Dňa 12. marca 2014 vo večerných hodinách bol na základe požiadavky americkej FBI vo Viedni zadržaný ukrajinský plynový magnát Dmitrij Firtaš. FBI mu pripisuje účasť na zosnovaní zločineckej skupiny a korupčnú trestnú činnosť. Po zadržaní ho umiestnili do viedenskej väznice Josefstadt a v súčasnosti čaká na rozhodnutie o vydaní do USA (1) (2). V súvislosti so spomínanou udalosťou sa v slovenských médiách objavili hodnotenia, ktoré možno vcelku len ťažko označiť za adekvátne. Firtaš sa v nich označuje za „proruského ukrajinského oligarchu“ a jeho zadržanie za „odkaz ruským oligarchom, ktorí môžu doplatiť na pripravované sankcie západu, ak sa ruská armáda nestiahne z ukrajinského polostrova Krym a prezident Vladimir Putin neprestane podporovať protiústavné referendum o jeho pripojení sa k Rusku“ (3).
Oficiálny dôvod zadržania
Fakt zadržania oficiálne potvrdila Firtašova Group DF (ktorá má vo Viedni sídlo) aj faktické Ministerstvo zahraničných veci Ukrajiny. Podľa vyhlásenia Group DF sa jeho dôvody týkajú investičného projektu z roku 2006. Podľa informácií Firtašovi blízkeho periodika INSIDER ide o podozrenia z pokusu o uplatenie indických úradníkov s cieľom získania prístupu k nálezisku titánovej rudy (ilmenitu): podľa týchto údajov v danej veci Firtaš v roku 2006 osobne vycestoval do Indie, prístup v nálezisku sa mu však získať nepodarilo (4). O plánoch získať titánové aktíva v Indii hovoril Firtaš prvýkrát na konci roku 2009, keď sa vyjadril, že tam do roku 2014 plánuje vybudovať komplex na výrobu titánu a metalurgický závod. V danom čase India oznámila, že začína antidampingové vyšetrovanie vo vzťahu k importérom kalcinovanej sódy vrátane importérov z Ukrajiny – jediným ukrajinským výrobcom tejto komodity však bola akciová spoločnosť Krymskij titan, kontrolný balík v ktorej vlastní Firtašov OSTCHEM. Výsledky vyšetrovanie dodnes nie sú známe (5).
Za zmienku však stojí skutočnosť, že sa Firtaš dostal do poľa pozornosti amerických úradov už v roku 2006 v súvislosti s vyšetrovaním aktivít Semiona Migileviča, ktorý patrí k desiatim najhľadanejším zločincom zo strany FBI (6). Firtaš v roku 2008 v rozhovore s americkým veľvyslancom Williamom Taylorom poprel, že by s Mogilevičom udržiaval blízke vzťahy, uznal však, že v minulosti musel získavať jeho súhlas pri vytváraní rôznych štruktúr biznisu (7). Práve vzťahy s Mogilevičom sa v médiách označujú za hlavný dôvod Firtašovho zadržania.
Spoločné aktivity Firtaša a Mogilevičových štruktúr
Firtaš a Mogilevič sa osobne poznajú od polovice 90. rokov a fakt osobnej známosti a opakovaných stretnutí Firtaš potvrdil aj vo svojom vyjadrení z roku 2006 (8). V roku 2001 sa Firtaš stáva akcionárom v holdingu Highrock Holdings, kontrolný balík v ktorom patril Igorovi Makarovovi, konateľovi plynárenskej spoločnosti ITERA. Highrock Holdings sa označuje za spoločný projekt ITERY a štruktúr Semiona Mogileviča, pričom jeho prepojenie na spomínané štruktúry sa Firtaš a Makarov svojím konaním usilovali zneprehľadniť (9). Najvýznamnejšou dcérskou spoločnosťou Hirock Holdings bola spoločnosť Highrock Properties Ltd., ktorú založil Izraelčan Zeev (Averbuch) Gordon – osobný právnik Semiona Migileviča (10). V roku 2002, v období, keď obsadil post riaditeľa Naftogazu Ukrajiny Jurij Bojko (neskôr minister palív a energetiky), začala firma vyvíjať aktívnu činnosť na Ukrajine a v Turkménsku. V decembri toho istého roku Zeev (Averbuch) Gordon založil v Maďarsku spoločnosť Eural Trans Gas, pričom Firtašova Group DF na svojej stránke donedávna uvádzala, že „spoločnosť Eural Trans Gas, ktorá bola založená Dmitrijom Firtašom, uzatvorila exkluzívne kontrakty na dodávky turkménskeho plynu na Ukrajinu“ (11). Eural Trans Gas tak stal prevzal úlohu vytláčanej ITERY, čelil však škandálom súvisiacim s prepojeniami na štruktúry Mogileviča, opakovane zneprehľadňovanými zmenami formálnych vlastníckych vzťahov.
