Bulharsko a Rumunsko sú členmi Európskej únie od roku 2007. Súčasťou prístupových zmlúv štátov vstupujúcich do EÚ je aj ich začlenenie sa do schengenského priestoru, ktorý od roku 1999 spadá pod politiky Európskej únie. Krajiny, ktoré sa o zapojenie do schengenského priestoru uchádzajú, musia najprv prijať a implementovať schengenské acquis (1).  Po kladnej záverečnej evaluačnej správe o splnení vstupných podmienok  nasleduje schválenie prístupu Európskym parlamentom a jednomyseľné schválenie Radou EÚ.

Na základe správy schengenskej evaluačnej skupiny Európsky parlament v júni 2011 potvrdil pripravenosť Bulharska a Rumunska pre vstup do schengenského priestoru a ich vstup odsúhlasil, čím sa rozhodovanie presunulo na schôdzu Rady ministrov vnútra. Napriek splneniu všetkých podmienok zo strany Bulharska aj Rumunska dodnes nedošlo k odsúhlaseniu ich vstupu. Proti tomuto kroku sa v posledných dvoch rokoch stavalo najmä Holandsko, ktoré argumentovalo nedostatočnou pripravenosťou krajín. V súčasnosti sa k postoju Holandska pridávajú aj ďalšie krajiny ako Nemecko, Rakúsko a Fínsko (2) . Tento text zhŕňa situáciu s pristupovaním Bulharska a Rumunska a analyzuje možné príčiny nesúhlasu súčasných členských štátov.

1 Schengenský priestor a priebeh vstupného procesu

V súčasnosti predstavuje schengenský priestor územia 26 európskych štátov – z nich 22 je členmi Európskej únie (Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko participujú na schengenskej  spolupráci bez členstva v EÚ) (3) . Hoci Schengenská dohoda medzivládneho charakteru vznikla v roku 1985 mimo Európskej únie, s Amsterdamskou zmluvou v roku 1999 došlo k začleneniu do právneho rámca EÚ a stala sa tak jej integrálnou súčasťou. Spolu s rozširovaním Európskej únie tak  dochádza aj k rozširovaniu schengenského priestoru. Napriek postupujúcej integrácii sú hranice stále viac v réžii jednotlivých štátov ako Únie ako celku. Dôkazom je aj   fakt, že sa pri rozširovaní schengenského územia uplatňuje jednomyseľné rozhodovanie, napriek v EÚ už bežne používanému hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou.

Jeden z úvodných odsekov Amsterdamskej zmluvy hovorí o odhodlaní členských štátov „uľahčiť voľný  pohyb osôb a pritom zaručiť bezpečnosť svojich národov utvorením priestoru slobody, bezpečnosti a  práva v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy.” (4) V tomto priestore by mal byť voľný pohyb osôb spojený s vhodnými opatreniami, ktoré sa týkajú kontroly na vonkajších hraniciach, prisťahovalectva, práva azylu a predchádzania  a potierania zločinnosti. S voľným pohybom osôb a schengenskou spoluprácou v rámci politík Európskej únie úzko súvisia aj nasledujúce oblasti: problematika azylu a imigrácie, súdna spolupráca v občianskych záležitostiach, súdna spolupráca v trestných záležitostiach, policajná a colná spolupráca, občianstvo Európskej únie, boj proti diskriminácii, terorizmu, organizovanému zločinu,  obchodovaniu s ľuďmi a boj proti drogám. Bezpečnosť a uplatňovanie práva v spoločnom priestore viacerých štátov bez vnútorných hraníc sú pre jeho funkčnú existenciu nevyhnutné. Princíp fungovania schengenského priestoru z hľadiska vonkajších vplyvov  je princípom, kde je celok taký silný ako silná je jeho najslabšia časť. Kvôli tomu členské štáty dbajú na to, aby po pristúpení nových členov nedochádzalo k zbytočnému oslabeniu jeho fungovania a zabezpečenie územia zostalo na úrovni minimálne takej, ako dovtedy. Túto funkciu má zaručovať prijatie schengenského acquis, ako aj jeho praktická implementácia nielen pri ochrane vonkajších hraníc.

