedúceho Doneckej oblastnej administrácie bol menovaný Sergej Taruta (11), ktorý má za sebou históriu spolupráce s Rinatom Achmetovom (12) a pre médiá sa vyjadril, že počíta s podporou Achmetova (13). Na základe skúseností s dovozom z Maďarska a napojení na novú vládu možno očakávať, že reverzný tok zo Slovenska bude realizovať práve jedna zo spoločností z prostredia doneckej rodiny (DTEK alebo VETEK). Nemožno však vylúčiť ani spoločnosť Ostchem, pretože Dimitrij Firtaš spolu so Sergejom Lovočkinom stojí za politickou stranou UDAR (14) a podľa niektorých zdrojov financuje aj extrémistickú vládnu stranu CZ Sloboda (15). Strana UDAR sa však nezúčastňuje na dočasnej vláde (16), čo môže signalizovať, že bude vláda favorizovať doneckú rodinu.

Ak Ukrajina prestane dovážať plyn z Ruska, je vysoko pravdepodobné, že začne odčerpávať tranzitovaný plyn určený pre európske krajiny, čo môže byť dôvodom pre opätovné rusko-ukrajinské plynové vojny. Európska únia sa pripravuje na krízový scenár a hľadá pre prípad neočakávaných udalostí v ukrajinskom tranzite alternatívne zdroje v Nórsku a v USA (17). Celú situáciu komplikuje aj to, že popri rokovaniach Gazpromu a Naftogazu nepriebiehajú žiadne politické rokovania na úrovni ministrov energetiky, pretože Moskva neuznáva súčasnú vládu za legitímnu a výsledky euromajdanu považuje za protiústavný prevrat. V tejto situácii sa Ukrajina snaží doviesť čo najviac plynu, kým ho ešte odberá za nižšiu cenu, a zdvojnásobuje import plynu z Ruska (18).

Gazprom zrejme nemá záujem vypínať plyn pre Európu a má naopak za cieľ zvyšovať objem predaného plynu, pretože v roku 2014 beztak očakáva pokles celkového objemu plynu exportovaného do Európy o 4 – 7 % (19). Podobne európskym štátom by prerušenie dodávok spôsobilo nezanedbateľné hospodárske problémy a možno očakávať, že bude najmä Nemecko vyvíjať na Ukrajinu tlak, aby nedala Rusom dôvod na vypnutie dodávok. Z celkového pohľadu však ich hrozba pretrváva a zvyšuje sa každým dňom, kým nie je problém na úrovni Gazprom – Naftogaz (nehovoriac už o politickom riešení na medzivládnej úrovni) vyriešený. Pri reverze z Poľska a Maďarska je otázne, nakoľko bude Ukrajina schopná využívať tieto alternatívne zdroje plynu, keď v novembri v roku 2013 maďarský prevádzkovateľ plynovodu upozornil na prepad dodávok plynu na Ukrajinu na 60 percent. Analytici upozornili, že to má súvis s rastom cien tejto komodity v Európe (20). Z tohto hľadiska sa reverz nejaví ako jednoznačne vhodné riešenie. Je otázne, v akej miere bude Ukrajina schopná platiť za drahšie dodávky plynu z Európy cez reverzný chod, ak aktuálne nie je schopná uhrádzať dovoz plynu za značne zvýhodnených podmienok z Ruska. Problém má aj významné technické aspekty, pričom pomoc Ukrajine bude zrejme musieť zaplatiť Slovensko. Hoci nás Brusel tlačí k tomu, aby sme postavili nový plynovod na východ, na projekt nám neprispeje. Pološtátna spoločnosť Eustream totiž podľa informácií HN z mesiaca december 2013 nedostane na nové potrubie žiadne zdroje z európskych fondov (21). V prípade vyostrenia situácie sa môže Ruská federácia pokúsiť vyriešiť situáciu rozdelením krajiny na viacero častí s rozlišným režimom splátok a pod. (22) (23); aj takýto variant má však veľa komplikovaných aspektov a nedáva priamu odpoveď na otázku, aký scenár je z hľadiska ďalšieho vývoja dodávok plynu pre Ukrajinu a cez ňu najoptimálnejší.