Typ a strany konfliktu

Na Ukrajine aktuálne prebieha občianska vojna. Podľa klasifikácie SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) sa ozbrojený konflikt z pohľadu strát na životoch za určité časové obdobie delí do troch kategórií a na základe dostupných informácií o súčasnom stave možno [napriek tvrdeniam ukrajinskej strany o menšom počte obetí (1)] usudzovať, že skutočne ide o vojnu (rozsiahly ozbrojený konflikt), ktorá je zdola limitovaná počtom ľudských obetí nad 1 000 osôb za rok [porov. vyjadrenie generálmajora v. v. Mariána Mikluša pre portál DespiteBorders.com z dňa 30. apríla 2014 a ku klasifikácii pozri (2)]. Podľa ľudového starostu Slavianska Viačeslava Ponomareva bolo od začiatku konfliktu len pri Slaviansku zabitých okolo 1 200 príslušníkov Národnej gardy Ukrajiny [(3) porov. (4)]. Tento údaj nepriamo potvrdzujú aj ukrajinské médiá [pozri napríklad (5)]. V podmienkach informačnej vojny je len ťažké verifikovať počet obetí na všetkých stranách (v radoch ozbrojených síl Ukrajiny, Národnej gardy Ukrajiny, rôznych práporov, civilistov a povstalcov a dobrovoľníkov-internacionalistov), no vychádzajúc z tohto údaju a informácií každodenne medializovaných o úmrtiach na všetkých stranách možno s istotou tvrdiť, že konflikt prerástol na úroveň rozsiahleho. Ako strany v konflikte vystupujú Ukrajina (resp. jej časť ovládaná Kyjevom) a juhovýchod Ukrajiny (Donecká a Luganská ľudová republika). Z formálneho hľadiska predstavuje míľnik vyhlásenie vojenskej (tzv. protiteroristickej) operácie z dňa 7. apríla 2014 (6), vedenej proti aktivistom tzv. ruskej jari, ktorí po vzore udalostí euromajdanu organizovali protesty spojené s obsadzovaním administratívnych budov.

Účastníci konfliktu

Strana Kyjeva

Na strane Kyjeva bojujú ako regulárni účastníci pozemné a vzdušné ozbrojené sily (OS) a jednotky ministerstva vnútra Ukrajiny. Ako neregulárne sily, ktoré majú tendenciu stať sa regulárnymi resp. v zmysle určitých právnych noriem sa za ne považujú (pre účely tohto textu „kváziregulárne“) sa konfliktu zúčastňuje Národná garda Ukrajiny [účelom existencie ktorej je o. i. získanie kontroly nad radikálnymi ozbrojenými skupinami predstavujúcimi o. i. neregulárnych účastníkov konfliktu (7)] a v istom zmysle aj trestné prápory Dnepr (8), Donbas (9), prápor Olega Ľaška (10), prápor Ajdar (11) a iné. Za neregulárnych účastníkov možno označiť rôzne skupiny dobrovoľníkov a žoldnierov združených v radikálnych organizáciách ako Pravicový sektor a Sebaobrana Majdanu. Okrem nich sa konfliktu zúčastňujú aj dobrovoľníci a žoldnieri spoza hranice – americká organizácia Academi (bývalý Blackwater) (12) a pravdepodobne žoldnieri z Európy [pozri napr. (13)]. Ako dobrovoľníci či žoldnieri sú podľa dostupných informácií verbovaní aj štátni príslušníci Gruzínska (14), stúpenci radikálnej islamskej organizácie Hizb-ut-Tahrír a etnickí Tatári, ktorí s a vrátili z bojov zo Sýrie (15) (16) [čo je pravdepodobné, lebo je táto organizácia považovaná v Rusku za teroristickú (17) a na Kryme je pod drobnohľadom orgánov činných v trestnom konaní (18) (19)] a údajne sa verbujú aj žoldnieri na Balkáne (20). Z uvedeného vyplýva, že na východnej Ukrajine pôsobí (resp. je vo fáze formovania) široká škála zahraničných žoldnierov a ich jednotiek bojujúcich na strane Ukrajiny [v médiách o týchto silách na tejto strane konfliktu často hovorí ako o žoldnieroch, no nemožno vylúčiť, že niektorí z nich majú aj motivácie nemateriálneho charakteru].

