Predovšetkým v západných médiách sa predkladajú verzie udalostí, kladúce vinu za pád malajského Boeingu 777 Ruskej federácií; tá mala podľa predmetných rekonštrukcií dodať povstalcom systém BUK, ktorým bolo spomínané lietadlo zostrelené. Keďže sa oficiálne vyšetrovanie zatiaľ poriadne nezačalo, vynášanie akýchkoľvek definitívnych súdov v danej veci nemožno považovať za primerané. Bez ohľadu na to, kto skutočne zostrelil Boeing, možno však už dnes na určitých úrovniach označiť za vinníkov subjekty, ktorým sa budeme venovať v nasledujúcom texte.

Existujú informácie ukrajinských médií [či už ich považujeme za skutočné alebo vykonštruované (1) (2) (3)], že povstalci získali do svojej výzbroje systémy BUK. Okrem toho ukrajinská strana zverejnila rozhovory povstaleckých lídrov a bojovníkov, v rámci ktorých sa údajne diskutuje o dodaní systémov BUK; vytvorenie záznamu obsahujúceho spomínané rozhovory je v jeho vlastnostiach datované pred zostrelením Beingu 777 (4). Ak by sme považovali v ňom obsiahnutú informáciu za pravdivú, možno konštatovať, že ukrajinská strana pred zostrelením lietadla disponovala informáciami, že povstalci majú vo svojej výzbroji systémy BUK [Ministerstvo obrany Ukrajiny dovtedy pripustilo, že majú k dispozícií nefunkčné komplexy z ukrajinských vojenských základní (5)] a že sa premiestňujú do zóny bojových operácií vrátane katastra obce Snežnoje, v ktorom podľa ich názoru došlo k zostreleniu civilného lietadla. Z toho vyplýva, že Ukrajinci vedeli o tom, že môže dôjsť k zostreleniu civilného lietadla letiaceho vo výške, v akej letel Boeingu 777. Ich úlohou preto malo byť odklonenie letov civilných lietadiel čo najďalej od zóny bojových operácií, aby bolo možné predísť hroziacej katastrofe. Miesto toho v spomínanom priestore aktivizovali svoje letectvo, ktoré sa v ňom počas predchádzajúcich dní neobjavovalo. Takto vzniká nasledujúca situácia: ukrajinská strana uvádza, že disponuje presvedčivými dôkazmi, že povstalci disponujú systémami BUK, na druhej strane však nevykonala žiadne opatrenia smerom k zamedzeniu preletov civilných letov nad zónou bojových operácií. Z tohto hľadiska nesie ukrajinská strana (ako suverén na svojom území) plnú zodpovednosť za spomínanú tragickú udalosť, nech by k nej aj došlo priamym pričinením povstalcov. Ak je verzia predkladaná ukrajinskými autoritami pravdivá, úlohou Ukrajiny bolo upozorniť medzinárodné spoločenstvo na skutočnosť, že povstalci disponujú prostriedkami protivzdušnej obrany schopnými zostreľovať ciele vo vysokých výškach s cieľom predísť náhodnému zostreleniu civilného lietadla. Od Ukrajiny by sa za takejto situácie očakávalo, aby vykonala opatrenia smerujúce k eliminácii natoľko zásadnej hrozby, že dôjde k podobnej katastrofe (6).

Na druhej strane treba konštatovať, že bola časť letového priestoru nad zónou bojových operácií uzatvorená. V oblasti nebolo povolené lietať vo výške nižšej ako 9700 metrov nad morom. Boeing Malaysia Airlines letel vo výške iba o 300 metrov presahujúcej zakázanú zónu (pričom pôvodne lietadlo letelo vo výške približne 10 700 metrov): určitú časť zodpovednosti teda nesie samotná letecká spoločnosť. Pre bezpečnostné riziká vyplývajúce z prebiehajúcej občianskej vojny mala letecká spoločnosť pozmeniť svoje letové plány. Napríklad americká Federal Aviation Administration už v minulosti vydala pre americké spoločnosti zákaz preletu nad predmetným územím. Rozhodnutie ohľadom miery rizika (t. j. či sa letové hladiny nad zakázanou zónou považujú za bezpečné alebo existuje potreba modifikovať letovú trasu) spadá do kompetencií individuálnych štátov a individuálnych leteckých spoločností. Treba pripomenúť, že sa prelety uskutočňujú aj nad takými nebezpečnými územiami, ako je napríklad Afganistan. Rovnako ukrajinská vláda ako aj zdroje pri NATO už dlhší čas disponovali informáciou, že povstalci disponujú mobilnými systémami protivzdušnej obrany; je preto zvláštne, že územie nebolo vyhlásené za zakázanú zónu (7). Na druhej strane povstalci tvrdia, že disponujú prenosnými protivzdušnej obrany, ktoré sú spôsobilé zostreliť výhradne ciele vo výške s horným limitom 3 až 4 kilometrov (8), už v marci však ukrajinské médiá informovali, že Ukrajina rozmiestnila v Doneckej oblasti komplexy BUK, ktorých úlohou mala byť ochrana Ukrajiny pred agresiou zo strany Ruskej federácie (9). Z uvedeného vyplýva, že sa región Donbasu už štyri mesiace profiluje ako potenciálne rizikový pre civilné lety, a to nielen pre prítomnosť prostriedkov protivzdušnej obrany v rukách povstalcov, ale aj pre komplexy BUK ukrajinskej armády, pripravené na použitie pre prípad deklarovanej hrozby napadnutia Ukrajiny zo strany Ruskej federácie. Z uvedeného hľadiska došlo k podceneniu situácie zo strany leteckých spoločností, štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktoré majú v kompetencii reguláciu letovej prevádzky.