Evaluácie pripravenosti budúceho nového člena schengenského priestoru začínajú tým, že daná krajina vydá prehlásenie o pripravenosti. Tím evaluačnej skupiny rozdistribuuje vstupujúcim krajinám dotazníky, ktoré sa týkajú všetkých častí schengenského acquis (ochrana dát, Schengenský informačný systém SIS, vzdušné, pozemské a morské hranice, policajná spolupráca a víza) a vykoná hodnotiace návštevy. Vo výsledku pripraví správy, ktoré obsahujú faktické opisy, odhady, hodnotenia a odporúčania, ktoré môžu ďalej vyžadovať dodatočné opatrenia a kontrolné návštevy. Plné znenia správ schengenských evaluácií nie sú zverejňované pre svoj citlivý obsah týkajúci sa napr. spôsobov ochrany hraníc (5).

V prípade Bulharska a Rumunska Európsky parlament vo svojom hodnotení dodatočne upozornil na fakt, že hranica Bulharsko-Turecko-Grécko je jednou z najcitlivejších miest pre prechod imigrantov a v tejto súvislosti požaduje, aby Bulharsko aj po vstupe do schengenského priestoru malo pripravený špeciálny plán a prostriedky na odolávanie pravdepodobnému migračnému náporu na tejto hranici (6) . Celkovo Bulharsko s Rumunskom schengenskými hodnoteniami uspokojivo prešli.

2 Súčasný stav pristupovania Bulharska a Rumunska

V júni 2011 schválili poslanci Európskeho parlamentu (pomerom hlasov 487 za, 77 proti a 29 sa zdržalo)  (7); správu príslušného výboru EP o splnení vstupných podmienok zo strany Bulharska a Rumunska a posunuli tým hlasovanie o tejto záležitosti na schválenie Rade ministrov pre spravodlivosť a vnútro (8) . Napriek tomu nedošlo k odsúhlaseniu ich vstupu. Začatie samotného hlasovania o tejto otázke v júni 2011 blokovali podľa portálu Euractiv (9)  Francúzsko, Nemecko, Fínsko, Holandsko, Belgicko a Švédsko a odsunuli ho najskôr na september 2011. Od tohto obdobia bolo najhlasnejším odporcom bulharského a rumunského vstupu Holandsko, ktorého predstavitelia podmienili svoj súhlas s ich vstupom dvoma po sebe pozitívnymi správmi v rámci mechanizmu overovania a spolupráce pre Bulharsko a Rumunsko (viď nižšie). Medzi odporcov patrí aj Fínsko (10) . Fínska ministerka vnútra nesúhlas vysvetľuje slabými posunmi Bulharska a Rumunska v boji proti korupcii a v reformách súdnictva. Bulharsko a Rumunsko považujú tento postup za diskriminujúci a mnohé hlasy sa ozývajú s tým, že ide o populizmus holandských vládnych predstaviteľov.

2.1 Mechanizmus overovania a spolupráce pre Bulharsko a Rumunsko (CVM – Cooperation and Verification Mechanism)

Mechanizmus spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko je aktivitou Európskej komisie, ktorej cieľom je zredukovať nedostatky, ktoré tieto krajiny po vstupe do Európskej únie ešte majú v oblastiach reforiem súdnictva, boja s korupciou a organizovaným zločinom. Komisia pokladá účinnosť súdneho systému a funkčnosť správnych orgánov za nevyhnutné pre zavedenie a fungovanie voľného trhu a priestoru slobody, bezpečnosti a práva. Každá z krajín má preto od decembra 2006 určené hodnotiace kritériá (viď(11); a (12)), na základe plnenia ktorých Európska komisia každých 6 mesiacov vypracováva správu o tom, či boli kritériá naplnené alebo v akom stave sa ich plnenie nachádza. V dokumente, ktorý ustanovuje tento mechanizmus sa predpokladá, že by mal zotrvať v platnosti, kým Bulharsko s Rumunskom kritériá uspokojivo nenaplnia (13) . Prvá z hodnotiacich dvojíc správ vyšla na konci júna 2007 – 6 mesiacov od vstupu týchto krajín do Európskej únie. Zatiaľ posledná hodnotiaca správa pre Rumunsko vyšla 30.1.2013.

Okrem Európskeho parlamentu aj Európska komisia prostredníctvom vyhlásení jej predsedu Barrosa pokladá podmienky kladené na Bulharsko a Rumunsko pri vstupe do schengenského priestoru za splnené. Na jednej strane tak stojí supranacionálna politika Komisie s podporou Európskeho parlamentu, ktorí na základe vopred právne deklarovaných a následne splnených kritérií obhajujú pripojenie sa Bulharska a Rumunska ku schengenskému priestoru, na strane druhej stoja zástupcovia vlád členských štátov v Rade EÚ, ktorí uplatňujú svoje jednomyseľné postavenie v tejto politike. Bez súhlasu každej z členských krajín schengenského priestoru vstup Bulharska a Rumunska nie je možný. Nie je teda otázkou, či pokrok Bulharska a Rumunska pri mechanizme spolupráce a overovania súvisí alebo nesúvisí s ich vstupom do schengenského priestoru, a teda či je chyba na strane Rady alebo Komisie. Nastavenie typu hlasovania na jednomyseľné umožnilo, že si ho Holandsko stanovilo ako podmienku pre svoj súhlas, a tým ho zahrnulo do otázky ich vstupu. Otázkou je, keď je už tento priestor pre možný nesúhlas vytvorený, či sa využíva v prospech zaistenia bezpečnosti, slobody a práva v schengenskom priestore alebo ide o používanie tejto otázky v prospech politických aktérov v určitých členských štátoch.

Na základe toho, že je schengenský priestor súčasťou politiky utvárania priestoru slobody, bezpečnosti a práva sa zameriame na Bulharsko a Rumunsko v súvislosti s rizikom zvýšenia imigrácie, šírenia organizovaného zločinu a princípmi právneho štátu.

3 Bulharsko, Rumunsko a imigrácia

Väčšina súčasných nelegálnych prisťahovalcov sa do Európskej únie dostala s platnými cestovnými dokumentmi a po vypršaní platnosti víz sa nevrátili do svojej krajiny. V prípade pevninských a námorných miest vstupu Frontex (2012a)  (14); identifikuje 7 hlavných migračných trás do EÚ znázornených na mapke (obr. 1) (15). Bulharsko a Rumunsko sú dotknuté východnou stredomorskou trasou, kde dochádza k prechodu imigrantov z Turecka do Grécka v blízkosti bulharských hraníc. Nasledujúca tabuľka č. 1 zhŕňa dáta za roky 2009 až 2012 o tom, ako frekventnované sú jednotlivé trasy nelegálnymi migrantmi.

Zdroj: ARA, Frontex 2012. a ARA, Frontex 2013 (16)

V roku 2012 bola východná stredomorská trasa najviac zo všetkých trás využívaná pre ilegálne prechody na územie EÚ, v pomere k ostatných trasám tvorila 51% všetkých zaznamenaných prechodov. Medziročne došlo k badateľnému poklesu všetkých vstupov na územie EÚ, takmer na polovicu oproti roku 2011. Za rok 2011 bola východná stredomorská trasa druhou najfrekventovanejšou trasou s podielom 40%. Rok predtým, kedy do Európy ešte neprichádzali vysoké počty imigrantov v dôsledku arabskej jari, bola prvou v poradí s podielom 53,5 % všetkých nelegálnych vstupov. V roku 2009 ju o zlomok percenta predbehla iba cirkulárna sezónna trasa Grécko-Albánsko.

Dáta z operácie Poseidon Land agentúry Frontex preukazujú súvislosť medzi ilegálnym prechádzaním hraníc v Grécku a Bulharsku. Keď na gréckych hraniciach začala pôsobiť táto operácia, došlo k výraznému zníženiu počtu prechodov hraníc na území Grécka a tlak sa preniesol na bulharskú časť územia s Tureckom. Na gréckej strane dosiahol počet prechodov najnižšie hodnoty za posledné tri roky (pokles niekoľko tisíc), kým na bulharskej strane došlo k bezprecedentnému nárastu počtu nelegálneho prekročenia hraníc (nárast o niekoľko stoviek). Viď nasledujúce grafy:

Zdroj: FRAN Ouarterly, Frontex 2012.
http://www.frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/FRAN_Q3_2012.pdf

Pripojením Rumunska do schengenského priestoru sa stane jeho hranica s Ukrajinou a Moldavskom druhou najdlhšou zemskou vonkajšou hranicou Európskej únie, pričom prvou najdlhšou je hranica Fínska s Ruskom. Zároveň by došlo k plynulému pripojeniu územia Grécka ku zvyšku schengenského priestoru. Tento faktor je jedným z najvýznamnejších, ktoré majú vplyv na postoj súčasných členských štátov na pristúpenie Bulharska a Rumunska. Doteraz bolo síce Grécko členom schengenského priestoru, avšak jeho územie stálo osamote. Takto by bolo po novom umožnené osobám, ktoré sa dostanú do Grécka, dostať sa bez vnútrozemských hraničných kontrol cez Bulharsko a Rumunsko do všetkých kontinentálnych častí Európskej únie. V blízkosti bulharských hraníc sa nachádza grécko-turecká hranica pri mestečkách Orestiada a Nea Vissa, ktoré sú frekventovaným miestom ilegálneho prechádzania hraníc. Táto hranica leží necelých 300 km od Istanbulu a jeho medzinárodného letiska. V skutočnosti tak môže byť veľkou prekážkou pri pripojení sa ku schengenskému priestoru pre Bulharsko a Rumunsko práve Grécko, cez ktoré sa podľa tabuľky č. 1 pokúsilo do EÚ vstúpiť 58,6 % všetkých evidovaných nelegálnych migrantov do EÚ za rok 2012 (17). V roku 2010 bolo až 87 % všetkých nelegálnych prekročení hraníc do EÚ evidovaných na území Grécka, v roku 2009 táto hodnota predstavovala necelých 77 %. V roku 2012 došlo k výraznému poklesu nelegálnych prekročení hraníc do EÚ v oblasti Grécka a Turecka, pravdepodobne kvôli dlhodobému pôsobeniu misií Frontex v tejto oblasti (18).

4 Bulharsko, Rumunsko a organizovaný zločin

V roku 2004 existovalo v Bulharsku, ktoré má niečo cez 7 miliónov obyvateľov, cez 50 zločineckých skupín s priemerným počtom 10 členov na skupinu. V rámci Bulharska je zločin okrem Sofie rozšírený v severovýchodnej časti krajiny pri hraniciach s Rumunskom, na juhu pri Plovdive a na juhozápade pri hraniciach s Macedónskom a Gréckom.  V súčasnosti Bulharsko slúži ako tranzitná krajina pre prepravu heroínu a v roku 2005 sa objavili už aj prípady prepravy juhoamerického kokaínu. Podľa odhadov 80% heroínu distribuovaného v Európe transportujú cez Bulharsko albánske a turecké gangy (19) . Bulharsko je tiež krajinou pôvodu a tranzitu pri obchode s ľuďmi a strediskom výroby nepravých eurobankoviek (20).

V Rumunsku existuje približne 40 až 50 organizovaných kriminálnych skupín, s počtom členom variujúcim medzi 10 až 50 na skupinu. Rumunsko je základňou pre iné zločinecké organizácie – napríklad turecké a kurdské gangy. Rumunskí občania sú účastníkmi organizovaného zločinu aj za hranicami Rumunska, kam v poslednej dobe rozšírili svoje aktivity. Vnútroštátne údaje zo súdov ukazujú, že existuje spolupráca medzi skupinami rumunských páchateľov a skupinami z iných krajín, najmä zo západnej Európy, kde majú viac kontaktov ako na území bývalého ZSSR. Niektoré rumunské veľké korupčné aféry sú priamo spojené s organizovaným zločinom s rizikom, že boli preniknuté aj vládne orgány a súdny systém (21) .Čo sa týka portfólia činností, ktorému sa venujú rumunské organizované skupiny, ide o obchod s drogami, zbraňami, prostitúciou, kradnutými autami zo západnej Európy a pašovanie cigariet. Rastie aj záujem o Rumunsko ako o tranzitnú krajinu pre prepravu kokaínu z Južnej Ameriky do Európy, najmä do Nemecka, Holandska, Belgicka a Rakúska. Rumunský organizovaný zločin sa vo väčšej miere prejavuje v obchode s ľuďmi, kde zohrávajú rolu najmä organizované zločinecké skupiny rumunských Rómov (22).

V súčasnosti identifikuje Europol ako jedno z centier zločinu v Európe oblasť Bulharska, Rumunska a Grécka s jadrom práve v Bulharsku (viď obr. 2). Táto oblasť zaznamenala v posledných rokoch najväčšiu expanziu zločinu spomedzi všetkých Europolom identifikovaných centier zločinu v Európskej únii. Príčinami expanzie sú zvýšená miera obchodovania cez Čierne more, rozširovanie počtu trás pre obchodovanie s nezákonným tovarom do aj z Európskej únie cez Balkán a podstatné zvýšenie miery nelegálnej migrácie cez územie Grécka (23).

Rozširovanie medzinárodného obchodu, dopravnej infraštruktúry a nárast podielu internetovej a mobilnej komunikácie prispieva k šíreniu organizovaného zločinu. Zločinecké skupiny si budú prepojenejšie siete a zvyšujú svoju národnostnú a etnickú heterogenitu – 70 % z identifikovaných zločineckých skupín boli mnohonárodnostné. Týmto sa aj internacionalizujú a rozšírujú svoju medzinárodnú pôsobnosť. Sloboda pohybu v Európskej únii napomáha vytvoreniu nových trás vhodných pre organizované zločinecké skupiny v prípadoch, že sú napríklad obvyklé trasy ovládané inou zločineckou skupinou. Správa Europolu SOCTA 2013 identifikuje nasledujúce faktory, ktoré umožňujú šírenie organizovaného zločinu: ekonomická kríza, lepšia doprava a logistické centrá (väčšia flexibilita v prevoze nelegálnych produktov a organizovaní kriminálnych operácií), diaspóry (ako podporné kontaktné jednotky zabývané v rôznych štátoch), faktor korupcie a uplatňovanie princípu právneho štátu, verejná mienka a správanie, internet a elektornický obchod, zákonodarstvo a cezhraničné príležitosti (nutnosť kooperácie a funkčnosti viacerých inštitúcií navzájom od seba závislých). Medzi kriminogénne faktory, ktoré sa podieľajú na raste organizovaného zločinu patrí aj ilegálna migrácia a mobilita ľudí; liberalizácia spoločnosti; internacionalizácia hospodárskych a sociálnych vzťahov; zrušenie pohraničných kontrol a neochota trestných orgánov vystupovať proti skupinám OZ (24) . Naopak, utlmovaniu zločinu môže napomáhať efektívnejšia legislatíva, prísnejšie hraničné kontroly a stabilizácia politickej situácie. Vstup do Európskej únie vyvíja na Bulharsko a Rumunsko väčší tlak pre boj s organizovaným zločinom.

Vyššie popísaný charakter organizovanej trestnej činnosti v Bulharsku a Rumunsku spolu s faktormi, ktoré vo všeobecnosti na jej šírenie vplývajú, indikujú, že odstránenie vnútorných hraníc v Bulharsku a Rumunsku uľahčí šírenie organizovanej trestnej činnosti do súčasných krajín schengenského priestoru skôr, ako by jej šíreniu zabránilo. Liberalizácia obchodu, vylepšovanie infraštruktúry, internacionalizácia vzťahov – tak, ako majú výhody pre zjednodušovanie spolupráce medzi členskými krajinami, majú aj výhody pre spoluprácu organizovaných zločineckých skupín. Zvýšená heterogenita obyvateľov, narastanie počtu diaspór a zvýšená migrácia a mobilita ľudí je dôsledkom umožnenia voľného pohybu a globalizácie. Faktormi, ktoré možno vztiahnuť ako špecifiká tej-ktorej krajiny pri šírení organizovaného zločinu, sú miera korupcie a existencia právneho štátu, verejná mienka a správanie, uplatňovanie legislatívy a efektivita súdnictva a trestných orgánov. V prípade, že by boli tieto oblasti v Bulharsku a Rumunsku ošetrené najmenej účinne zo súčasných členov schengenského priestoru, existuje dôvod pre predpoklad, že ich vstupom by došlo k oslabeniu bezpečnosti spoločnom priestore bez vnútorných hraníc. Stavu Bulharska a Rumunska v týchto oblastiach sa venuje nasledujúca časť textu.

5 Bulharsko, Rumunsko a princípy právneho štátu

Pre porovnanie postavenia Bulharska a Rumunska voči súčasným členom schengenského priestoru v oblastiach korupcie, kvality demokracie a právneho štátu sme použili dáta z nižšieuvedených rebríčkov. Hodnotením vymenovaných premenných/ukazovateľov sa zaoberajú viaceré medzinárodné organizácie. Index vnímania korupcie zostavovaný Transparency International patrí k jednému z najznámejších ukazovateľov miery korupcie v hodnotených štátoch. Jeho výsledky sme kontrolne porovnali s podkategóriou „korupcia” v ďalšom sledovanom rebríčku týkajúceho sa právneho štátu od World Justice Project. Index kvality demokracie od Economist Intelligence Unit zase hodnotí mieru demokracie v krajinách na základe piatich ukazovateľov: volebný proces a pluralizmus; občianske práva a slobody; fungovanie vlády; politická participácia a politická kultúra. Postavenie Bulharska a Rumunska uvádzame v tabuľkách s podrobnejším komentárom pri každej z nich.

5.1 Korupcia

Trasparency International každoročne od roku 1995 zverejňuje rebríček, ktorý znázorňuje, ako úplatkársky vnímaný je verejný sektor daných krajín. Je to rebríček zostavený z viacerých prieskumov, minimálne troch, priemerne ôsmich, kde je krajinám prideľované skóre na stupnici od 0 (najviac vnímaná korupcia v danom štáte) do 10 (najmenej vnímaná). Prieskum sa robí prevažne medzi podnikateľmi a domácimi aj zahraničnými expertmi. Tabuľka znázorňuje na akých priečkach sa umiestňujú súčasné členské štáty schengenského priestoru a Bulharsko a Rumunsko od roku 2005. Možno v ňom nájsť všetkých členov okrem mikroštátu Lichtenštajnska. V tabuľkách č. 2 a 3 sa nachádzajú dáta za roky 2005 až 2012, kedy index vnímania korupcie vyšiel zatiaľ naposledy. V prvom stĺpci každého roka sa nachádza skratka krajiny (legendu viď nižšie), poradie umiestnenia sa z celkového počtu hodnotených krajín uvedeného za lomítkom, a získané skóre v rozmedzí 0-10.

Legenda: Isl – Island, Fín – Fínsko, Dán – Dánsko, Švé – Švédsko,  Šva – Švajčiarsko, Nór – Nórsko, Rak – Rakúsko,  Hol – Holandsko, Lux – Luxembursko, Nem – Nemecko, Fra – Francúzsko, Bel – Belgicko, Špa – Španielsko, Mal – Malta, Por – Portugalsko, Est – Estónsko, Slo – Slovinsko, Maď – Maďarsko, Tal – Taliansko, Lit – Litva, Čes – Česko, Gré – Grécko, Svk – Slovensko, Lot – Lotyšsko, Bul – Bulharsko, Poľ – Poľsko, Rum – Rumunsko.

Zdroj: Transparency International Corruption Perception Index 2005-2012
http://www.transparency.org/cpi2012/results

U Bulharska môžeme vidieť, že nadobudnuté skóre je v rokoch 2005 až 2012 mierne kolísavé na obe strany. V pomere k ostatným štátom svoju pozíciu v každoročne oslabovalo, až na rok 2012, v ktorom došlo k výraznému zlepšeniu. U Rumunska nie sú výkyvy skóre také výrazné. Do roku 2009 skóre mierne stúpalo, odvtedy opäť mierne klesalo a aj u neho došlo v roku 2012 k významnému zlepšeniu vnímania korupcie vo verejnom sektore. Tieto krajiny sa nachádzajú spomedzi krajín schengenského priestoru na posledných priečkach – do roku 2008 spolu s Poľskom a od roku 2009 s Gréckom, ktoré v roku 2012 dopadlo najhoršie spomedzi vybraných štátov. Index právneho štátu od World Justice Project má ako jeden z ôsmich hodnotených ukazovateľov absenciu korupcie v danom štáte.

WJP Index skúma menej krajín ako Transparency International, preto sa v tabuľkách nenachádzajú všetky krajiny schengenskej oblasti. Rumunsko s Bulharskom sa podobne ako v rebríčku od Transparency International umiestňujú na konci, s tým, že umiestnenie väčšiny štátov v rebríčku je podobné – napríklad Taliansko a Grécko či Česká republika sa nachádzajú na konci.

5.2 Právny štát

V ostatných ukazovateľoch WJP rebríčka je poradie takéto:

Zdroj dát k tabuľkám: WJP 2012, link
http://worldjusticeproject.org/sites/default/files/WJP_Index_Report_2012.pdf

Rumunsko a Bulharsko sa spomedzi 8 indikátorov indexu právneho štátu WJP z roku 2012 nachádzajú na chvoste 3 z nich: limitovania právomocí vlády, absencie korupcie a presadzovania nariadení. Indikátor poriadok a bezpečnosť posúva Rumunsko nad južné krajiny (ako Slovinsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko), Bulharsko má skóre lepšie iba ako Grécko. V presadzovaní základných práv sa Rumunsko umiestňuje nad Bulharskom, ktoré rebríček uzatvára. Medzi nimi sa umiestnili ešte Taliansko, Grécko a Maďarsko. V otvorenosti vlády občanom získalo Bulharsko vyššie skóre ako Rumunsko a spolu predbehli aj Taliansko, Grécko či Českú republiku. V úrovni civilného súdnictva sa obe krajiny umiestnili s podobným skóre pri konci rebríčka pred Talianskom a Maďarskom. V trestnom súdnictve má Rumunsko o takmer 50 miest vyššie umiestnenie ako posledné Bulharsko. Upozorňujeme aj na umiestnenie Grécka v tabuľkách, ktorého geografická blízkosť má vplyv na pristupovanie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. V rebríčkoch sa umiestňuje v poslednej tretine.

5.3 Kvalita demokracie

Index kvality demokracie, ktorý zostavuje Economist Intelligence Unit, vychádza od roku 2006. Hodnotí stav demokracie v 167 štátoch sveta (mikroštáty sú z tohto indexu vylúčené). Index sa zakladá na posúdení piatich ukazovateľov: volebný proces a pluralizmus; občianske práva a slobody; fungovanie vlády; politická participácia a politická kultúra. Tieto faktory hodnotia v dotazníku opýtaní experti. Maximálne možné skóre, ktoré označuje najvyššiu kvalitu demokracie, je 10. Na základe získaného skóre tento index rozlišuje 4 kategórie politických režimov: úplné demokracie, defektné demokracie, hybridné režimy a autoritárske režimy.

Zdroj: EIU 2008: 4, EIU 2010: 3, EIU 2011: 3, EIU 2012: 3. (25)

Spomedzi členov schengenského priestoru sa v tomto rebríčku umiestnili Bulharsko a Rumunsko bez výnimky na samom konci tabuľky. Rumunsko si v kvalite demokracie vedie horšie ako Bulharsko a skóre oboch krajín v priebehu času mierne klesá.

5.4 Pokrok Bulharska a Rumunska v rámci CVM

Hodnotením Bulharska a Rumunska v podobných oblastiach sa zaoberá aj Európska komisia vo svojich správach mechanizmu overovania a spolupráce. Hodnotiaca správa z roku 2012 zhŕňala postup Bulharska v napĺňaní CVM kritérií nie z roka na rok, ale za celé obdobie, odkedy je mechanizmus v platnosti. Všeobecne Bulharsko reaguje kladne na odporúčania Komisie uverejňované s každou správou. Tempo napĺňania kritérií je nutné zrýchliť najmä v oblastiach týkajúcich sa právneho štátu. Celkovo došlo k pokroku, kritériá však ešte neboli plne dosiahnuté a reformy ešte podľa Komisie nie sú trvalé a nezvratné. Posledná správa odporúča, aby sa Bulharsko sústredilo na vypĺňanie medzier v právnom a inštitucionálnom rámci reforiem, a aby všetky prijaté zákony implementovalo efektívnym spôsobom. Kroky, ktoré Bulharsko podniklo v boji proti korupcii a organizovanému zločinu stále nevykazujú presvedčivé výsledky. Komisia vydá najbližšiu správu na konci roka 2013, aby na zavedenie a ohodnotenie všetkých odporúčaní bol vytvorený dostatočný priestor. V medzičase bude Bulharsko dostávať ďalšie priebežné odporúčania (26).

Voči Rumunsku bola správa z júla 2012 značne kritická vo vzťahu k posledným udalostiam v rumunskej vláde a parlamente (náhla zmena právomocí Ústavného súdu parlamentom, zastrašovanie sudcov, voľba do kľúčových verejných pozícií ombudsmana, generálneho prokurátora a predsedu Národného antikorupčného úradu). Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pri tejto príležitosti predniesol dovtedy neobvyklý príhovor, v ktorom prejavil obavy o existenciu právneho štátu v Rumunsku a o dôveryhodnosti Rumunska ako demokratického člena Európskej únie. Rumunský premiér Victor Ponta na tieto udalosti okamžite reagoval zaviazaním sa k náprave. Na rozdiel od Bulharska naplánovala Komisia ďalšiu hodnotiacu správu ešte na koniec roka 2012. Jej obsah uvádza, že hoci došlo k náprave situácie týkajúcej sa rešpektovania ústavy a rozhodnutí Ústavného súdu, nezávislosť súdnictva a nestabilita súdnych orgánov zostáva znepokojujúcou. Správa sa dotkla aj otázky postavenia a plurality médií v Rumunsku a dôležitosti zvolenia dôveryhodnej nezávislej osoby do pozície nového generálneho prokurátora a predsedu Národného antikorupčného úradu. Komisia ďalej odporúča, aby členovia vlády a parlamentu, ktorých bezúhonnosť je spochybnená vyšetrovaním Národného antikorupčného úradu odstúpili zo svojej funkcie. Za hlavnú úlohu pre Rumunsko do ďalšieho obdobia Komisia stanovila zlepšiť situáciu v oblasti korupcie pri verejnom obstarávaní. Ďalšia správa je naplánovaná ku koncu roka 2013 (27).

Závery

Z analyzovaných oblastí možno vyvodiť závery, že vstupom Bulharska a Rumunska by nemalo hroziť zvýšené riziko imigrácie do EÚ – nepriepustnosť hraníc by mali zaručiť v Bulharsku a Rumunsku už zavedené schengenské pravidlá. Organizovaný zločin sa svojím prirodzeným charakterom neustále premieňa a šíri, čomu napomáha aj odstraňovanie hraníc medzi štátmi a sloboda pohybu. Bulharsko a Rumunsko sú podľa dát Europolu jedným z 5 centier organizovaného zločinu v Európskej únii. Zvýšenie miery pôsobenia organizovaných zločineckých skupín v Európskej únii vstupom Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru pravdepodobne prirodzene hrozí, na jeho minimalizáciu je dôležitý boj proti nemu. Možnými spôsobmi, ako dopady šírenia organizovaného zločinu zmierniť boj proti nemu prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, efektivity orgánov činných v trestnom konaní a uplatňovaním práva. Bulharsko a Rumunsko majú podľa Európskej komisie problém s rozšírenou korupciou a nedostatočným výkonom súdneho systému. Ich slabé postavenie v tejto oblasti potvrdzuje aj ich umiestnenie v niektorých medzinárodných rebríčkoch. Spomedzi súčasných členov schengenského priestoru patria medzi posledných. Z pohľadu súčasných členov a snahy o udržanie bezpečnosti aspoň na doterajšej úrovni je to možné vnímať ako dôvod pre nesúhlas. Napriek tomu bola hlavou príčinou doterajšieho holandského veta podporná dohoda menšinovej vlády holandského premiéra Marka Rutteho s opozičnou antiimigračnou stranou PVV Geerta Wildersa z rokov 2010 až 2012. V nej sa vláda zaviazala, že bude výmenou za podporu PVV spolu so schengenskými evaluáciami požadovať ako vstupnú podmienku pre Bulharsko a Rumunsko dve kladne hodnotiace výročné správy v rámci mechanizmu overovania a spolupráce. Ak tieto správy preukážu, že Bulharsko a Rumunsko nespĺňajú požadované kritériá, Holandsko nepodporí plné pripojenie týchto dvoch krajín do schengenského priestoru, ani odstránenie kontrol na vnútorných hraniciach (28) . Po dvoch rokoch vlády však podal Rutte v apríli 2012 demisiu po tom, ako sa nedohodol s PVV na podpore prijatia úsporných rozpočtových opatrení, na ktoré tlačila aj Európska komisia. Rétorika vládnej VVD nie je v súčasnosti striktne protibulharská či protirumunská so snahou podnecovať v Holandsku postoje proti vstupu týchto krajín do schengenského priestoru. Holandskí vládni predstavitelia opakovane argumentovali problémami s vymožiteľnosťou práva v týchto krajinách, ktoré dokladajú viaceré nezávislé zdroje. Holandsko presadzuje podobne prísne evaluácie aj u ďalších prípadných a aj súčasných členov schengenského priestoru. Zo záverov zasadania Rady EÚ z marca 2013 vyplýva, že koncom roka 2013 na ďalšom zasadaní by sa mohla otázka prístupu Bulharska a Rumunska posunúť smerom k riešeniu, kedy by boli najprv odstránené kontroly na pobrežných a vzdušných hraniciach a v druhej fáze aj na pozemných. Od začiatku roka sa však k doterajšiemu nesúhlasu Holandska pridávajú aj ďalšie krajiny, napríklad Nemecko, rozhodnuté pri prípadnom hlasovaní vetovať rozšírenie schengenského priestoru (29) . Problémy Bulharska a Rumunska s korupciou a nedostatky v súdnom systéme boli však známe už pred ich vstupom do Únie, a tak sa blokovanie ich schengenského vstupu javí ako snaha vybrať si týmto spôsobom daň za ich možno predčasné priajtie do Európskej únie. Súčasné litovské predsedníctvo Rady EÚ je voči perspektíve bulharského a rumunského členstva rezervované, pretože tá bude záležať od postojov všetkých členských štátov (30).

Obr. 1: Hlavné migračné trasy do EÚ (Frontex 2012a).  Migratory routes map, Frontex
http://www.frontex.europa.eu/trends-and-routes/migratory-routes-map

Obr. 2: Centrá zločinu v EÚ (Expertise, Europol,
https://www.europol.europa.eu/content/page/expertise)