Kvôli škandálom okolo firmy Eural Trans Gas musela jej sprostredkovateľskú úlohu prevziať spoločnosť RosUkrEnergo AG, vzniku ktorej dopomohol vtedajší riaditeľ štátneho Naftogazu Ukrajiny a bývalý minister palív a energetiky Jurij Bojko (12). Firma je spoločným podnikom skupiny Gazprombank (prostredníctvom dcérskej spoločnosti ARosgas Holding A.G.) a spoločnosti Centragas Holding, 90 % balík v ktorej vlastní Firtaš. Popri firmách holdingu Highrock sa v súvislosti s oboma spomínanými spoločnosťami (Eural Trans Gas aj RosUkrEnergo) uvádza ich začlenenie do Mogilevičovho impéria, v druhom prípade prostredníctvom osoby Firtaša. V danej súvislosti sa uvádza nasledujúca schéma (13):
Konflikt s Timošenkovou
RosUkrEnergo sa stáva monopolným sprostredkovateľom plynu prúdiaceho z Ruska na Ukrajinu. Množstvo ukrajinských politikov na čele s Júliou Timošenkovou však trvalo na tom, aby bol tento sprostredkovateľský prvok odstránený pre netransparentnosť a korupčnosť uplatňovaných schém. Timošenková vyhlásila spoločnosti vojnu z pozície predsedníčky vlády, vyhrať sa jej ju však zatiaľ nepodarilo. Po odchode do opozície pokračovala v boji a nadviazala naň aj počas svojej druhej vlády – začiatkom roku 2009 sa jej podarilo dosiahnuť vyradenie spoločnosti zo schém dodávok plynu na Ukrajinu: Gazprom následne prešiel na systém priamych vzťahov s Naftogazom Ukrajiny. Podľa niektorých zdrojov bol boj proti spoločnosti RosUkrEnergo zo strany Timošenkovej motivovaný jej cieľom vrátiť na trh iného obchodníka, napr. ITERU (14). Konflikt medzi Timošenkovou a RosUkrEnergo bol mimoriadne tvrdý a spája sa s ním aj pozornosť amerických orgánov k prepojeniam Firtaša s Mogilevičom a jeho partnerom Igorom Fishermanom (15), nepredĺženie nájmu ilmenitových kombinátov (od ktorých závisela ďalšia životnosť jeho titánového biznisu) zo strany ukrajinskej vlády či útlm aktívít v oblasti chemického priemyslu (16).
