Migračná kríza v Európe spojená s príchodom migrantov z Blízkeho Východu, Balkánu a afrických štátov na územie EÚ je spojená s množstvom problémov, ktoré sa týkajú vzájomných vzťahov osôb umiestnených v záchytných táboroch, fenoménu náboženského extrémizmu a nutnosti integrácie prijatých osôb do spoločnosti, v ktorej sa ocitli. Niektoré zo spomínaných problémov sa stávajú vypuklejšími po tom, ako bolo prednedávnom množstvo islamských militantov vytlačené zo svojich pôvodných pozícií v Sýrii (pozri informácie nižšie). Súvisiace otázky predstavujú pálčivý problém pre množstvo európskych štátov vrátane Slovenska.

Ako vypuklý príklad možno spomenúť nedávny konflikt v záchytnom tábore v hesenskom Caldene pri Kasseli, ktorý prerástol do masovej bitky, počas ktorej sa pobilo približne 400 utečencov. Tábor v Caldene, v ktorom podľa dostupných informácií žije okolo 1 500 osôb 20 národných príslušností, bol otvorený na konci mesiaca júl 2015. Stanové mestečko bolo pôvodne navrhnuté pre 1000 ľudí. Migranti z rôznych krajín sveta vrátane Sýrie, Albánska, Pakistanu a ďalších štátov sú umiestnení približne v 50 stanoch, čo vytvára rôzne pnutia medzi tam žijúcimi osobami, prameniacim z rozličného kultúrneho pôvodu alebo jednoducho z preplnenosti zariadenia [1]. Život v daných podmienkach môže vyvolať spory aj v takých situáciách, ako je vykonávanie základných hygienických potrieb, nehovoriac o vznikajúcich konfliktoch náboženského charakteru [2]. V danej situácií polícia v Nemecku pracuje na hraniciach svojich možností a v záujme predídenia ďalšej eskalácii napätia navrhuje rozdeľovať utečencov podľa náboženského príznaku [3]. Mnohí nemoslimskí migranti v nemeckých azylových táboroch sa obávajú o svoju bezpečnosť (pozri napríklad [4]). Podobné incidenty dokazujú, že ani vyspelé štáty Európskej únie nie sú schopné poskytnúť nekončiacemu sa prílivu utečencov dôstojné podmienky na život, v ktorých by sa predchádzalo podobným stretom. V tomto kontexte možno ešte dodať, že nemecké bezpečnostné zložky varujú pred zvýšenou aktivitou salafistov medzi migrantmi [5], čo môže len zvýšiť extrémistické nálady medzi nimi a to najmä v ich životnej situácii (pre nemožnosť normálneho zárobku a vybičované nálady v preplnených záchytných centrách). O tom, že spomínaná hrozba je reálna, svedčí niekoľko nedávnych incidentov v azylových centrách – napríklad v dánskom azylovom centre palestínsky extrémista dobodal policajta [6]. Podľa informácií zo strany provládnych síl v Sýrii po ruských leteckých útokov na ciele ISIL (napríklad [7]) sa situácia extrémistických militantov zhoršila, v reakcii na čo ušli z krajiny a cez Turecko teraz smerujú do Európy [8] [9] Z uvedeného dôvodu možno vysloviť predpoklad, že ak sa bezpečnostná situácia pre ISIL nebude vyvíjať v Sýrii a Iraku v prospech organizácie, niektorí jej členovia sa pod krytím migrantov môžu presunúť do Európy.

Ako sme uviedli v predchádzajúcej analýze [10], súčasná migračná kríza môže byť považovaná za určitú zbraň proti Európe. Krízu možno vnímať rôzne: z pohľadu možnosti infiltrácie radikálnych extrémistov do Európy, z pohľadu problematiky zmeny kultúrneho prostredia v niektorých európskych krajinách pod vplyvom veľkej koncentrácie moslimského obyvateľstva alebo z takého pohľadu, ktorý dominuje v hlavných masovo-komunikačných prostriedkov. Vďaka decentralizovanej povahe islamu možno očakávať, že sa v rámci moslimských komunít objavia rôzne náboženské autority, ktoré budú využívať situáciu na vyvolávanie konfliktov medzi moslimami a nemoslimami (porovnaj napríklad [11]).

Ako sme už naznačili svojho času na stránkach nášho časopisu [12], miesto starostlivosti o kultúrne cudzích migrantov by azda bolo na mieste obrátiť svoju pozornosť na pomoc slovenským vysídlencom, žijúcich v rôznych regiónoch sveta v mimoriadne nepriaznivých ekonomických, ale aj bezpečnostných podmienkach. Podobne poľský kabinet dňa 29. septembra 2015 vyčlenil na návrat poľských vysídlencov na Ukrajine a v Kazachstane vyše 7 miliónov EUR [13]. Po tom, ako Slovensko otvorene odmietlo postarať sa o migrantov moslimského vierovyznania, resp. o utečencov v počte určenom na základe kvót zo strany EÚ, spustila sa smerom ku Slovensku vlna kritiky, ba dokonca výsmechu [14] a vyhrážok [15]. Na druhej strane Japonsko odmietlo prijať migrantov z dôvodov demografickej krízy, ktorej čelí [16]. Slovensko by mohlo odmietnuť pomoc migrantom na základe rovnakých požiadaviek, keďže podľa údajov z roku 2014 ročne zo Slovenska odíde 30 tisíc mladých ľudí [17]. V danej situácií nemožno zabúdať ani na tie skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú požadované sociálne a pracovné návyky a kompetencie umožňujúce pozitívnu účasť na čelení demografickej kríze. V súčasnosti k Slovenskej republike zo strany EÚ smeruje požiadavka, aby prijala niekoľko stoviek utečencov, ktorí si môžu na Slovensko časom doviesť svojich rodinných príslušníkov. Vzhľadom na kultúrny a jazykový hendikep a tiež sociálny pôvod majú migranti smerujúci do EÚ svoje pracovné a sociálne kompetencie rozvinuté spravidla na rovnakej úrovni ako tie skupiny obyvateľstva, ktoré spomíname vyššie. Napriek často prekladaným argumentom (pozri napríklad [18]) preto môže prijatie utečencov pre Slovensko znamenať katalyzáciu problémov plynúcich z demografickej krízy spojenej so znižovaním zastúpenia produktívnej populácie, ktorým naša krajina čelí. Ako rozumnejšia by sa skôr javila snaha riešiť demografickú krízu cestou repatriácie ľahšie integrovateľných častí zahraničných krajanských komunít [19] (napríklad ukrajinskej, srbskej či rumunskej územnej provenciencie) v závislosti od potrieb vznikajúcich na pracovnom trhu.