Pomer regulárnych, kváziregulárnych a neregulárnych síl možno ťažko čo i len približne stanoviť, nakoľko prebieha integrácia neregulárných síl do Národnej gardy Ukrajiny a do OS Ukrajiny. Napr. vytvorenie Národnej gardy Ukrajiny bolo podľa vyjadrenia Mariána Mikluša pre portál DespiteBorders.com nevyhnutné skôr z požiadavky zabrániť rôznym parapolicajným zložkám tzv. sebaobrany Majdanu, rôznym ozbrojeným skupinám a silám integrovaným a hlavne neintegrovaným do zložiek donútenia centra voľne pôsobiť na území krajiny bez centrálneho riadenia a kontroly a zároveň demonštrovať pred národom schopnosť súčasného vedenia krajiny stabilizovať súčasný nestabilný systém ozbrojených procesov (21). V OS Ukrajiny začínajú integrované radikálne štruktúry zohrávať neštandardné úlohy. OS Ukrajiny sú totiž v stave rozkladu [porov. (22)] a sú zaznamenané početné prípady vrážd ich príslušníkov páchaných príslušníkmi radikálnych neregulárnych síl integrovaných v regulárnych silách v prípade dezercie, prechodu na stranu nepriateľa a odmietania plnenia rozkazov predpokladajúcich použitie násilia proti spoluobčanom [porov. (23)]. Z uvedených dôvodov medzi účastníkmi konfliktu jednotlivých typov neexistuje ostrá deliaca línia.

Strana juhovýchodu Ukrajiny (povstalcov)

Na strane juhovýchodu Ukrajiny bojujú ako kváziregulárni účastníci príslušníci zložiek formujúcich sa ministerstiev obrany (MO) Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luganskej ľudovej republiky (LĽR), ktoré boli vyhlásené následne po konaní miestnych referend o štatúte oblastí dňa 11. mája 2014. Na pozadí týchto procesov sa začali formovať ich výkonné orgány moci. Ako neregulárni účastníci pôsobia v konflikte príslušníci domobrán nepodriadených oblastnému centru a dobrovoľníci spoza hranice [vysielaní zväčša ruskými kozáckymi organizáciami (24)]. Podľa vyjadrenia čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova pôsobí na Donbase z individuálnej iniciatívy okolo 400 čečenských dobrovoľníkov (25). Okrem nich možno spomenúť aj dobrovoľníkov z Osetska (26) (27), Izraela (28), Poľska (29) a príslušníkov maďarskej Légie svätého Štefana (30), ktorí sú pravdepodobne etnickými Sikulmi (31) [túto informáciu zatiaľ nepovažujeme za úplne hodnovernú]. V najbližšom čase môžu na Donbas doraziť aj rôzne iné skupiny alebo jednotlivci iných národností. Existuje vysoký potenciál zhromažďovania a pôsobenia internacionálnych dobrovoľníckych jednotiek na strane juhovýchodu [v médiách o týchto silách na tejto strane konfliktu často hovorí ako o dobrovoľníkoch, no nemožno vylúčiť, že niektorí z nich majú aj motivácie materiálneho charakteru].