Éra Janukoviča
Počas pôsobenia Janukoviča vo funkcii prezidenta začal Firtašov biznis sprvoti prežívať renesanciu. Firtaš ovládol banku Nadra, Krymskému titanu sa podarilo dosiahnuť predĺženie nájmu priemyselných komplexov v Iršansku a Voľnogorsku a chemické krídlo jeho skupiny, OSTCHEM, sa rozrástlo o podniky Stirolom a o Severodonecký a Čerkazský Azot (v preklade „dusík“) (17). Začiatkom roku 2011 začal OSTCHEM prostredníctvom svojich spoločností kupovať stredoázijský plyn za zvýhodnenú cenu, čo prudko zvýšilo rentabilitu jeho aktivít. V danom čase uskutočňovali štruktúry Group DF odkup mestských a oblastných plynárenských podnikov, výsledkom čoho sa im podarilo skonsolidovať vyše 70 % plynárensko-distribučného trhu na Ukrajine (18). V roku 2012 sa však pre Firtašov biznis opäť začalo temné obdobie. Nadnárodná TNK-VR ponúkla na predaj Lisičanskú ropnú rafinériu. V boji o tento podnik si Firtaš skrížil cesty s vtedy nepríliš známym biznismenom Sergejom Kurčenkom. Kde sa dvaja bili, vyhral tretí, a celú TNK-VR vrátane lisičanskej rafinérie pohltil nadnárodný Rosnefť (19). Konfliktné vzťahy Firtaša a Kurčenka však pokračovali v boji o kontrolu nad kúpno-predajnými operáciami so zlacneným plynom uskutočňovanými firmou Ukrgazdobyča, ktorá bola pod Firtašovým vplyvom. V snahe o získanie kontroly nad nimi rozohrali Firtašovi predstavitelia doslova korporátnu vojnu, ktorá vyvrcholila dočasným zablokovaním aukcií na predaj plynu. Výsledkom konfliktu stratil Firtaš kontrolu nad firmou Ukrdobyča a zodpovedajúci biznis ovládli štruktúry, blízke Kurčenkovi (20). Po tom, ako Firtaš spoločne s Ľovočkinom ovládli televízny kanál Inter (v ktorom medzitým stratili vplyv), v druhej polovici januára 2014 Gazprom oznámil, že neplánuje dodávať plyn obchodníkovi OSTCHEM Dimitrija Firtaša (21). Toto rozhodnutie znamená nielen to, že Firtaš stráca možnosť nákupu plynu za zvýhodnených podmienok, čo ohrozuje rentabilitu jeho chemického krídla Group DF, ale má aj ďalšie závažné dôsledky na architektúru plynárenského biznisu a aj moci na Ukrajine. V súčasnosti pritom majú právo na import plynu na Ukrajinu tri súkromné spoločnosti: DTEK (Rinat Achmetov – donecký klan), OSTCHEM (Dimitrij Firtaš) a VETEK (Sergej Kurčenko), z ktorých najväčším importérom je práve OSTCHEM, dovážajúci plyn z Ruska a Turkménska (22).
Firtaš a politika
Na jar 2002 sa Firtaš neúspešne snažil získať poslanecký mandát na kandidátke strany Celoukrajinské politické združenie „Ženy za budúcnosť“, vedenej manželkou vtedajšieho ukrajinského prezidenta Ľudmilou Kučmovou. Podľa údajov ústrednej volebnej komisie bol dokonca členom tohto zoskupenia (23).
Neskôr sa jeho angažovanie v politickom živote pokračovalo financovaním Strany regiónov, čo mu zabezpečilo obsadenie viacerých poslaneckých mandátov jeho ľuďmi (24). Strana regiónov pritom bola projektom ukrajinskej oligarchie, v ktorej sa sústreďovali rôzne záujmové skupiny, ktoré majú voči sebe často antagonické vzťahy. Dominantnou bola skupina Achmetov – Kolesnikov (donecká rodina), ktorá má s niektorými skupinami dobré vzťahy (napríklad s Kľujevovou skupinou) a iné sa v mocenskom boji snažila vytlačiť: do poslednej skupiny patrili predovšetkým ľudia zo skupiny Firtaš – Ľovočkin (25). V posledných parlamentných voľbách v roku 2012 si v radoch poslancov Najvyššej rady Ukrajiny svoje pozície posilnila donecká rodina na úkor skupiny Firtaš – Ľovočkin, ktorá bola ďalej z mocenských štruktúr permanentne vytláčaná (26).
Firtaš a Ľovočkin sa v nespokojnosti s vytláčaním od koryta rozhodli zmeniť nimi podporované politické subjekty. Ako výslovne ich projekt sa spomína strana UDAR Vitalija Klička. Bolo preukázané, že 14 zvolených kandidátov do ukrajinského parlamentu z celkového počtu 39 za stranu UDAR má prepojenie s predstaviteľmi Firtašovej a Ľovočkinovej skupiny, pričom takmer všetci boli umiestnení v prvej dvadsiatke, t. j. v zvoliteľnej časti kandidátky (27). Ide teda o skupinu s najväčším vplyvom v strane. Napriek intenzívnemu angažovaniu Firtašovho klanu v prospech euromajdanu (pozri aj nižšie) sa však strana UDAR ocitla mimo novej faktickej vlády v Kyjeve (28), čo môže nasvedčovať, že z nejakých dôvodov nie je prijateľná ani pre štruktúry v pozadí súčasných mocenských elít.
