Dňa 17. januára 2014 prezident Janukovič odvolal z funkcie vedúceho Administrácie prezidenta Ukrajiny Sergeja Ľovočkina a zároveň ho vymenoval za svojho poradcu (1). Podľa predchádzajúcich mediálnych správ Ľovočkin podal demisiu už 30. novembra minulého roka, pričom sa špekulovalo, že dôvodom bol protest proti neprimeranému zásahu polície voči demonštrantom na Euromajdane (2); k odvolaniu došlo, ako píšeme vyššie, až v januári. Na prvý pohľad sa obe tieto informácie môžu javiť ako nezaujímavé, no pri bližšom pohľade môžu naznačiť určité posuny v súčasných mocenských štruktúrach na Ukrajine. Sergeja Ľovočkina možno nazvať jednou zo šedých eminencií vládnej moci. Nezabúdajme, že až donedávna zastával funkciu vedúceho administrácie prezidenta t. j. zjednodušene povedané „otváral dvere k prezidentovi”, ale jeho moc siaha ďaleko za tieto kompetencie.
Politický vplyv skupiny Firtaš – Ľovočkin
Ako vyplynulo zo záverov analýzy pozadia Strany regiónov (3), táto strana je projektom ukrajinskej oligarchie, v ktorej sa sústreďujú rôzne záujmové skupiny, ktoré majú často voči sebe antagonické vzťahy. Dominantnou je skupina je Achmetov – Kolesnikov, ktorá má s niektorými skupinami dobré vzťahy (napríklad s Kľujevovou skupinou) a iné v mocenskom boji sa snaží vytlačiť (ide najmä o oligarchov a ich ľudí, ktorí pochádzajú mimo Doneckej oblasti – tí ktorí majú svoj pôvod v Doneckej oblasti sa v médiách často nazývajú ako donecká rodina) (4). Do tejto druhej skupiny patria ľudia predovšetkým zo skupiny Firtaš – Ľovočkin. V posledných parlamentných voľbách v roku 2012 si v radoch poslancov Najvyššej rady Ukrajiny svoje pozície posilnila donecká rodina na úkor skupiny Firtaš – Ľovočkin.
Zásah proti demonštrantom na kyjevskom Euromajdane spôsobil otrasy v poslaneckom klube Strany regiónov. Zo strany na protest odišla Inna Bogoslovskaja (blízka Firtašova spolupracovníčka) a rovnako ako jej manžel – Vladimir Meľničenko (5). Tento svoj krok odôvodnila nesúhlasom akým bol rozpustený Euromajdan (6). Stranu regiónov opustil aj poslanec Nikolaj Ruďkovskij (7) – priateľ Meľničenka (8); podľa správ z tlače údajne aj sestra Sergeja Ľovočkina – Julia Ľovočkina a David Žvania (9). Informácia o vystúpení Ľovočkinovej a Ruďkovského nie je pravdepodobne dôveryhodná nakoľko títo dvaja poslanci sú stále vedení v evidencii Najvyššej rady Ukrajiny ako poslanci Strany regiónov. Vráťme sa ešte k Bogoslovskej, tá vyhlásila, že bude podporovať opozičného kandidáta v prezidentských voľbách a sama sa kandidatúry vzdáva (10); pričom obvinila Vitalija Klička, že sa bojí kandidovať na post kyjevského primátora, lebo si šetrí sily na prezidentskú kampaň (11); z čoho možno usudzovať, že by ho podporila aj v prezidentských voľbách. Dokonca vyzývala k vytvoreniu novej väčšiny zloženej okrem predstaviteľov opozície aj z nezávislých poslancov a niektorých (bývalých) poslancov Strany regiónov (12).
Vplyv Sergeja Ľovočkina nekončí za dverami Strany regiónov. Z predchádzajúcej analýzy vyplynulo (13)., že strana UDAR Vitalija Klička je ovládaná záujmovými skupinami ukrajinskej oligarchie, stojacimi za Stranou regiónov, tentoraz však ide o skupiny v Strane regiónov minoritné voči doneckej rodine. Najväčšie zastúpenie v tejto strane majú ľudia s priamymi alebo nepriamymi napojeniami na skupinu Firtaš – Ľovočkin. Z klanového hľadiska možno stranu UDAR chápať ako núdzovú stratégiu tých, ktorí sú vytláčaní zo Strany regiónov a chcú sa za nejakým spôsobom podieľať na moci.
Euromajdan je dôležitou príležitosťou pre Klička. Popularita jeho strany od parlamentných volieb 2012 upadala a protesty využíva ako politickú kampaň pre prezidentské voľby v roku 2015. Dokonca minulý týždeň na zhromaždení na Euromajdane vyhlásil predčasné prezidentské voľby (14) a súčasná situácia prispieva k rastu jeho ratingu – na začiatku novembra sa jeho preferencie takmer vyrovnali Janukovičovým preferenciám (15). To, že Kličko je kreatúrou skupiny Firtaš – Ľovočkin je na Ukrajine verejným tajomstvom a je to očividné aj pre ukrajinskú opozíciu, ktorá je súčasne tak oslabená, že pravdepodobne Ľovočkin a Firtaš s pomocou Klička sa snažia vytvoriť opozíciu voči Strane regiónov (16). Už nie je ani tajomstvom, že Ľovočkin a Firtaš financujú aj Jaceňuka (17). V súčasnosti možno vidieť prebiehajúce procesy a pokusy o vytvorenie opozície voči doneckej rodine, ale aj Strane regiónov samotnej, pretože nedonecké elementy sú z nej sústavne vytlačované. Podľa medializovaných informácii sa Kličko aj vzdal možnosti kandidovať za primátora Kyjeva, aby si tak zvýšil šance (a šetril sily) na prezidentské voľby (18). Dôležitosť Klička ako politického hráča sa odvíja od účelu, na ktorý bol vytvorený. Ako uvádza občiansky aktivita Alexej Alexandrov v rozhovore portál Despiteborders.com, Kličko je politikom proti svojej vôli a tí čo idú na stretnutia s ním idú na stretnutia s boxerom, nie s vodcom. A ďalej dodáva, že jeho rating sa nachádza momentálne na vrchole a bude iba klesať (19); je celkom možné, že ak vyplní svoje úlohy, na ktoré bol stvorený – boj s doneckou rodinou – bude odložený na dôstojné miesto.
Nové plynové dohody s Ruskom – vnútropolitický kontext
Ukrajina sa nachádza na geopolitickej križovatke (20), a v prípade, ak by súhlasila s integráciou na východ s Colnou úniou Eurázijského hospodárskeho spoločenstva, Ruská federácia by pristúpila spolu s Ukrajinou k revízii zmlúv o dodávkach zemného plynu (21), ktorá by sa netýkala len ceny plynu, no ale aj celkovej zmeny architektúry spoločných vzťahov plynúcich z týchto dohôd. Preskúmanie rusko-ukrajinských plynových dohôd bude mať za následok pravdepodobne aj zmenu v pomere síl v prostredí ukrajinskej oligarchie. Súčasnosti majú právo na import plynu na Ukrajinu tri súkromné spoločnosti: DTEK (Rinat Achmetov), Ostchem (Dimitrij Firtaš) a VETEK (Sergej Kurčenko). Toto právo spoločnosti získali v októbri v roku 2012, keď Najvyššia rada Ukrajiny zrušila obmedzenie, podľa ktorého import plynu mohla realizovať iba štátna spoločnosť Naftogas. Najväčším súkromným importérom plynu na Ukrajine je práve Firtašova spoločnosť Ostchem, ktorá v roku 2012 importovala 15 percent ukrajinskej spotreby (8 miliárd kubických metrov plynu). Ostchem importuje plyn z Ruska a Turkménska; spoločnosti DTEK a VETEK sa sústreďujú na dovoz plynu z Maďarska (22) a štátna Naftogas kupuje plyn od Gazpromu a nemeckej RWE (23). Jedinými spoločnosťami, ktoré importujú plyn z Ruska je štátna spoločnosť Naftogas a Firtašova Ostchem (24) Firtaš dlhodobo známy svojimi obchodmi s ruským a turkménskym plynom, na ktorých zarobil a následne investoval do vybudovania svojho mediálneho impéria. Začiatkom decembra bola zverejnená informácia, podľa ktorej Gazprom rokuje so spoločnosťou VETEK o dodávkach 10 miliárd kubických metrov plynu od 1. januára 2014, rovnako sa však uvažuje o štruktúrach Firtaša (25). Prípadné podpísanie dohody medzi VETEK-om a Gazpromom nie je iba ekonomickým, ale aj politickým rozhodnutím. Sergej Kurčenko je podľa medializovaných informácií človekom blízkym staršiemu synovi prezidenta Viktora Janukoviča (26). Možná výmena Firtaša za Kurčenka (27) ukáže, že Kremeľ stavil na ľudí lojálnych doneckej rodine. Ak sa Janukovičovi podarí obísť Firtaša, mohol by sa ľahšie zbaviť aj Ľovočkina a jeho ľudí. Na druhej strane je možné, že Kremeľ staví na Firtaša, aby mohol tlačiť na Janukoviča (28).
Mediálny vplyv skupiny Firtaš – Ľovočkin
Ľovočkin s Firtašom využívajú svoj vplyv aj mediálnej sfére. Ukrajinské televízne spoločnosti sú takmer výlučne ovládané štyrmi oligarchami. Najpopulárnejší televízny kanál na Ukrajine INTER, ktorý je kontrolovaný Firtašom a Ľovočkinom, koncom novembra minulého roka počas násilného rozpustenia Euromajdanu opisoval udalosti z pozícií opozičného média – vysielal vystúpenia opozičných poslancov a priame prenosy z Euromajdanu. V tom čase média patriace ostatným oligarchom ako Achmetovovi, Pinčukovi, Kolomojskému sa tiež venovali téme, no všetky nestranne – bez favorizovania opozície, ako to bolo v prípade televízie INTER (29) (30). Jeden z bývalých vlastníkov tejto spoločnosti – Valerij Choroškovskij – je známy z politického života. Po tom čo za zvláštnych okolností sa neobjavil v novom povolebnom kabinete (31), tejto televízii bol nanútený štátny dohľad, ktorého sa zbavila v máji minulého roka (32). Táto televízia vysiela na Ukrajine najpopulárnejší politický formát Šuster live, ktorý vo februári minulého roka prešiel zo štátnej televízie na INTER (33), kam ho podľa dostupných informácií tiež dotiahol Ľovočkin (34). Bolo len otázkou času, kedy spôsobí opozičný charakter tejto televízie Ľovočkinovi problémy (35).
Firtaš s Ľovočkinom majú záujem o ovládnutí najpopulárnejších médií v krajine. Tieto médiá médiá, ako Ukrajinská pravda alebo Zerkalo Nedeli, sú ovládané ľuďmi z prostredia ukrajinskej opozície. Podľa vyjadrenia nemenovaného zamestnanca administrácie prezidenta Sergej Ľovočkin vidí, kto z novinárov je perspektívny a začne s ním spoluprácu. Podľa jeho vyjadrenia udržuje priateľské vzťahy s mnohými novinármi , pričom Ľovočkin využíva Ukrajinskú pravdu ako vlastný zdroj. Vo vzťahu k pozíciám Ukrajinskej pravdy uviedol, že je to čosi ako Facebook pre úradnícke a miestne politické štruktúry. Podľa tohto zdroja existuje široké spektrum expertov – komentátorov, pripravených dávať vyjadrenia pre Ukrajinskú pravdu. Zdroj uvádza aj mená ukrajinských žurnalistov, ktorí majú nadštandardné vzťahy s Ľovočkinom – ide o Júliu Mostovuju, hlavnú redaktorku Zerkala Nedeli; Alenu Pipulu, hlavnú redaktorku Ukrajinskej pravdy (36). Mostovaja, ako internetové zdroje preukazujú, skôr má za sebou históriu konfrontačných vzťahov s Ľovočkinom, ako nadštandardné vzťahy (37) a zdroj uvádza, že Ľovočkin ovláda aj iných opozičných novinárov. V prípade Pipuly je len ťažké overiť jej prepojenie s Ľovočkinom. V oboch prípadoch pravdepodobne nepôjde o vierohodnú informáciu, pretože práve Ľovočkin stojí za mediálnymi klonmi Ukrajinskej pravdy – Ukrajinská nepravda, ktorá kopíruje jej meno (38) a Ukrajinskej krivdy – ktorá kopíruje kompletnej jej dizajn (39). Ďalším faktom podporujúcim tézu antagonického vzťahu Ľovočkina k obom opozičným médiám je charakter obsahu klonov, kde dochádza častým útokom voči hlavným redaktorkám Ukrajinskej pravdy (40) a Zerkala nedeli (41). Všetko toto môže byť dôsledkom toho, že sa Ľovočkin spolu s Firtašom v minulosti snažili kúpiť Ukrajinskú pravdu, no hlavná redaktorka podobné pokusy z rôznych dôvodov odmietala, medzi ktoré patrili finančné záväzky voči ukrajinskej opozícii, osobná nepriazeň voči Ľovočkinovi alebo silu Ukrajinskej pravdy, cez ktorú sa dá dosiahnuť taký vplyv, ktorý sa len tak jednoducho nedá kúpiť za peniaze. Podľa všetkého z dôvodu, že sa im nepodarilo Ukrajinskú pravdu kúpiť, snažia sa ju zničiť. Ukrajinská nepravda a Ukrajinská krivda sú projektmi Ľovočkina a Firtaš do boja vytiahol serióznejšie médium INSIDER (42), ktorý je svojím obsahom, rovnako ako Ľovočkinové projekty, kritický voči vládnej moci a robí PR Euromajdanu (43).
Zdroj uvádza aj iných žurnalistov Ukrajinskej pravdy, ktorí majú byť pod vplyvom Ľovočkina (44) (45), a to Mustafu Najema (kvôli Ľovočkinovi musel skončiť so svojou politickou talkshow After Life v štátnej televízii, ktorá konkurovala Šuster Live) (46) a Sergeja Leščenka, ktorí mali rozšíriť verziu to tom, že Andrej Kľujev vydal príkaz na násilné rozpustenie Euromajdanu (47).
Záver
Náznaky určitého konfliktu medzi doneckou rodinou a skupinou Firtaš – Ľovočkin bolo možné badať už pred parlamentnými voľbami 2012, ktoré viedli k vytvoreniu strany UDAR Vitalija Klička s významným zastúpením členov skupiny a ich oslabením v prostredí Strany regiónov, čo bolo potvrdené aj tým, že osobnosti s nimi spájané – Viktor Baloga (48) a Valerij Choroškovskij sa do nového kabinetu už nedostali (49). Zaujímavé je, že obaja boli zástancami eurointegrácie Ukrajiny [napríklad (50)].
Medzi tým sa Firtaš s Ľovočkinom snažili ovládnuť elitné opozičné médiá – Ukrajinskú pravdu a Zerkalo Nedeli. Od polovice minulého roka sa objavujú špekulácie o tom, že spoločnosť VETEK ovládaná doneckou rodinou sa má stať novým partnerom Gazpromu (51), a tak prakticky nahradiť v tomto smere spoločnosť Ostchem ovládanú štruktúrami skupiny Firtaš – Ľovočkin, čo by mohlo viesť k ich postupnej likvidácii.
V novembri minulého roka prezident Janukovič pozastavil eurointegráciu Ukrajiny s odvolaním sa na nedostatky v hospodárskych intenciách dohody. Tie by mohli fakticky viesť k likvidácii monopolov ukrajinskej oligarchie najmä kvôli zavedeniu zdravého konkurenčného prostredia, problémom s harmonizáciou a k odrezaniu od tradičných trhov SNŠ (52). Potom sa ľudia na znak protestu začali schádzať na majdane bez straníckej symboliky, až po pár hodinách sa tam objavili prví opoziční politici Jacenjok, Tjagnibok a Kličko a s nimi aj novinár Ukrajinskej pravdy Mustafa Najdem (53), ktorý je ako sme uvádzali vyššie pod vplyvom Ľovočkina. Protesty pokračovali až do 30. novembra, keď bolo podľa informácií Mustafu Najdema a Sergeja Leščenka realizované násilné rozpustenie zhromaždenia silovými štruktúrami na základe rozkazu Andreja Kljueva, tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny, ktorý sa v rámci štruktúr Strany regiónov spolu s Rinatom Achmetovom snaží vytlačiť skupinu Firtaš – Ľovočkin. V tejto súvislosti bol predvolaný na generálnu prokuratúru Najdem, ktorá na základe vyšetrovania došla k záveru, že Euromajdan dal rozohnať Alexander Popov, kyjevský starosta a Ľovočkinova kreatúra (54), za čo Alexander Popov bol odvolaný z postu, v každom prípade, ako kyjevský starosta, musel vedieť o brutálnom zásahu proti demonštrantom (55). Povov bol obetovaný, pretože s ním už nebudú počítať v opätovných voľbách na starostu (56) – ako sme uvádzali vyššie o Vitaliovi Kličkovi sa špekuluje ako o možnom kandidátovi na kyjevského starostu. Následne na to Ľovočkin podal demisiu na svoj post vedúceho Administrácie prezidenta Ukrajiny, ako protest proti násilnému policajnému zásahu, za ktorým podľa medializovaných informácii stojí on sám.
Ďalej nasledoval rad udalostí spomenutých v tomto článku – vystúpenie časti jeho a Firtašových ľudí zo Strany regiónov, masívna mediálna podpora Euromajdanu zo strany ich televízie (televízií), profilovanie sa ich kreatúry, známeho športovca Vitalija Klička, ako vodcu opozície a možného prezidentského kandidáta a napokon výzvy Bogoslovskej na vytvorenie nového vládneho kabinetu z ľudí z radov opozície, nezávislých poslancov a (bývalých) poslancov Strany regiónov. Reakcia doneckej rodiny na seba nenechala dlho čakať.
Dňa 16. januára 2014 Najvyššia rada Ukrajiny schválila sériu zákonov, ktorých úlohou bude ochrániť Ukrajinu od možnej politickej nestability. Tieto zákony majú v podstate obmedziť právo zhromažďovania a združovania, uľahčiť zbavenie imunity poslanca, zvýšiť tresty za útok na verejného činiteľa, zavádzajú tresty za ohováranie, distribúciu extrémistických materiálov, možnosť obmedzenia prístupu na internet resp. webové stránky s určitým obsahom alebo kúpu SIM kariet na pas a iné [pozri napríklad (57)]. Tento krok možno odôvodniť ako pokus o stabilizáciu, krajiny, ktorá je potrebná najmä z geopolitického hľadiska, v prípade ak sa Ukrajina bude pokúšať získať finančnú pomoc zo strany Ruska a Číny. Ak chce Janukovič ruské a čínske peniaze, musí preukázať, má že moc pevne v rukách (58). Alexandrov v interview pre náš portál naznačuje, že Strana regiónov priváža nezamestnaných a študentov z Holiča na Euromajdan (59). Podobný scenár je možný, v prípade, ak je to organizované práve ľuďmi najmä okolo Ľovočkina a Firtaša; je to v celku lacné riešenie, ak berieme do úvahy vysokú nezamestnanosť a nízku priemernú mzdu na Haliči. Osobitou kategóriou na protestoch sú ľudia, ktorí vyhľadávajú násilné strety s políciou, čo môže byť tiež lacné riešenie, ako vyvolať zmätok (60).
Osobitne zaujímavou kapitolou je hlasovanie za predmetné zákony. Ako uvádzame vyššie, zo Strany regiónov po násilnom rozpustení Euromajdanu odišla skupina poslancov, ktorých možno podľa medializovaných informácii prepojiť s osobou Dimitrija Firtaša. Všetci nám známi ľudia prepojení s Ľovočkinom a tí prepojení s Firtašom, ktorí ostali v strane, hlasovali za prijatie zákonov. Z uvedenej situácie (odchodu časti tejto skupiny zo strany) možno vyvodiť záver, že medzi Ľovočkinom a Firtašom existujú názorové rozdiely, čo sa týka riešenia krízy s doneckou rodinou. Situácia nasvedčuje tomu, že Firtaš zaujal radikálnejší postoj (možno preto, že donecká rodina sa ho snaží vytlačiť z rusko-ukrajinských plynových vzťahov) a Ľovočkin bude boj s doneckou rodinou evidentne skúškať ešte v rámci straníckych štruktúr.
Na druhý deň po schválení zákonov bol Ľovočkin odvolaný z postu vedúceho Administrácie prezidenta Ukrajiny a bol vymenovaný za Janukovičovho poradcu. V médiách sa špekuluje, že za jeho odvolaním stojí sám Andrej Kľujev (61), o ktorom sa aj uvažuje, že zaujme jeho miesto (62). Napriek politickej nemilosti ide o silnú osobnosť, za ktorou stoja biznis štruktúry, ktoré sú politicky vplyvné, teda Janukovič sa snaží si Ľovočkina držať pri tele.
Poznámky
(1) Янукович сделал Левочкина своим советником, Украинская правда, 14. 01. 2014, URL: link
(2) Левочкин подал в отставку – СМИ, Украинская правда, 30. 11. 2013, URL: link
(3) Ondrejčík, M.: Pozadie Strany regiónov a vonkajší vektor Ukrajiny, DespiteBorders.com, 28. 10. 2012, URL: link
(4) Эксперты: Фирташ и Левочкин развязали войну против Семьи и ее ставленника в МВД Захарченко, «NR2.Ru», 24. 07. 2013, URL: link
(5) Муж Богословской нардеп Мельниченко тоже вышел из Партии регионов, Украина Криминальная, 01. 12. 2013, URL: link
(6) Богословская рассказала о причинах выхода из Партии регионов, Вести.ua, 02. 12. 2013, URL: link
(7) Рудьковский вышел из фракции Партии регионов, ЛІГАБізнесІнформ, 01. 12. 2013, URL: link
(8) Воры и лжецы, АРГУМЕНТ, 20. 03. 2013, URL: link
(9) Myж Бoгocлoвcкoй нapдeп Meльничeнкo вcлeд зa жeнoй вышeл из Пapтии peгиoнoв, Пpecтyпнocти HET, 01. 12. 2013, URL: link
(10) Богословская будет поддерживать оппозиционного кандидата на президентских выборах, NEWSru.ua, 05. 01. 2014, URL: link
(11) Богословская договорилась, что выборы не назначают из-за Кличко, Украинская правда, 05. 10. 2013, URL: link
(12) Богословская назвала условия создания нового большинства в Раде, ЛІГАБізнесІнформ, 15. 01. 2013, URL: link
(13) Ondrejčík, M.: Strana UDAR Vitalija Klička: reálna alebo systémová opozícia?, DespiteBorders.com, 30. 11. 2012, URL: link
(14) На Евромайдане Кличко объявил о досрочных президентских выборах, CЕГОДНЯ.ua, 19. 01. 2014, URL: link
(15) Кличко вплотную подошел к Януковичу в президентском рейтинге, Украинская правда, 28. 11. 2013, URL: link
(16) Поживанов: «В Австрии семью Януковича сравнивают с семьями Каддафи и Мубарака», FORBES, 29. 07. 2013, URL: link
(17) Тимошенко знает, что Яценюка финансирует Фирташ, Украинская правда, 29. 01. 2009, URL: link
(18) Богословская договорилась, что выборы не назначают из-за Кличко, Украинская правда, 05. 10. 2013, URL: link
(19) Ondrejčík, M.: Situácia na Ukrajine otvára cestu k novej európskej vojne: Alexej Alexandrov v rozhovore pre DespiteBorders.com , DespiteBorders.com, 13. 12. 2013, URL: link
(20) Ondrejčík, M.: Ukrajina na geopolitickej križovatke, DespiteBorders.com, 23. 02. 2013, URL: link
(21) Азаров: Украина получила согласие РФ на пересмотр газового контракта, РИА Новости, 24. 11. 2013, URL: link
(22) СМИ выяснили, почему сокращается реверс венгерского газа в Украину, ФОКУС.ua, 06. 11. 2013, URL: link
(23) Ахметов составит компанию Фирташу и Курченко, FORBES, 19. 07. 2013, URL: link
(24) СМИ: Нафтогаз не планирует закупки у Газпрома до конца года, УНИАН, 12. 11. 2013, URL: link
(25) Янукович с Путиным в пятницу обсудят российский кредит и возможный контракт “Газпрома” с ВЕТЭК, Зеркало недели. Украина, 06. 12. 2013, URL: link
(26) Курченко Сергей Витальевич, ЛIГАБiзнесIнформ, URL: link
(27) Курченко заменит Фирташа? В схеме поставок газа может вновь появиться посредник, Главное, 13. 12. 2013, URL: link
(28) Фирташ отбился от Курченко, или Как Янукович прекратил бунт олигархов, «ОстроВ», 15. 01. 2013, URL: link
(29) Кому выгоден евромайдан?, FORBES, 02. 12. 2013, URL: link
(30) Войны олигархов-2. Медиа-пространство евромайдана, URL: link
(31) Почему Хорошковский боится ехать в Киев?, Главком, 21. 02. 2013, URL: link
(32) “Интер” ликвидирует общественный совет, потому не нуждается в “цензуре своей работы”, Украинская правда, 07. 03. 2013, URL: link
(33) “Шустер Live” переезжает на “Интер”, CЕГОДНЯ.ua, 19. 02. 2013, URL: link
(34) Мустафа Найем закрыл свой проект из-за Левочкина?, Украинская правда, 18. 02. 2011, URL: link
(35) Хорошковский станет эмигрантом или Левочкин уйдет из АП, CЕГОДНЯ.ua, 05. 02. 2013, URL: link
(36) Два мира два майдана, Украинское рейтинговое агентство “УРА, 20. 12. 2013, URL: link
(37) Левочкин Сергей Владимирович, Политрада, URL: link
(38) URL: link
(39) URL: link
(40) Алена Притула не хочет выплачивать «белую» зарплату, а сотрудники «УП» жалуются на цензуру, Українска кривда, 12. 09. 2013, URL: link
(41) «Зеркало недели»: полное досье, Українска кривда, 15. 01. 2014, URL: link
(42) URL: link
(43) Фирташ и Левочкин создают клоны известных украинских Интернет-СМИ, «NR2.Ru», 27. 08. 2013, URL: link
(44) Два мира два майдана, Украинское рейтинговое агентство “УРА, 20. 12. 2013, URL: link
(45) СМИ: Конфликт Клюев-Левочкин угрожает устойчивости власти (Украина), ИА REGNUM, 18. 12. 2013, URL: link
(46) Мустафа Найем закрыл свой проект из-за Левочкина?, Украинская правда, 18. 02. 2011, URL: link
(47) День і ніч Віктора Януковича. Хто утопив ЄвроМайдан у крові, Украинская правда, 06. 12. 2013, URL: link
(48) Фирташ отобрал Львовщину у Балоги и поставил туда героя педофильного скандала, RUpor.info, 20. 04. 2010, URL: link
(49) Ondrejčík, M.: Ukrajina na geopolitickej križovatke, DespiteBorders.com, 23. 02. 2013, URL: link
(50) Балога считает, что Кремль боится евроинтеграции Украины, CЕГОДНЯ.ua, 28. 08. 2013, URL: link
(51) Украина показала “Газпрому” новое лицо, Коммерсантъ, 17. 06. 2013, URL: link
(52) Ondrejčík, M.: Ukrajinské “nie” asociačnej dohode: základné súradnice pozastavenia integračného procesu, DespiteBorders.com, 30. 11. 2013, URL: link
(53) Евромайдан в Киеве, день первый: ночная хроника, ЛІГАБізнесІнформ, 22. 11. 2013, URL: link
(54) Левочкин сыграл Поповым в поддавки с оппозицией, Комментарии, 11. 02. 2013, URL: link
(55) За разгон Евромайдана уволены Попов и Сивкович, ОБОЗРЕВАТЕЛЬ, 14. 12. 2013, URL: link
(56) Янукович уволил стрелочников за разгон студентов на Майдане, «NR2.Ru», 14. 12. 2013, URL: link
(57) URL: link
(58) Braxatoris, M.: Aktuálne východiská pre Ukrajinu, DespiteBorders.com, 07. 12. 2013, URL: link
(59) Ondrejčík, M.: Situácia na Ukrajine otvára cestu k novej európskej vojne: Alexej Alexandrov v rozhovore pre DespiteBorders.com , DespiteBorders.com, 13. 12. 2013, URL: link
(60) URL: link
(61) Клюев решит, что делать с Левочкиным, ДеПо, 25. 12. 2013, URL: link
(62) Главой Администрации президента может стать Захарченко или Клюев — политолог, Факты и комментарии, 18. 01. 2013, URL: link