Vojna v mestských podmienkach je pre ukrajinskú armádu likvidačná.
veliteľ práporu Vostok Alexandr Chodakovskij

Na začiatku konfliktu na východnej Ukrajine bolo pre ukrajinské sily charakteristické vedenie bojov bezkontaktným spôsobom, a to predovšetkým za používania delostrelectva a letectva. Na druhej strane sú v priebehu zintenzívňovania vojenských operácií ukrajinské bezpečnostné zložky zaťahované aj do kontaktných bojov, v ktorých strácajú výhodu technickej prevahy nad povstalcami. Z hľadiska rozlohy územia ovládaného povstalcami došlo v poslednej dobe k určitým zmenám v ich neprospech (predovšetkým v severnej časti frontu), čo sa môže na prvý pohľad javiť ako postupná porážka povstaleckého hnutia. Ako však naznačíme nižšie, aktuálne dochádza k zmene taktiky povstaleckých síl, ktoré sa usilujú zaťahovať ukrajinské zložky do zastavaných území a zvrátiť tak vývoj udalostí vo svoj prospech.

Napriek skutočnosti, že sa situácia na fronte nevyvíja v súlade s predstavami Kyjeva, ukrajinské bezpečnostné sily sa usilujú realizovať operáciu, výsledky ktorej by mali umožniť blokádu Donecka; inak povedané, vyvíjajú snahu smerom k vytvoreniu veľkého doneckého kotla. Z juhu sa útočia resp. usilujú sa útočiť na Torez a Šachťorsk, zo severu na Gorlovku a Debaľcevo a prostredníctvom útokov na Doneck a Pervomajsk sa usilujú odpútať pozornosť povstalcov od útokov vedených z juhu a zo severu. V konečnom výsledku by mali uzatvoriť blokádu mesta v blízkosti Jenakieva. Na stránkach časopisu DespiteBorders.com sme už upozorňovali na zovretie ukrajinských vojsk v južnom koridore (1). K dnešnému dňu sa situácia na tomto úseku frontu vyvíja pre ukrajinské sily natoľko nepriaznivo, že ich ďalšie zotrvanie v tomto priestore má z taktického hľadiska zmysel výhradne z hľadiska vyčerpania živej sily a munície povstaleckých síl a odpútania ich pozornosti od snáh Kyjeva dosiahnuť blokádu Donecka (2).

Na niektorých úsekoch frontu vedie ukrajinská armáda úspešnú ofenzívu voči povstalcom, ktorí opúšťajú mestá resp. celé úseky frontu (predovšetkým v jeho severných častiach); na druhej strane v južných častiach frontu pri rusko-ukrajinských hraniciach utrpeli ukrajinské sily porážku. Po stiahnutí povstalcov z určitých pozícií sa zmenšuje sa rádius, v dôsledku čoho sa vojenské operácie sústreďujú do menších oblastí; uvedená skutočnosť značne komplikuje možnosti ofenzívy zo strany ukrajinskej armády (3). Taktika koncentrácie vojenskej sily sa uplatňuje aj pri obrane mesta Doneck. Povstalecké sily sa snažia vtiahnuť ukrajinskú armádu z otvoreného poľa do mestskej zástavby, výsledkom čoho je nútená viesť v týchto podmienkach kontaktný boj. Ako sme už skôr upozorňovali [bližšie pozri (4)], ukrajinská armáda trpí značnými deficitmi v oblasti pechoty, čo je dôvodom úsilia o predchádzanie kontaktným bojom. Okrem toho, ako uviedol generálmajor Marián Mikluš v rozhovore pre časopis DespiteBorders.com, pouličné boje sú z hľadiska ukrajinskej strany neefektívnou formou zmeny stavu na východe Ukrajiny. Vyžadujú si podľa neho precíznu prípravu, vycvičenosť, kombinovanú výzbroj a schopnosť ľahkých kombinovaných jednotiek, pri obrovských stratách nielen bojujúcich strán. Ukrajinské sily pritom na tento spôsob boja neboli cvičené (5). Povstalcom je spomínaný nedostatok ukrajinských síl dobre známy, a preto sa usilujú vtiahnuť ich jednotky do mestského prostredia, v ktorom sa pre nich (na rozdiel od otvoreného priestoru) stavajú ľahkým cieľom útokov granátometmi a ďalšími palnými zbraňami; príkladom uplatnenia tejto taktiky je napr. likvidácia práporu Černigov v uliciach Lisičanska (6). Určitou výhodou pre povstalecké sily je fakt, že operujú v malých mobilných skupinách (7), čo predstavuje značnú výhodu v boji v mestskej zástavbe, v ktorej získavajú na svojej mobilite a naopak ukrajinské bezpečnostné zložky sa stávajú ľahkým cieľom útokov zo zálohy. Na niektorých úsekoch frontu povstalci nechávajú ukrajinskú armádu útočiť; počas ich útokov sa usilujú neutralizovať jej živú silu a vyčerpať jej muníciu. V určitej fáze sa ukrajinské jednotky vyčerpajú a začnú sa zakopávať, čo pre povstalcov predstavuje moment, keď začínajú útočiť (8).

