Prednedávnom poľský prezident Bronislav Komorowski vyjadril zámer (či už rozhodnutie?), že si jeho krajina musí zabezpečiť protiraketovú obranu vlastným poľským štítom, ktorý však môže byť v budúcnosti súčasťou aliančného dáždnika. Neskôr bolo doplnené, že v spolupráci s Francúzskom a Nemeckom. Prezident zároveň povedal, že investície do poľských ozbrojených síl nemajú zmysel, ak sa nedokážu samostatne brániť pred útokmi zo vzduchu.

Generálne možno konštatovať, že to vyvolalo väčšie či menšie prekvapenie alebo aj rozpaky.

Myslím, že si treba pripomenúť bližšiu aj dávnejšiu históriu v oblasti záujmov o Poľsko a jeho obranyschopnosti. V minulom storočí išlo predovšetkým o deľbu jeho územia medzi Hitlerom a Stalinom. Spojenci Poľska im ho pritom nechali napospas, bez pomoci pri jeho obrane. A hoci zbraňovo boli oproti Wermachtu zaostalí, hrdinsky a statočne odolávali niekoľko týždňov.

Pred pár rokmi vtedajší americký prezident George Bush deklaroval v rámci budovania predsunutej protiraketovej obrany, na základe bilaterálnych zmlúv (medzi USA a Poľskom ale aj USA a Českou republikou – radar) vybudovanie stacionárnej základne antirakiet v Poľsku (upravených rakiet Minuteman II. alebo III.) a neskôr aj jej ochrany systémami Patriot (PAC-3) a možno aj THAAD.

Po výmene administratívy na čele s prezidentom Obamom však nastala zmena.

Prezident Obama pôvodné dohody modifikoval na nový integrovaný systém protiraketovej obrany v rámci NATO pod názvom European Phased Adaptive Approach  (EPAA) s hlavnou úlohou USA. V prvej etape, pre juhovýchodnú Európu sa integrovali národné systémy niekoľkých krajín, predovšetkým tie, ktoré sú postavené na námornej platforme a v rámci súčasného systému Aegis s raketami SM-3 Block IA. Zároveň je už od februára nasadený radarový systém AN/TPY-2 na území Turecka.




V druhej etape príde na rad Rumunsko, umiestnením pozemných mobilných antirakiet systému Aegis s antiraketami SM-3 Block IB od roku 2015. V tretej etape sa bude riešiť Poľsko s umiestnením zdokonalených antirakiet Block IIA, ktorých vývoj a skúšky pokračujú a budú pripravené od roku 2018. V poslednej – štvrtej etape, od roku 2020, bude realizovaná obrana USA so sofistikovanými antiraketami Block IIB, ktoré sú však momentálne iba v koncepte.

Je potrebné uviesť, že antirakety SM-3 sú predurčené na ničenie rakiet krátkeho a stredného doletu (do 1000 – 3000 až 5500 km), čo by malo stačiť aj na ruský Iskander-M (SS-26) s dosahom 400-500 km, ktorý bude novo rozmiestnený v Kaliningrade či Bielorusku.

K Poľsku je však ešte potrebné uviesť, že od jesene sa začne budovať v strednom Poľsku (Lask) americká letecká základňu na ktorej bude dislokovaných 16 lietadiel F-16 (z Aviana) zatiaľ vraj nie nastálo a 4 C-130 Hercules. Od júna tohto roku aj americký protiraketový systém Patriot (PAC-3). Všeobecne a aj v tomto kontexte sa pripomína, že Poľsko je najbližším spojencom USA v Európe. Taktiež je možné konštatovať, že umiestnenie mobilných antirakiet samo o sebe bezpečnosť výrazne nezvýši.

Poľsko sklamané z toho, že pri výmene administratívy v USA nie je stabilita a že sa mení politické rozhodnutie o protiraketovom štíte. Na margo Poliakov však možno povedať, že zle analyzovali už dlhodobé protistojace politické názory a prejavy demokratov či republikánov v oblasti zbrojného programu – protiraketovej obrany, jeho architektúry, vývoja, skúšok, (ne)spoľahlivosti a financovania.

Je tiež možné predpokladať, že ak sa členské krajiny NATO nebudú potrebnou mierou podieľať na financovaní tohto systému tak v kontexte aj drastických rozpočtových časov americká snemovňa bude brzdiť jeho realizáciu. Americký Kongres chce väčší finančný príspevok od Európy a preto až ¼ prostriedkov zablokoval. A to je zrejme oprávnená obava Poľska, hlavne z časového plnenia, ale aj stability celkového záväzku Američanov, najmä ak sú opäť voľby predo dvermi.

V kontexte uvedeného je možné pochopiť Poliakov, že na jednej strane boli a sú ústretoví voči záujmom USA v Európe, ale aj v Afganistane či Iraku a na druhej strane ich Američania, tak trocha „vodia za nos”.

Je ale tiež potrebné si uvedomiť, že politické, bezpečnostné a obranné záujmy na zmysel, poslanie a funkcie protiraketovej obrany sa môžu v Spojených štátoch v obsahu aj rozsahu meniť a to aj napriek stále deklarovanom transatlantickom spojenectve.