Okrem strany UDAR je Firtašovo meno spojené aj s extrémistickou stranou CZ Sloboda. Popri rôznych názoroch, že ju Firtaš priamo financuje, je známou skutočnosť, že poslanec tento strany Igor Kriveckij disponuje prostredníctvom osoby svojej matky 5 % podielom v spoločnosti s ručením obmedzeným KAN, ktorej patrí obchodné centrum Arena-City – jedno z najdrahších obchodno-zábavných centier v Kyjeve. Zvyšných 95 % vlastní spoločnosť s ručením obmedzeným Peredovyje technologii, ktorej zakladateľom je cyperská firma Bovalon Investments Ltd., člen skupiny Firtašových firiem Group DF – pozri nasledujúcu schému (29).
V otvorených zdrojoch sa uvádzajú aj prepojenia Firtaša s politickým projektom Baťkivščina (Vlasť) Arsenija Jaceňuka. Júlia Timošenková, ktorá sa považuje za osobu, ku ktorej má Jaceňuk blízko, sa v minulosti vyjadrila, že je projekt Baťkivščina financovaný Firtašom, pričom to hovoria všetci, ktorí sa pohybujú v kuloároch ukrajinského parlamentu (30). Jaceňuk pritom neskrýval svoje kontakty s hlavným konzultantom pre médiá RosUkrEnerga Vladimirom Granovským, pričom bola očividná aj bezprecedentná podpora Jaceňukovi zo strany v danom čase Firtašovi blízkeho televízneho kanálu Inter (31). Podľa niektorých zdrojov však k financovaniu napokon nedošlo, a to z dôvodu príliš rozsiahlych požiadaviek zo strany Firtaša, ktorý od Jaceňuka žiadal tretinu až polovicu na kandidátne do parlamentných volieb. To malo viesť k zníženiu frekvencie výstupov Jaceňuka vo vysielaní Interu (32). Tieto informácie možno, samozrejme, len ťažko overiť, predchádzajúce vyjadrenia Júlie Timošenkovej a ďalšie skutočnosti však svedčia o tom, že medzi Jaceňukom a Firtašovými štruktúrami panovali vysoko nadštandardné vzťahy.
Proruský Firtaš?
Po tom, ako sa donecká rodina prispôsobila zmene politickej situácie a začala spolupracovať s prechodnou vládou (33) (34), možno konštatovať, že sa ukrajinskí oligarchovia delia na tých, ktorí stáli na strane majdanu ešte pred jej sformovaním, a na tých, ktorí sa k majdanu pripojili po jej vytvorení. Firtaš pritom patrí k tým, ktorí stáli na strane vtedajšej opozície dávno pred vypuknutím protestov. V kontexte poznatkov o rozhodujúcom postavení klanu Firtaša a Ľovočkina v Kličkovej strane UDAR a sekundárne tiež informácií o prepojeniach na ďalšie majdanovské subjekty vrátane biznis-krídla extrémistickej strany CZ Sloboda je teda zrejmé, že sa tvrdenia o tom, že „zatknutie proruského ukrajinského oligarchu Dmytra Firtaša“ predstavuje „odkaz ruským oligarchom, ktorí môžu doplatiť na pripravované sankcie západu“, nemôžu zakladať na poznaní ukrajinskej reality. Platí to o to skôr, že Firtaš ešte prednedávnom získaval v Londýne finančné prostriedky pre dočasnú vládu (35). O jeho pevnom zaradení do biznis štruktúr od začiatku blízkym majdanu svedčí aj vyjadrenie bývalého riaditeľa Služby bezpečnosti Ukrajiny Alexandra Jakimenka, že majdan financovali Peter Porošenko, Dmitrij Firtaš a Viktor Pinčuk (36). Ak si novinári ako Mirek Tóda kladú otázky, či má rozhodnutie USA politické pozadie (z pohľadu práce žurnalistu je legitímne a dokonca žiaduce klásť si ich), bolo by vhodné zamyslieť sa skôr nad tým, akú rolu môže podobný krok plniť v rámci boja o moc vnútri majdanovských síl. Pritom už vyradenie Klička z hry počas formovania dočasnej vlády bolo signálom, že sa hráči v ich pozadí budú usilovať o odstavenie skupiny Firtaša a Ľovočkina (37).
(1) Взлеты и падения Фирташа: что будет с его бизнес-империей после смены власти. In: Сегодня.ua, 13. 3. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/vzlety-i-padeniya-firtasha-chto-budet-s-ego-biznes-imperiey-posle-smeny-vlasti-502338.html;
(2) Газового трейдера оформляют на экспорт. In: Коммерсант.ru, 14. 3. 2014. URL: http://www.kommersant.ru/doc/2428746
(3) Tóda, Mirek: Ukrajinského oligarchu Firtaša zatkli vo Viedni, slúži ako odkaz Rusku. In: SME.sk, 13. 3. 2014. URL: http://www.sme.sk/c/7134243/ukrajinskeho-oligarchu-firtasa-zatkli-vo-viedni-sluzi-ako-odkaz-rusku.html
(4) За что ФБР задержала Фирташа. In: INSIDER, 13. 3. 2014. URL: http://www.theinsider.ua/rus/politics/5322045e0a819
(5) За что ФБР задержала Фирташа. In: INSIDER, 13. 3. 2014. URL: http://www.theinsider.ua/rus/politics/5322045e0a819
(6) Газового трейдера оформляют на экспорт. In: Коммерсант.ru, 14. 3. 2014. URL: http://www.kommersant.ru/doc/2428746
(7) UKRAINE: FIRTASH MAKES HIS CASE TO THE USG. URL: http://wikileaks.ch/cable/2008/12/08KYIV2414.html
(8) Степура, Алексей: Могилевич и Фирташ: газовые связи. In: TEMA, 1. 2. 2008. URL: http://www.tema.in.ua/article/2746.html
(9) Степура, Алексей: Могилевич и Фирташ: газовые связи. In: TEMA, 1. 2. 2008. URL: http://www.tema.in.ua/article/2746.html
(10) Степура, Алексей: Могилевич и Фирташ: газовые связи. In: TEMA, 1. 2. 2008. URL: http://www.tema.in.ua/article/2746.html
(11) Group DF. URL: http://rubrikator.info/index.php?title=Group_DF
(12) Фирташ Дмитрий Васильевич. In: Политрада. URL: http://politrada.com/dossier/persone/id/542
(13) Лукьянов, Владимир: “РосУкрЭнерго” и Eural Trans Gas KFT. In: Компромат.Ru, 29. 3. 2005. URL: http://www.compromat.ru/page_16483.htm
(14) Фирташ Дмитрий Васильевич. In: Политрада. URL: http://politrada.com/dossier/persone/id/542
(15) Фирташ Дмитрий Васильевич. In: Политрада. URL: http://politrada.com/dossier/persone/id/542
(16) Взлеты и падения Фирташа: что будет с его бизнес-империей после смены власти. In: Сегодня.ua, 13. 3. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/vzlety-i-padeniya-firtasha-chto-budet-s-ego-biznes-imperiey-posle-smeny-vlasti-502338.html
(17) Взлеты и падения Фирташа: что будет с его бизнес-империей после смены власти. In: Сегодня.ua, 13. 3. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/vzlety-i-padeniya-firtasha-chto-budet-s-ego-biznes-imperiey-posle-smeny-vlasti-502338.html
(18) Взлеты и падения Фирташа: что будет с его бизнес-империей после смены власти. In: Сегодня.ua, 13. 3. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/vzlety-i-padeniya-firtasha-chto-budet-s-ego-biznes-imperiey-posle-smeny-vlasti-502338.html
(19) Взлеты и падения Фирташа: что будет с его бизнес-империей после смены власти. In: Сегодня.ua, 13. 3. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/vzlety-i-padeniya-firtasha-chto-budet-s-ego-biznes-imperiey-posle-smeny-vlasti-502338.html
(20) Взлеты и падения Фирташа: что будет с его бизнес-империей после смены власти. In: Сегодня.ua, 13. 3. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/vzlety-i-padeniya-firtasha-chto-budet-s-ego-biznes-imperiey-posle-smeny-vlasti-502338.html
(21) “Газпром” оставит Фирташа без газа. In: Економічна правда, 23. 1. 2014. URL: http://www.epravda.com.ua/rus/news/2014/01/23/416259
