Na stránkach nášho portálu sa intenzívne venujeme intergračným snahám Ukrajiny smerom na západ/východ. Pár dní pred konaním summitu Východného partnerstva vo Vilniuse došlo k významným zmenám pozícií ukrajinského vedenia voči podpísaniu asociačnej dohody s Európskou úniou na základe, ktorej sa má vytvoriť zóna voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou. Tento krok bol oficiálne odôvodnený potrebou regulácie vzťahov s členmi Colnej únie Eurázijského hospodárskeho spoločenstva (ďalej len “colná únia”). V nasledujúcom texte sa pokúsime načrtnúť základné dôvody ukrajinského “nie” Európskej únii.

1. Prepojenosť oligarchických štruktúr s vedúcimi politickými špičkami

Na úvod tejto časti si dovolíme pripomenúť výrok bývalého vedúceho Delegácie EÚ na Ukrajine José Manuela Pinto Teixeiru: „Je dôležité, aby politický život bol oddelený od hospodárskeho života. Bohatí ľudia, oligarchovia, podnikatelia (…) by nemali dominovať a ovládať politické vzťahy. Politické rozhodnutia by nemali byť prijímané tak, aby slúžili záujmom týchto konkrétnych ľudí, ale záujmu celého národa” (1). Uvedený citát dobre odzrkadľuje povahu politického života na Ukrajine.

V predchádzajúcich publikáciách sme prostredníctvom analýzy straníckych kandidátnych listín (t. j. mimo väčšinových obvodov) preukázali nasledovné:

1. Strana regiónov je projektom vedúcich biznis štruktúr na Ukrajine, medzi ktorými môžeme vymenovať skupinu Achmetov – Kolesnikov, Kľujevovu skupinu alebo skupinu skupinu Firtaš – Ľovočkin. V štruktúrach strany nájdeme aj bývalých sponzorov ukrajinskej opozície ako napríklad Vasilij Chmeľnickij alebo Eugenij Sigal. Pre bližšie zoznámenie sa so situáciou odporúčame čitateľovi sa oboznámiť s našou analýzou (2).
2. Ako ukázala naša ďalšia analýza opozičná strana UDAR Vitalija Klička je technickým projektom (výťahovou stranou) v prevažnej väčšine skupiny Firtaš – Ľovočkin, podarilo sa nám však identifikovať príslušníkov aj iných skupín, ako napríklad Kolomojského skupiny, Pinčukovej skupina a skupiny Achmetov – Kolesnikov. V štruktúrach strany UDAR možno okrem iného  nájsť mnohých regionálnych podnikateľov zo západnej časti Ukrajiny, ktorí boli predtým prepojení s regionálnymi štruktúrami Bloku Júlie Tymošenkovej alebo inými nesystémovými opozičnými stranami [bližšie pozri (3)].
3. Výsledkom posledných ukrajinských parlamentných volieb v roku 2012 sa dostalo do Najvyššej Rady množstvo nezávislých kandidátov, ktorí mali priame resp. nepriame prepojenie s vyššie uvedenými skupinami alebo oligarchickými štruktúrami. Medzičasom sa objavujú ďalší nezávislí poslanci – miliardári, ktorí do týchto strán vstupujú: napríklad Vadim Novinskij, ktorý v septembri vstúpil do Strany regiónov (4) a v jeho prípade sa v médiách špekuluje, že vytvorí novú skupinu vplyvu v rámci Strany regiónov (5). Ďalším príkladom môže byť oligarcha z Ľvovskej oblasti Jaroslav Dubnevič, ktorý sa rozhodol vstúpiť do poslaneckého klubu strany UDAR (6).

Európska únia počas prístupových rokovaní zdôrazňovala, že Ukrajina musí zlepšiť stav podnikateľského prostredia, ktorý možno považovať za zlý (7) najmä pre zneužívanie selektívnej spravodlivosti pre politické ciele (8). Ukrajinská oligarchia intenzívne využíva rôzne taktiky na to, aby sa zbavila zahraničných investorov zachovávajúc si tak monopol [pozri napríklad (9) alebo (10) alebo (11)]. V priebehu posledného roka Kyjev reformoval podnikateľské prostredie najmä vo oblasti stavebníctva, duševného vlastníctva a daňovej a colnej správy, čo mohlo podľa názoru niektorých oficiálnych predstaviteľov viesť k zlepšeniu v medzinárodných ratingoch (12). Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vládna biznis elita môže obávať asociácie s Európskou úniou, je však liberalizácia zakladania obchodných spoločností (resp. ich pobočiek) na Ukrajine tak, aby jeho pravidlá zodpovedali európskym štandardom. Práve v tejto oblasti (napríklad získavanie povolení, licencií atď.) Európska únia tlačí na oficiálne ukrajinské štruktúry, aby odstránili tzv. selektívnu spravodlivosť a korupciu. Rovnako by sa Ukrajina mala vyvarovať „nepriateľských gest” voči zahraničným spoločnostiam z EÚ (13). Uvedený scenár by znamenal katastrofu pre biznis a politické elity v krajine, ktoré sú navzájom prepojené. Na jednej strane ukrajinské hospodárske subjekty získavajú možnosť slobodného prístupu na európske trhy. Na druhej strane existuje reálna hrozba, že by slobodný prístup európskych spoločností na ukrajinský trh spôsobil zmenu pomeru síl na niektorých trhoch medzi európskymi spoločnosťami a ich domácimi náprotivkami, ktoré by sa kapitálovo a kvalitou produkcie nemohli vyrovnať novej konkurencii.

2. Reálny prístup na európske trhy a problém štandardizácie/harmonizácie ukrajinskej výroby

V prípade, že Ukrajina podpíše v budúcnosti asociačnú dohodu s Európskou úniou, bude v tejto oblasti čeliť trom problémom:

1. ukrajinskí úradníci budú musieť preložiť do ukrajinčiny a implementovať do právneho poriadku 350 právnych aktov Európskej únie a následne rozpracovať a prijať 3573 národných technických noriem, čo bude stáť ukrajinských daňovníkov skoro 147 miliónov hrivien (13 miliónov eur) (14);
2. dôležitejším problémom sa javí zníženie príjmov do štátneho rozpočtu z vývozných ciel, ktoré znížia v prvom roku klesnú o 4,6 miliardy hrivien (400 mil. eur) a v druhom roku o 6 miliárd hrivien (540 mil. eur). Na druhej strane si Kyjev sľubuje určitú kompenzáciu týchto strát zvýšením prímov z DPH zo zvýšeného importu a zvýšením príjmov z dane z príjmu fyzických osôb. Aj napriek tomu príjmy štátneho rozpočtu za prvý rok poklesnú o 1,9 miliardy hrivien (171 mil. eur) a za druhý rok o 2,3 miliárd hrivien (207 mil. eur) (15);
3. najhorší dopad to bude mať na podnikateľov. Na tomto mieste je dôležité uvedomiť si, že sa ukrajinská výroba dostane na trhy EÚ iba po štandardizácii (16). Podľa prezidenta Janukoviča však Ukrajina nemá peniaze na modernizáciu podnikov podľa štandardov Európskej únie (17). Na druhej strane netreba zabúdať na ďalší dôležitý fakt, na ktorý upozornil prezident Janukovič – Európske trhy nie sú zvyknuté na ukrajinskú produkciu (18). Uvedené sa netýka výlučne iba výroby, ale aj takých odvetví ekonomiky, ako je napríklad doprava. Nákladné automobily s váhou 3,5 tony budú musieť byť vybavené tachografmi a obmedzovačmi rýchlosti. Vybavenie jedného nákladného auta vyjde v priemere na 1000 eur a podľa európskych noriem na území EÚ je navyše potrebná garancia finančného zabezpečenia nákladných automobilov – 7000 eur za prvý automobil a 5000 za každý ďalší (19). Asociácia s Európskou úniou bude mať dopad aj na poľnohospodárstvo – zóna voľného obchodu s Ukrajinou nebude neobmedzená – bezcolne sa bude môcť vyviesť do EÚ len 10 percent ukrajinskej rastlinnej výroby. Podobné kvóty možno nájsť aj v oblasti živočíšnej výroby (20).

Ruská strana odhaduje, že ak Ukrajina podpíše dohodu o asociácii, dôjde k zhoršeniu tovarovej bilancie. Vznikne preto otázka, kto zaplatí za hospodársky pokles na Ukrajine, ktorý neodvratne príde. Ukrajinské valutové rezervy v takom prípade stačia iba na pol roka. Celkové odhadované náklady na prekonanie následkov hospodárskeho poklesu na Ukrajine dosahujú 25 – 35 miliárd eur (21). Na tomto mieste musíme pripomenúť, že sa ozývajú hlasy z Európy, ktoré predmetné straty pripúšťajú a volajú po ich kompenzácii [(22) alebo (23)]. A práve absenciou akýchkoľvek hospodárskych garancií zo strany Európskej únie ukrajinská politická elita vysvetľuje pozastavenie procesu európskej integrácie. Premiér Azarov sa pre médiá vyjadril, že Ukrajina síce dostala kompenzácie na modernizáciu výroby (zosúladenie výroby s európskymi štandardmi – pozn. autora) vo výške 1 miliardy eur, čo však podľa výsledkov ukrajinských expertíz na obdobie 10 rokov nepostačuje. Ukrajina podľa jeho vyjadrenia potrebuje 150 – 165 miliárd eur (24), vzhľadom na čo takticky pozastavil integráciu s Európskou úniou (25). Prezident Janukovič sa vyjadril emotívnejším spôsobom: „Chcem, aby bol v našej veľkej ukrajinskej rodine mier a pokoj. Rovnako ako otec nemôže svoju rodinu nechať bez chleba, tak ani ja nemám právo nechať ľudí napospas svojmu osudu s tými problémami, ktoré môžu vzniknúť, ak sa pod tlakom, ktorý cítime, zastaví výroba a milióny ľudí budú vyhodené na ulicu” (26). Napríklad námestník ministra Jurij Bojko zdôvodňoval pozastavenie integračného procesu absenciou jasného signálu zo strany Európskej únie, čo sa týka kompenzácie strát, ktoré Ukrajina utrpí pre sťaženie vzťahov so štátmi SNŠ (27).

3. Nevyhnutnosť dobrých hospodárskych vzťahov s Ruskom (colnou úniou)

Ukrajina je závislá na trhoch SNŠ (najmä na trhoch colnej únie), ktoré sú jej tradičnými trhmi. Najväčším exportným a importným partnerom Ukrajiny je Rusko, kam Ukrajina vyváža 23,7 percent svojej produkcie a na druhej strane z Ruska na Ukrajinu smeruje 19,4 percentný podiel celkového ukrajinského dovozu (28). Na tomto mieste spomenieme aj ostatných členov colnej únie. Bielorusko exportuje na Ukrajinu 12,1 percent zo svojho celkového exportu a importuje z Ukrajiny percent zo svojho celkového importu (29). Na celkovom vývoze Kazachstanu Ukrajina tvorí 4,7 percenta a na druhej strane ukrajinská produkcia tvorí 4,4 percenta z celkového kazašského dovozu.  (30). Rusko-ukrajinské obchodné vzťahy sa v poslednom období zhoršili. Objem exportu do Ruska sa znižuje a predpokladá sa, že straty na exporte do Ruska dosiahnu výšku 3 – 3,5 mild. USD (31). Príčinou tohto poklesu je zaradenie všetkých ukrajinských exportérov do skupiny rizikových zo strany ruskej colnej služby v mesiacoch júl a august tohto roka na dobu neurčitú (32), čo prakticky znamená realizáciu veľmi prísnych kontrol ukrajinskej produkcie, čo v dôsledku paralyzuje medzištátny obchod (33). Fakticky išlo o uvalenie hospodárskej blokády na Ukrajinu, o akýsi tréning pre prípad, že by došlo k zblíženiu Ukrajiny s EÚ. Podľa výpočtov ruskej strany by Ukrajina v prípade ruskej hospodárskej blokády (lepšie povedané hospodárskej blokády zo strany colnej únie) mohla stratiť ročne 1,2 % HDP a na druhej strane by jej vstup do colnej únie priniesol ročný rast HDP vo výške 7 % (34).

Záver

Na Ukrajine [pozri napríklad (35)] a v náznakoch aj v Európe [pozri napríklad (36)] sa má vo všeobecnosti za to, že Rusko tlačí na Ukrajinu, aby nepodpísala asociačnú dohodu s Európskou úniou. Naša krátka analýza problematiky naznačuje, že Ukrajina v súčasnosti zápasí so štrukturálnymi hospodárskymi problémami, ktoré môžu mať negatívne následky na fungovanie jej ekonomiky po vstupe do zóny voľného obchodu s Európskou úniou. Ukrajina dnes zápasí aj so širokým spektrom iných problémov, ktoré majú pravdepodobne tiež vplyv na definitívne rozhodnutie ohľadom (ne)podpísania asociačnej dohody. Medzi nimi možno spomenúť hrozbu platobnej neschopnosti, ktorá sa asociáciou stane pravdepodobnejšou (37), alebo vysoké a stále rastúce ceny plynu (38).

Zhrňme už uvedené faktory:

• prepojenosť oligarchie a politických špičiek na Ukrajine a podpora hospodárskych záujmov miestnej oligarchie [toto bude pravdepodobne rezonovať aj pri zvažovaní pripojenia sa Ukrajiny k colnej únii – pozri (39)];
• problém zosúlaďovania ukrajinskej produkcie so štandardami EÚ, na ktoré chýbajú peniaze, s čím súvisí aj fakt, že trhy EÚ nepatria medzi tradičné ukrajinské trhy;
• nevyhnutnosť hospodárskych vzťahov s colnou úniou (tradičnými trhmi).

Na základe posledných udalostí na Ukrajine sa potvrdilo, že prezident Janukovič tentokrát asociačnú dohodu na summite vo Vilniuse nepodpíše – prezident vyhlásil, že by chcel v priebehu mesiaca december a začiatkom budúceho roka vyriešiť základné sporné otázky s Ruskom, na základe čoho bude jasné, či sa asociačná dohoda na jar roku 2014 podpíše alebo nie (40) (41). Niektorí európski politici sa nazdávajú, že na to, aby bola podpísaná dohoda s Ukrajinou, sú potrebné mocenské zmeny v krajine (42). Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu, v dôsledku týchto zmien by museli byť rozložené aj oligarchické štruktúry na Ukrajine, ktoré využívajú vysokú politiku na hájenie vlastných záujmov.