Pomer kváziregulárnych a neregulárnych síl možno len ťažko stanoviť, keďže prebieha integrácia nejednotných skupín domobrán do zložiek MO DĽR a MO LĽR. Podľa vyjadrenia kozáckeho atamana Alexandra Kravčenka pre portál DespiteBorders.com prebieha v dôsledku aktivít ukrajinskej armády formovanie OS DĽR a LĽR z nejednotných skupín domobrancov rôznej úrovne bojovej pripravenosti a v priebehu jedného až dvoch mesiacov možno očakávať fungovanie plnohodnotných ozbrojených síl (32). Pomer domobrancov miestneho pôvodu (z Doneckej a Luganskej oblasti) k dobrovoľníkom zo zahraničia resp. z iných častí Ukrajiny (Žitomir, Kyjev, Charkov, Dnepropetrovsk) predstavuje podľa vyjadrenia súčasného ministra obrany DĽR Igora Strelkova 90 : 10 (33). Väčšinu bojovníkov na strane juhovýchodu predstavujú domobranci z okolitých miest a dedín, ktorí sú bývalými príslušníkmi ozbrojených síl, veteránmi z Afganistanu (34), bývalými ale aj súčasnými príslušníkmi polície vrátane špeciálnych policajných jednotiek, ale aj o dobrovoľníci bez vojenskej či policajnej skúsenosti. V prostredí povstalcov sa formujú dve zaujímavé skupiny: (bývalí) príslušníci špeciálnych jednotiek, ozbrojených síl a veteráni z Afganistanu (35). Podľa vyjadrenia ministra obrany LĽR Igora Plotického ide v prípade luganských síl o bojovníkov vo veku 18 – 65 rokov, z veľkej časti s bojovými skúsenosťami vrátane vojny v Afganistane (1979 – 1989) vo veku zhruba 40 rokov (36). V reakcii na tvrdenia, že na strane juhovýchodu bojujú prevažne ruskí štátni príslušníci, sa pri verejnom vystupovaní zaužívalo legitimovať sa na kameru. O prevažne ukrajinskom pôvode povstalcov svedčí aj ich prízvuk (napr. výslovnosť „h“ miesto „g“ a výslovnosť znelých párových spoluhlások na konci slova pred pauzou), lexika a stavba viet. V miestnych médiách a na internete prebieha masívna kampaň, ktorej úlohou je mobilizovať miestnych obyvateľov na vstup do vytvárajúcich sa OS ľudových republík [pozri napríklad (37)]. Na ich stranu prechádzajú aj príslušníci OS Ukrajiny a iných bezpečnostných zložiek [pozri napr. (38)]. Dôležitú úlohu zohrávajú aj civilisti, ktorí plnia podporné úlohy pre povstalcov (39) a blokujú základne ukrajinskej armády [v tejto fáze konfliktu túto rolu prevzali aj obyvatelia centrálnych a západných regiónov, ktorí tak nepriamo pomáhajú povstalcom v Donbase] (40). Bez širokej podpory civilného obvyvateľstva by povstanie na východe Ukrajiny nemohlo prerásť do súčasných rozmerov.

Výzbroj, bojový potenciál a morálka účastníkov konfliktu

Strana Kyjeva

Výzbroj OS Ukrajiny je v zlom technickom stave za častej absencie technického vybavenia, munície a pod. (41), napriek tomu však výzbroj povstalcov v neporovnateľnej miere prevyšuje (čo je dané už faktom, že ide o riadne ozbrojené sily disponujúce všetkými typmi bežných zbraňových systémov). Zbraňové systémy a technika používané OS Ukrajiny sú podľa vyjadrenia Mariána Mikluša pre portál DespiteBorders.com ešte z čias Sovietskeho zväzu, hoci časť techniky bola modernizovaná. Pomoc so zabezpečením výstroje v hodnote 5 miliónov USD za účelom vedenia vojny proti juhovýchodu Ukrajiny prisľúbil Kyjevu prezident USA Barack Obama (42). Národná garda Ukrajiny organizačne spadá pod Ministerstvo vnútra Ukrajiny a je ním aj vyzbrojovaná. Čo sa týka výzbroje trestných práporov, podľa Miklušovho vyjadrenia možno predpokladať, že pochádza zo skladov vojsk ministerstva vnútra, že prevažujú ručné zbrane a že nezahrňuje ťažkú bojovú techniku (delostrelectvo, raketomety, rakety, mínomety, prostriedky PVO a pod.). Nedajú sa však podľa neho vylúčiť ani určité utajené dodávky zbraní od medzinárodných sympatizantov a zbrojného priemyslu (43). Časť výzbroje a výstroja regulárnych silových zložiek (napr. vnútorných vojsk Ministerstva vnútra Ukrajiny) je v rukách neregulárnych síl, ktorým boli v minulosti odovzdané (44); neregulárne sily tiež disponujú vlastnou výzbrojou.

Podľa vyjadrenia Mariána Mikluša pre portál DespiteBorders.com možnosti ukrajinských síl negatívne ovplyvňuje fakt, že je pripravenosť OS a Národnej gardy Ukrajiny na operácie proti povstalcom a partizánom v súčasnosti nízka, lebo OS neboli cvičené na pouličný spôsob boja a Národná garda Ukrajiny je v štádiu prípravy a výcviku (45).

Z hľadiska bojovej morálky sú OS Ukrajiny v stave rozkladu [porov. (46)], ich príslušníci z dôvodu, že sa nestotožňujú s útokmi na svojich spoluobčanov a nesúhlasia s politikou dočasnej vlády (47), často dezertujú, prechádzajú na stranu nepriateľa a odovzdávajú mu vojenskú techniku (48). Zriedkavé nie sú ani vzbury v kasárniach [pozri napr. (49)]. Pre spomínané skutočnosti plnia regulárne a kváziregulárne či neregulárne sily rôzne úlohy. Pre nespoľahlivosť z dôvodu demoralizácie a neochoty príslušníkov OS Ukrajiny bojovať proti nepriateľovi sa títo využívajú na obkľučovanie miest a na personálne obsadzovanie kontrolných bodov a príslušníci radikálnych síl, ktorí sú súčasťou Národnej gardy Ukrajiny alebo trestných práporov, sa účelovo využívajú na útoky na pozície povstalcov. Preto podľa vyjadrenia ministra obrany LĽR Igora Plotického považujú luganské sily príslušníkov OS Ukrajiny za bratov a kamarátov, pričom za hlavného nepriateľa považujú Pravicový sektor a Národnú gardu Ukrajiny (50).

Z vyššie uvedených dôvodov dochádza k patovým situáciám, keď spomínané jednotky nie sú schopné (bez značných strát) dobyť a obsadiť územia kontrolované povstalcami, a s cieľom morálneho podlomenia nepriateľa používajú ťažkú vojenskú techniku (vrátane raketometov) a stíhaciu leteckú techniku s bojovými prostriedkami s neprimerane veľkou ničivou silou, spôsobujúcou mimoriadne veľké straty na životoch, zdraví a majetku na strane nepriateľa aj civilného obyvateľstva (51).

Strana juhovýchodu Ukrajiny

Jednotky na strane juhovýchodu disponujú zbraňami z obsadených objektov silových zložiek Ukrajiny vrátane muničných skladov [pozri napr. (52)], technikou, ktorú im odovzdali demoralizovaní príslušníci OS Ukrajiny (53), zbraňami, ktoré boli súčasťou dodávok zo zahraničia (najmä zo strany kozáckych organizácií) a výzbrojou organizácií vysielajúcich dobrovoľníkov. Z hľadiska prísunu výzbroje a dobrovoľníkov je podstatná informácia, že sa niektoré hraničné priechody dostávajú pod kontrolu povstalcov resp. pohraničníci prechádzajú na ich stranu či dezertujú (54) (55) (56) (57) (58) (59), čím sa zásadne mení situácia, v rámci ktorej museli dodávky prechádzať cez utajované kanály, prostredníctvom prevádzačov resp. prerazenia hraníc (60). V Kyjeve oficiálne miesta priznali, že je štátna hranica v Luganskej oblasti otvorená, čo umožňuje prísun pomoci rôzneho druhu miestnym povstalcom z Ruska (61).

Povstalecké sily disponujú samopalmi, guľometmi, obrnenými transportérmi, bojovými vozidlami pechoty, tankami, automobilmi Ural, GAZmi, KamAZmi, skonfiškovanými obrnenými vozidlami PrivatBank a pod. V Luganskej oblasti povstalci obsadili závod na výboru streliva (62) a v ďalšom závode momentálne uvádzajú do prevádzky 25 tankov sovietskej výroby a rovnako plánujú využívať tam nájdené transportéry (63) a tiež tanky, ktoré boli donedávna vystavované ako pamätníky [pozri napr. (64)]. Významným prostriedkom sú bojové vozidlá pechoty, ručné protitankové granátomety (vrátane RPG-30), protitankové riadené strely a v obmedzenom počte pravdepodobne aj prenosné systémy protivzdušnej obrany, pomocou ktorých povstalci zostreľujú vrtuľníky a stíhačky [pozri napr. (65)].

Povstalecké jednotky sú rôzne vyzbrojené a majú rôznu úroveň bojovej pripravenosti. Najelitnejšími sú prápor Vostok (DNR) a oddiel Zaria (LĽR), ktorý z hľadiska výcviku a výzbroje vznikol ako partizánska jednotka. V prápore Vostok slúžia podľa niektorých informácií zväčša Oseti (66) a v oddiele Zaria miestni luganskí kozáci, bývalí príslušníci (elitných) silových štruktúr a bojovníci z rôznych regiónov Ukrajiny (67) (68) (69). Medzi jednotky s vysokou úrovňou bojovej morálky patrí aj Ruská pravoslávna armáda (70), v ktorej slúžia aj ženy (71). Z hľadiska organizácie a velenia povstalcov predstavuje nevýhodu skutočnosť, že všetky jednotky zatiaľ nie sú podriadené jednotnému veleniu a proces prechodu pod jednotné centrum prebieha postupne a zdĺhavo (72). Sformovanie jednotného veliaceho centra a regulárnych ozbrojených síl, schopných rovnocenne vzdorovať nepriateľovi, predpokladá Alexander Kravčenko v rozhovore pre portál DespiteBorders.com v horizonte jedného-dvoch mesiacov. Minister obrany LĽR Igor Plotickij zároveň uvádza, že formujúce sa OS LĽR pociťujú nedostatok príslušníkov s dôstojníckymi poddôstojníckymi vojenskými hodnosťami, ktorý postupne saturujú (73).

Bojový potenciál povstalcov podľa vyjadrenia Mariána Mikluša pre portál DespiteBorders.com v plnej miere nezodpovedá ani potenciálu regulárnych peších, mechanizovaných či motostreleckých jednotiek, ale sú zoznámení s miestom, terénom a ďalšími podmienkami pre vedenie ozbrojeného odporu, majú vybudované palebné postavenia s komplexným využitím toho, čo im priestor a terén poskytuje, ale aj morálnu podporu obyvateľstva. Rozhodujúce je ich logistické, najmä materiálno-technické a výzbrojné zabezpečenie vrátane hodnoverných spravodajských informácií a komunikačno-informačných prostriedkov (74). Podľa jeho vyjadrenia majú povstalci podľa všetkého dokonalý prehľad o mieste, teréne a podmienkach ozbrojeného boja s ich ďalším budovaním, majú dostatok spravodajských informácií a činnosti ukrajinských síl a proti Národnej garde Ukrajiny a sú aj relatívne adekvátne vyzbrojení, vrátane účasti vojenských poradcov. Majú aj určitú, a v niektorých regiónoch aj veľkú podporu miestneho obyvateľstva a zdá sa, že aj predstaviteľov verejnej správy a ozbrojených síl RF (75). K ďalším zreteľa hodným skutočnostiam patrí fakt, že má časť ich príslušníkov (vo veku zhruba 40 rokov) skúsenosti s vedením partizánskeho a pouličného boja z vojny v Afganistane (1979 – 1989) (76) (77).

Pomer a rozloženie síl

Možno konštatovať, že sú jednotky OS Ukrajiny dislokované na juhovýchode Ukrajiny v porovnaní s povstaleckými jednotkami výrazne početnejšie [podľa niektorých odhadov ide o desaťnásobnú presilu (78)] a disponujú neporovnateľne lepšou výzbrojou (pozri vyššie). Napriek tomu nie sú schopné dobyť a obsadiť takmer žiadne sídla na juhovýchode Ukrajiny resp. rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť situáciu (k dôvodom a príčinám pozri vyššie). Územie Doneckej a Luganskej oblasti je z drvivej väčšiny pod kontrolou povstalcov, na niektorých územiach však prebiehajú intenzívne boje spojené so značnými stratami na životoch, zdraví a majetku (Slaviansk, Kramatorsk). Zo strany síl bojujúcich na strane Kyjeva došlo k čiastočnému dobytiu obce Krasnyj Liman, v ktorej sa povstalci stiahli na druhú líniu obrany); objavujú sa tiež informácie, že v nemocnici tejto obce usmrtili 25 zranených povstalcov (79). Z pohľadu povstaleckých síl nie je situácia v DĽR priaznivá, v LĽR však dochádza k čisteniu tyla, ktoré umožňuje vytvorenie zázemia pre ďalšie bojové aktivity.

Bojová situácia má aktuálne patový charakter. Kyjev nie je schopný (bez značných obetí) získať kontrolu nad povstaleckými mestami a povstalci nie sú dostatočne silní, aby mohli sily Kyjeva aktívne vytláčať z ich pozícií. Sily Kyjeva za daných podmienok s cieľom zdrojového vyčerpania a podlomenia morálky povstalcov a ich podporujúceho civilného obyvateľstva útočia na strategicky dôležité objekty a rezidenčné štvrte (80) a uskutočňujú delostrelecké útoky a nálety na nemocnice, školy (81), Oblastnú administráciu v Lugansku (82) a pod.

Kde sa končí moc Kyjeva. Situácia v zóne konfliktu k 14. máju 2014 (modré plochy predstavujú územia ovládané Kyjevom). Zdroj: www.rbc.ru

Rozmer humanitárnej katastrofy

Aktuálna situácia má rozmer humanitárnej katastrofy spojenej so značnými stratami na životoch, zdraví a majetku nielen účastníkov konfliktu, ale aj na strane civilného obyvateľstva. Informácie o stratách na životoch sa rôznia, každá zo strán uvádza vlastné údaje a preto je ťažké odhadnúť reálne počty. Z pohľadu humanitárnych rozmerov prebiehajúceho konfliktu má najhoršie následky bojové použitie ťažkej bojovej a stíhacej leteckej techniky, ale nezanedbateľný vplyv má aj úsilie ukrajinskej strany o zdrojové vyčerpanie území kontrolovaných povstalcami, ktoré vedie o. i. k akútnemu nedostatku liekov [napr. inzulínu (83)] a niektorých potravín. Z uvedených dôvodov prebieha o. i. humanitárna pomoc a evakuácia časti obyvateľstva do Ruskej federácie, ktorej občania aj na individuálnej báze ponúkajú príbytok utečencom zo zón bojových operácií (84).

Prognóza

Vzhľadom na aktuálnu patovú situáciu existuje predpoklad, že konflikt po jeho eskalácii (spojenej s aktuálnym aj očakávaným používaním zbraní veľkej ničivej sily zo strany Kyjeva) opätovne prejde k prestrelkám. V rámci návratu k predchádzajúcej povahe bojovej situácie sa budú väčšie zoskupenia na oboch stranách držať v blízkosti miest resp. vstupov do nich a na strane povstalcov sa vytvoria malé partizánske skupiny, ktoré budú z tyla útočiť na armádne kolóny. Možno predpokladať začatie využívania partizánskych spôsobov boja ako útočenie na prechádzajúce kolóny ukrajinských silových zložiek (bojové skúsenosti z Čečenska) či budovanie podzemných štruktúr s využitím skúseností Severnej Kórey (85). Vzhľadom na už uvedené skutočnosti, že z pohľadu povstaleckých síl nie je situácia v DĽR priaznivá a v LĽR dochádza k čisteniu tyla, možno vysloviť predpoklad, že dôjde k pokusu o vedenie oslobodzovacej vojny DĽR práve zo severnej strany z LĽR (následne po vyčistení tyla). Vzhľadom na vyššie zmienené skutočnosti súvisiace s útokmi a ovládnutím časti hraničných prechodov možno očakávať, že sa po vyčistení hraníc vytvorí zázemie na západe Ruska, z ktorého bude do DĽR s cieľom jej oslobodenia prichádzať množstvo dobrovoľníkov. V prípade úspešného priebehu operácie nemožno hypoteticky vylúčiť jej pokračovanie smerom k (z pohľadu daných účastníkov konfliktu) oslobodeniu predovšetkým Charkovskej a Odeskej oblasti.

Na druhej strane možno na strane USA očakávať zintenzívnenie vojenskej podpory Kyjeva vrátane školenia a výcviku regulárnych síl, konzultácií a spravodajskej (informačno-technickej) podpory, finančnej pomoci na vedenie vojny a prípadne priamych dodávok zbraní (86), a tiež priame posilnenie vojenskej prítomnosti v regióne strednej a východnej Európy (87). Otázne je, ako interpretovať vyjadrenie Baracka Obamu, že budú USA brániť územnú celistvosť Ukrajiny rovnako, akoby išlo o členský štát NATO (88). Keďže by takýto scenár (vzhľadom na existujúcu interpretáciu konfliktu americkou stranou) predpokladal priamu vojenskú intervenciu USA (v zmysle ustanovenia článku 5 zmluvy o NATO), ktorá by mala mimoriadne deštrukčné účinky na architektúru medzinárodných bezpečnostných vzťahov s možnosťou vypuknutia ničivého globálneho konfliktu, je zrejme rozumné vnímať ho ako hyperbolu svedčiacu o odhodlaní USA intenzívne sa angažovať v dianí na Ukrajine a zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v jej okolí. Nakoľko Ruská federácia zrejme nemá záujem sa v Donbase priamo angažovať (89), zdá sa, že sa v tomto štáte hraničiacom so SR uplatní scenár podobný vojne v Kórei, v ktorej jednotlivé superveľmoci podporovali finančne, v oblasti zbrojenia a vysielania žoldnierov či dobrovoľníkov jednotlivé strany vnútorne rozdeleného štátu a ktorá napokon viedla k jej rozpadu.