(22) Kováč, Andrej: Ukrajina – hrozí (aj) plynová vojna?. In: DespiteBorders.com, 5. 3. 2014. URL: http://despiteborders.com/ukrajina-hrozi-aj-plynova-vojna
(23) Фирташ Дмитрий Васильевич. In: Политрада. URL: http://politrada.com/dossier/persone/id/542
(24) Фирташ Дмитрий Васильевич. In: Политрада. URL: http://politrada.com/dossier/persone/id/542
(25) Ondrejčík, Michal: Euromajdan vo svetle mocenského konfliktu v Strane regiónov. In: DespiteBorders.com, 22. 1. 2014. URL: http://despiteborders.com/euromajdan-vo-svetle-mocenskeho-konfliktu-v-strane-regionov
(26) Ondrejčík, Michal: Euromajdan vo svetle mocenského konfliktu v Strane regiónov. In: DespiteBorders.com, 22. 1. 2014. URL: http://despiteborders.com/euromajdan-vo-svetle-mocenskeho-konfliktu-v-strane-regionov
(27) Ondrejčík, Michal: Strana UDAR Vitalija Klička: reálna alebo systémová opozícia?. In: DespiteBorders.com, 30. 11. 2012. URL: http://despiteborders.com/strana-udar-vitalija-klicka-realna-alebo-systemova-opozicia
(28) “УДАР” проголосует за назначение нового правительства Украины, но не войдет в его состав. In: Сегодня.ua, 26. 2. 2014. URL: http://www.segodnya.ua/politics/pnews/udar-progolosuet-za-naznachenie-novogo-pravitelstva-ukrainy-no-ne-voydet-v-ego-sostav–499032.html
(29) Фірташ і «Свобода». In: НАШІ ГРОШІ. ЛЬВІВ, 18. 9. 2013. URL: http://lviv.nashigroshi.org/2013/09/18/firtash-i-svoboda
(30) Тимошенко: Фирташ финансирует политпроект Яценюка. In: Сегодня.ua, 22. 1. 2009. URL: http://www.segodnya.ua/politics/power/timoshenko-firtash-financiruet-politproekt-jatsenjuka.html
(31) Найєм, Мустафа: Арсений Яценюк: источники финансирования. In: Українська правда, 21. 7. 2009. URL: http://www.pravda.com.ua/articles/2009/07/21/4106841
(32) Найєм, Мустафа: Арсений Яценюк: источники финансирования. In: Українська правда, 21. 7. 2009. URL: http://www.pravda.com.ua/articles/2009/07/21/4106841
(33) Итоги евромайдана: главами Донецкой и Днепропетровской областей стали украинские олигархи. In: RT на русском, 03. 03. 2014. URL: http://russian.rt.com/article/23475
(34) Тарута: Я рассчитываю на плечо Ахметова. In: Украинская правда, 03. 03. 2014. URL: http://www.pravda.com.ua/rus/news/2014/03/3/7017353
(35) Фирташ в Лондоне просит денег “для нового правительства Украины”. In: Украинская правда, 25. 2. 2014. URL: http://www.pravda.com.ua/rus/news/2014/02/25/7016253
(36) Кто заказал бойню на Майдане. Рассказывает бывший глава СБУ А. Якименко. URL: http://youtu.be/q9GT7X0JaRw
(37) takáto interpretácia bola navrhnutá ešte pred zadržaním Firtaša v publikácii Kováč, Andrej: Ukrajina – hrozí (aj) plynová vojna?. In: DespiteBorders.com, 5. 3. 2014. URL: http://despiteborders.com/ukrajina-hrozi-aj-plynova-vojna
Vtipný článok. Ako Mirek Tóda vyhlásil mecenáša majdanu za “proruského ukrajinského oligarchu”. Biele je čierne, čierne je biele. A že trepe bludy, mu asi nevadí. Hlavné, že v tom nie je sám, má po boku Petru Procházkovú a ďalších “odborníkov”
Veru nejak tak, vtipne je dobre slovo. Mirek Toda a Petra Prochadzkova ale i mnoho a mnoho dalsich servilnych mienkotvornych pisalkov zrejme cerpaju svoje informacie aj z inych ako otvorenych zdrojov. Cely svet a zvlast tento tu zapadny je nejak prevrateny. Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila