Rozloženie síl v Sýrii a v Iraku ukazuje, že občianska vojna v týchto krajinách môže trvať viacero rokov, pričom v priebehu jej trvania sa politické rozloženie síl na Blízkom východe môže meniť. Po porážke ISIL bude nutné reflektovať potrebu zapojenia jednotlivých skupín do politického procesu. Zhrňme jednotlivé ozbrojené politické navzájom súperiace sily:
- obyvateľstvo Sýrie verné oficiálnemu Damasku (hlavne alaviti, niektorí kresťania, istá časť sunitov a iné skupiny obyvateľstva);
- opozičné sýrske sunitské skupiny bojujúce v štruktúrach ISIL, FSA, Al-Nusra a iných a im verné obyvateľstvo;
- sýrski Kurdi;
- irackí Kurdi;
- špičky bývalého Husajnovo režimu bojujúceho v radoch ISIL a im verné sunitské obyvateľstvo;
- ideologicky motivovaní zahraniční žoldnieri a dobrovoľníci bojujúci v radoch ISIL, FSA, Al-Nusra a iných;
- šítske špičky v Bagdade a im verné obyvateľstvo.
Nasledujúci text sa bude venovať možným mocenským zmenám a politickým premenným, s ktorými bude potrebné počítať pri budúcom usporiadaní Sýrie a Iraku. Uvedené skutočnosti si nutne nevyžadujú prekreslenie politickej mapy v tejto časti sveta.
Veľký Kurdistan
Kurdi predstavujú najväčšiu etnickú skupinu na svete, ktorá nemá svoj vlastný štát. Kurdami obývané územie zahŕňa územia Turecka, Iraku, Iránu, Sýrie a iných štátov. Situácia v prospech sýrskych Kurdov sa začala meniť na začiatku nepokojov v Sýrii v roku 2011. Sýrske vládne jednotky sa z Kurdami obývaných oblastí stiahli v polovici roka 2012 a bezpečnosť v tejto časti krajiny odovzdali kurdským ozbrojeným zložkám (domobrane). Táto situácia hrala v prospech kurdských autorít, ktoré by v tejto časti Sýrie chceli vytvoriť Kurdami spravovanú entitu. V tom čase Strana demokratickej únie (Democratic Union Party – PYD) oficiálne sa podieľala na moci v šiestich regiónoch (Kobane, Derek, Amude, Afrin, Sari Kani a Girke Lege) spolu s Kurdskou ľudovou radou (ENKS). Ako výkonný orgán kurdských území bol vytvorený Kurdský najvyšší výbor (DBK), ktorý vyplnil mocenské vákuum po odchode vládnych ozbrojených síl. DBK bol vytvorený silnejšou PYD, ktorá sa považuje za časť Kurdskej strany pracujúcich (PKK, zastrešujúca tureckých Kurdov); majúca blízko k oficiálnemu Damasku a slabšou Kurdskou ľudovou radou, ktorá bola vytvorená na základe dohody uzatvorenej v meste Erbil pod egidou Massouda Barzaniho, prezidenta irackého Kurdistanu; zastrešujúca opozičné sily k oficiálnemu Damasku. Problémom tohto orgánu ostávajú konflikty medzi záujmovými skupinami tureckých, sýrskych a irackých Kurdov [1]. Týmto spôsobom došlo pozvoľnému odovzdaniu moci z rúk oficiálneho Damaska regionálnym kurdským štruktúram [2]. Pri pohľade na aktuálnu mapu vojenskej situácie v Sýrii je zrejmé, že niektoré štvrte v Kurdami ovládaných oblastiach, respektíve rozsiahlejšie územia sú pod kontrolou vládnych vojsk, čiže možno predpokladať, že medzi oficiálnym Damaskom a kurdskou administráciou existuje určitá miera koexistencie a kooperácie, a to aj napriek tomu, že kurdské ozbrojené sily sú materiálne a letecky podporované USA, ktoré sú známe svojimi antagonickými vzťahmi voči Asadovmu režimu (porovnaj napríklad [3][4]).
