Ukrajina zostáva naďalej politicky a bezpečnostne nestabilnou, čo má výrazne negatívny vplyv jej na ekonomiku. Otázka štátneho bankrotu sa preto stáva výsostne aktuálnou. Ukrajinská ekonomika je v mimoriadne zlom stave: krajina nemá na výplatu penzií, keďže sú v penzijnom fonde iba 2/3 požadovanej sumy na výplatu dôchodkov. Dôchodky sa vyplácajú s oneskorením a dôchodcovia si požičiavajú, kde sa dá (1). Netýka sa to iba vyplácania dôchodkov, ale všetkých sociálnych dávok (2). Kríza sa s vysokou pravdepodobnosťou ešte prehĺbi, keďže Ukrajina nie je schopná uhrádzať platby za plyn ani za zvýhodnenú cenu, čo podľa všetkého povedie k zrušeniu zliav zo strany Ruska (3). Ukrajinská dočasná vláda sa prednedávnom dohodla so slovenskou vládou na reverzných dodávkach plynu, pričom rozšírenie technických kapacít zrejme uhradí Slovensko (4). Je tiež otázne, v akej miere bude Ukrajina schopná platiť za drahšie dodávky plynu z Európy cez reverzný chod cez Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ak aktuálne nie je schopná uhrádzať dovoz plynu za značne zvýhodnených podmienok z Ruska (5).

Zahraničná pomoc

V týchto zložitých hospodárskych podmienkach požiadala dočasná ukrajinská vláda o 35 mld. USD zahraničnej pomoci (6). EÚ jej ponúkla 15 mld. USD ako pomoc v nasledujúcich rokoch, ktorá má zahŕňať 2, 2 mld. USD v pôžičkách, 1, 4 mld. USD v grantoch a 3 mld. EUR vo forme novej pôžičiky od Európskej investičnej banky v etape do 2016. EÚ prisľúbila Ukrajine aj možnosť získať v Európskej banke pre rekonštrukciu a rozvoj 5 mld. EUR a v nasledujúcich krokoch ďalších 3,5 mld. EUR v pôžičkách. USA sú pripravené pomôcť Ukrajine 1 mld. USD (7). Ruská federácia ešte v decembri 2013 ponúkla Janukovičovi 15 mld. dolárov vo forme zľavy na plyn (8) a prisľúbila Ukrajine kúpiť jej štátne dlhopisy vo výške 15 mld USD (9). Túto pomoc neskôr Rusko pozastavilo, kým sa sformuje nová ukrajinská vláda (10). Niekoľkomesačné nepokoje však spôsobili, že ukrajinské obligácie prudko strácajú na hodnote (11). Možnosť ukrajinskej vlády požičať si peniaze za dobrý úrok je limitovaná, pretože vďaka nepokojom je jej rating nižší, ako bol v roku 1998, keď bola krajina v technickom defaulte. Na svete sú iba 3 krajiny s nižším ratingom, ako je ukrajinský (12). Na hospodársku stabilizáciu krajiny je v súčasnosti potrebná primárne politická stabilizácia, teda vytvorenie vlády s nespochybniteľnou legitimitou, ktorá by nemala byť zložená výlučne zo subjektov predstavujúcich záujmy iba polovice regiónov. Ak sa tak nestane, pád ekonomiky bude bez ohľadu na pôžičky, ktorá Ukrajina beztak nebude schopná splácať, prakticky neodvratný.

EÚ aktuálne zvyšuje finančnú pomoc a prakticky sa tak usiluje zabezpečiť si želanú mieru politického vplyvu v krajine. Z hľadiska spätného hodnotenia doterajších krokov Únie sa však javí ako problematický fakt, že bol vhodný čas na takúto investíciu pred plánovaným podpísaním asosiačnej dohody na jeseň minulého roka. Ukrajina už vtedy potrebovala peňažné prostriedky na nevyhnutnú stabilizáciu ekonomiky, realizáciu reforiem v súvislosti eurointegráciou a na vyrovnanie sa s jej negatívnymi dôsledkami: absencia hospodárskych garancií zo strany EÚ a neochota poskytnúť jej pôžičky však boli dôvodom pozastavenia procesu európskej integrácie a toho, že sa Janukovič v snahe zabrániť hroziacemu hospodárskemu kolapsu krajiny obrátil na Východ. Za súčasných podmienok celkovej nestability v štáte možno len ťažko očakávať, že bude Ukrajina schopná splácať svoje záväzky, a tiež to, že by pomoc ponúkaná zo strany EÚ stačila na vyriešenie stavu jej ekonomiky.

Otázka pokračovania európskej integrácie Ukrajiny

EÚ aktuálne realizuje politiku jednostrannej podpory vlády, na ktorej nie je žiadnym spôsobom zastúpená značná časť obyvateľstva a ktorá má spochybniteľnú legitimitu. V dôsledku jednofarebnosti súčasného Kyjeva je pritom vopred vylúčená možnosť politickej a bezpečnostnej stabilizácie štátu, ktorá je primárnou podmienkou riešenia jeho katastrofálnej hospodárskej situácie. Za aktuálnych okolností sa javí ako nerozumný postoj ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, že by mala Ukrajina podpísať asociačnú dohodu s EÚ ešte pred prezidentskými voľbami (13), ktoré sa majú na Ukrajine konať 25. mája 2014 (parlamentné voľby sa majú konať ešte neskôr). Okrem toho, že ide o požiadavku, ktorá hlboko rozdeľuje ukrajinské obyvateľstvo a ktorej otváranie v aktuálnej chvíli prispieva k ešte väčšej celkovej nestabilite, sporná legitimita súčasných kyjevských autorít by spochybňovala aj legitimitu aktu uzatvorenia asociačnej dohody.

Z hospodárskeho hľadiska je kľúčové, že Ukrajina nepotrebuje peňažné prostriedky iba na záchranu pred štátnym bankrotom, ale aj na pokrytie nákladov spojených s integračným procesom. V prípade pokračovania integrácie bude musieť ukrajinská ekonomika prejsť veľmi ťažkými zmenami. Jeden z nich predstavuje zníženie príjmov do štátneho rozpočtu z vývozných ciel, ktoré znížia v prvom roku klesnú o 400 mil. eur a v druhom roku o 540 mil. eur. Na druhej strane si Kyjev sľubuje určitú kompenzáciu týchto strát zvýšením prímov z DPH zo zvýšeného importu a zvýšením príjmov z dane z príjmu fyzických osôb. Aj napriek tomu však príjmy štátneho rozpočtu poklesnú za prvý rok o 171 mil. eur a za druhý rok o 207 mil. eur. Veľmi dôležitou  a  ťažkou etapou ukrajinskej integrácie bude modernizácia podnikov podľa štandardov EÚ, čo sa netýka len výroby, ale aj takých odvetví ekonomiky, ako je napríklad doprava. Asociácia s Európskou úniou by mala dopad aj na poľnohospodárstvo, pričom zóna voľného obchodu s Ukrajinou nebude neobmedzená – bezcolne by mohla vyviesť do EÚ len 10 percent ukrajinskej rastlinnej výroby. Podobné kvóty možno nájsť aj v oblasti živočíšnej výroby. Na ilustráciu dodávame, že len preloženie 350 právnych aktov EÚ do ukrajinčiny, ich implementovanie do právneho poriadku a následne rozpracovanie a prijatie 3573 národných technických noriem by malo stáť ukrajinských daňovníkov skoro 13 mil. EUR  (14). Za aktuálnych okolností, keď táto krajina nachádzajúca sa v stave chaosu a nepokojov stojí pred hospodárskym krachom, je vylúčené, aby mohla znášať náklady na pokračovanie integrácie. Otázka je, do akej miery bude gigantické náklady na záchranu a integráciu Ukrajiny do EÚ pripravená znášať samotná Únia.

