Fakt, že Ukrajina koncom novembra pozastavila asociačný proces, súvisí predovšetkým s hospodárskymi faktormi. Tie zasahujú tak Ukrajinu ako celok, ako aj partikulárne jej mocenské elity:

1.    Ukrajina by mohla v prípade podpísania asociačnej dohody a očakávanej hospodárskej blokády zo strany Colnej únie  stratiť ročne 1,2 % HDP. Na druhej strane by jej vstup do Colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu priniesol ročný rast HDP vo výške 7 %. Ozývajú sa aj hlasy z Európy, ktoré predmetné straty pripúšťajú a volajú po ich kompenzácii. Práve absenciou akýchkoľvek hospodárskych garancií zo strany Európskej únie ukrajinská politická elita vysvetľuje pozastavenie procesu európskej integrácie (1).
2.    Požiadavky kladené na Ukrajinu zo strany EÚ vrátane zlepšenia stavu podnikateľského prostredia a slobodného prístupu európskych spoločností na ukrajinský trh sú v rozpore s partikulárnymi hospodárskymi záujmami jej mocenských elít.

Konštatovanie uvedené v prvom bode treba na dôvažok vnímať v kontexte prehlbujúcich sa hospodárskych problémov a najmä zlej finančnej kondície Ukrajiny. Ako stabilizačný prvok prichádza do úvahy Medzinárodný menový fond (MMF), EÚ, Rusko a prípadne Čína. Po tom, ako EÚ zaujala zamietavé stanovisko o. i. k možnej sanácii neželaných dôsledkov asociácie Ukrajiny s EÚ vo forme hospodárskej blokády zo strany Colnej únie, ťažko očakávať, že by sa Únia mala stať pre ukrajinskú ekonomiku zárukou ekonomickej a finančnej stability. Bez vonkajších garancií pritom Ukrajina nemá šancu čeliť ekonomickým výzvam a hrozbám súčasnosti, medzi ktoré patrí predovšetkým dlhová kríza (2). Počas konania aktuálnych protestov proti pozastaveniu asociačného procesu ukrajinské vedenie horúčkovito rokuje s tretími stranami o pôžičkách a o ďalších otázkach hospodárskej spolupráce.

Dňa 7. 12. 2013 MMF zareagoval na predtým vznesenú požiadavku Ukrajiny na poskytnutie ďalšej pôžičky vo výške 4 miliárd USD formuláciou predbežných požiadaviek. K nim sa radí dohoda na realizácii politiky vedúcej k odstraňovaniu disproporcií a k stimulácii hospodárskeho rastu; väčšia pružnosť výmenného kurzu ukrajinskej hrivny za súčasného upevňovania finančného sektora, rozpočtová konsolidácia, zníženie kvázi-fiškálnych strát v energetickom sektore a uskutočnenie rozsiahlych štruktúrnych reforiem smerom k zlepšeniu podnikateľskej klímy a stimulácii hospodárskeho rastu (3). Tieto podmienky sčasti pripomínajú niektoré požiadavky zo strany EÚ a je otázne, či bude Ukrajina pripravená a ochotná ich plniť.

Vlnu otázok vyvolalo rozhodnutie prezidenta Janukoviča vycestovať počas nepokojov vo svojej krajine do Číny, v ktorej sa počas svojej návštevy v dňoch 3. 12. 2013 – 6. 12. 2013 pokúšal získať pôžičku a investície do ukrajinskej ekonomiky. Podpísal tam 10 ukrajinsko-čínskych medzištátnych dohôd vrátane programu rozvoja strategického partnerstva na roky 2014 – 2018 a dohody o priateľstve a spolupráci (4) (5).  Podľa vyjadrenia Janukoviča na Ukrajinu na základe uzatvorených dohôd smeruje 8 miliárd USD čínskych investícií (6). Napriek očakávaniam však nebola dohodnutá žiadna pôžička zo strany Číny (7), čo možno vysvetliť jednak obavou z destabilizácie situácie na Ukrajine a tým ohrozenia návratnosti úverových prostriedkov (v tejto súvislosti sa spomínajú aj nedávne neblahé skúsenosti Číny s investíciami do sudánskej a tuniskej ekonomiky (8)), jednak faktom, Čína necháva hospodársku stabilizáciu Ukrajiny na Rusku, do tradičnej zóny vplyvu ktorého táto krajina spadá (9).

Skutočnosť, že sa Janukovič rozhodol opustiť svoju nepokojmi zmietanú krajinu počas v nej prebiehajúceho samitu OBSE, svedčí o nástojčivosti finančných problémov, v ktorých sa Ukrajina ocitá. Očakávaná finančná injekcia môže reálne prísť zrejme len z Ruska, pričom však výmenou za garancie o. i. vstupu Ukrajiny do Colnej únie (10). Nie náhodou smerovala po Číne ďalšia zahraničná návšteva Janukoviča do Ruska. Dňa 6. 12. 2013 uskutočnil pracovné stretnutie s Vladimírom Putinom, predmetom ktorého  bola o. i. príprava dohody o strategickom partnerstve, prílohou ktorej má byť cestovná mapa, odstraňujúca nesúladné prvky v obchodno-hospodárskych režimoch (11). Podľa vyjadrenia premiéra Azarova sú Ukrajina a Rusko naladené na úplné odstránenie nezhôd, ktoré sa nazhromaždili za posledné tri roky vrátane tých, ktoré sa týkajú zmluvy o dodávkach plynu a narušenia bilaterálnej spolupráce v oblasti výroby (12). Ukrajina sa pritom už dlhšiu dobu usiluje o revíziu zmluvy o dodávkach plynu, pričom cenu za dodávky považuje za prehnanú. V dôsledku nezhôd znižuje objem dodávok z Ruska a zvyšuje paralelné zásobovanie z európskych rezerv a vlastnej ťažby tejto suroviny. Podľa britského novinára Edwarda Lucasa bola výsledkom stretnutia Janukoviča s Putinom strategická dohoda o pôžičke v sume 5 miliárd USD a cene za plyn vo výške menej než 200 USD za 1000 kubických metrov výmenou za vstup Ukrajiny do Colnej únie (13). Pre porovnanie, podľa zmluvy z roku 2009 Rusko dodáva Ukrajine plyn za vyše 500 USD za 1000 kubíkov.  Podľa Lucasa má Ukrajina vstúpiť do Colnej únie do roku 2015, keď sa končí Janukovičov prezidentský mandát (14).

Podľa názoru ukrajinského experta Viktora Neboženka bude musieť Janukovič pred získaním akejkoľvek relevantnej pôžičky zo strany Ruska či z Číny dokázať, že ešte stále drží moc v štáte vo svojich rukách (15).  V tomto smere veľa závisí od toho, či sa budú opakovať chyby, akou bolo napr. rozohnanie protestu na kyjevskom Majdane. To dalo opozícii do rúk silnú zbraň a zmobilizovalo opozične naladenú  verejnosť k účasti na ďalších protestoch. Zatiaľ však protestné aktivity čo do počtu zúčastnených v pomere k celkovému počtu obyvateľstva pripomínajú viac slovenské protesty Gorila, než protesty na Ukrajine z roku 2004. Po prvotnej masovej účasti počty protestujúcich rapídne klesli, súčasne s čím však narástla radikálnosť a násilné sklony tých demonštrantov, ktorí v protestných aktivitách zotrvali. Počty demonštrantov nedosahujú tie spred deviatich rokov  a ich aktivity nie sú natoľko dobre organizované. Protestujúci sa musia v snahe zaistiť si pozície opevňovať a možno očakávať ich izoláciu v niekoľkých ohniskách. Ak sa vládnuca moc do príchodu tuhých zím nebude dopúšťať zásadných taktických chýb a ustojí svoje pozície, obnovenie protestov s masovou účasťou možno po ich predpokladanom utlmení očakávať zrejme až na jar. Dovtedy sa budú demonštranti pokúšať o silové a okupačné riešenia, ktoré však s pravdepodobne nepovedú k splneniu ich radikálne formulovaných cieľov a ktoré vzhľadom na násilnú povahu protestných aktivít (na rozdiel od predstaviteľov niektorých európskych krajín) otvorenie nepodporuje ani USA (16) či OBSE (17). Výhodou pre súčasnú vláducu elitu je stav opozície, v ktorej absentujú silní, nezávislí a všeobecne akceptovaní  lídri. Arsenij Jaceňuk nemá potenciál zjednotiť a viesť mnohoraké opozičné skupiny a za Vitalijom Kličkom stoja, ako ukázala naša analýza pozadia jeho strany (18), rovnaké alebo podobné skupiny oligarchov, ako za prezidentom Janukovičom a Stranou regiónov.

Západ sa bude prirodzene brániť začleneniu Ukrajiny do zóny eurázijských integračných zoskupení, ktorým príde o zaujímavý trh aj o istú nárazníkovú zónu medzi ním a Ruskom.  Účinným spôsobom, ako by mohol tejto udalosti predísť, by bolo poskytnutie garancií sanácie dôsledkov možnej hospodárskej blokády Ukrajiny zo strany Colnej únie v prípade podpísania asociačnej dohody s EÚ a prípadne ďalších ekonomických záruk.  EÚ však aj vzhľadom na svoje vnútorné problémy aktuálne nebola natoľko silná a jednotná, aby sa rozhodla pre takýto krok. Keďže Ukrajina bytostne potrebuje vonkajšie garancie zachovania svojej finančnej kondície a pod., pragmaticko-ekonomický rozmer medzinárodných vzťahov, do ktorých je začlenená, determinuje smerovanie jej zahraničnopolitického vektora na Ruskú federáciu. Západ sa v rámci vzniknutej situácie zrejme obmedzí na podporu silných odstredivých tendencií vychádzajúcich z tradične prozápadných regiónov a politických síl a zohrá tak, žiaľ, skôr destabilizačnú, ako stabilizačnú úlohu.