Sýrsky prezident Bašár Asad v rozhovore pre britský denník The Sunday Times pripustil, že poskytol zbrane Jednotkám ľudovej obrany (People’s Protection Units – YPG), ktoré predstavujú armádne krídlo DBK, fungujúceho ako zastrešujúca organizácia sýrskych Kurdov. Uviedol, že Kurdom oficiálny Damask poslal zbrane, pretože sú to sýrski občania, ktorí chcú bojovať proti terorizmu. Ďalej dodal, že to isté robí sýrska vláda s mnohými ďalšími skupinami, pretože nie je schopná poslať armádu do všetkých častí krajiny. Nejde pritom teda iba o Kurdov [5]. Problémom ostáva fakt, že Turecko vníma PYD ako sýrsku pobočku PPK, ktorá je v Turecku považovaná za teroristickú organizáciu (rovnako aj USA ju vedie ako teroristickú organizáciu). Na druhej strane PPK a PYD spolu s USA bojujú proti ISIL, čo do značnej miery dráždi Turecko [6]. V podmienkach vojny proti ISIL možno konštatovať, že sýrski Kurdi získali značnú mieru nezávislosti, pričom sú fakticky odrezaní od území ovládanými sýrskou vládou (odhliadnuc od enkláv pod kontrolou oficiálneho režimu nachádzajúce sa v kurdskom tyle) územiami okupovanými ISIL. Ankara vníma súčasný vývoj ako bezpečnostnú hrozbu. Kurdi v súčasnosti ovládajú kompaktnú vrstvu území na východ od rieky Eufrat (po mesto Kobane). Na západ od nich koridor smerom k tureckým hraniciam ovláda ISIL, Al-Nusra a takzvaná umiernená opozícia. Na severozápade Sýrie sa nachádza kurdská enkláva okolo mesta Afrin, ktorá je súčasťou tzv. Západného Kurdistanu (Rojava).
Ak by sýrski Kurdi obsadili tento koridor, pravdepodobne by to odporovalo dohode medzi PYD a USA, v ktorých záujme nie je obsadenie miest Jarabulus a Azaz zo strany sýrskych Kurdov [7]. Nedávno spolupredseda PYD Salih Muslim v rozhovore pre Al-Monitor na margo ruského zásahu v Sýrii uviedol, že sýrski Kurdi budú bojovať proti po boku hocikoho, kto bojuje proti ISIL [8]. Podobne veliaci generál YPG Sipan Hemo na začiatku ruskej vojenskej kampane vyhlásil, že „môžeme spolupracovať s Ruskom proti ISIL; chceme vzdušnú podporu proti ISIL a chceme dodávky zbraní [9].“ Možno tiež uviesť vyjadrenie jedného z kurdských predstaviteľov Idrissa Nassana, ktorý vyhlásil, že sýrski Kurdi žiadali o pomoc v boji proti ISIL mnohé štáty sveta vrátane Ruska, Turecka a Spojených štátov [10]. V radoch sýrskych Kurdov však existuje rozkol ohľadom spolupráce s Ruskom. Na jednej strane panuje zhoda, že ruské letecké útoky na pozície ISIL sú prínosom v boji proti tejto exitrémistickej organizácii, na druhej strane však medzi niektorými lídrami existuje nevôľa spolupracovať s Ruskom pre jeho verejnú podporu, ktorú preukazuje Asadovmu režimu (zdroj neuvádza osoby z sýrskeho kurdského vedenia, ktoré vystúpili proti intervencii v Sýrii – pôjde pravdepodobne o osoby zastúpené v ENKS, ktorá hrá menšiu rolu v kurdskej spoločnosti ako PYD) [11]. Na druhej strane kurdská iracká elita nie je nadšená ruskou intervenciou, a to do väčšej miery ako sýrski Kurdi, čo môže byť dôsledkom silnejších mocenských pozícií Kurdov v Iraku v porovnaní s bezpečnostnou situáciou, ktorej čelia Kurdi v Sýrii (a ich tradičnou podporou zo strany USA), hoci Rusko posiela zbrane kurdskej regionálnej vláde cez Bagdad (i keď vedenie Pešmegry o tom nie je informované) [12]. Ako príklad možno uviesť ministra zahraničia kurdskej regionálnej vlády Falaha Mustafu Bakira, ktorý vyhlásil, že ak by ruská intervencia bola časťou koordinovanej stratégie s USA, bolo by to vítané a dodal, že kurdská regionálna vláda nie je v pozícií stavať sa na niekoho stranu[13] (porovnaj s informáciou tu [14]). Člen predsedníctva Kurdskej Islamskej strany Abubakir Ali uviedol, že ruská podpora totalitárnych režimov nereprezentuje kurdské záujmy, pričom zároveň dodal, že „nie sme proti Ruskom vedenej koalícii, ale môžeme sa vyhnúť jej podpore“ [15].
Možno očakávať, že za určitých podmienok Kurdi napriek svojim vyššie spomínaným dohodám s USA koridor medzi Eufratom a Afrinom vojensky obsadia a vytvoria tým kompaktné územie ovládané svojimi bezpečnostnými zložkami. Kurdi si veľmi dobre uvedomujú, že v podmienkach lavírovania medzi USA a Ruskom môžu dosiahnuť svoj vytúžený cieľ – vytvorenia (polo)nezávislej jednotky (v rámci Sýrie) Rojava a spojiť kurdské enklávy do súvislej entity [16]. Posilnením pozícií sýrskych Kurdov môže dôjsť k destabilizácii Turecka v podmienkach kooperácie sýrskych a irackých Kurdov s PPK. Po zostrelení ruského vojenského lietadla Tureckom sa v médiách objavovali rôzne správy, ktoré predikovali vojnu rôznej úrovne medzi Ruskom a Tureckom. V prípade reakcie Ruska je však pravdepodobnejšou možnosťou umiestnenie systémov PVO [17] a zvýšená podpora spriatelených frakcií v rámci sýrskeho konfliktu, či už zintenzívnenie leteckých a iných útokov na ciele extrémistických frakcií [18] v Sýrii zo strany Ruska.
Vývoj ukázal, že zatiaľ čo donedávna priama podpora operácií kurdských síl vzhľadom na branie ohľadu na záujmy Turecka absentovala, aktuálne po zostrelení ruskej stíhačky Tureckom môže dôjsť k ich podpore zo strany Moskvy. Tento vývoj môže mať za následok posilnenie kurdských entít v Sýrii a Iraku, ktoré môžu z hľadiska svojich pozícií pomáhať PKK v Turecku, čo môže destabilizovať Turecko ako také. Podobne, ako to bolo v prípade východnej Ukrajiny, nebude po nastolení mieru možné odzbrojiť ozbrojené kurdské jednotky nenásilným spôsobom a prinútiť ich podriadiť sa centru (v Sýrii alebo v Iraku), keďže v dôsledku svojho ozbrojenia a nasledujúcich bojových aktivít získali de facto (čiastočnú) nezávislosť na svojich centrách. V prípade úspešného angažmá Moskvy v Sýrii bude v záujme Moskvy zachovať (formálnu) celistvosť Sýrie, čím sa vytvorí bariéra na výstavbu plynovodov a ropovodov z oblasti Perzského zálivu [19] severo-južným smerom. V týchto podmienkach možno očakávať, že Rusko bude tlačiť na oficiálny Damask a sýrskych Kurdov, aby sa dohodli na povojnovom usporiadaní Sýrie v rámci ruských predstáv. Lavírovaním medzi USA a Ruskom si môžu sýrski a irackí Kurdi obhájiť (aj výsledkom ich zásluh v boji proti ISIL) aspoň čiastočnú faktickú nezávislosť na svojich centrách.
Irackí a sýrski suniti
Na tomto mieste je možné urobiť aj paralelu s ISIL, ktorý si postupom času vybojoval povesť teroristickej organizácie. Pravdou však je, že v tejto organizácii pod imidžom (a akým si mediálnym brendom) teokratickej moslimskej monarchie sú okrem iného zoskupené aj osoby, ktoré slúžili ako dôstojníci irackej armády Saddáma Husajna do roku 2003. Osoby tejto profilácie zastávajú významné funkcie v radoch organizácie ISIL, a to nielen v Iraku, ale aj v samotnej Sýrii. Tieto osoby priniesli do ISIL know-how ohľadom umenia boja a pašeráckych sietí, ktoré boli vybudované po roku 1990 s cieľom eliminácie dopadov uvalených sankcií na režim Saddáma Husaina. V popredí štruktúr ISIL v Sýrii síce vystupujú väčšinou Sýrčania, no v pozadí reálne rozhodnutia (často) prijímajú bývalí irackí dôstojníci, ktorí sú zodpovední aj za vojenské plánovanie. Tieto osoby boli po porážke Husajnovho režimu prepustené z aktívnej služby bez možnosti získania zamestnania, penzie a v spoločnosti marginalizovaní (v spoločnosti ovládanej pre zmenu šítmi), čo ich priviedlo do radov ISIL. Možno teda konštatovať, že ISIL je pokračovaním irackého povstania s preliatím sa do susednej Sýrie [20].V Iraku a v Sýrii vznikol takmer totožný problém, kde vládnuce vrstvy šítov (v Iraku) a alavitov (odnož šítov v Sýrii) a iných vytláčala sunitov na okraj spoločnosti. V budúcom usporiadaní v Sýrii a v Iraku je dôležité identifikovať osoby, ktoré sa pripojili k ISIL a iným extrémistickým organizáciám z dôvodov vlastnej marginalizácie zo strany vládnucich vrstiev a aktívne ich zapojiť do politického života povojnového Iraku a Sýrie. Otázkou ostáva, či takto ozbrojené skupiny obyvateľstva a ich sympatizantov nevytvoria lokálne štátnu správu a samosprávu, ktorá bude fungovať fakticky nezávisle od centier moci s prípadným vzájomným prepojením. To znamená, že na základe dnešného ISIL vznikne nejaká sunitská fakticky samosprávna prepojená iracko-sýrska územnosprávna jednotka s prípadnými enklávami na sýrskom resp. irackom území.
Aliancia Irán – Irak – Sýria
Ako uvádzame vyššie, súčasná situácia v Iraku a v Sýrii je aj dôsledkom nerovnomerného rozloženia politických síl v regióne sprevádzaného pokusmi oficiálnych predstaviteľov Sýrie a Iraku vytvoriť tesné spojenectvo s Iránom. V podmienkach občianskej vojny v Sýrii a v Iraku sa spojenectvo s Iránom iba upevnilo a naďalej sa upevňuje (na politickej, diplomatickej, bezpečnostnej a religióznej úrovni). Keďže v prípade faktického rozdelenia Iraku a Sýrie sa v podmienkach stáleho napätia v Sýrii a v Iraku sa bude spolupráca medzi týmito štátmi, respektíve územiami kontrolovanými ich oficiálnymi predstaviteľmi iba zintenzívňovať. V tomto prípade nemožno zabúdať na rolu Ruska, ktoré bude hrať úlohu stabilizačného faktora v Sýrii a v Iraku.
Záver
Na základe aktuálneho vývoja a istej geopolitickej a geobezpečnostnej úvahy nemožno vylúčiť, že sa územie Sýrie, Iraku a sčasti Turecka rozparceluje spôsobom, že na ňom vzniknú fakticky autonómne entity na základe etnického (fakticky zjednotené, respektíve úzko kooperujúce kurdské územia) a náboženského príznaku (na jednej strane fakticky zjednotené sunitské územia Iraku a Sýrie, na druhej úzko spolupracujúce alavitsko-kresťanské a iné spriatelené územia Sýrie a Iraku s Iránom). Uvedené zmeny sa nemusia prejaviť formou uznania medzinárodným spoločenstvom (t. j. prekreslenia hraníc); je pravdepodobné, že sa prejavia výhradne v rámci mocenských pomerov medzi predmetnými frakciami spôsobom, že sa len ukotví existujúci stav. Takéto zmeny spôsobia výraznú zmenu politickej a bezpečnostnej architektúry v regióne a budú si vyžadovať vôľu svetových lídrov presadiť ich bez novej eskalácie konfliktu, a to predovšetkým vo vzťahu k možným postojom Turecka, ktoré sa snaží zabezpečiť svoje vlastné bezpečnostné a ekonomické záujmy (porovnaj vstup ozbrojených síl Turecka do Sýrie [21] alebo Iraku [22]).
Poznámky
[1] Member of National Council Says Committee Has Failed to Bridge Differences with PYD. In: RUDAW, 16. 07. 2013. http://rudaw.net/english/middleeast/syria/16072013
[2] Assad hands control of Syria’s Kurdish areas to PKK, sparking outrage in Turkey. In: McClatchyDC, 26. 07. 2012. http://www.mcclatchydc.com/news/nation-world/world/middle-east/article24733318.html
[3] Syrian Kurds now say they now control territory the size of Qatar and Kuwait combined. In: Business Insider, 14. 08. 2015. http://www.businessinsider.com/syrian-kurds-now-say-they-now-control-territory-the-size-of-qatar-and-kuwait-combined-2015-8
[4] US unsure if Kurds recovered weapons airdropped into Syria. In: RUDAW, 16. 10. 2015. http://rudaw.net/english/middleeast/syria/16102015
[5] Syria’s Assad admits sending weapons to PYD. In: Anadolu Agency, 08. 12. 2015. http://aa.com.tr/en/middle-east/syrias-assad-admits-sending-weapons-to-pyd/487871
[6] US support of Syrian Kurds ruffles Turkey’s feathers. In: Al-Monitor, 04. 08. 2015. http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2015/08/turkey-syria-united-states-kurds-pkk-ypg-pyd-kuridsh-reality.html
[7] Syria’s Kurds Are Contemplating an Aleppo Alliance with Assad and Russia. In: The Washington Institute, 07. 10. 2015. http://www.washingtoninstitute.org/policy-analysis/view/syrias-kurds-are-contemplating-an-aleppo-alliance-with-assad-and-russia
[8] PYD leader: Russia will stop Turkey from intervening in Syria. In: Al-Monitor, 01. 10. 2015. http://www.al-monitor.com/pulse/originals/2015/10/turkey-syria-russia-pyd-leader-muslim-moscow-prevent-ankara.html
[9] Syrian Kurdish fighters welcome Russian strikes, demand weapons for anti-IS fight. In: MEE, 01. 10. 2015. http://www.middleeasteye.net/news/syrian-kurdish-fighters-welcome-russian-airstrikes-demand-weapons-anti-fight-1688853090
[10] Syrian Kurdish fighters welcome Russian strikes, demand weapons for anti-IS fight. In: MEE, 01. 10. 2015. http://www.middleeasteye.net/news/syrian-kurdish-fighters-welcome-russian-airstrikes-demand-weapons-anti-fight-1688853090
[11] Kurdish groups are divided over Russian presence in Syria and Iraq. In: Global Risks Insights, 15. 10. 2015. http://globalriskinsights.com/2015/10/kurdish-groups-are-divided-over-russian-presence-in-syria-and-iraq/
[12] http://rudaw.net/english/world/02102015
[13] Iraqi Kurds Call for U.S., Russia to Unify Fight Against Islamic State. In: Wall Street Journal, 02. 10. 2015. http://www.wsj.com/articles/iraqi-kurds-call-for-u-s-russia-to-unify-fight-against-islamic-state-1443809540
[14] KRG requests Russia avoid Kurdish airspace for Syria missions. In: RUDAW, 07. 12. 2015. http://rudaw.net/english/kurdistan/071220151
[15] Kurdish groups are divided over Russian presence in Syria and Iraq. In: Global Risks Insights, 15. 10. 2015. http://globalriskinsights.com/2015/10/kurdish-groups-are-divided-over-russian-presence-in-syria-and-iraq/
[16] Syrian Kurds exploit Russian presence to strengthen hand. In: FT.com, 01: 11. 2015. http://www.ft.com/cms/s/0/0a098986-7e36-11e5-a1fe-567b37f80b64.html
[17] S-400 in Syria: Russia Gives ‘Stark Warning’ to Turkey. In: SPUTNIK International, 26. 11. 2015. http://sputniknews.com/military/20151126/1030773123/s400-air-defense-russia-syria-su24.html
[18] Russian Sub in Mediterranean Fires Cruise Missiles at ISIL Targets- Shoigu. In: SPUTNIK International, 08.12. 2015. http://sputniknews.com/military/20151208/1031439718/russia-submarine-isil-fire.html
[19] ONDREJČÍK, M.: Rola ropno-plynového faktora v sýrskej kríze, DespiteBorders.com, 30. 09. 2013. http://despiteborders.com/rola-ropno-plynoveho-faktora-v-syrskej-krize
[20] The hidden hand behind the Islamic State militants? Saddam Hussein’s. In: The Washington Post, 04. 04. 2015. https://www.washingtonpost.com/world/middle_east/the-hidden-hand-behind-the-islamic-state-militants-saddam-husseins/2015/04/04/aa97676c-cc32-11e4-8730-4f473416e759_story.html
[21] Военные Турции вторглись в Сирию — СМИ. In: ИА REGNUM, 04. 12. 2015. http://regnum.ru/news/accidents/2027778.html
[22] Iraq: ’24 hours left’ for Turkey to withdraw troops. In: Al-Jazeera, 07. 12. 2015. http://www.aljazeera.com/news/2015/12/turkey-send-troops-iraq-151207161741747.html
Nevidím dôvod upierať 30 až 40 miliónovému národu právo na sebaurčenie. Okrem iného Kurdi spolu s Alavitmi a miestnymi kresťanmi sú jednoznačne prijateľnejší ako sunnitskí Arabi, ktorí podliehajú salafizmu a radikalizácii.
Vznik nezávislého Kurdistanu by v tomto čase poškodil už iba Turecko a prípadne Irán. Sýria a Irak vďaka zahraničným intervenciám ako územne celistvé štáty prakticky neexistujú. Myslím, že to pochopila aj ruská zahraničná politika a ku sýrskym a tureckým Kurdom sa uplatní nový prístup, a to v dôsledku zhoršenia vzťahov medzi Ruskom a Tureckom po nedávnom zostrelení SU-24. Možno to bude tá asymetrická odpoveď, o ktorej hovoril Putin s Medveďevom. Napokon Recep Tayyip Erdoğan kam vedie Turecko? 1. autoritatívne kontroluje moc v celom Turecku, 2. odstraňuje sekulárny systém a zavádza prvky islamizácie do spoločnosti, 3. prenasleduje politickú opozíciu, 3. odstraňuje slobodu prejavu a perzekuuje občanov, 4. pomáhal destabilizovať legitímnu vládu a bezpečnosť územného suseda, 5. zrejme obchoduje s teroristami a podporuje ich, 6. zostreluje bojové lietadlá cudzích štátov, 7. nestráži hranice resp. vyviezol cez 1 mil. migrantov do EÚ, 8. vydiera EÚ. Erdoğanova cesta nie je cestou prosperity ale cestou k rozvratu Turecka a možno i k občianskej vojne na jej území, a to už nezachráni ani Brusel…
Pozor! Americkí geostratégovia = plánovači predpovedajú Turecku žiarivejšiu budúcnosť, a tí by to mal vedieť najlepšie… Zakladateľ rešpektovanej americkej konzultačnej spravodajskej agentúry Strategic Forecasting, Inc. (známější jako Stratfor) http://www.stratfor.com George Friedman a autor knihy Nasledujúcich 100 rokov (Prognóza na 21. storočie) okrem iného predpovedá:
1. úpadok moci Nemecka, rozpad EÚ na 4 bloky
2. vznik silného poľského protiruského bloku Medzimoria (vrátane Slovenska)
3. nárast moci Turecka v priestore Blízkeho východu, Černomoria a Strednej Ázie
4. rozpad územnej celistvosti Ruska
5. rozpad územnej celistvosti Číny
6. nárast moci Japonska