V toku niekoľkoročného vývoja o architektúre a časových limitoch realizácie protiraketového systému USA predsunutého do Európy sa ho Poliaci snažili využiť aj pre spojenie s modernizáciou armády, najmä protivzdušnej obrany v kontexte ruských výhrad k raketovej základni, čo však Američania odmietali, ako priamo nesúvisiace.

Zdá sa, že aj napriek privilegovanému vzťahu Varšavy a Washingtonu, napriek vojenskej pomoci či rozmiestnenia jedného z prvkov novej integrovanej protiraketovej obrany v Európe, nie je región Poľska sférou strategických záujmov Spojených štátov. Nie je však cieľom Poľska opätovne pritiahnuť Spojené štáty k starému kontinentu? A to aj napriek tomu, že ich strategické záujmy sú orientované do oblasti Blízkeho východu, Perzského zálivu a Ázie, ale aj na kybernetický priestor.

A ak sa Poľsko a to dosť viditeľne neobáva darebáckeho Iránu alebo Severnej Kórei či teroristov, tak voči komu a čomu chce realizovať národnú protiraketovú obranu? Proti komu potrebuje Poľsko PAC-3 (Patrioty) a F-16? Odpoveď je pomerne jednoznačná, proti Východu. Olej do ohňa prilial aj prezidentský kandidát Romney, ktorý pri návšteve Poľska v júli vyhlásil: „nepriateľom číslo jeden je Rusko”.

Nesporným faktom je skutočnosť, že Poľsko aj napriek svetovej hospodárskej krízy, na rok 2012 vyčlenilo do rozpočtu pre obranu 1,95% z HDP (9 mld. dolárov), čo predstavuje popredné miesto v rámci európskych štátov. Z toho na modernizáciu plánujú minúť ¼ tohto rozpočtu. Táto je zameraná na celý rad vozidiel založených na viacúčelovej platforme Anders, ako sú napr. vozidlá palebnej podpory.

Okrem toho bude Poľsko najväčším užívateľom transportných lietadiel C-295M v celkovom počte jedenástich, pre zvýšenie dopravnej kapacity pre domáce a medzinárodné operácie, po realizácii svojej objednávky piatich C-295M v máji tohto roku na konzorcium EADS.

Národná protiraketová obrana nemôže sama o sebe zabezpečiť Poľsko pred hrozbami ako z východu, tak i darebáckych krajín či teroristov. Budú musieť nakupovať jednotlivé komponenty protiraketového štítu. Asi dajú zarobiť Američanom, ale svoj podiel bude mať pravdepodobne Francúzsko aj Nemecko.

Všetky krajiny NATO a Európy dobre chápu dôležitosť ochrany a obrany pred prostriedkami zo vzduchu. Taktiež vedia, že tieto prostriedky majú svoju charakteristiku z pohľadu dosahov a mohutnosti, ale aj časovej realizácie. Je to však príliš veľký rozsah a objem rakiet z hľadiska ich vrstvenia a počtu v jednom časovom okamžiku použitia, proti ktorému sa jedna krajina nemôže ubrániť. Nikto nemôže taký protiraketový systém vybudovať samostatne z hľadiska obrovskej náročnosti na finančné zdroje, ktoré je nevyhnutné investovať do výskumu, vývoja, skúšok, technológie výroby, ale aj exploatácie (životný cyklus), vrátane množstva neúspešných testov alebo celého vývoja zbraňového systému, ako to bolo napr. u letúňového lasera YAL-1A, ktorý stál Američanov cca 5 mld. dolárov.

Súčasné a budúce protiraketové systémy svojou vývojovou, skúšobnou, technologickou a výrobnou náročnosťou vyžadujú obrovské finančné prostriedky, ktoré si už nemôžu samostatne dovoliť ani najbohatšie krajiny sveta. Preto aj USA podmieňujú vybudovanie novej integrovanej protiraketovej obrany NATO na území Európy jej spolufinancovaním (doposiaľ stál Ameriku 27,7 mld. dolárov). Pokiaľ nebude Poľsko pokryté aj v rámci aliančného a amerického systému, tak to bude neefektívne vynaloženie prostriedkov a veľké sklamanie pre Poliakov.

Preto jediným reálnym a efektívnym východiskom je združenie prostriedkov a síl s cieľom spoločne riešiť túto gigantickú úlohu pre Európu, krajiny NATO, USA, Rusko, ale aj ostatné zainteresované a dotknuté krajiny lebo tu nejde len o súčasnú alebo dočasnú či jedinú architektúru tohto systému.

USA už začali rokovať so svojimi spojencami v Tichomorí (Japonskom, niektorými krajinami juhovýchodnej Ázie) o postavení ďalšieho protiraketového štítu a to  pod názvom „tichomorský protiraketový štít”. Reálnym dôvodom má byť testovanie a zavedenie do ČLOA interkontinentálnej balistickej rakety DF-41 (Dongfung-41, CSS-X-10), ktorá môže zasiahnuť územie USA, ale aj údaj o 70 ICBM so 410 hlavicami.

Autor je generálmajor v zálohe, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR