Na stránkach časopisu DespiteBorders.com sme sa už venovali vojenskej situácii v Doneckej a Luganskej oblasti (1). Vo zverejnenom texte sme vyslovili predpoklad, že sa budú vojenské zoskupenia oboch strán držať v blízkosti miest, pričom bude dochádzať ich k vzájomným stretom za súčasného pôsobenia malých partizánskych skupín na strane povstalcov, ktoré budú útočiť na kolóny ukrajinských bezpečnostných síl. V súčasnosti sa udalosti vyvíjajú podobným spôsobom. Situácia sa však vyvíja v neprospech povstalcov o. i. vzhľadom na prevahu ukrajinskej strany v oblasti obrnenej techniky. V nasledujúcom texte sa budeme venovať udalostiam z predchádzajúcich dní, ktoré môžu naznačovať možné zmiernenie nevýhody na strane povstalcov.

Aktuálny vývoj situácie

Podľa vyjadrenia veliteľa domobrany v meste Slaviansk a ministra obrany Doneckej ľudovej republiky (DNR) Igora Strelkova ukrajinská armáda bombarduje výlučne rezidentné a priemyselné časti mesta Slaviansk a jej prioritným cieľom je infraštruktúra miest. V Slaviansku si obyvateľstvo na danú situáciu už zvyklo, podobný scenár sa však začína realizovať v Kramatorsku, obyvatelia ktorého podliehajú panike. Podľa Strelkovovho názoru chce ukrajinská armáda demonštrovať ostatným povstaleckým mestám, aký osud ich čaká, ak sa nevzdajú. Slaviansk už opustila polovica jeho obyvateľstva. Situácia sa bude podľa jeho názoru opakovať v Družkovke, Konstantinovke, Gorlovke, Makejevke, Donecku a Lugansku. Podľa jeho vyjadrenia nepriateľ presunul značnú časť svojich tankových jednotiek na sever Luganskej a na juh Doneckej oblasti. Každý deň sa posúva vpred o 10 – 15 kilometrov, pričom odrezáva povstalecké regióny od hranice (t. j. od pomoci). Strelkov vyhlásil, že, ak Rusko neprijme rýchle a rezolútne kroky, nepriateľ dosiahne svoj cieľ. Napriek skutočnosti, že je na hraniciach niekoľko tisíc povstalcov, ktorí disponujú istým počtom tankov a značným počtom guľometov a granátometov, aj tak však dlho nemôžu klásť odpor letectvu, delostrelectvu a veľkému počtu tankov, ktorými disponuje ukrajinská strana. Podľa jeho slov je pomer tankov v radoch povstalcov a ukrajinských bezpečnostných síl 1: 500, v prípade bojových vozidiel pechoty ide pomer 1: 300 a v oblasti delostreleckej techniky 1: 800. V prípade letectva má ukrajinská armáda totálnu prevahu vo vzduchu. Strelkov vyjadril presvedčenie, že budú za daných podmienok skôr či neskôr zlikvidované najbojaschopnejšie časti povstaleckých síl. Vo všeobecnosti možno situáciu charakterizovať ako hru o čas. Problémom zostáva aj fakt, že povstalci nemôžu premiestňovať posádky z jedného mesta do druhého a nechávať tak mestá bez obrany. V tejto situácii existuje podľa Strelkova len jedna alternatíva, a to poskytnutie okamžitej a rozsiahlej vojenskej pomoci DNR a Luganskej ľudovej republike (LNR). Strelkov sa vyjadril, že jednotky ľudovej domobrany v Slaviansku nemôžu útočiť na pozície nepriateľa, ktoré sú dobre bránené obrnenou technikou. Ak by sa povstalci snažili zaútočiť, vyvolalo by to ostreľovanie raketometmi, potom letectvom, následne húfnicami a ich likvidáciu tankami. Podobná situácia je na všetkých častiach frontu. Za daného rozloženia síl je možné každý deň zničiť protivníkovi jedno až dve obrnené vozidlá, čo však nemôže zmeniť situáciu (2).

Náznaky možného zvratu situácie

Povstalcom sa už skôr podarilo ukoristiť tri ukrajinské tanky (3), ktoré boli ukrajinskými médiami a verejnými činiteľmi označované za ruské (4). Povstalci však nedisponujú len touto ťažkou technikou. Vedúci predstavitelia DNR a LNR oznámili, že aktuálne prebieha proces formovania prvej tankovej divízie (5). Táto divízia sa podľa ich vyjadrení skladá z asi 250 tankov, z ktorých väčšinu tvoria T-64BM. Podľa jednej z verzií sa miestnym milíciám podarilo získať obrnenú techniku zo základní ukrajinských rezerv vrátane vojenskej základne А-2730 pri Arťomovsku [v rámci internetových zdrojov kolujú len nejednoznačné informácie o jej obsadení jednotkami ľudovej domobrany, zdrojmi blízkymi povstaleckých síl však bola táto informácia zatiaľ potvrdená (6)]. Vojenská základňa A-2730 pri Arťomovsku je najväčšou základňou tankových rezerv na Ukrajine, na ktorej je uschovaných 1282 kusov obrnených vozidiel od T-34 až do T-80. V dispozícii je pomerne veľké množstvo Т-72AV, Т-72B, Т-80BV, BTR-70 и 80, BMP-1, BMP-3 atď. Technika je v rôznom stave a len jej malá časť je v stave schopnom prevádzky. Vozidlá niektorých modelov (ako je napríklad BTR-80) sa uchovávali vo výborných podmienkach, niektoré sú však v čiastočne rozbitom stave (7). Zostáva otázne, že či bude v možnostiach (z pohľadu dostupnosti náhradných dielov) a schopnostiach (dostupnosť ľudských zdrojov s patričnou odbornou prípravou) povstalcov opraviť aspoň časť nepojazdnej techniky. Ako sme už uviedli na stránkach časopisu DespiteBorders.com (8), povstalci na jednom zo závodov v Luganskej oblasti opravujú tanky sovietskej výroby, čiže možno predpokladať, že určité kapacity v ich radoch existujú.

Situácia okolo vojenskej základne A-2730 je pomerne ťažko čitateľná. Podľa vyjadrenia veliteľov Ľudovej domobrany Donbasu (najmä Igora Strelkova) mali o tejto vojenskej základni a o tam prítomnej technike povstalci informácie od apríla roku 2014. Jednotky ľudovej domobrany síce boli dostatočne silné na jej obsadenie, nebolo však v ich silách ďalšie udržanie kontroly nad ňou. Okrem iného, splnenie tejto úlohy by nebolo možné v podmienkach totálnej prevahy ukrajinských síl vo vzduchu [podľa vyhlásenia splnomocnenkyne ukrajinskej vlády pre otázky protikorupčnej politiky Tatijany Čornovol ukrajinské vzdušné sily disponovali na začiatku konfliktu 19 vrtuľníkmi a do polovice mesiaca jún 2014 sa počty zredukovali na 10 vrtuľníkov, čo je na Ukrajinu veľmi málo (9) (10). V tejto súvislosti nemôžeme nespomenúť fakty zostrelenia strojov ukrajinských vzdušných síl, ako napríklad IL-76 pri Lugansku (11) alebo (ako tvrdia povstalci) SU-24 pri Golovke (12). Možno usudzovať, že sa pozície ukrajinských ozbrojených síl vo vzduchu sčasti oslabili]. V noci z 8. na 9. júna 2014 sa zo strany povstalcov uskutočnil útok na vojenskú základňu A-2730, v dôsledku ktorého bol veliteľ základne zranený. Podľa jednej z verzií bol útok na základňu dobrodružstvom bývalého veliteľa domobrany Arťomovsku, ktorý po tomto incidente opustil Slavianský okres. Rovnako existuje nepotvrdená informácia o dobrovoľnom a bezdôvodnom odovzdaní techniky domobranám zo strany ukrajinského veliteľstva základne (13). Podľa dostupných informácií sa na vojenskej základni A-2730 nachádzalo aj 12 samohybných diel, 18 raketometov Grad a 12 mínometov, ktoré získali povstalecké sily (14). Povstalci pravdepodobne získali aj raketové systémy protivzdušnej obrany (PVO) BUK (15). Je otázne, nakoľko efektívne môžu tieto zbrane využiť, keďže sú niektoré z nich pomerne sofistikované a vyžadujú ovládanie zo strany špeciálne vyškolených a vycvičených osôb. S ofenzívou ukrajinskej armády pri meste Seversk môže súvisieť nielen snaha o obkľúčenie Kramatorsku a Slaviansku (a ich odrezanie od pomoci z Luganskej oblasti), ale aj úsilie preniknúť k vojenskej základni A-2730 (16), čomu sa povstalci snažia všemožne zabrániť [(17) porovnaj s (18)].

Podľa vyjadrenia jedného z vedúcich predstaviteľov DNR Pavla Gubareva v sieti Facebook nemôže byť obrnená technika okamžite použitá v boji, pretože v DNR a LNR nie je dostatok vycvičených posádok. V bezprostrednej minulosti v republikách vyhlásili mobilizáciu vodičov-mechanikov, strelcov, mechanikov a osôb príbuzných vojenských odborností. Prijímajú sa tankisti, pričom je zásadný nedostatok príslušníkov danej odbornosti (19) (20). Vedenie republík hľadá aj inštruktorov pre tankové posádky (21). Ľudové domobrany sa postupne rozrastajú o nových členov resp. existuje tendencia ich rozširovania [porovnaj (22) (23)], pričom však chýbajú vojenskí špecialisti. Predseda Najvyššej rady DNR Denis Pušilin vyhlásil vytvorenie regulárnej armády Novoruska (24). V danej situácii nie je zrejmé, či sú pre tento krok naplnené reálne podmienky a či nejde zo strany DNR iba o politické vyhlásenie. Zároveň nie je jasné, na základe akých vojenských formácií sa armáda vytvorí a či bude mať dostatok jednotlivých vojenských špecialistov, ako napríklad členov posádok obrnenej techniky. Podľa vyjadrenia Igora Strelkova ľudové domobrany súrne potrebujú obrnenú techniku, ktorá by im pomohla znížiť počty obetí. Podľa jeho slov sú povstalci už v pomere 1:10 schopní pevne si udržať svoje pozície a pri pomere 1:5 môžu začať útočiť (25). Napriek tomu, že zo strany povstalcov dochádza dennodenne k ničeniu ukrajinskej bojovej techniky v malých počtoch, oficiálny Kyjev oznámil zámer nakúpiť tisíc kusov obrnenej techniky (BTR E3E1, BTR 4Е a uvažuje sa aj nad Dozor-B) pre účely vojenskej operácie na východe krajiny (26). Z uvedeného vyplýva, že napriek utŕženým stratám existuje potenciál rozšírenia ukrajinského obrneného vozového parku.

Približne v čase údajného ovládnutia vojenskej základne A-2730 sa objavili kolóny obrnenej techniky v Gorlovke (27), no pravdepodobne pôjde o vojenskú techniku, ktorá sa už v meste nachádzala predtým [porovnaj (28)]. Rovnako v tom istom čase oficiálne miesta DNR zverejnili fotografie presúvajúcej sa kolóny obrnenej techniky, pričom ju označovali za súčasť Armády Novoruska (29). Odboju v Donbase sa dostáva aj internacionálnej pomoci. Dňa 17. júna 2014 bývalý minister obrany Ukrajiny Aleksandr Kuzmuk vyhlásil, že ukrajinskú hranicu nelegálne prekročila nezákonná vojenská skupina, ktorá sa nazýva „Putinova armáda“, ktorá mala k dispozícii aj obrnenú techniku a za hranicami sa zlúčila s oddielom Zaria (30). Dňa 20. júna 2014 kolóna dobrovoľníkov-internacionalistov prešla cez Lugansk zo strany mesta Krasnodon. Podľa dostupných informácií pozostávala z 10 tankov, 7 obrnených transportérov, 20 nákladných automobilov Ural a GAZ-66 s protivzdušnou obranou a približne 10 mikrobusov, džípov a UAZov. Podľa geografie presunov možno predpokladať, že smerovala do Slaviansku (31) (32). Okrem uvedených spôsobov povstalci získavajú obrnenú techniku ako korisť od ukrajinskej strany (33). Podľa vyjadrenia primátora Donecku Alexandra Lukiančenka ho ľudové domobrany požiadali o využívanie muzeálnej techniky na obranné účely (34). Povstalci získavajú obrnenú techniku z viacerých vojenských základní ukrajinskej armády. Podľa zatiaľ nepotvrdenej informácie zo strany miestneho obyvateľa mesta Sverdlovsk v Luganskej oblasti získali povstalci kontrolu nad tamojším skladom s tisíckou kusov obrnenej techniky (35).

Prítomnosť dobrovoľníkov-internacionalistov z blízkeho aj vzdialeného zahraničia potvrdzujú aj oficiálne miesta DNR (36). Ako sme už uviedli na stránkach časopisu Despiteborders.com (37), na oboch stranách konfliktu bojujú dobrovoľníci (resp. žoldnieri). Medzičasom sa objavili informácie o nových skupinách internacionalistov na strane povstalcov, ako napríklad srbských četnikov (38) a Talianov (39) [Srbi aj Taliani pomáhajú v oblasti humanitárnej pomoci], ale aj jednotlivcov, napríklad, občana Českej republiky (40) alebo občianky Bieloruska (41). Pre udržanie existencie kanálov pomoci vo forme dodávok materiálu (42) a ľudských zdrojov je nevyhnutné udržať v rukách povstalcov hraničné priechody. Dňa 21. 6. 2014 povstalci zlikvidovali radar PVO na ukrajinskej vojenskej základni, ktorý bol časťou jednotného systému ochrany hraníc (43), a v ten istý deň prebiehali ťažké boje medzi ukrajinskými bezpečnostnými zložkami a povstalcami o kontrolu nad hraničnými priechodmi (44) (45).

Záver

Dňa 17. júna 2014 uverejnil Pavel Gubarev v sieti Facebook informáciu, podľa ktorej povstalci disponujú veľkým množstvom tankov (46). Nasledujúci deň sa objavil na jeho stene status, podľa ktorého sa existuje množstvo optimistických správ, ale všetky predstavujú predmet vojenského tajomstva (47). V priebehu nasledujúcich dní sa objavili správy o obsadení vojenskej základne A-2730. Je nepochybné, že získanie takého množstva obrnenej techniky môže znamenať zlepšenie postavenia povstalcov v boji proti ukrajinským silovým zložkám. Ako však uvádzame vyššie, je otázne, nakoľko budú povstalci schopní predmetnú techniku využívať. Máme pritom na mysli najmä technický stav vozidiel, možnosti ich opravy [vyškolený personál a dostupnosť náhradných dielov, porovnaj (48)] a v neposlednom rade dostupnosť vojenských kádrov s výcvikom a skúsenosťami s prevádzkou jednotlivých typov obrnených vozidiel [a vojenskej techniky vo všeobecnosti].