Záver
Ako sme upozornili v úvode tohto textu, bez ohľadu na to, kto v skutočnosti zostrelil Boeing 777 nad východnou Ukrajinou, možno identifikovať vinníkov resp. subjekty, ktoré zlyhali na určitých úrovniach:

• V prvom rade nesie za udalosť zodpovednosť Ukrajina ako suverén nad vzdušným priestorom, v ktorom došlo ku tragédii. Hoci momentálne ovláda východné časti Doneckej a Luganskej oblasti neefektívne, jej kompetentné orgány mohli zakázať prelet nad predmetnou zónou, pretože, ako deklarovali v médiách samotní jej predstavitelia (resp. ako vyplývalo z ich medializovaných vyjadrení), boli si vedomí, že povstalci disponujú technológiou spôsobilou zostreliť dopravné lietadlo vo vysokých výškach. Po druhé, už marci roku 2014 rozmiestnili Ozbrojené sily Ukrajiny v Doneckej oblasti komplexy BUK, ktoré mali chrániť pred vpádom zo strany Ruskej federácie. Ukrajina si teda nebola iba vedomá hroziaceho nebezpečenstva, ale sama ho rozmiestnením systémov BUK v oblasti zvyšovala. Podľa stanoviska Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) je zodpovednosťou suverénneho štátu informovať iné štáty o potenciálnych bezpečnostných hrozbách v jeho vzdušnom priestore (10).

• V druhom rade nesie (najmä v prípade pravdivosti verzie predkladanej ukrajinskými autoritami) zodpovednosť za udalosť medzinárodná organizácia EUROCONTROL (ktorej úlohou je koordinácia a plánovanie letovej prevádzky v Európe), ktorá mohla vedieť, že povstalci môžu disponovať zodpovedajúcimi prostriedkami protivzdušnej obrany schopnými zostreliť civilné lietadlá vo vysokých výškach. V oblasti dochádza k častému zostreľovaniu vojenských lietadiel (11) a zdroje z prostredia NATO informovali o ovládaní mobilných prostriedkov protivzdušnej obrany zo strany povstalcov (12) (čo bolo zrejmé aj z početných mediálnych správ a videozáznamov); pričom síce predmetné systémy nie sú spôsobilé zostreliť stroje letiace vo veľkých výškach, v oblasti sa však nachádzali minimálne systémy BUK Ozbrojených síl Ukrajiny pripravené na bojové použitie. Zo strany EUROCONTROL-u pravdepodobne došlo k podceneniu hrozieb zostrelenia civilných cieľov na Ukrajine, pretože už v začiatkoch konfliktu mal zakázať všetky lety nad Donbasom. V danom prípade síce došlo k zlyhaniu Ukrajiny, ktorá neinformovala EUROCONTROL o možných bezpečnostných rizikách (13), to však EUROCONTROL neospravedlňuje, keďže mal možnosť oboznámiť sa s bezpečnostnou situáciou z iných zdrojov.

• V treťom rade je zodpovedná letecká spoločnosť Malaysia Airlines, ktorej stroj síce letel v „bezpečnej zóne“ vo výške presahujúcej zakázanú, ale ktorá zrejme vyhodnotila situáciu tak, že nie je potrebné zmeniť letovú trasu. V čase, keď došlo ku katastrofe, sa letecké spoločnosti pre hrozby spomínané v predchádzajúcich dvoch odsekoch oblasti vyhýbali a lety cez toto územie boli skôr výnimkou ako pravidlom (14).

Na záver možno konštatovať, že hoci sa médiá usilujú vykresliť Ruskú federáciu ako elementárneho vinníka za leteckú katastrofu, treba zdôrazniť, že k nešťastiu došlo kombináciou zlyhania ukrajinských štátnych orgánov, EUROCONTROL-u a neposlednom rade leteckej spoločnosti Malaysia Airlines. Ak by subjekty aspoň na jednej z predmetných úrovní vyhodnotili existujúce riziko správne, k nešťastiu nemuselo dôjsť.