Dvadsiateho apríla 2008 bolo nad obcou Gagida v Abcházsku zostrelené gruzínske bezpilotné špionážne lietadlo. K zostreleniu sa priznalo vojenské letectvo separatistického Abcházska. O incidente informoval médiá splnomocnený predstaviteľ de facto prezidenta Abcházska v Gaľskom  okrese Ruslan Kišmarija, ktorý dodal, že išlo o druhé zostrelené špionážne lietadlo Gruzínska za posledné týždne (1) . V interview pre Reuters však vystúpil veliteľ gruzínskych vzdušných síl David Nairašvili, ktorý pomocou videozáznamu popisoval zostrelenie gruzínskeho bezpilotného lietadla (dron, z angl. drone) ruským MiGom-29 (2). Deň po incidente bol na gruzínske ministerstvo zahraničia (MZV) predvolaný veľvyslanec Ruskej federácie (RF) Viačeslav Kovalenko, ktorému na pôde ministerstva odovzdali protestnú nótu (3).  Štvrtého mája 2008 Abcházsko oznámilo zostrelenie ďalších dvoch gruzínskych bezpilotných strojov (4).

Geopolitický kontext
Do aktuálneho vývoja situácie v gruzínskych separatistických republikách Abcházsko a Južné Osetsko zasahujú predovšetkým tri geopolitické procesy:
1) Zbližovanie Gruzínska s NATO v období po tzv. revolúcii ruží v roku 2003, ktoré v súčasnosti prechádza obdobím intenzívnych očakávaní v spojitosti s integráciou Gruzínska do atlantických štruktúr;
2) Vzďaľovanie geopolitických pozícií USA a RF v dôsledku pôsobena rozličných faktorov; jedným z nich je plánované rozšírenie amerického systému protiraketovej obrany do regiónu strednej a východnej Európy;
3) Globálne oslabenie rešpektovania princípu územnej celistvosti štátov v dôsledku uznania jednostranne vyhlásenej nezávislosti srbskej provincie Kosovo časťou krajín medzinárodného spoločenstva.

Na začiatku marca 2008 RF v reakcii na jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova zrušila obchodné a hospodárske sankcie uvalené na Abcházsko v roku 1996 (5). V druhej polovici marca Štátna Duma RF jednomyseľne prijala rezolúciu navrhujúcu prezidentovi a vláde zvážiť  výhody uznania nezávislosti Abcházska a Južného Osetska (6). Uprostred apríla 2008 vydal prezident Putin sériu nariadení vláde RF vypracovať mechanizmy opatrení smerujúcich k vytvoreniu všestrannej ochrany práv, slobôd a oprávnených záujmov občanov RF žijúcich v Abcházsku a v Južnom Osetsku (7). Vláde bolo nariadené v súčinnosti s ruskými regiónmi spolupracovať s predstaviteľmi faktickej moci v separatistických republikách pri realizícii opatrení viažucich sa na rozvoj obchodnej a hospodárskej, sociálnej a vedecko-technickej oblasti, a tiež v oblasti informácií, kultúry a vzdelávania (8).

Reakcie na na zostrelenie „dronu”
Ako informovala RIA Novosti, na požiadanie gruzínskej strany sa deň po incidente uskutočnil telefonický rozhovor Michaela Saakašviliho s Vladimírom Putinom. Ruský prezident negatívne zhodnotil skutočnosť, že gruzínska strana uskutočňuje vojenské lety nad konfliktnou zónou. Zdôraznil, že to odporuje zmyslu a duchu Moskovskej dohody o zastavení paľby a o rozpustení síl zo 14. marca 1994 (Dohoda) (9). Saakašvili Putinovi odpovedal tvrdením, že Gruzínsko disponuje videozáznamom zostrelenia drona ruským MiGom-29 (10). Na žiadosť Gruzínska zasadala k otázke zostrelenia dronu BR OSN (11), rokovania sa však skončili bezvýsledne (12). Gruzínsko ďalej podnikalo aktivity na pôde OBSE.

Na konci apríla označilo ruské ministerstvo zahraničia videozáznam za podvrh (13). Námestník stáleho predstaviteľa RF pri OBSE Vladimir Voronkov nazval verziu, podľa ktorej bezpilotné lietadlo zostrelil ruský MiG, výmyslom. Dodal, že let gruzínskeho dronu predstavuje porušenie Dohody a zodpovedajúcich rezolúcií Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Poukázal tiež na nevhodnosť otvárania tejto témy na pôde Stálej rady OBSE vzhľadom na fakt, že uregulovanie gruzínsko-abcházskeho konfliktu spadá do právomoci OSN (14).

Ruská strana si osvojila abcházsku verziu, podľa ktorej dron bez povolenia prenikol do vzdušného priestoru Abcházska, načo bol zlikvidovaný prostriedkami abcházskej protivzdušnej obrany (15). Naopak, podľa vyjadrenia, ktoré nám poskytlo Veľvyslanectvo Gruzínska na Slovensku, ruský MiG-29 vzlietol zo základne Gudauta v Abcházsku, zostrelil gruzínske bezpilotné lietadlo a opustil vzdušný priestor Abcházska smerom do RF. Rusko sa pritom na Istanbulskom samite OBSE v roku 1999 zaviazalo opustiť základňu a naďalej ju využívať výhradne ako rehabilitačné stredisko pre príslušníkov mierových síl. Gruzínsko však už dlhšiu dobu tvrdí, že Rusko využíva základňu na vojenskú podporu abcházskeho separatizmu.

Už osemnásteho marca 2008 Abcházsko  zverejnilo, že pomocou prostriedkov protivzdušnej obrany zostrelilo gruzínske bezpilotné lietadlo izraelskej výroby. Predstaviteľ gruzínskeho ministerstva obrany však vzápätí poprel pravdivosť tohto tvrdenia a nazval ho účelovou dezinformáciou (16). Na konci marca 2008 abcházske a ruské médiá opäť informovali, že abcházski vojaci počas cvičenia spozorovali gruzínske bezpilotné lietadlo (17).  Po incidente z dvadsiateho apríla ruské ministerstvo obrany obvinilo Gruzínsko z provokácií namierených proti ruským mierotvorcom a prisľúbilo tvrdú a adekvátnu odpoveď na ľubovoľné pokusy gruzínskej strany použiť silu proti mierotvorným silám a občanom RF v neuznaných republikách Abcházsko a Južné Osetsko (18). Zvláštny splnomocnenec ruského MZV Valerij Keňajkin na tlačovej konferencii agentúry RIA Novosti uviedol, že RF neopustí svojich spoluobčanov v Abcházsku a Južnom Osetsku v zlej situácii, ale bude brániť ich záujmy všetkými dostupnými prostriedkami.

Gruzínska strana v odpovedi na vyhlásenia predstaviteľov RF prostredníctvom námestníka ministra obrany Batua Kuteliu vyhlásila, že žiaden agresívny postup Ruska voči Gruzínsku nezostane bez odpovede. Gruzínsko bude podľa Kuteliu postupovať spoločne s jeho partnermi a spojencami, a to adekvátne a v takej miere, akú bude vyžadovať konkrétna situácia (19). Štátny minister Gruzínska pre otázky reintegrácie Temur Jakobašvili vyhlásil, že jeho štát má na svojom území nielen právo, ale aj povinnosť chrániť svojich občanov. Pod Jakobašviliho pôsobnosť nespadajú otázky obrany štátu, jeho vystúpenia sa však vyznačujú militantnou rétorikou pripomínajúcou vystúpenia exministra obrany, ktorý sa v súčasnosti vyhýba trestnému konaniu pobytom vo Francúzsku (20). Jakobašviliho tvrdenie, že sa v decembri 2008 „všetko vyrieši”(21), je významovo nejasný: Valerij Keňajkin prirovnal dikciu tohto vyhlásenia k slovám bývalého ministra obrany Gruzínska Iraklija Okruašviliho o oslavách Nového roku 2007 v Cchinvale. Vierohodnosť videozáznamu zostrelenia dronu znižuje napadnuteľnosť dôkazov tvrdenia o ruskej agresii v prípade pozostatkov rakety nájdenej pri obci Citelubani; čo ruská strana patrične využíva aj v kauze zostrelenia bezpilotných gruzínskych lietadiel (22). Z pozície Gruzínska majú kľúčový význam nadchádzajúce voľby, do ktorých vstúpi prezidentská strana oslabená po krízových udalostiach na konci roku 2007. Saakašviliho administratíva preto musí uskutočňovať kroky vedúce k zvyšovaniu podpory obyvateľstva a medzinárodného spoločenstva.

Prezidenti Ukrajiny a Gruzínska Michael Saakašvili a Viktor Juščenko v spoločnom vyhlásení vyslovili znepokojenie nad podkopávaním suverenity a územnej celistvosti Gruzínska zo strany RF. Argumentovali tým, že v Rezolúcii BR OSN č. 1808 z pätnásteho apríla 2008 a v iných rezolúciách BR je obsiahnutá výzva členským štátom OSN rešpektovať suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznávaných hraníc (23). Dňa 28. apríla 2008 rokovali lídri NATO so špeciálnym splnomocnencom prezidenta Davidom Bakradzem (24). Podľa vyhlásenia lídrov NATO po skončení rokovaní, aliancia vyjadruje silnú podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska, a tiež názor, že by RF mala zastaviť súčasné kroky smerujúce k podkopávaniu gruzínskej suverenity (25). Reakcie NATO však sprevádzal aj prekladateľský škandál zapríčinený „ohavným prekrútením” vyjadrenia hovorcu NATO Jamesa Apparthunaia zo strany gruzínskej televízie, ktoré sa týkalo vhodnosti pobytu ruských mierotvorcov konfliktnej zóne (26).

Ruská interpretácia sa naopak zakladá na tom, že let bezpilotného lietadla, ktoré je využiteľné aj na korekciu delostreleckej paľby, predstavuje porušenie Dohody a rezolúcií BR. Podľa tvrdenia MZV RF Dohoda vylučuje prítomnosť akýchkoľvek ozbrojených síl v bezpečnostnej zóne, a Rezolúcia BR OSN 1808 z 15. apríla 2008 zaväzuje strany k zabráneniu akejkoľvek ilegálnej ozbrojenej činnosti (27). Vloženie uvedenej formulácie do rezolúcie BR predstavovalo podľa ruského ministerstva zahraničia ústretový krok smerom k RF, ktorá vyjadrila znepokojenie v súvislosti so zvyšujúcou sa frekvenciou letov gruzínskych vojenských lietadiel a bezpilotných strojov nad územím Abcházska (28).

V prvom článku Dohody sa strany zaväzujú, že sa zdržia akýchkoľvek vojenských aktívít namierených proti druhej strane. Podľa štvrtého článku sa uskutoční odsun vojenských jednotiek Gruzínska z územia Abcházska (29). Gruzínska strana argumentuje, že v Dohode sa priamo nespomínajú lety bezpilotných lietadiel, nadôvažok v majetku ministerstva vnútra. Argumentácia Gruzínska sa zakladá na tom, že bezpilotné lietadlá tohto typu nepredstavujú nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo. Uskutočňovanie letov ľahkých bezpilotných strojov nad územím Abcházska a Južného Osetska priznal a avizoval aj do budúcnosti prezident Michael Saakašvili na rokovaní skupiny priateľov Gruzínska Generálneho tajomníka OSN (30). Z pohľadu ruskej strany však Dohoda vylučuje akékoľvek aktivity v konfliktej zóne, využívané na dosahovanie vojenských cieľov.

Rozšírenie ruského kontingentu v Abcházsku
Na sklonku apríla 2008 bol do zóny gruzínsko-abcházskeho konfliktu nasadený dodatočný kontingent Kolektívnych síl SNŠ pre podporu mieru v zóne gruzínsko-abcházskeho konfliktu. Podľa vyjadrenia abcházskeho ministra zahraničia Sergeja Šambu počet ruských mierotvorcov dosiahol hornú hranicu určenú Dohodou. Navýšenie počtu mierotvorcov do 3 000 Šamba odôvodnil zvýšenou prítomnosťou gruzínskej armády v Dohodou zavedenej bezpečnostnej zóne, a tiež neochotou Gruzínska stiahnuť vojská z Kodorskej úžiny a uzatvoriť s Abcházskom zmluvu o neútočení. Prijatie takejto zmluvy je z pozície abcházskeho separatizmu atraktívne najmä tým, že podpismi predstaviteľov Gruzínska a Abcházska zrovnoprávňuje postavenie týchto dvoch entít. Podľa Šambovho vyhlásenia sú mierotvorné sily v prípade vzniku hrozby obnovenia konfliktu pripravené podniknúť kroky vedúce k oddeleniu znepriatelených strán (31).

Deň pred navýšením počtu mierotvorcov poskytli médiám ruské ministerstvá zahraničia a obrany tlačové vyhlásenie, v ktorom oznámili rozšírenie kontingentu mierotvorných síl v Abcházsku. Gruzínsko na to zareagovalo vyhlásením, že zvyšovanie počtu ruských vojakov pod zámienkou rozširovania mierotvorného kontingentu odporuje rozhodnutiam prijatým na pôde Spoločnenstva nezávislých štátov (SNŠ) a všeobecne uznávaným normám a princípom medzinárodného práva. Postavenie a pôsobnosť mierových síl je upravená Rozhodnutím hláv štátov SNŠ z 22. augusta 1994 (Rozhodnutie). Prvý článok Rozhodnutia špecifikuje, že harmonogram rozmiestnenia mierotvorných síl je prijímaný v súlade s Dohodou. Podľa vyhlásenia gruzínskeho ministerstva zahraničia je Dohoda založená na záväzkoch kladených všeobecne uznávanými princípmi medzinárodného práva a zohľadňuje zaužívanú prax mierových misií, podľa ktorej sa mierové operácie uskutočňujú výhradne so súhlasom dotknutého štátu. Rozhodnutie a Dohoda určujú mandát mierotvorcov a geografickú oblasť ich nasadenia. Ustanovenie Článku 2 písmena f) Dohody a Protokol o mierotvorných silách SNŠ vymedzuje oblasť ich pôsobenia. Doplneniu počtu mierotvorcov, ako aj akémukoľvek ich pohybu nad rámec územia vymedzeného v týchto dokumentov, musí podľa vyjadrenia MZV Gruzínska predchádzať súhlas gruzínskej strany. V opačnom prípade bude Gruzínsko považovať kroky ruskej strany za narúšanie územnej celistvosti a suverenity štátu, a tiež za zasahovanie do jeho vnútorných záležitostí (32).

NATO sa stotožnilo s gruzínskou argumentáciou a proti zámerom RF rozšíriť ruský kontingent v Abcházsku vyslovilo ostrý protest. Podľa vyjadrenia hovorcu NATO Jamesa Apparthuraia kroky RF a jej rétorika spojená s hrozbou použitia sily podkopávajú gruzínsku územnú celistvosť. Hovorca NATO James Apparthurai tlmočil pozíciu NATO, že zvýšenie ruskej vojenskej prítomnosti v Gruzínsku predstavuje narušenie Dohody (33).

Résumé
Gruzínska strana obviňuje RF zo zostrelenia dronu a z ilegálneho navýšenia počtu ruských vojakov v konfliktnej zóne. Ruská strana argumentuje, že let dronu nad bezpečnostnou zónou odporuje medzinárodným zmluvám, a popiera tvrdenia o vojenskej prítomnosti presahujúcej rámec Dohody. Prostredníctvom vyjadrenia Valerija Keňajkina Rusko obviňuje Gruzínsko z koncentrácie vojsk na hranici s Abcházskom a z dovozu vojenskej techniky z Turecka a iných štátov (34). 25. apríla 2008 priniesla gruzínska televízia Rustavi-2 informáciu o nasadzovaní abcházskych vojsk do Gaľského okresu, abcházske ministerstvo obrany ju následne poprelo (35). Tvrdenie si však osvojila juhoosetská agentúra OSinform, ktorá na ďalší deň priniesla správu, že sa abcházska armáda zhromažďuje v Gaľskom okrese, a že v prípade obnovenia konfliktu je na základe dohody prezidenta Abcházska Sergeja Bagapša a prezidenta Južného Osetska Eduarda Kokojtyho o vzájomnej vojenskej pomoci pripravená podporiť abcházske sily aj juhoosetská armáda (36).

Na pozadí zbližovania Gruzínska s NATO, vzďaľovania pozícií RF a USA a procesov oslabovania rešpektu voči princípu územnej celistvosti štátov uskutočňujú zúčastnené strany procesu uregulovania gruzínsko-abcházskeho konfliktu aktivity, ktoré vedú k narúšaniu stability v regióne Južného Kaukazu. Strany sa navzájom obviňujú z prípravy vojenského útoku (37) a v oblasti výrazne stúpa riziko obnovenia ozbrojeného konfliktu.

English version