Predpokladané uprednostňovanie spomínanej taktiky zo strany povstaleckých síl má aj iné ďalekosiahle dôsledky. Súčasné vedenie v Kyjeve si želá rýchle vyriešenie konfliktu (rýchla vojenská operácia, tzv. blitzkrieg), pretože dlhá pozičná vojna finančne vyčerpáva štátny rozpočet. Podľa vyjadrenia ministra financií Ukrajiny Alexandra Šlapaka nebudú od prvého augusta tohto roka v štátnom rozpočte disponibilné ďalšie peňažné prostriedky určené na výplaty ukrajinských vojakov. Podľa Šlapakovho vyjadrenia je na ďalší chod tzv. protiteroristickej operácie potrebných 31 miliárd hrivien a v štátnom rozpočte je na tento účel iba 9 miliárd hrivien (9). Možnosti získania voľných peňažných prostriedkov sa zužujú okrem iného aj preto, že vojna ničí infraštruktúru Doneckej a Luganskej oblasti, ktoré patria medzi ekonomicky najvyspelejšie oblasti krajiny (10). Je zrejmé, že prechod povstalcov k metódam vedenia pouličného boja realizáciu zámeru Kyjeva ukončiť konflikt v krátkom časovom horizonte výrazne komplikuje či dokonca prakticky vylučuje.

Okrem uvedeného komplikujú ďalší chod operácie Kyjeva aj spoločenské nálady na západe Ukrajiny. Povstalci sa za daných podmienok usilujú vyvíjať nátlak na rodinných príslušníkov padlých ukrajinských vojakov. Ukrajinské bezpečnostné zložky totiž neinformujú rodinných príslušníkov padlých ukrajinských vojakov o ich smrti; túto úlohu na seba v určitých prípadoch prevzali povstalci. Objavil sa prípad, keď bola pozostalým príbuzným doručená obálka so sprievodným listom, v ktorom odosielateľ uvádza, že bol daný vojak zastrelený, pretože prišiel na ich zem. Autor listu uviedol, že ho ukrajinskí vojaci k príbuzným neprinesú, ale zakopú ho v Luganskej oblasti. Autor zo zodpovednosti za celú situáciu obvinil ukrajinskú vládu. Spolu so sprievodným listom dostala rodina doklad totožnosti zabitého vojaka (11). Povstalci sa usilujú cez rôzne kanály informovať rodiny aj o zranených príslušníkov Ozbrojených síl Ukrajiny a vyzývať ich k ich fyzickému prevzatiu [napríklad (12)]. Na internete sa objavil dokument z prostredia Ministerstva vnútra Ukrajiny, podľa ktorého od 9. do 15. júla 2014 ukrajinské ozbrojené sily stratili celkovo 1 600 príslušníkov (13) a neustále sa objavujú správy o ďalších padlých ukrajinských vojakoch [napríklad (14)]. Bez ohľadu na pravdivosť alebo presnosť týchto správ začínajú vyvolávať v spoločnosti nezanedbateľný efekt, keďže značne znepokojujú rodinných príslušníkov zmobilizovaných vojakov. Určitý psychický dopad má aj správa o ďalšej čiastočnej mobilizácii (15), ktorá vyvoláva vlnu protestov a blokád komunikácií v západných oblastiach Ukrajiny [napríklad (16)]. Situácia vplýva aj na morálku príslušníkov ozbrojených síl nasadených v zóne konfliktu, ktorí masovo dezertujú (17).

Záver
Zmena taktiky povstaleckých síl môže vyvolať z ich pohľadu pozitívne efekty z hľadiska ničenia živej sily nepriateľa aj z hľadiska udržania povstania v podmienkach početnej aj technickej prevahy ukrajinských síl. Na druhej strane bude mať za následok zničenie infraštruktúry Donbasu, čo môže vyvolať hospodársku recesiu v regióne. Prechod k partizánskemu a pouličnému spôsobu boja tiež perspektívne komplikuje realizáciu cieľa presadenia jednostranne vyhlásených republík, a to o. i. vzhľadom na absenciu ich definovaného územia. Je pravdepodobné, že povstalecké sily za podmienok udržateľnosti povstania v mestskom prostredí zvolia taktiku vyčkávania na kolaps ukrajinských síl, ktoré v nedávnej minulosti utrpeli značné straty na živej sile a na technike a ktoré sú v stave rozsiahlej demoralizácie (18), pričom je financovanie ich operácie, ako píšeme vyššie,  do budúcnosti problematické. Pri danom spôsobe boja budú môcť spôsobovať ukrajinským silám ďalšie značné škody a zvyšovať tak stupeň ich demoralizácie a odporu ukrajinskej spoločnosti voči vedeniu operácie na východe Ukrajiny.