Európska únia počas doterajších rokovaní zdôrazňovala, že Ukrajina musí zlepšiť stav podnikateľského prostredia, ktorý možno považovať za zlý najmä pre zneužívanie selektívnej spravodlivosti pre politické ciele. Ukrajinská oligarchia intenzívne využíva rôzne taktiky na to, aby sa zbavila zahraničných investorov a zachovala si tak monopol (15). S tým súvisí aj fakt, že sa politická scéna v štáte nedelí podľa politických strán, ale podľa záujmových skupín konkrétnych oligarchov. Majdan bol prostriedkom reorganizácie pomeru síl oligarchických klanov na Ukrajine. V rámci toho času vládnej Strany regiónov sa usilovali doneckí oligarchovia vytlačiť zo štruktúr strany tých oligarchov, ktorí majú pôvod mimo Doneckej oblasti. Významnými predstaviteľmi vytláčaných štruktúr boli ľudia okolo ukrajinského oligarchu Firtaša a bývalého vedúceho prezidentskej administrácie Levočkina. Pravdepodobne aj kvôli tomu stáli pri zrode opozičnej strany UDAR, pričom sa objavujú aj informácie, že financujú aj iné politické sily, podporujú resp. sú súčasťou súčasnej dočasnej vlády, najmä extrémistickú stranu CZ Sloboda (16) a stranu Baťkivščina (Vlasť) Arsenija Jaceňuja. Euromajdan sa definoval ako hnutie odporu s cieľom zbaviť sa oligarchických štruktúr v politike. Napriek tomu však nebola po príchode majdanských síl k moci odstavená ani donecká skupina, nehovoriac už o Firtašovi, ktorý prednedávnom v Londýne získaval finančné prostriedky pre dočasnú vládu (17). Medzi prvé rozhodnutia dočasných kyjevských autorít patrí vymenovanie nových gubernátorov. Predsedom Dnepropetrovskej oblastnej administrácie sa stal ukrajinský oligarcha Igor Kolomojskij a v Doneckej oblasti získal tento post Sergej Taruta, ktorý verejne vyhlásil, že počíta s podporou Achmetova, hlavného mecenáša Strany regiónov (18). Achmetov hrá pritom hlavnú úlohu v doneckom klane. Za stavu totálneho chaosu a hlbokého rozdelenia krajiny, v ktorej na dôvažok pretrváva klanová deľba moci, bude celkom iste nemožné naštartovať reformy podľa požiadaviek EÚ.

Ďalšou prekážkou pri európskej integrácii Ukrajiny sú ekonomické väzby na Rusko a straty spojené s ich prerušením. Rusko je najväčším exportným a importným partnerom Ukrajiny, kam Ukrajina vyváža 23,7 % svojej produkcie a na druhej strane z Ruska na Ukrajinu smeruje vyše 19,4 % celkového ukrajinského dovozu. Nemožno pritom zabúdať ani na ostatných členov colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu, ktorí rovnako predstavujú nezanedbateľný podiel na ukrajinskom zahraničnom obchode. Rusko-ukrajinské obchodné vzťahy sa v poslednom období výrazne zhoršili. Objem exportu do Ruska sa znižuje a predpokladá sa, že straty na exporte do Ruska dosiahnu výšku 3 – 3,5 mild. USD. Príčinou tohto poklesu je zaradenie všetkých ukrajinských exportérov do skupiny rizikových zo strany ruskej colnej služby v mesiacoch júl a august tohto roka na dobu neurčitú, čo prakticky znamená realizáciu veľmi prísnych kontrol ukrajinskej produkcie, čo v dôsledku paralyzuje medzištátny obchod. Fakticky ide o zavedenie opatrení, ktoré krajinu čakajú v prípade pokračovania integrácie do EÚ. Podľa minuloročných výpočtov by Ukrajina v prípade hospodárskej blokády zo strany colnej únie mohla stratiť ročne 1,2 % HDP a na druhej strane by jej vstup do colnej únie priniesol ročný rast HDP vo výške 7 % (19).

Problém dezintegrácie

Ukrajina je geopoliticky roztrieštená. Západ a stred Ukrajiny má eurointegračné smerovania, ukrajinský juhovýchod by sa však rád videl v integračných zoskupeniach s Ruskom. Ak by došlo k vytvoreniu zóny voľného obchodu s EÚ, Ukrajina by sa odrezala od svojich tradičných trhov v štátoch SNŠ. Juhovýchod Ukrajiny je úzko premyslene prepojený s Ruskom. Za čias sovietskeho zväzu patril trojuholník medzi Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou medzi najrozvinutejšie priemyselné regióny v celom ZSSR. Existujú rôzne prepojenia medzi ukrajinským strojárstvom, vojenským, kozmickým priemyslom a inými odvetviami. Po zriadení zóny slobodného obchodu s EÚ dôjde k pretrhnutiu týchto spojení, ktoré sa vytvorili ešte v časoch industrializácie ZSSR (20). V súčasnosti má Ukrajina nadštandardné obchodné vzťahy s Ruskom (odhliadnuc od vyššie spomínanej tzv. hospodárskej blokády, ktoré predstavujú súbor opatrení, vzťahujúcich sa na štáty integrované do EÚ). Po ich zániku je možné, že na Ukrajine zmiznú celé odvetia priemyslu. Tejto skutočnosti sú si vedomí práve na juhovýchode a aj preto sa stavajú  k eurointegrácii negatívne.

Veľmi dôležitým pre budúci vývoj sú súčasné nepokoje voči centrálnej vláde na východe a juhu Ukrajiny. Občianske hnutie, ktoré sa sformovalo východe a na juhu krajiny, považuje dočasnú vládu v Kyjeve za nelegitímnu a žiada zmenu administratívneho členenia Ukrajiny z unitárneho na federatívny štát, v ktorom by východné aj južné regióny tvorili celok – t. j. vytvoriť z ukrajinského juhovýchodu subjekt federácie (21). Túto požiadavku odôvodňuje tým, že súčasný model fungovania štátu zlyhal. História nezávislej Ukrajiny je históriou neúspechov jednofarebných vlád (jednofarebných z hľadiska ich zakotvenia v regiónoch), čo sa v súčasnosti javí ako najvypuklejšie od tzv. oranžovej revolúcie. Požiadavka federalizácie krajiny sa preto objavuje periodicky. Občianske hnutie z ukrajinského juhovýchodu (tzv. antimajdan) požaduje finančnú decentralizáciu, výsledkom ktorej by čo najviac daní a poplatkov zostávalo v regiónoch. Pre ukrajinský západ je špecifická vyššia miera nezamestnanosti, odlev nezamestnaných za prácou na juhovýchod alebo do zahraničia. Naopak, na ukrajinský juhovýchod pripadá približne 70 celkovej ukrajinskej produkcie a finančná decentralizácia, ktorá z pohľadu týchto regiónov predstavuje oprávnenú požiadavku, by Kyjev uvrhla do ešte hlbšej krízy.

V súčasnosti je najaktuálnejšou otázkou práve otázka Krymu v súvislosti s jeho možným budúcim vstupom do Ruskej federácie. Z hospodárskeho hľadiska polostrov nepatrí medzi premyslene rozvinuté oblasti v rámci ukrajinského juhovýchodu. Minulý týždeň ministerstvo hospodárstva RF navrhlo ruským podnikateľom, aby zvážili možnosť realizácie perspektívnych investičných projektov na Kryme v hodnote zhruba 5 mld. USD (22). Tieto projekty zahŕňajú najmä infraštruktúru – investície do ciest, prístavov, letísk (teda infraštruktúra súvisiaca s turizmom), ale aj do poľnohospodárstva a turizmu. A práve v oblasti turizmu má Krym vysoký potenciál rastu, a to najmä vďaka blízkosti Ruska a Moldavska, ktorí popri Ukrajincoch predstavujú na polostrove fakticky domácich turistov. Práve investície do turizmu by pritom mohli naštartovať krymskú ekonomiku. Ak dôjde k pokračovaniu európskej integrácie, Krym o ruských turistov príde a je nepredstaviteľné, že ich niekto nahradí. Ťažko tiež možno očakávať, že by investori zo západnej Európy investovali do miestnej infraštruktúry a západní turisti sem masovo chodili na rekreácie. Cieľ urýchleného pokračovania európskej integrácie, ktorý presadzuje minister zahraničných vecí SR, v dôsledku odďaľuje aj možnosť zachovania územnej celistvosti Ukrajiny.

Záver

Na to, aby sa Ukrajina mohla dostať z  katastrofálnej hospodárskej situácie, je pre ňu životne dôležité stabilizovať politickú a následne bezpečnostnú situáciu. Základom by mala byť vláda s účasťou politických špičiek etablovaných naprieč celou Ukrajinou (vláda národného konsenzu) za garancií vzájomného rešpektovania politických, hospodárskych, jazykových, etnických a náboženských špecifík juhovýchodu západnými oblasťami a vice versa. EÚ by mala upustiť od cieľa urýchleného pokračovania integrácie Ukrajiny do európskych štruktúr a trvať na využití nástrojov civilizovanej a demokratickej spoločnosti pri formovaní nových štátnych orgánov. Mali by tiež byť vykonané všetky kroky smerujúce k zabezpečeniu účasti celej ukrajinskej spoločnosti na využití týchto nástrojov. Tento scenár predpokladá upustenie od jednostrannej podpory dočasných autorít (23), ktoré sa sformovali bez opory o spomínané nástroje, majú na nich účasť iba subjekty zastupujúce záujmy výhradne časti ukrajinských regiónov a zvyšené regióny ich považujú za nelegálne a nelegitímne. Až za daných podmienok umožňujúcich stabilizáciu pomerov v krajine sa javí ako rozumné poskytnutie pôžičiek a iných foriem zahraničnej pomoci.